25/08/2012

Never say Never11


20 000 návštev! Thank you so much 


V škole som sa počas posledného týždňa snažila Mišovi vyhýbať čo najviac a až dodnes sa mi to aj celkom darilo. No bolo mi jasné, že to nebude dlho trvať, keďže sme na jednej škole a to, že sa stretneme je viac než pravdepodobné.

S Alex sme stáli na chodbe pred triedou a obe sme nadávali na profesorku slovenčiny, ktorá nám dnes dala „päťminútovku“ z literatúry a nikto samozrejme nič nevedel! Veď načo sa to učiť, keď vieme, že písomka nebude?! Lenže bola!
„Prečo mám pocit, že sa mi vyhýbaš?“ ozvalo sa zrazu za mnou a ja som celá stuhla.
Ten hlas som totiž hneď spoznala. Mišo!
Pozrela som na Alex prosebným pohľadom, aby ma z tejto situácie dostala, no ona mi len perami naznačila slová: „ja som ti to vravela“ a zdrhla do triedy, ktorú práve spolužiak otvoril.
Chtiac-nechtiac som sa musela otočiť a pozrieť mu do očí.
„To bude len pocit“ povedala som so skriveným úsmevom.
„Ale noták! Čo som spravil zle?“ pozrel na mňa skrúšeným pohľadom a ja som sa prestala usmievať.
„Nič! Nič si nespravil zle! Ja len... sa trochu hanbím a tak sa ti snažila vyhnúť, lebo najradšej by som sa teraz pri tebe prepadla od hanby!“ povedala som na rovinu a v tej chvíli akoby zo mňa odpadla záťaž.
„Jess! začal a chytil ma za ruku. „Nemáš sa za čo hanbiť.. Také veci sa stávajú! A z toho večera som si zapamätal aj oveľa krajšie momenty ako bol ten záver..“ usmial sa.
„Naozaj?“ pozrela so naňho zvedavo.
„Jasné, že hej.. Ty azda nie?“
„Jáá... Hej, ale aj tak..“ koktala som.
„Čo robíš dnes po škole?“ opýtal sa zrazu.
„Nič dôležité.. Prečo?“
„Tak ťa počkám pred školou a spolu niekam skočíme..“
„Ja toho síce veľa nenaskáčem,“ ukázala som na sadru „ale súhlasím“ usmiala som sa.
„Tak teda dobre, maj sa zatiaľ“ zasmial sa a odišiel.
Keď som vošla do triedy a sadla som si na svoje miesto, Alex na mňa hneď vychrlila milión otázok.
„Po škole spolu ideme von!“ povedala som na vysvetlenie. Viac netrebalo.
„Akože rande?“
„Neviem, či je to rande.. Možno“ uškrnula som sa.
„No konečne, konečne, konečnéé!“ pospevovala si Alex a ja som ju len pobavene sledovala.

Pri obede sa ma Alex z ničoho nič pýtala okrem iného aj na Nialla..
„Ako sa má Niall?“
„Neviem“ priznala som..
„Akoto, že nevieš?“ opýtala sa ma prekvapene.
„Celý týždeň mi doma nešiel internet, takže som s ním už dlhšie nepísala..“ vysvetlila som jej.
„A čo si mu písala o plese?“ pýtala sa zvedavo.
„Veď vravím, že mi celý týždeň nešiel net, takže ešte nič.“
„A chýba ti?“
„Veľmi“ priznala som. Popravde neprestajne naňho myslím a už sa teším na zajtrajšok, kedy mi konečne opäť pripoja internet! Chcem ho už znova vidieť!
„Najbližšie ho od mňa pozdrav“ zachichotala sa.
„Jasné“ povedala som pobavene.
„Inak nemala si už byť pred školou?“
„A koľko je hodín?“
„Pol tretej.“
„To už je toľko?! Tak ja už teda bežím, Mišo ma čaká.. Bye“ pozdravila som jej a čo najrýchlejšie som prešla z jedálne a cez recepciu školy von, kde ma už čakal Mišo.
„Ahoj, prepáč, trošku meškám“ ospravedlnila som sa hneď potom ako ma objal.
„Ahoj.. To je v pohode“ usmial sa. „Tak ideme?“
„Neviem kam, ale poďme“ uškrnula som sa.
„To je také mini prekvapenie“ povedal a tak sme konečne vyrazili spred školy, kde na nás každý zízal..
Zašli sme do parku blízko Euroveii. Je tam krásne a idem tam vždy, keď potrebujem premýšľať.. Zelená tráva, výhľad na Dunaj a malé kaviarničky. Milujem to!
Mišo vybral z tašky deku, položil ju na trávu a sadli sme si na ňu.
„Ako si vedel, že tu rada chodím?“
„Nevedel.. Tiež tu občas zájdem.“
„Naozaj?“ opýtala som sa prekvapene.
„Hej.. Inak, môžem sa ťa niečo opýtať?“
„Skús.“
„Máš priateľa?“ opýtal sa a ja som vybuchla smiechom. „Čo sa smeješ?“ opýtal sa po chvíli zmätene.
„Myslíš, že keby som mala, tak tu teraz s tebou sedím?“ povedala som, no na chvíľku som sa pri tom aj zamyslela.. A čo je Niall? Nie, nie je to môj priateľ, aj keď.. Nie, nie je! Je to môj veľmi dobrý kamarát, na ktorého vždy myslím a mám ho rada..
„Tak ja neviem.. Ale pre istotu sa pýtam“ prerušil moje myšlienky a doširoka sa usmial.
„Nie, nemám.. A čo ty?“
„Nie, priateľa ešte nemám“ povedal pobavene a ja som ho štuchla do ramena.
„Vieš ako som to myslela.“
„Áno viem.. Nie, nemám ani priateľku.. Aj keď..“
„Aj keď?“ pozrela som prekvapene.
„Aj keď je tu jedno dievča, ktoré mám už dlhšie neskutočne rád, len neviem, ako jej to mám povedať..“
„A čo tak normálne?“
„To nie je také jednoduché..“
„Určite je.. Proste príď k nej, povedz jej ako veľmi ju máš rád a potom ju pobozkaj“ poradila som mu dúfajúc, že im to vyjde a budú šťastný.. Mišo je fajn chalan..
„Ak myslíš, tak to asi skúsim..“ usmial sa a svojou tvárou sa priblížil k tej mojej.
„Mám ťa neskutočne rád Jess“ pošepkal mi a potom ma pobozkal..
„Čo to robí??“ pomyslela som si a on sa od ucha k uchu usmial pričom som naňho len zmätene hľadela. On hovoril o mne?? Má ma rád?? Pobozkal ma? Čo mu šibe? Veď mňa by ani nenapadlo, že myslel mňa!
A mám ho rada ja?? Mám, no myslela som si, že budem cítiť tie povestné motýle v bruchu, no zatiaľ akosi nič! No keď sa mám priznať, je to prvý chalan, ktorého som pobozkala a ktorý mi povedal, že ma má rád.. A myslela som si, že keď ma chalan, ktorého mám rada pobozká, budem cítiť niečo neopísateľné.. Nehovorím, že nebolo to fajn dostať svoju prvú pusu, veď už aj bolo na čase, no čakala som od toho asi trochu viac!
„Prosím ťa povedz niečo, inak sa asi zbláznim!“
„Prepáč.. Já.. Neviem, čo ti na to mám povedať! Vôbec ma nenapadlo, že si myslel mňa.“
„Ahá.. Ale ja som si myslel, že aj ty..“
„Veď hej, mám ťa rada, no...“ prerušila som ho.
„No?“ pozrel na mňa zvedavo.
„No popravde si prvý chalan, ktorý mi povedal, že ma má rád a aj si ma ako prvý pobozkal a ja teraz akosi neviem, čo robiť..“ povedala som neisto.
„To vážne??“ opýtal sa ma neveriacky. „Tak teda rob, čo cítiš tu“ ukázal na moje srdce.
„To sa ti povie! Netuším čo cítim“ pomyslela som si.
No povedala som si, že by sme to spolu mohli skúsiť! Možno to príde časom..
„Tak ma pobozkaj ešte raz“ uškrnula som sa a už som si znovu vychutnávala jeho pery. Bozkáva sa dobre, snáď mu to nepokazím.. Nevybuchovali vo mne ohňostroje, no je to fajn pocit s niekým sa bozkávať..
Pritúlil si ma k sebe a takto v objatí sme sa ďalej rozprávali. Je fajn kecať s ním o všeličom, smiať sa spolu a užívať si prítomnosť toho druhého. Po chvíli ma napadla melódia pesničky, ktorú mi spieval Niall cez skype a tak som si ju začal s úsmevom pohmkávať.
„Čo je to za song?“ opýtal sa ma Mišo.
„Ani neviem.. Len som ju už niekde počula“ zaklamala som trochu. Rozhodla som sa totiž, že Mišovi zatiaľ o Niallovi nepoviem, nech zbytočne nežiarli.. A taktiež by bolo divné, keby som mu povedala, že sa poznám so spevákom zo skupiny One Direction.. Asi by mi neveril..
„Škoda, lebo sa mi páči“ povedal.
„Aj mne“ usmiala som sa.
Sedeli sme tam ešte dosť dlho a potom ma odprevadil domov.


8 comments:

  1. krásne... len mi je ľúto že sa dala dokopy s Mišom :) heh.. chcem dalšiu.. čo najskor

    ReplyDelete
    Replies
    1. to ti nemusí byť ľúto... :D.. Ešte možno budeš prekvapená, ako to bude pokračovať :P... a ďakujem :).. Nová bude buď zajtra alebo pozajtra ;)

      Delete
  2. Anonymous26/8/12 13:15

    úúú =) Krásne to jee =))

    ReplyDelete
  3. wohooo ... s Michalom heej? :) som zvedava na dalsiu cast .. uzasne

    ReplyDelete
    Replies
    1. dakujeem :) a heeej pre začiatok :D

      Delete
  4. Anonymous26/8/12 21:18

    hmm...nejako sa nám to začína motať, teším sa na ďalšiu :-*... Ivs

    ReplyDelete
    Replies
    1. treba to aj trošku pomotať ;)

      Delete