29/04/2012

17 - Stretnutie vo výťahu


Čaute baby! Úplne na začiatku sa vám chcem strašne poďakovať..Za mesiac ste si otvorili túto stránku viac ako 2000x čo je úplne úžasné a nečakané! THANK YOU SO MUCH! :-** Táto časť sa mi celkom páči a máte tu aj z Harryho pohľadu, takže príjemné čítanie! Zdieľajte, čítajte, komentujte.. :)


Počas dňa sme poslušne zavolali rodičom, tak ako sme im sľúbili. Mamine som všetko vyrozprávala...O tenise, o Nickovi, o koncerte a o úžasných miestach v New Yorku.. Bola rada, že sa nám tu páči a že si to tu užívame. Volali sme spolu asi hodinu, keďže som mala voľné minúty.. Na konci hovoru prišiel domov aj ocino a chcel, aby som mu zopakovala všetko, čo som povedala mame, no mne sa už nechcelo ďalšiu hodinu rozprávať to isté a tak som povedala mamke, nech mu všetko vyrozpráva za mňa. Nebol týmto nápadom veľmi nadšený, no v podstate nemal na výber :D.
S Emily sme sa dohodli, že sa večer pôjdeme do mesta zabaviť. Ešte sme tu vlastne neboli na žiadnej poriadnej párty.
„Em, poďme sa večer niekam zabaviť“ začalo sa naše dohadovanie.
„Super nápad“ povedala a v jej očiach som zbadala iskričky, ktoré prezrádzali jej nadšenie.
„Teraz idem ešte von s Nickom, no o 7-mej som doma ako na koni a môžeme ísť, okej?“
„Môže byť“ povedala s úsmevom.
„Čo si dáme na obed?“ opýtala som sa Emily.. Bola som už hladná..
Keďže Em pozerala nejaký film zaujato v telke, tak som nečakala na odpoveď a pustila som sa do varenia. Nechcelo sa mi pripravovať nič zložité, tak som len uvarila špagety a pripravila som k nim aj chutnú omáčku, ktorá nám obom veľmi chutila..
Do sýta sme sa najedli a ja som odišla do mesta s Nickom. Em zostala doma, lebo chcela dopozerať ten svoj film..
„Závisláčka :D. A že prečo sa jej zdá, že sme len doma!“ zasmiala som sa v duchu.

O 3-4 hodiny som sa vrátila domov.. Emily sa práve pripravovala a ja som sa tiež prezliekla. Zobrali sme si ešte potrebné veci do kabelky a privolali sme si výťah. No keď sme vyšli z baráku uvedomila som si, že mi niečo chýba.
„Em, musím sa ešte vrátiť hore“ povedala som jej rýchlo.
„Čo si zas zabudla“ pozrela na mňa zúfalo Emily.
„Hodinky“ povedala som s úškrnom.
„To nevadí, nemusíš ich mať..“
„Ale musím.. Hneď som späť a ty zatiaľ zožeň taxík“ povedala som a rýchlo som vbehla dnu.
Vybehla som hore po schodoch a celá zadychčaná som dvere na byte otvorila, vzala som si hodinky a hneď som ich zamykala. Viem, že Emily neznáša, keď na mňa musí dlho čakať a preto, som rýchlo dobehla k výťahu, ktorý sa práve zatváral.
„Počkajte“ zakričala som, keď som si všimla, že vo výťahu niekto stojí.
Osoba, ktorá bola vo výťahu, načiahla ruku, aby sa dvere nezavreli, ale práve naopak, aby sa otvorili.
„Ďakujem“ povedala som, keď som zadychčane vbehla do výťahu.
Keď som sa trochu vydýchala, pozrela som sa na osobu, ktorá bola so mnou vo výťahu. Stál tam chalan, ktorý do nás hneď v prvý teda druhý deň vrazil pri vystupovaní z výťahu. Opäť mal na sebe mikinu (inú ako minule), hnedé nohavice a okuliare. Všimol si, že si ho obzerám a keď sa na mňa pozrel, mala som pocit, že sa ma zľakol, no on sa usmial. „Ten úsmev mi je povedomý“ pomyslela som si.
„To vyzerám tak zle, alebo tak dobre“ prihovorila som sa mu so smiechom, keď som videla ako si ma obzerá.
„Prepáč... Ja len..“ zakoktal sa. Vyzeral milo.
„To je v pohode“ povedala som mu s úsmevom.
„Som Kate“ predstavila som sa mu. „Myslím, že sme už do seba raz narazili“ hovorila som so úsmevom, keď som si predstavila tú situáciu, ako sme sa išli prvý krát s Em prejsť po NY.
„Áno pamätám sa. Som Harry,“ povedal trošku opatrne „a vyzeráš dobre“ dodal s úsmevom.
„Tiež tu bývaš?“ opýtala som sa ho dosť blbú otázku, keďže sme sa tu už po 2. krát stretli..
„Hej, ale len dočasne.. A čo ty?“
„Áno, ale len teraz cez leto.. Som tu na prázdninách s kamarátkou.“
„V podstate ja som tu tiež na prázdninách s kamošmi“ zasmial sa.
„Tak to je super. Snáď sa tu ešte niekedy uvidíme.. Tak čau“ povedala som s úsmevom a rýchlo som vybehla z výťahu.

Z Harryho pohľadu
Stál som vo výťahu, keď som začul, že niekto zakričal: „Počkajte.“ Rýchlo som zastavil zatvárajúce sa dvere výťahu a dvere sa opäť otvorili. Vbehlo dnu zadychčané dievča so slovami: „Ďakujem.“ Zacítil som na sebe jej pohľad a preto som sa na ňu pozrel. Keď vošla do výťahu nevšimol som si ju, no keď som sa na ňu teraz pozrel neveril som vlastným očiam. Stála tam ONA! To dievča z autogramiádu, z koncertu.. Už som vedel odkiaľ mi bola taká povedomá. Raz som sa ponáhľal do výťahu, lebo vonku ma prenasledovali paparazziovia...a vrazil som do dvoch dievčat. A jednou z nich bolo toto dievča. Dúfal som, že ju ešte niekedy uvidím, no nechcel som si to priznať.. A teraz so mnou stojí vo výťahu...
Všimla si, že sa na ňu udivene pozerám a povedala: „To vyzerám tak zle, alebo tak dobre.“
„Jasné, že vyzeráš super“ pomyslel som si no nahlas som to nedokázal vysloviť.. Preto som zo seba len niečo vykoktal.. Usmiala sa na mňa a ja som bol v tej chvíli ako paralyzovaný.. Prestavila sa mi a ja jej tiež. Pravdepodobne ma nespoznala, keďže som na sebe mal mikinu s kapucňou a okuliare. Chvíľu sme sa ešte rozprávali, no keď sa dvere výťahu otvorili, rýchlo mi pozdravila a vybehla von z baráku.
„Ona tu býva!“ behalo mi stále hlavou. Musím ju ešte vidieť, musím sa s ňou spoznať..
„Harry ty si somár, mal si si o nej zistiť viac a nie správať sa ako idiot“ hovoril som si dookola. „Čo sa to so mnou deje??“ pýtal som sa sám seba. Takýto pocit som ešte nezažil..
Vyšiel som z výťahu a vonku ma hriali horúce slnečné lúče.
Keď som sa pozrel na chodník pred barákom, zbadal som Kate a ešte jedno dievča ako nasadajú do taxíka. Neváhal som ani minútu a tiež som si zavolal taxík. Nastúpil som doň a šoférovi som povedal, aby sledoval taxík pred nami...

Emily



Kate


28/04/2012

16 - Talking with Emily

Dnes som túto časť písala dosť na rýchlo, takže je aká je.. Inak odporúčam film Šťastlivec(The lucky one), dnes som na ňom bola s "Em" a je celkom fajn ;). Btw, do pondelka dúfam dáme 2000-ovú návštevnosť :) Ďakujem za všetko, mám vás rada..Enjoy :-*


Nasledujúci deň sme si ráno museli trošku privstať, pretože máme náš prvý tenisový tréning. Konečne sa budeme trochu hýbať a nie len sedieť v byte.. Obidve sme  prišli na tréning s úsmevom na tvári, pretože sme sa naň veľmi tešili. V podstate o nič nejde, ideme si zahrať tak, ako sme hrali minule...Len pri nás stojí tréner a upozorňuje nás na prípadne chyby. Ale baví nás to a dokonca aj Em tento šport celkom chytil. A to už je čo povedať :D.

Po dvojhodinovom tréningu sme boli úplne vyšťavené(hlavne z toho slnka, ktoré na nás pražilo po celý čas) a spotené. Tréner nás však obidve pochválil, že sme hrali lepšie, ako keď nás videl prvý krát a to nám trošku zdvihlo sebavedomie. Na tréningu sme stretli aj chalanov-dvojičky, s ktorými sme sa minule spoznali. Opäť sme sa v ich prítomnosti veľa nasmiali a nakoniec nás dokonca prinútili zahrať si s nimi na najbližšom tréningu štvorhru. Boli strelení, ale v dobrom samozrejme..
Rozlúčili sme sa s nimi a pomaly sme prechádzali parkom smerom domov. Bol horúci letný deň, vtáčiky štebotali a ulice boli ako vždy plné ľudí. Cestou domov sme si s Em v parku sadli na lavičku a rozprávali sme o všeličom. Vlastne o všetkom, čo nás napadlo. O našich najbližších plánoch v NY, o tréningu, o Nickovi a o rodičoch, ktorým máme dnes zavolať.
„Nemáš opaľovací krém?“ opýtala som sa Em a oprela som sa o lavičku.
„Bežne ho nosím“ zasmiala sa Emily.
„Veď som sa len pýtala“ usmiala som sa a nasadila som si okuliare.
„Veď ja ti len odpovedám“ obraňovala sa Em.
„Už som radšej ticho“ zasmiala som sa a zdvihla som ruky na obranu, akože nič..
„Kate?“
„Áno?“
„Ale už nič“ povedala Em a zasmiala sa.
„No ták, vyklop to. Čo si chcela?“ nedočkavo som sa na ňu pozrela a okuliare som si dala do vlasov.
„Vážne, nič dôležité“ pozrela na mňa nevinným pohľadom.
„Neznášam, keď niečo začneš a potom to nedokončíš“ založila som si ruky na prsiach a tvárila som sa urazene, hoci aj Emily vedela, že to robím len preto, aby som to z nej dostala.
„Ja len, že kedy si pôjdeme zahrať ten basketbal“ zasmiala sa Em.
„Neverím, že si sa ma chcela opýtať takú somarinu“ povedala som so smiechom.
„Fakt som sa ťa to chcela opýtať, len mi to prišlo od veci, tak som to radšej nepovedala nahlas..Tak som sa nad tým len tak zasmiala.“
„A prečo sa pýtaš?“ opýtala som sa.
„Len tak pre moju info“ povedala nezaujato.
„Zase to robíš!“ povedala som neveriacky.
„Čo zase robím“ opýtala sa ma nechápavo.
„Zase mi neodpovedáš na moju otázku..To to mám z teba ťahať ako z chlpatej deky, či čo?!“
„Prepáč..“ zasmiala sa. „Len mi Nick minule vravel, že má nejakého kamaráta áá ....“
„Ahá, takže tu je pes zakopaný“ prerušila som ju a zasmiali sme sa.
„Čo sa smeješ?!“ povedala Emily, ktorej sa tvár sfarbovala do červena..
„Nečervenaj sa“ zasmiala som sa.
„To nie je vôbec vtipné! Aj ja sa chcem už konečne s niekým zoznámiť.. Nechce sa mi stále byť samej doma.. Keď ty si vonku s Nickom, ja som tu sama.. Už je najvyšší čas nájsť si chlapca, nemyslíš?!“ povedala rázne Emily a ja som na ňu neveriacky a trochu zahanbene pozerala.
„To sú slova do bitky!“ povedala som rázne a obidve sme vybuchli smiechom.
„Ty si blbá!“ smiala sa Emily. „A nepozeraj sa tak na mňa.. Nemôžem večne čakať na takého..hmm napríklad Zayna Malika..“ zamyslela sa Emily.
Keď to povedala začala som sa smiať ešte viac. Viem, že Emily ho zbožňuje, ale takéto slová by som od nej naozaj nečakala...
„Ty si teda číslo“ smiala som sa na jej rečiach.
„Ty si na Harryho čakať nemusela...Rovno si stretla Nicka.“
„Ale Nick nie je Harry“ namietala som s úsmevom pri pomyslení na týchto dvoch fešákov.
„A tým si teraz čo chcela povedať?“ smiala sa teraz ona zo mňa.
„Nič.. Len toľko, že Nick je reálny a Harry..tak trochu viac nereálny“ skonštatovala som.
„O čom to tu teraz vlastne kecáme“ opýtala sa ma so smiechom Em.
„O ničom dôležitom..Teda vlastne o tom, že kedy ideme hrať ten basketbal.“
„Takže kedy?“ opýtala sa znova Em.
„Mohli by sme ísť na budúci týždeň, teda ak by to vyhovovalo aj im.. Spýtam sa Nicka a dohodneme sa, môže byť?“
„Okej“ zakončili sme debatu s Emily a pobrali sme sa domov.

Viem, že tento obrázok je dosť od veci, ale keď vonku je také super počasie :D


26/04/2012

15 - Pohodový deň


Hi! Dnešná časť nie je veľmi dlhá, takže prepáčte...Dúfam, že sa vám bude páčiť, lebo nie som s ňou veľmi spokojná..Vaše názory mi píšte do komentárov.. :) ďakujem :-*


Ráno (teda skôr na obed), som sa zobudila a len tak som zostala ležať v posteli. Nechcelo sa mi vstávať a rozmýšľala som nad včerajším dňom. Ešte sa mi o ňom aj snívalo..
Keď som sa pozrela na svoj mobil, mala som asi 5 neprijatých hovorov od Nicka. Úplne som zabudla na to, že sme sa dohodli, že mu po koncerte zavolám. Vytočila som jeho číslo no nedvíhal. „Asi pri sebe nemá mobil“ pomyslela som si.
Mobil som si teda položila na nočný stolík a začula som, že niekto pri dverách zvoní.
Zvoní, zvoní a ešte stále mu nikto neotvoril. Em ešte asi spí, tak som sa premohla a rýchlo som s veľkou nechuťou vstala z postele a išla som otvoriť.
„Nick?“ udivene som naňho pozerala, keď som ho uvidela stáť vo dverách. „Čo tu robíš? Veď som ti pred chvíľou volala a nedvíhal si...“ pýtala som sa ho, no on moje otázky  prerušil tým, že mi vlepil rýchlu pusu.
 „Dobré ránko spachtoš“ zasmial sa a pri pohľade naňho som mu hneď odpustila, že ma vytiahol z postele..
„Dobré ránko“ povedala som s úsmevom a on vošiel dnu.
„Akoto, že si taká krásna aj vo veciach na spanie?“ opýtal sa ma s úsmevom, keď si ma premeriaval oblečenú v tielku a nohaviciach na spanie.
„Nepozeraj sa tak na mňa“ povedala som mu s grimasou na tvári. „A nevymýšľaj si, vyzerám hrozne, veď som teraz vstala“ zasmiala som sa.
„Náhodou si sexi“ povedal a pobozkal ma. Ja som ho so smiechom buchla po chrbte a vplietla som si ruky do jeho vlasov..
„Ahojte“ vošla do obývačky vysmiata Em a my sme sa so smiechom rýchlo odtiahli.
„Čau Em“ odzdravila som jej a pozerala som na ňu prekvapene, že už vstala.
„Ahoj“ odzdravil jej aj Nick, ktorý zadržiaval smiech.
„Dúfam, že vás neruším?!“ povedala Emily s úškrnom.
„Ty nikdy“ povedala som jej s grimasou na tvári.
„To som si aj myslela..“ dodala Em.

„Vlastne som vás prišiel pozvať na obed“ prerušil nás Nick po 5 minútach nezmyselného rozhovoru a my sme svoje pohľady obrátili naňho.
„Skvelý nápad. Už umieram od hladu“ povedala rýchlo Emily.
„Ja tiež“ súhlasne som im povedala.
„Ale musím sa ísť prezliecť, tak mi zatiaľ neutečte“ zasmiala som sa a za chrbtom som začula ako Em šepká Nickovi, aby išli bezo mňa. „Ja ťa počujem Emily a ani to neskúšajte.“ povedala som a obidvaja vybuchli od smiechu.
„Ja som ti vravel, že ona má uši všade“ zasmial sa Nick.
Rýchlo som sa umyla a hodila som na seba tričko, čo mi prišlo pod ruky ako prvé a čierne šortky.. Vzala som si ešte kabelku a mohli sme ísť. V obývačke sa Nick rozprával s Emily a keď som vyšla zo svojej izby a zbadali ma, tľapli si a rýchlo vyšli z bytu. Ja som na nich len nechápavo pozrela a Emily mi so smiechom zakričala: „posledný zamyká.“

Najesť sme sa nakoniec šli do Nandos, pretože to bolo asi najbližšie a do reštiky sa nám ísť nechcelo. Dali sme si „veľmi zdravý obed“ v podobe hamburgerov/hranoliek a rozhodli sme sa, že sa pôjdeme pozrieť do kina, či nejde nejaký dobrý film. Po ceste tam, sme kecali o včerajšom koncerte, o tom, že od zajtra sa nám začínajú tréningy a dohodli sme sa, že si niekedy pôjdeme zahrať basketbal s Nickovými kamarátmi. Chcela by som Em s niekým zoznámiť, nech sa necíti sama, keď som ja s Nickom. A Nick vravel, že ma v pohode kamošov a že jeden je tam presne ako pre ňu. Neviem síce čo si prestavoval pod pojmom „presne ako pre ňu,“ ale som zvedavá ako to dopadne.
V kine sa mal začať o 10 minút film „Love actually“ a počula som, že je dobrý, tak sme si kúpili lístky a pozreli sme si ho. Bol naozaj skvelý a aj Emily a Nickovi sa páčil.
Keď sme sa po filme vracali naspäť domov, myslela som na to, ako mi je fajn. Tieto prázdniny sa začali fakt super a najradšej by som tu zostala do konca môjho života. Len škoda, že sa v Septembri musíme vrátiť a ktovie, či sa ešte niekedy dostaneme do New Yorku.. Emily prišlo cestou domov trochu zle, takže chcela byť čo najskôr doma a my s Nickom sme sa prechádzali po večerných uliciach. Prechádzali sme sa po pláži a tam sme sa aj usadili. Sledovali sme deti, ako sa hrajú s pieskom, staršie dvojice, ktoré sa spolu prechádzali ruka v ruke a počúvali sme šum vody.
„Ľúbim ťa Nick“ povedala som mu z ničoho nič a v jeho očiach sa zjavili iskričky, ako keď malému dieťaťu poviete, že si môže dať čokoládu pred obedom :)...
Nič nepovedal len sa mi zahľadel do očí a pobozkal ma. Najprv jemne, no potom vášnivejšie..
„Aj ja ťa ľúbim Kate“ zašepkal mi do ucha a ďalej sme sa bozkávali...
Na pláži sme ešte dlho len tak vedľa seba ležali, rozprávali sme sa, sledovali sme západ slnka, objímali sme sa a bozkávali. Boli to jedny z najkrajších chvíľ v mojom živote. Z hlavy som vypustila všetky problémy, všetkých ľudí a v tej chvíli sme tu boli len my dvaja Nick a ja. Okolitý svet pre nás teraz neexistoval.

Len škoda, že tento moment prerušil môj blbý telefón.
„Nedvíhaj to“ povedal mi Nick pokojným hlasom, keď som si vyberala mobil.
„Prepáč, ale toto musím zdvihnúť, volá mi mama.“
„Okej, tak zdvihni“ pohladil ma po chrbte a sadol si vedľa mňa.

„Áno, mami?“
„No ahoj zlatko, prečo si nám ešte stále nezavolala? Nič o tebe nevieme“ povedala trošku nahnevane mamka.
„Prepáč mami, ale mala som teraz toho strašne veľa...Teraz nie som doma, takže...ti zajtra určite zavolám a všetko ti vyrozprávam, okej?“ povedala som jej dúfajúc, že to pochopí.
„Tak čo už s tebou?!“ povedala mi pokojnejšie. „Ale určite sa zajtra ozvi“povedala rozhodne
„Sľubujem“ povedala som jej s úsmevom na tvári.
„Tak dobre, uži si ešte večer, pá.“
„Ďakujem, papa“ povedala som a zložila.

„Kľudne ste sa mohli porozprávať, mne by to nevadilo“ povedal Nick, keď som si mobil odkladala naspäť do kabelky.
„To je v pohode.. Zajtra jej zavolám a ako ju poznám budeme kecať aspoň pol hodiny, takže jej to vynahradím“ povedala som so smiechom.
„Tak teda dobre“ usmial sa a ja som sa privinula do jeho náručia..

Asi po pol hodine ma Nick išiel odprevadiť domov. Po príchode do bytu som sa ešte chvíľu rozprávala s Emily a potom som sa s únavou zvalila do postele..


Emily



Kate


24/04/2012

14 - Koncert


Ahojte :). Dnešná časť sa mi veľmi páči a keď som ju písala, snažila som si predstaviť, že som tam naozaj.. Tie outfity..viem, že sú trošku viac slávnostné, ale sú krásne :). Takže dúfam, že sa vám to bude páčiť, tak ako mne! A ešte jedna vec...Táto časť je pre Bašku, ktorá sa dnes necítila veľmi dobre, takže dúfam, že ti je už lepšie ;). Príjemné čítanie a nezabudnite písať svoje názory do komentov.. ďakujém :-*


Keď som prišla domov, bolo asi 5 hodín poobede a o 7-mej sa začínal koncert.
„No konečne“ povedala mi Emily, keď som vstúpila do dverí.
„Ahoj“ pozdravila som jej.
„Kde si bola tak dlho?? Najvyšší čas sa začať pripravovať na večer, nemyslíš?“ povedala nervózne.
„ Bola som s Nickom.. Btw, že kto tu stresuje“ zasmiala som sa.
„Ty ráno a ja večer“ podotkla Emily.
„No jasné, nejako sme si to museli podeliť..“
„Tak fajn. Už žiadne reči, ideme sa pripravovať! Čaká nás jeden z najúžasnejších večerov, tak ma nechci naštvať..“ zavelila Emily.
„Veď už idem“ hovorila som jej, keď ma tlačila do mojej izby.
Každá z nás sa vo svojej izbe pripravila a po takej pol hodine sme naraz vyšli z izieb.
„Tak ako vyzerám?“ opýtala sa  Emily s úsmevom.
„A kde máš tie veci čo som ti včera vybrala?“
„Veď ty tiež nemáš to čo som ti vybrala“ zaškerila sa Emily.
„To je uhol pohľadu“ zasmiala som sa.
„Takže ako vyzerám?“ spýtala sa ešte raz Em.
„Úžasne!“ povedala som s úsmevom. „A čo ja?“
„Môže byť“ zasmiala sa a ja som na ňu hodila vražedný pohľad.
„Robím si srandu. V tých šatách vyzeráš super“ opravila sa Emily.
„Ďakujem.. Veď aj tie tvoje sú super“ skonštatovala som.
„Tak poďme už, nemôžem sa dočkať“ povedala Emily.
„Okej, let´s go!“ povedala som a už sme vychádzali z bytu.

Keď sme prišli na miesto, kde sa mal konať koncert, pred vchodom stála stovka jačiacich dievčat. 
SBS-kári pomaly púšťali ľudí dovnútra a keď sme sa dostali dnu aj my, boli sme prekvapené, koľko veľa ľudí tam už je. Koncert sa konal v hale, ktorá nebola až taká veľká, no lístky boli do posledného vypredané, takže to bude crazy. Em ma chytila za ruku, aby sme sa nestratili, a ťahala ma k pódiu.
„Em, dúfam, že sa nechceš vtrepať až pod pódium“ povedala som jej hlasnejšie aby ma počula.
„Čože? Hovorila si niečo?“ otočila sa a zvedavo na mňa pozrela. Asi ma nepočula..
„Pýtala som sa ťa, kam ma to ťaháš“ kričala som na ňu v snahe prekričať dav.
„Chcem byť čo najbližšie, ty snáď nie?“ pozrela na mňa psími očami..
„Nepozeraj sa tak na mňa“ zasmiala som sa. „Jasné, že chcem byť čo najbližšie“ dodala som.
Emily podskočila od radosti a ďalej ma ťahala k pódiu.
Stáli sme blízko pódia, kde sme mali dosť „životného priestoru,“ ale netrepali sme sa až úplne dopredu. Nechcem aby ma tu niekto pošliapal...

„Konečne ste sa dočkali! Privítajme skupinu ONE DIRECTION!“ zakričal niekto do mikrofónu a po celej hale sa rozľahlo kričanie a jačanie fanúšikov.
„Už je to tu“ zakričala som Emily do ucha.
Na pódium vyšli všetci piati chalani.. Najprv pozdravili všetkých fanúšikov, ktorý sa na nich dnes prišli pozrieť, povedali pár slov na začiatok a začali spievať. Ako prvú spievali „What makes you beautiful,“ ktorou rozprúdili atmosféru v hale. Ďalej spievali „One thing, I want, Moments, Everything about you...“ proste všetky pesničky z albumu a niektoré, ktoré spievali ešte v  X-factore. Celý večer sme s Emily prespievali a pretancovali. Všetci v hale spievali s chalanmi každú jednu pesničku. Bola tu neskutočná atmosféra! Užívala som si každú jednu sekundu tohto večera. Počas spievania poslednej pesničky „More than this“ som však nemohla odtrhnúť zrak od Harryho. Síce som sa naňho pozerala počas celého koncertu, na konci to bolo iné.. Pozrel sa na mňa.. Najprv som si síce myslela, že ma zbadal v dave asi tak, ako mohol zbadať ktorékoľvek iné dievča tu v tejto hale, no on sa na mňa zahľadel tak, že som mala pocit akoby tú pesničku spieval len pre mňa. Odtrhla som od neho pohľad a pozrela som sa na Emily. Tá si spievala ako všetci ostatný a nemohla odtrhnúť zrak od Zayna.
„No jasné, typická Emily“ pomyslela som si a usmiala som sa na ňu, hoci si to nevšimla.
Chalani dospievali poslednú pesničku, poďakovali sa, zakývali a pomaly odchádzali z pódia. Ešte posledný krát som sa pozrela na Harryho, ktorý sa opäť pozrel mojím smerom a zakýval. Ja som sa rozhliadla okolo seba, či kýve mne alebo niekomu inému, no keď som sa pohľadom vrátila k Harrymu, len sa usmial a tak som mu s úsmevom odkývala.
„To čo bolo?“ opýtala sa ma Emily s otvorenými ústami.
„Čo čo bolo?“ pozrela som na ňu nechápavo.
„Harry ti zakýval?“
„Možno“ odpovedala som s úsmevom, hoci som si ešte stále pochybovala o tom, že to bolo mne.
Em sa už zmohla len na veľavýznamné: „Woow.“

„Toto bol môj najúžasnejší večer“ hovorila som Em, keď sme vychádzali z haly.
„Súhlasím. Teda až na to, že som totálne unavená, bolia ma nohy a zajtra pravdepodobne nebudem mať hlas, ale stálo to za to“ doplnila ma Emily s úsmevom.
„Úplne s tebou súhlasím. Nohy si už ani necítim...“ povedala som nastupujúc do taxíka.
Tento deň si budem pamätať až do konca život. Splnil sa mi sen. Tento koncert bol najúžasnejším koncertom na akom som kedy bola a to som ich už v Londýne pochodila dosť. Ale aj tak mám stále pred očami Harryho ako sa na mňa pozrel na autogramiáde a ako „mi zakýval“. Aj keď možno nekýval mne, pre mňa to bol zážitok...
„Len škoda, že ho už asi nikdy na živo neuvidím“ pomyslela som si smutne.

Z Harryho pohľadu
„Dnešný koncert bol úžasný! Milujem našich fanúšikov!“ povedal som chalanom, keď sme vošli do zákulisia a sadli sme si na gauč.
„Máš pravdu, dnes bola super atmosféra“ pridal sa Liam..

Chalani sa ďalej rozprávali, no ja som ich veľmi nepočúval.. Mysľou som bol úplne inde. Nemohol som dostať z hlavy to dievča z autogramiády.. Na konci koncertu som si ju dokonca všimol a zamával som jej, keď sme odchádzali z pódia, no ona sa len poobzerala okolo seba (asi si myslela, že to nebolo jej) a potom mi s úsmevom odkývala.. Nevyzerala ako ten typ fanúšičky, ktorá vrieska a odpadáva, keď ma vidí. Vyzerala tak...normálne. Ako úplne pohodová baba... Aj keď sme sa počas autogramiády rozprávali, správala sa ku mne veľmi priateľsky a ja som z nej nemohol spustiť oči. Neviem prečo, ale mám taký pocit, že som ju už niekde videl.. Ale nemôžem prísť na to, kde to bolo..Má modré oči, dlhé blond vlasy, krásny úsmev...Ááách...
„Harry, si v pohode?“ vytrhol ma z rozmýšľania Louis a skúmavo sa na mňa pozrel.
„Čože?“ opýtal som sa ho nechápavo.. „Aha, hej jasné, že som. Prečo sa pýtaš?“
 „Lebo tu rozoberáme naše najbližšie koncerty a ty nás vôbec nepočúvaš. Na čo myslíš?“
„Sorry chalani... Už vás počúvam..“ povedal som zahanbene.
„Už nemusíš, práve sme sa dohodli, že sa ideme najesť“ povedal s úsmevom Niall a všetci ostatný na mňa podozrivo pozreli..
„Tak na čo potom ešte čakáme? Poďme sa najesť, som už strašne hladný“ povedal som akoby bolo všetko v pohode a vyšiel som zadným vchodom haly. Popravde, vôbec som nebol hladný, ale vedel som, že keby som tam s chalanmi  zostal ešte trochu dlhšie, začali by sa ma pýtať otázky, na ktoré ani ja sám teraz neviem odpoveď..Chalani ma neskôr dobehli a ja som si sľúbil, že už o nej nebudem viac rozmýšľať.. Pravdepodobne ju už aj tak nikdy neuvidím...

Emily

Kate


22/04/2012

13 - Autogramiáda

Ahojte :). Konečne ste sa dočkali Directionerky! Od dnešnej časti sa chalani z 1D budú v tomto príbehu objavovať čím ďalej, tým častejšie... Takže príjemné čítanie a nezabúdajte písať svoje názory do komentárov.. A som strašne rada, že sa vám to páči.. Enjoy :-*


„Vstávaj Kate, zaspali sme“ triasla mnou Emily.
„Koľko je hodín?“ opýtala som sa zaspato a hlavu som si prikryla perinou.
„9:30“ povedala mi Em a ja som zrazu rýchlosťou blesku vyletela z postele.
„Ako je možné, že sme zaspali? Veď máme len hodinu na prípravu...Bože, to nestíhame..“ kričala som 
z kúpeľne celá nervózna. Em vošla do kúpeľne, postavila sa vedľa mňa a chytila ma za ramená.
„Nestresuj! Všetko stihneme a máme ešte hodinu, nie 5 minút... Idem urobiť raňajky, ale potom ma budeš musieť pustiť do kúpeľne“ triasla mnou a s grimasou na tvári sa na mňa pozerala. Minútu, dve ... „Ešte ju baví mnou triasť?!“ pomyslela som si.
„Dobre, dobre. Už som trochu kľudnejšia, okej? Hlavne mnou už toľko netras“ povedala som jej so zubnou kefkou v ústach. Em mnou konečne prestala triasť a odišla z kúpeľne. Ja som sa rýchlo umyla a obliekla som si veci, ktoré som si včera večer pripravila.
Voľné oranžové tričko, riflové šortky, letné topánky „medzi prsty“, svetlú kabelku a oranžové doplnky. Prišla som do kuchyne, kde Em ešte v pyžame pripravovala raňajky.
„Emily! Okamžite sa choď obliecť! Veď už je 10 hodín a ty ešte stále nie si oblečená!“ stresovala som.
„Rozkaz šéfe!“ zasalutovala a vybuchla smiechom, keď sa na mňa pozrela.
„Sorry bejbe, ale keď ja som so excited!“ zasmiala som sa.
„Veď ja tiež. A keďže už mám kúpeľňu voľnú, môžem sa ísť pripraviť!“ :D
Vyplazila som jej jazyk a Em utiekla do kúpeľne. Rýchlo som si zjedla svoje raňajky a asi po piatich minútach mi začal zvoniť mobil. „Nick“ pomyslela som si.
„Čakám vás pred barákom“ povedal šťastne.
„Okej, o 5 minút sme tam“ povedala som a zložili sme.
„Em, už si?“ kričala som na ňu.
„Minútku, hneď som tam“ zakričala späť.
„Nick nás už dole čaká, švihaj.“
Em vybehla zo svojej izby a mala oblečené biele tričko, riflové šortky, hnedé topánky „medzi prst“, hnedá kabelka a hnedé doplnky.
„Vyzeráš super“ usmiala som sa na ňu.
„Vďaka“ zasmiala sa.
„Musím pochváliť tvoju stylistku.“
„Veď aj ja tvoju.“ povedali sme a rozosmiali sme sa, lebo sme si včera vyberali oblečenie navzájom. Ja Em 
a Emily mne.
Zišli sme dole, kde nás už čakal Nick.
„Pekné auto“ povedala som mu s úsmevom a on ma pobozkal.
„Môžeme už ísť?“ zatvárila sa Em kyslo, keď na nás pozrala.. „Nie žeby som závidela, ale..“ nedokončila vetu, všetci traja sme sa rozosmiali a nastúpili sme do auta.
Cesta do nákupného centra trvala asi 10 minút, takže sme tam boli ešte pred začiatkom. Všade bolo strašne veľa ľudí, teda hlavne jačiacich dievčat, ktoré mali transparenty ako napr. „I love you Zayn..I love you Niall...“
„Asi vás niekde počkám“ povedal s úškrnom Nick.
„Si si istý?“ opýtala som sa ho.
„Trošku vyčnievam medzi toľkými dievčatami. Len nech vás neušliapu“ povedal pobavene.
„Tak ako chceš“ povedala som trochu smutne. Tešila som sa, že tu bude so mnou, no v podstate má pravdu, čo by robil medzi toľkými dievčatami?
„Keď skončíte, zavolaj mi a môžeme sa ísť niekam prejsť“ povedal s úsmevom.
„Tak teda dobre“ usmiala som sa..
„Dávajte na seba pozor“ pozrel mi do očí a jemne ma pobozkal.
„Neboj, budeme“ povedala som a ešte raz som si ho pritiahla bližšie, aby som ho mohla pobozkať. No vtom, sa strhol obrovský krik a piskot. Dav sa presunul k stolom, kde majú sedieť chalani z One Direction a stiahol nás spolu s ním. Nick sa rýchlo spamätal, zakýval nám a snažil sa dostať cez jačiaci dav k východom. Pozrela som smerom k stolom, kde si chalani  pomaly sadali za stoly. S Em sme si vymenili pohľady a začali sme vrieskať ako ostatné baby. Snažili sme sa dostať čo najbližšie, aby sme nemuseli dlho čakať 
na podpisy. Z domu sme si zobrali ich CDčko aj knihu, aby sa nám mali kde podpísať. Bolo to totálne šialené. Dievčatá plakali, odpadávali, skákali...So crazy!! Ale chápem ich. Sú dokonalý. Majú úžasné pesničky, super vyzerajú a v podstate sú to normálni chalani, ale X-factor im zmenil život. Simon Cowel urobil to najlepšie čo mohol, keď ich poslal ďalej ako skupinu. Chalani šancu využili a dnes sú mega úspešný po celom svete, vydali 2 knihy, CD, vyhrali Brit Award... Sú proste úžasný! Aby nebolo počuť to jačanie 
v nákupnom centre, pustili ich pesničky, ktoré sme hneď všetci začali spievať. Chalani vyzerali nadšene a 
s radosťou sa každému popodpisovali a aj sa s každým kto chcel odfotili. Asi po hodine čakanie, sme sa konečne dostali na rad aj my.
„Em, už je to tu! Nezabudni, že sa s nimi chcem aj odfotiť!“
„Naživo sú ešte krajší... A aj ja chcem s nimi fotku, teda hlavne so Zaynom.“
Podali sme naše CDčko a aj knihu pánovi, ktorý to podával chalanom, aby sa podpísali..
Prvý bol Liam, ktorý sa na nás celý čas usmieval. Bol milý, a aj sa s nami odfotil. Liam bol prvý z kapely, ktorého som videla na youtube a hneď sa mi veľmi zapáčil. Je strašne zlatý a jeho priateľka Danielle je nádherná! Čiže škoda, že je zadaný..Teda vlastne aj ja som, ale... :D No nič.. Ďalší bol Niall, ktorý pôsobil trošku unavene, ale ten jeho strojčekový úsmev.. :) A samozrejme vedľa Nialla veľa jedla. Nechápem ako je možné, že ten chlapec toľko zje a je stále taký chudý..! :D Aj ja chcem taký metabolizmus, ako má on! :D
Vedľa Nialla sedel Louis, ktorý mal úsmev od ucha k uchu ako vždy a stihol nám dokonca povedať aj nejaký krátky vtip, ktorému som síce nerozumela, ale nevadí... Dievča čo stálo za mnou mu dokonca prinieslo mrkvu a povedala mu: „I love carrots, too“ a on sa začal strašne smiať. „No takže prvých troch máme za sebou“ pomyslela som si. Keď som sa presunula k ďalšiemu stolu, sedel tam Harry. Je úžasný... Milujem jeho vlasy, jeho oči, všetko... :).
„Hi“ pozdravila som mu s úsmevom od ucha k uchu. Tak dlho som čakala na tento moment, keď budem 
pri ňom stáť takto blízko..
„Hii“ odzdravil mi s úsmevom. Bol strašne cute... Poprosila som ho, či by sa so mnou odfotil a on odpovedal „yes, of course“. Keď sa ma dotkol, telom mi prebehol elektrický prúd a úplne sa mi podlamovali kolená. Ešte chvíľu sme pri ňom stáli a pýtal sa  nás, či ideme večer na koncert, že sa teší, keď nás uvidí... A keď 
do mňa malé dievča čo stálo za mnou zľahka strčilo, musela som sa pohnúť ďalej. Obzrela som sa ešte raz za Harrym, keďže už takúto príležitosť asi nikdy nebudem mať, a on sa na mňa ešte stále pozeral a usmieval sa. Hľadeli sme si priamo do očí, no z môjho dokonalého momentu ma vytrhla Em, keď začala koktať: 
„H-i-i-i-i Zayn“ zasmiala som sa a vedela som, že Zayn je posledný a Em sa strašne páči. Prežívala presne to, čo ja, keď som videla Harryho. Odfotila som ich a Em sa ešte chvíľu rozprávala so Zaynom. 
„Hodili by sa k sebe“ pomyslela som si pri pohľade na nich... No museli sme sa pohnúť ďalej.. Ďalší pán nám podával naše podpísané CD aj knihu. Vzali sme si ich a ešte raz sme sa obzreli za chalanmi, vzdychli sme si a vrátili sme sa späť do reality.. Zavolala som Nickovi, že sme už „skončili“ a chvíľu sme naňho 
pred nákupným centom čakali. Obidve sme rozoberali každý jeden pohyb a slovo, ktoré nám povedali. Skoro sme na parkovisku začali skákať od radosti. A večer ešte ideme na koncert! Super! Nick po nás prišiel a Emily sme odviezli domov. My s Nickom sme sa ešte išli prejsť po meste a  auto si nechal 
pred našim barákom. Najprv sme boli obaja ticho no potom ho prerušil.
„Tak čo, ako bolo?“ opýtal sa, keď videl ako sa celý čas od ucha k uchu usmievam.
„Úžasne“ povedala som mu zasnene.
„Haló, Zem volá Kate“ zasmial sa a mávol svojou rukou pred mojimi očami.
„Kate je na Zemi“ zasmiala som sa s ním.
„To teda vidím“ povedal už bez smiechu.
„Prepáč, ja len.. Je to jeden z mojich splnených snov a ešte stále nemôžem uveriť, že sa to deje. Všetko je to ako v sne! Lenže tento krát snívam s otvorenými očami“ zasmiala som sa.
„Ja ťa chápem a teším sa s tebou Kate. Vieš, že keď si šťastná ty, tak som aj ja“ zastal a pobozkal ma. Objala som ho a znovu som ho pobozkala. Nick je úžasný. Dokázala by som  s ním byť celé hodiny. No aj napriek tomu, som dnes bola mimo a nemyslela som na nič iné iba na večerný koncert a na autogramiádu...

Kate



Emily


20/04/2012

12 - Shopping day


Ahojte :). Nech sa páči, ďalšia časť príbehu. Dnes sa nebudem rozkecávať, takže enjoy :-*A prosím vás, napíšte mi do komentu čo si o tejto časti myslíte, aby som  vedela, či sa vám páči, alebo mám niečo zlepšiť..ďakujem :)




Prešlo zopár dní.. S Em sme zavolali trénerovi Feningovi ohľadom tréningov a súhlasili sme, že budeme poctivo trénovať na súťaž. Bol veľmi rád, že sme súhlasili a ja tiež, pretože sa mi týmto splní jeden z mojich snov. Vždy som chcela ísť na nejakú tenisovú súťaž a vyhrať. Tenis milujem už od detstva, no vždy som ho hrala skôr rekreačne. Budem tvrdo trénovať a urobím všetko preto, aby som aspoň raz v živote vyhrala. Em sa z toho tiež teší, ale berie to tak, že aspoň nemusí sedieť doma a bude mať školu aj cez prázdniny :D... 
S Nickom sme za ten týždeň boli pár krát von a či spolu chodíme? Áno, sme spolu a som šťastná. Em mala pravdu(ako vždy), že som si to sama komplikovala..
Zajtra je koncert a autogramiáda, takže sme sa dnes vybrali na nákupy. KONEČNE! :D
„Tak poď už“ kričala na mňa Em, keď som vychádzala z baráku.
„Veď už idem. Ponáhľaš sa snáď niekam?“ opýtala som sa jej so smiechom.
„Hej, veď ideme nakupovať“ zasmiala sa Em.
„Veď na to máme celý deň Em.“
„Hovoríš, akoby si nepoznala naše shoppingy“ povedala a obidve sme sa zasmiali.
„Veď to, že poznám! Ešteže som si zobrala pohodlné oblečenie.“
„Veď ja tiež“ súhlasila so mnou Em.
Em si obliekla pásikované oranžovo-biele tričko, hnedé šortky a obula si oranžové Vansy.
Ja som mala oblečené biele tielko s potlačou, džínsové šortky a „žabky“. Oblečenie sme ešte doplnili bižutériou a okuliarmi.
Nastúpili sme do taxíka a viezli sme sa do veľkého obchodného centra. Vonku bolo veľmi teplo a preto sa 
v taxíku nedalo ani dýchať. Boli sme radi, keď sme už mohli vystúpiť. Vošli sme do obrovského nákupného centra a začali sme „behať“ po obchodoch. Skoro v každom obchode sme si niečo vyskúšali..Prešli sme každý jeden a v rukách sme mali asi 20 tašiek. Od najmenších až po tie (naj)väčšie. Oblečenie, topánky, doplnky, kozmetika...
„Tak toto sú jednoznačne naše najlepšie nákupy Kate!“ skonštatovala Emily, keď sme si konečne sadli 
do kaviarni.
„Súhlasím!“ povedala som vysmiata od ucha k uchu.
„Nakúpili sme síce dosť veľa vecí, ale vyšlo nás to lacnejšie ako v Londýne.“
„Nečuduj sa, veď tu majú veľké sales.“
„Veď hej..“ súhlasila som s ňou a odpila som si z kávy, ktorú nám priniesla čašníčka.
„Kate? Nezvoní ti mobil?“ pýtala sa ma Emily so smiechom.
„Keď to vravíš ty Em“ zasmiala som sa a vybrala som mobil z kabelky. Mala pravdu, naozaj zvonil a volal mi Nick. „Nemôžem za to, že ho nikdy nepočujem, keď zvoní.. :D“ ohradila som sa so smiechom a rýchlo som hovor zdvihla.
„Ahoj, čo robíš?“ opýtal sa ma a ja som sa musela usmiať, keď som počula jeho hlas.
„Ahoj. Práve sme s Emily na nákupoch. Teda teraz sedíme v kaviarni. A čo ty?“ opýtala som sa milo.
„Okrem toho, že na teba myslím? Som von s kamošmi a hráme basket“ povedal veselo.
Keď to povedal, začala som sa strašne smiať, lebo som si spomenula na náš rozhovor s Em 
o basketbalistoch :D. Em sa na mňa len nechápavo pozerala.
„To sa smeješ zo mňa?“ nechápavo sa ma opýtal.
„Ale jasné, že nie Nick. Prepáč, len som si spomenula na jeden rozhovor s Emily, keď sme sa rozprávali 
o basketbalistoch“ objasnila som mu situáciu a Em sa začala strašne smiať. 
„ Asi si na ten rozhovor spomenula tiež“ pomyslela som si.
„Už som sa zľakol“ povedal so smiechom. „A mali ste super tému – basketbalisti. Radšej sa ani nepýtam 
na podrobnosti“ povedal „vážnejšie“.
„My máme tie najlepšie témy, aby si vedel. A by the way, aj ja na teba myslím.“
„Tak to som rád“ povedal milo a usmial sa (postrehla som to aj cez telefón).. „A dúfam, že ma neohovárate, keď už sme pri tých basketbalistoch..“
„Hmm..“ povedala som mu zamyslene a zasmiala som sa.
„Hééj?!“
„Ale nie, jasné, že ťa neohovárame darling.“
„Ešte že tak,“ zasmial sa a pokračoval: „Kedy sa uvidíme?“ opýtal sa.
„Dnes už asi nie, lebo naše nákupy s Emily sú na dlhšie.. A zajtra ideme na koncert, takže nejaká príprava musí byť“ zasmiala som sa.
„Ja som na ten koncert úplne zabudol! Takže sa nevidíme ani zajtra?“ povedal smutne.
„Zajtra ideme doobeda na ich autogramiádu, ktorú majú v nákupnom centre.. Ak chceš, môžeš ísť s nami. Čo povieš?“ povedala som šťastne a spokojná so svojím plánom.
„Okej, tak sa teším. A o koľkej to je?“
„Myslím, že o 11tej.“
„Tak prídem po vás. O 10.30 som u vás, aby sme to stihli. Určite tam bude veľa ľudí...“
„Okej, budeme ťa čakať.. Tak ja už končím, lebo na mňa Em hádže vražedné pohľady“ zasmiala som sa a vyplazila som Em jazyk.
„Tak fajn.. Love you Kate. Bye.“
„Aj ja teba Nick. Bye“ zložila som a s úsmevom sme s Emily pokračovali v rozhovore.
V kaviarni sme presedeli a prekecali asi hodinku a pomaly sme sa vybrali späť domov.
„Strašne sa na zajtrajšok teším“ povedala som s úsmevom cestou domov.
„Veď ja tiež. Konečne ich uvidíme naživo. Sen sa stane skutočnosťou“ povedala Em zamyslene.
„Lepšie by som to nepovedala!“ povedala som vážne, no Em do mňa so smiechom drgla.
„A Nick ide na autogramiádu s nami?“
„Hej, má po nás prísť o 10.30 a pôjde tam s nami. Veď potrebujeme bodygarda, vieš koľko tam bude ľudí??“
„To je tiež pravda. A aspoň sa tam nebudeme musieť trepať v taxíkoch.“
„Už ťa azda prešli žlté taxíky?“ zasmiala som sa.
„Aj hej. Teba azda nie?“
„Tak trošku. Ale vždy lepšie a rýchlejšie ako metro.“
„To je fakt!“ súhlasila so mnou Emily.
Po príchode domov sme si spravili svoju vlastnú módnu prehliadku z vecí, ktoré sme si nakúpili. Vybrali sme si outfity na autogramiádu a aj na koncert.
„Vyzeráme úžasne, no čo si budeme klamať?!“ skonštatovali sme naraz a rozosmiali sme sa pri pohľade 
do zrkadla. A tie naše pózy :D..
„New York, priprav sa! Na zajtrajšom koncerte budeme najväčšie hviezdy!“ povedala som 
s úsmevom od ucha k uchu a s Em sme sa šťastne vyvalili na náš gauč.


Emily




Kate