20/02/2013

Forever 3


Keď som vošla do miestnosti, pripadalo mi to tam ako v našom tanečnom štúdiu v škole.. To mi len pomohlo a nervy vo mne sa trošku ukľudnili... Svoje USB, na ktorom som mala pesničku, som podala chalanovi, ktorí mal pri sebe notebook napojený na repráky, a ešte mi so širokým úsmevom poprial veľa šťastia. Ďakovne som sa naňho pozrela a predstúpila som pred piatich „porotcov“, ktorí mali rozhodnúť o tom, či som dosť dobrá na to, aby som s nimi tancovala..
„Hi Sophie“ pozrela sa mladá baba do papierov a potom sa na mňa usmiala.
„Hi“ pozdravila som im taktiež s úsmevom.
„Tak na akú skladbu budeš tancovať?“ zaujímali sa.
„Pesnička z filmu Step Up Revolution.“
„Mám rada ten film.. Tak teda poď na to dievča!“ povedala ďalšia porotkyňa nedočkavo.
Žmurkla som teda na chalana a hudba začala hrať..


Keď sa však prvé melódie skladby dostávali do mojich uší, strach a napätie zo mňa hneď opadli a ja som sa začala hýbať v rytme hudby. Presne tak, ako som to mala nacvičené aj keď som si pár prvkov vymyslela pri tancovaní.. Cítila som sa sebavedome a ako by som tancovala na skúške v škole, akoby tam nebol nikto iný len ja.
Po približne minúte a pol ma však stopli a s úsmevom sa mi poďakovali.. Bolo mi to trochu divné, keďže každý by si mal odtancovať 2 minúty.. Žeby sa im to nepáčilo? Blbosť.. Usmievali sa a ja som s týmto svojim vystúpením spokojná!.. Veď uvidíme.. Aspoň som to skúsila a dobrý pocit sa mi teraz rozlieva telom.. Myslím pozitívne.
Hneď po mne nasledovala Lily, ktorú som po ceste stihla len objať a povedať „Good luck“.
Usadila som sa teda zatiaľ k ostaným, ktorí tam ešte čakali a s ktorými som predtým tancovala na chodbe a vypytovali sa ma ako bolo, či som to zvládla, čo mi povedali a podobné otázky.
Len som sa teda zasmiala a stále som opakovala: „bolo to úplne v pohode.. Prídeš, opýtajú sa ťa 2-3 otázky, zatancuješ a ideš preč.“
Jedným očkom som stále sledovala dvere z ktorých po chvíli vyšla Lily! Keď ma zbadala, hneď sa ku mne rozutekala a objala ma.
„Tak čo, ako bolo?“ opýtala som sa s úsmevom.
„Konečne to mám za sebou“ uškrnula sa.
„Prečo? Odtancovala si to v pohode?“
„Hej, hej.. Len som bola strašne nervózna.. No myslím, že som to v pohode zakryla.“
„Tak paráda..“
„Inak guys, neviete ako to funguje? Myslím, ako čo teraz ďalej..“
„Ty nevieš?“ zasmiali sa.
„Ešte nie, keďže ste mi to nepovedali“ uškrnula sa Lily.
„Dnes večer vám príde email v ktorom bude napísané buď postupuješ do ďalšieho kola + dátum čas a miesto konania alebo mrzí nás to, nepostupuješ..
„Páni.. Tak to som naozaj zvedavá!“ povedala som a rozmýšľala som nad tým, že som mala tak poriadne nacvičenú len jednu choreografiu, no ak postúpim, budem tancovať novú, tú istú alebo ako to je?! Nedalo mi to a tak som sa ich na to ešte opýtala.
„Inak, ak náhodou postúpime, čo sa tancuje ďalej?“
„V druhom kole sa väčšinou tancuje spoločná choreografia, takže to je v pohode..“
„Super, mám rada spoločné chorošky“ usmiala sa Lily  a mne tak trošku odľahlo.. Inak by to musel byť free style, hoci by som už niečo vymyslela.
Posedeli sme si tam s ostatnými ešte takú pol hoďku a potom sme sa so všetkými rozlúčili a odišli dúfajúc, že sa čoskoro znova uvidíme.
„Keď ti príde večer mail, hneď mi volaj!“ kázala mi Lily a ja som len súhlasne prikývla.
„Máš jasné.. Nápodobne.“
„Tak zatiaľ“ lúčila som sa s ňou pri ich dome..

Večer
Celý večer som sedela pri počítači čakajúc na email, ktorí ma mohol posunúť ďalej.. Dúfala som v jeho pozitívny obsah, no viete ako to chodí.. Človek nikdy nevie..
Až... mi blikla správa, nový mail!
Zhlboka som sa teda nadýchla, zavrela oči a klikla na otvoriť.
Napočítala som asi do 10 až som konečne oči otvorila a začala som čítať obsah..
„Som tam, som tam!“ behalo mi hlavou a ja som šťastne zvýskla a začala som skákať po izbe ako šialená!
„Čo sa to tu deje?“ prišiel po chvíli Dave do mojej izby.
„Postúpila som, postúpila! Medzi 80 najlepších! Zajtra je druhé kolo! Wuaaa!“ oznámila som mu základné informácie a on ma hneď chytil do náručia a zatočil mnou!
„To je úžasné sestrička, blahoželám! Ty to zajtra dáš! Tak sa s tebou teším!“ hovoril nadšene a mne sa až skotúľala slzy šťastia po líci.
„Musím zavolať Lily!“ zhíkla som zrazu a hodila som sa na posteľ, kde som mala položený telefón. Rýchlo som vytočila jej číslo, no ozvalo sa, že je číslo obsadené.. Skúsila som to znova, no zase to isté..
„Asi s niekým volá“ položila som telefón na stôl, no neprešlo ani 5 sekúnd a už mi začal zvoniť.
„Čo robíš, snažím sa ti dovolať už asi 2 minúty“ zasmiala sa.
„Detto.. Jedna druhej voláme, no ani jedna z nás to potom nemôže zdvihnúť.. Ale to je jedno.. Tak ako? Došiel ti už mail?“ pýtala som sa nedočkavo.
„Áno... Zajtra tam idem, postúpila som!“
„To vážne?! Ja tiež!.. Sme úžasné!“ tešila som sa ako malá, pričom ma už museli počuť aj susedia.
„Tak sa zajtra vidíme!“
„Teším sa..“
„Veď ja tiež, tak zatiaľ!“

Na ďalší deň
Druhé kolo konkurzu sa konalo tam, kde včera, takže dostať sa tam nebol problém..
Keď sme tam prišli, dnu už bolo dosť ľudí a tak sme tam našli aj pár báb a chalanov s ktorými sme sa včera zoznámili a tancovali, takže sme šli hneď k nim.
„Som rada, že sa opäť vidíme“ vyobjímali sme sa a hneď sme sa aj zakecali.
Potom nás však rozdelili do štyroch skupín po 20 a následne sme sa po skupinkách dostali dnu. My sme boli hneď ako prví, takže sme nevedeli do čoho ideme, no aj tak som sa už tešila. No dnu s nami šla aj druhá skupina, ktorá si posadala po celom obvode miestnosti a pozerali na nás..
Následne prišla choreografka, ktorá sa nám predstavila, porozprávala nám pár informácií o skupine, o ich štýle tancovania a o dnešnej choreografii.
No a potom už samotná choreografia, ktorá sa mi hneď veľmi zapáčila, takže som nemala problém zapamätať si kroky.. Bola som so excited a doslova som si to užívala. Asi po 2 hodinách učenia sa choreografie sme to odtancovali „naostro“ a všetci nám aj vrátane poroty zatlieskali. Dobrý pocit vo mne sa stupňoval a naozaj som silno verila, že som to zvládla a že som tu zo seba nechala 200%! Keď už toto nestačí, tak asi nič..



12/02/2013

Forever 2


Ahojte! Prepáčte, že takmer vôbec nič nepridávam, ale akosi nemám čas písať.. Ale už sa musím polepšiť! ;D Dúfam, že nová časť sa bude páčiť ;)


Nasledujúci týždeň počas ktorého som takmer stále tancovala a vymýšľala choreografiu na tanečný konkurz mi zbehol neskutočne rýchlo a zajtra mal prísť ten deň. Deň Dé! Moja veľká príležitosť dostať sa na vyššiu úroveň tanca, úroveň, kde sa hobby stáva zároveň prácou.
Profesorka Simspon s nami počas tohto týždňa dosť pracovala a snažila sa vylepšovať naše choreografie, ktoré sme si samé vymysleli. Môj denný režim bol každý deň rovnaký – ráno vstať, ísť do školy, po škole tancovať a cvičiť svoju choreografiu, domov, kde som si znova prešla svoju choreografiu a potom som šla spať.. A takto som žila celý tento týždeň.. A Lily? Bola na tom úplne rovnako.. Obe sme sa veľmi snažili o to, aby to bolo naozaj najlepšie, tak zajtra uvidíme, čo bude..
Dnes som po škole opäť zostala aj s Lily v štúdiu, aby sme si ešte posledný krát prešli choreografiu a potom sme sa spolu pobrali domov, keďže bývala neďaleko mňa.
„Takže zajtra o 11tej?“ pozrela na mňa, keď sme sa lúčili pri jej dome.
„Áno.. O štvrť na 11 prídem po teba, okej? Nech tam budeme trochu skôr, lebo aj tak tam bude veľmi veľa ďalších..“
„Tešíš sa?“ opýtala sa a zahryzla si do pery.
„Vlastne aj hej“ povedala som s úsmevom.
„A nebojíš sa?“
„Jasné, že hej.. Ale verím, že to tam zajtra dáme na 100%! Tvrdo sme počas celého týždňa trénovali a tak zo mňa už trochu ten strach aj opadol.. Zajtra to bude horšie“ zasmiala som sa.
„Oukej, tak zajtra“ objali sme sa a rozlúčili.
Od domu som to mala ešte takých 10 minút a tak som si dala slúchadlá na uši a pustila pesničku, na ktorú budem tancovať.
Započúvala som sa do melódie a dostala som sa do svojho sveta.. Keď však skončila, pustila som si ju ešte raz. Poobzerala som sa na všetky svetové strany, či za mnou/predo mnou niekto nejde a keďže bola ulica prázdna a vonku polotma, tak som si začala popri chôdzi ešte raz opakovať svoje tanečné kroky. Najprv len tak trochu, keby ma náhodou niekto videl, no potom ma hudba úplne dostala a tancovala som ako vo svojej izbe či tanečnej sále v škole.
S úsmevom na tvári a spokojná s choreografiou som sa teda po dlhom dni dotrepala domov a rovno som sa vyvalila do postele.
„Môžem?“ ozvalo sa po chvíli spoza dverí zaklopanie a Davidov hlas.
„Jasné, poď“ povedala som.
„Ahoj tanečníčka“ povedal s úsmevom a sadol si vedľa mňa na posteľ.
„Ahoj“ usmiala som sa a ďalej som ležala.
„Ešte vládzeš?“
„A vieš, že aj hej?“ zasmiala som sa.
„Nezničiteľná“ uškrnul sa a pošteklil ma, čím ma prinútil sadnúť si, keďže som veľmi šteklivá.
„Prestááň“ chichotala som sa.
„Dobre, dobre.. Len som ti prišiel popriať veľa šťastia na zajtra“ povedal a kútiky úst sa mu zdvihli do úsmevu.
„Ďakujem..“
„Viem, že to dokážeš sestrička! Tancuješ perfektne a oni to zajtra budú taktiež vidieť“ povedal a ja som ho len ticho objala.
„Mám ťa rada“ povedala som.
„Veď aj ja teba! No a teraz ťa už radšej nechám, aby si si mohla oddýchnuť pred svojim veľkým dňom“ usmial sa a postavil sa na odchod.
„Dave? Ďakujem“ žmurkla som naňho s dobrým pocitom pri srdci a on odišiel.
Po pár minútach som sa teda vykotúľala z postele a rýchlo som sa osprchovala.
Keď som si potom konečne ľahla do postele, zaspala som tak rýchlo, že ani neviem ako sa mi to podarilo..

Ráno


„I came to win, to fight, to conquer, to thrive. I came to win, to survive, to prosper, to rise, to fly, to fly...“ 
začal mi vyzváňať nastavený budík a ja som si ho rýchlo vypla. Pretrela som si oči a pozrela som na hodinky. 9 hodín! Mám hodinu na upravenie sa, zjedenie ľahkých raňajok, oblečenie sa..
S nadhľadom som teda splnila všetky svoje požiadavky na samú seba a po hodine som bola pripravená vyraziť z domu.. V bruchu som už od prebudenia sa mala divný pocit, no snažila som sa ho odignorovať, hoci sa k tomu začala pridávať aj nervozita..

„Keep calm, keep calm“ hovorila som si, keď sme prišli na miesto, kde sa bude konať konkurz.
„Are you kidding me?“ povedala Lily a pozreli sme na dlhé zástupy ľudí, ktorí tam čakali tak, ako my.
„Fúha! Tak to si asi počkáme“ uškrnula som sa a nervozita sa stupňovala.
Vidieť toľko ľudí pokope a zároveň vedieť, že z tých stoviek tanečníkov, ktorí tu teraz čakajú na svoju chvíľu tak ako ja vyberú len 6, dosť blbý pocit..
Lily ma chytila za ruku a pokúsila sa o úsmev, hoci som videla, že je ešte nervóznejšia ako ja.
„To bude v pohode Lily!“ povedala som po chvíli a chytila som ju za ruku.
„My to zvládneme!“ snažila sa ukľudniť samú seba a zároveň aj mňa.
Rad sa pomaly posúval, až sme sa konečne dostali k registrácii, kde sme dostali svoje čísla a mohli sme sa presunúť do takzvanej „waiting room“ kde nás bolo viac než dosť. Baby a chalani si tam skúšali svoje choreografie pričom zabávali aj ostatných..
Odniekiaľ zrazu zavolali číslo 100 a ja som sa pozrela na naše číslo.
„230?“ zhrozila som sa.
„Tak to si trošku počkáme“ prekrútila očami Lily a spolu sme si sadli na gauč, kde bolo voľné miesto..
Prešlo už dosť veľa času a tak sme si vyskúšali svoje choreografie aj my, začali sme sa tam zabávať s ostatnými a čakanie nám teda zbehlo rýchlejšie..
Ľudí akosi neubúdalo a stále chodili noví a noví.. Nechápala som odkiaľ sa berie toľko tancujúcich ľudí..
Čísla, ktoré volali sa pomaly blížili k našim a keď zvolali to moje, stiahol sa mi žalúdok a nervozita sa maximálne vystupňovala! 


07/02/2013

Austria

Hey guys ;).. Prepáčte, že vás posledný mesiac tak zanedbávam, ale to len preto, že nemám čas tu, v Rakúsku, toľko písať.. No aspoň trošku zo života odtiaľto, hoci sa nám to tu už kráti a v sobotu sa presúvame do Blavy na ďalšie 2 týždne.. Áno, ďalšia prax :D..
Takže Rakúsko, Kaprun.. Je tu nádherne! Krásna príroda, ktorá je momentálne pokrytá snehovou pokrývkou a všetko je biele :).. A aj keď tu som ešte len mesiac, mám pocit, že to je už aspoň rok.. Dni mi tu plynú neskutočne rýchlo a takmer nikdy neviem, aký je deň či koľko je hodín :D.. Ale to mi vôbec neprekáža.. Praxujem v hoteli Zur Burg a vždy budem rada spomínať na čas strávený tu.. Dostala som "školu života", v ktorej som sa toho naozaj veľa  naučila.. Spoznala som nových ľudí, ktorí sa stali mojou rodinou a s ktorými som sa tu ešte ani jeden deň nenudila. Milujem každý jeden deň tu, plný smiechu a šťastia ;).. Naozaj si to tu užívame.. Veď žijeme len raz, no nie? ;).. A čo sa týka jedál, sú ako vystrihnuté z časopisu.. Naučila som sa, ako upravovať jedlo na tanier a čo s čím servírovať.. Jedlá sú čerstvo pripravené, žiadne polotovary, a chutia naozaj skvelo! Mňamky!
Takže v skratke asi toľko o tomto úžasnom mieste a sľubujem, že už čoskoro pridám novú časť a budem pridávať častejšie ;).. See you soon ;)

Náš Hotel Zur Burg :)

Krásna panoráma za mnou ;)



 S Klaudy, ktorá tu je so mnou ;)