23/01/2013

Forever 1


„Tak na dnes to bude všetko, môžete ísť decká“ povedala nám profesorka na poslednej hodine, keď sme dotancovali svoje sóla, ktoré sme si mali vopred pripraviť..
S dobrým pocitom som si teda šla po veci a chytala som sa spolu s ostatnými do šatne, no keď sme už boli takmer pri dverách, započula som svoje meno.
„Sophie, Lily mohli by ste tu ešte na chvíľu zostať?“ zavolala nás profesorka a s Lily sme si vymenili nechápavé pohľady.
Kývla som teda Petrovi, ktorý ma čakal pri dverách, aby ma počkal von a obe sme prišli k profesorke, ktorá sa na nás usmievala.. V tej chvíli som nevedela, či sme niečo zle zatancovali alebo sa niečo stalo.. Ale to by sa potom asi neusmievala..
Postavili sme sa teda pred ňu a čakali sme, čo sa bude diať..
„Dievčatá! V prvom rade by som vám chcela povedať, že ste dnes boli naozaj skvelé!“ povedala a vo mne sa miešalo prekvapenie s radosťou..
„Ďakujeme pani profesorka“ povedala Lily.
„Áno,  ďakujeme.. Už som sa bála, že to bude niečo zlé, čo nám chcete povedať“ pozrela som na Lily.
„Ja som sa už tiež bála, že čo sa stalo, keď ste si tu nechali len nás dve“ povedala a profesorka sa zasmiala.
„Ale choďte.. O vás nemôžem povedať nič zlé.. Vlastne, chcela by som vám povedať niečo úžasné..“
„Naozaj? A čo také?“ opýtala som sa zvedavo.
„Ide to síce mimo školy, ale chcela by som, aby ste šli na tento konkurz“ povedala a podala nám nejaké papiere.
„A čo je to za konkurz?“ opýtala sa Lily.
„Konkurz do jednej z najlepších tanečných skupín v okolí! Určite ste ich už niekde videli, keďže vystupujú a cestujú po celom svete a vystupujú s veľkými speváckymi hviezdami či v rôznych súťažiach..! A práve budúci týždeň robia nábor nových tanečníkov.. Zo stoviek možno aj tisícok tanečníkov vyberú len 6!“
„Jasné, že ich poznáme, len teraz trochu nechápem, prečo to hovoríte práve nám“ povedala som nechápavo.
„Lebo sa tam podľa mňa máte šancu dostať!“
„Žartujete, že?“ opýtala sa Lily.
„Nie, myslím to vážne.. Ste naozaj skvelé tanečníčky a viem, čo vo vás je.. Mali by ste to skúsiť.. Veď za pokus nič nedáte..“
„Ja neviem“ povedala som váhavo a pozrela som na Lily.
„Nenútim vás, len vám hovorím o tejto obrovskej príležitosti.. S choreografiou by som vám mohla pomôcť aj ja, ak by ste chceli.. Je to síce už budúci týždeň, no dá sa to zvládnuť..“
„Čo si o tom myslíš?“ obrátila sa na mňa s otázkou Lily.
„Neviem.. Ale veď pani profesorka má v podstate pravdu.. Čo by sme tým mohli stratiť? Za pokus nič nedáš.. A predstav si, že by to vyšlo“ usmiala som sa a predstavila som si nás medzi nimi. Keby to vyšlo, mohla by som cestovať a hlavne tancovať profesionálne, to je predsa môj sen..
„Máte obe pravdu.. Tak ideme do toho?“ opýtala sa odhodlane Lily so zdvihnutými kútikmi úst.
„Ideme“ povedala som s úsmevom a obe sme si dali Hi 5.
„Takéto nadšenie sa mi páči“ zasmiala sa profesorka.
„Tak fajn, zajtra sa ešte dohodneme, čo a ako, dobre?“
„Okej“ súhlasne sme prikývli.
„Tak už utekajte“ zasmiala sa na nás.
„Dobre.. Ďakujeme pani profesorka.. Veľmi si ceníme, že ste nám o tom dali vedieť..“
„Nemáte začo.. Tak zajtra“ povedala a my sme sa vybrali k šatniam, kde sme sa bleskovo prezliekli a po celý čas sme sa o tom s Lily rozprávali.. Je šialené, že oslovila práve nás dve.. A to, že tam naozaj pôjdeme, je ešte bláznivejšie. Je to skupina, do ktorej sa budem chcieť dostať vždy! Ale tak nikdy by ma nenapadlo, že to bude tak skoro a práve takto..
„Tak čo?“ opýtal sa ma Peter hneď ako sme vyšli s Lily zo školy.
„Mrs Simpson nám navrhla, aby sme šli na tento konkurz“ podala som mu do ruky papier, na ktorom boli detaily a on si to rýchlo prebehol očami.
„Sophie, veď to je tvoja vysnívaná práca a s nimi si vždy chcela tancovať!“ povedal nadšene a objal ma.
„Veď ja viem“ zasmiala som sa na jeho reakcii.
„A pôjdeš tam?“ opýtal sa a ja som pozrela na Lily.
„Pôjdeme“ žmurkla som na ňu a obe sme sa usmiali.
„Páni, tak to musíme ísť nejako osláviť!“
„A čo chceš oslavovať?“ opýtala som sa pobavene.
„To, že vám to profesorka navrhla a že tam idete“ zasmial sa.
„Len sa predčasne netešme, aby sme potom neboli veľmi sklamané.“
„Mysli pozitívne.. Nebudeme!“ povedala Lily a štuchla ma do ramena.
„Tak teda dobre.. Poďme si teda niekam sadnúť..“
„Dnes vás pozývam baby“ povedal Peter a ja som sa uškrnula.
„Okej“ povedali sme jednohlasne a vybrali sme sa do najbližšieho Starbucks-u.

Objednali sme si teda Latté a šli sme si sadnúť do zadného boxu, kde bolo jediné voľné miesto.. Trošku sme sa rozkecali o všetkom možnom a v tej chvíli som bola šťastná. Mala som pri sebe dvoch ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť a ktorí mi rozumejú..
Po takej hodinke mi však zavolal ocko, že s niečím potrebuje doma pomôcť a tak som sa s nimi musela nedobrovoľne rozlúčiť.
„Budem musieť ísť“ povedala som po telefonáte od ocka.
„Prečo?“ pýtali sa prekvapene.
„Lebo ocko doma niečo potrebuje pomôcť“ zagúľala som očami.
„Tak teda dobre, odprevadíme ťa“ povedal Peter a Lily s úsmevom prikývla.
„Ak sa vám chce“ usmiala som sa vďačne a všetci sme sa postavili na odchod.
No keď sme už odchádzali, prezrela som miesto kde sme sedeli, či mám všetko a potom som pohľadom zbadala chalana pri vedľajšom stole, ktorý sa na mňa usmial. Usmiala som sa teda aj ja a šla som ďalej.. Akosi neriešim takéto flirtovania, takže som naňho aj hneď zabudla..
Odišli sme teda zo Starbucks-u a Peter s Lily ma šli odprevadiť až domov.
Bolo to príjemné popoludnie a tak som domov prišla s úsmevom na tvári.
„Som doma“ zakričala som na celý dom, keď som vošla dnu a vyzula sa.
„Ahoj.. Sophie, môžeš sem prosím ťa prísť?“ zakričal mi z poschodia.
„Už idem“ povedala som a vybehla som hore schodmi.
„Aho....“ začala som, no keď som zbadala ocka v spálni ako maľuje steny, zarazila som sa.
„Choď sa prezliecť a trošku mi prídeš pomôcť, dobre?“ uškrnul sa na mňa a pokračoval v maľovaní.
„Prečo to tu premaľúvaš?“ opýtala som sa prekvapene, keďže mi nič nespomínal, že chce maľovať a navyše, izba bola namaľovaná v svetlo marhuľovej farbe, ktorú mala mama tak rada..
„Najvyšší čas na zmenu! Už sa ďalej nemôžem pozerať na túto farbu“ povedal a ja som hneď pochopila, prečo to robí..
„Ocí“ začala som, no on ma hneď prerušil.
„Sophie, prosím.. Tak pomôžeš mi, či sa budeš len prizerať, keď budem padať z rebríka?“ uškrnul sa a ja som sa teda pobrala do svojej izby, prezliecť si nejaké staršie veci..


21/01/2013

Forever - Úvod


Ahojte ;)! Som späť.. Dnes pridávam prvú časť nového príbehu.. Nie je veľmi dlhá, ale je to predsa len úvod :).. Ďalšiu časť sa budem napísať čo najskôr, no neviem kedy to bude, keďže nie som doma a robím každý deň.. Dúfam, že sa vám nový príbeh bude páčiť.. Enjoy ;)


Londýn! Mesto, ktoré je snom mnohých ľudí... Každý kto sem príde chce vidieť slávny Big Ben, London Eye, nakupovať na Oxford Street či prejsť cez Tower Bridge, no popravde, nechápem týchto ľudí.. Neviem, možno je to tým, že tu žijem už od narodenia a keď som tu každý deň, po čase sa mi to už nezdá až také výnimočné.. Keď som však bola menšia, s rodičmi a mojim starším bratom sme sa vždy chodili prechádzať londýnskymi ulicami a obdivovali sme všetko naokolo.. Najkrajšie to však bolo v zime, keď sme sa prechádzali vysvieteným mestom, stavali snehuliakov v parku a len tak sa bláznili v snehu.. No potom mamina zomrela a všetko sa otočilo o 180˚. Ocko sa z jej smrti nevedel spamätať a vôbec sa s ním nedalo rozprávať.. Bol ako vymenený! Bola som z toho zúfalá, no našťastie bol vtedy pri mne môj starší brat David, ktorý mi bol veľkou oporou. Vždy sme spolu mali dobrý vzťah, no po tej nehode, sme sa ešte viac zblížili. Je o 5 rokov starší a tak sme si vždy dobre rozumeli.. Keď som potrebovala pomoc, pomohol mi alebo poradil. Je to brat a zároveň môj najlepší kamarát.. V podstate, jeden z mála kamarátov, ktorých mám.. Po tej nehode som sa totiž uzavrela do seba a bola som ako bez života.. Všetci priatelia, ktorých som mala sa na mňa akosi vykašľali a zostala len úzka skupinka ľudí, ktorí stáli pri mne.. Ale ako sa hovorí: Je lepšie mať 10 skutočných priateľov ako 100 falošných!

Volám sa Sophie Johnson a mám 19 rokov. Patrím k tým tichším ľuďom a hudba je asi môj jediný únik z reality.. Keď ju začnem počúvať, nevnímam nič naokolo.. A tak to je aj pri tanci, ktorý tak veľmi milujem. Študujem na tanečnom konzervatóriu, kde tohto roku končím a ďalej by som sa chcela pretancovať k lepším tanečným skupinám, s ktorými by som mohla chodiť po celom svete a robiť to, čo ma najviac baví. Tancovať! Verím, že sa mi to podarí, no najprv budem musieť úspešne zvládnuť školu a polročné či záverečné vystúpenie od ktorého závisí aj moja známka z tanečnej prípravy.. Dovtedy sa však budem aj naďalej zdokonaľovať na tanečných tréningoch, ktoré mám aj mimo školy..

Ráno som vyšla do sychravého jesenného počasia a namierila som si to na autobusovú zastávku, kde som bez zdĺhavého čakania nastúpila do autobusu.. Na zastávke pri škole ma už čakal Peter s ktorým som sa vybrala rovno k budove školy..
„Je to šialené“ povedal Peter, keď sme ráno vošli do budovy školy.
„Čo myslíš?“ opýtala som sa ho nechápavo.
„Že to je náš posledný rok tu, na tejto škole“ usmial sa.
„Jááj.. Tak v tom prípade s tebou súhlasím“ povedala som zasnívane a predstavila som si samú seba na veľkom pódiu, ako ma všetky reflektory osvetľujú a ja tancujem pri záverečnom vystúpení.. Už teraz sa na to teším!
„Ideme rovno do sály?“ opýtal sa ma, čím ma prerušil z mojich myšlienok.
„Môže byť“ usmiala som sa a spolu sme kráčali na našu spoločnú hodinu.
S Petrom som sa spoznala v prvom ročníku, keď som sem nastúpila a po čase sa z nás stali veľmi dobrý priatelia.. Je to jeden z mála ľudí, ktorý mi rozumie.. Peter je taktiež tanečník a máme spolu aj niekoľko tanečných choreografií. Je to fajn chalan..
                                      
 A čo sa týka samotného tanca, tancujeme takmer všetko.. Hip-hop, moderné, spoločenské, latinsko-americké a aj mix zo všetkého.. A keď sa pustí hudba, všetky svoje emócie presuniem do tanca a nevnímam nič, len melódiu..


14/01/2013

Hey!

Ahojteee ;).. Pozdravujem vás z Rakúska! Je nám tu super, úplne iný svet.. Prostredie je ako z rozprávky, výhľad na Alpy, jedlá ako z časopisu, skvelí ľudia.. I Love it here!! Som nesmierne šťastná, že som si sem pridala prihlášku a že som sa tu aj dostala.. Je to skvelá skúsenosť byť tu a vidieť, ako to všetko funguje "za oponou".. Užívam si čas strávený tu.. Chcem sa vám inak veľmi poďakovať za všetky komentáre, ktoré ste mi napísali k poslednej časti príbehu.. Veľa to pre mňa znamená a som veľmi rada, že sa vám príbeh Never say Never páčil.. Neviem kedy začnem písať nový príbeh, lebo nemám až toľko času, takže uvidííme, môže to byť kedykoľvek.. Ale budem sa tu snažiť pridávať aspoň obrázky a také krátke príspevky... A ešte vám veľmi ďakujem za 50 000 návštev na mojom blogu! Je to úžasné, nikdy by ma ani nenapadlo, že budem mať toľko... Thank you so much for everything!



09/01/2013

Never say Never50


Ahojte! Tak a je to tu! Záver príbehu Never say Never.. Vyšlo to tak, že je tu opäť 50 častí, hoci som to ani neplánovala, no čo už ;).. Nie je to ukončené nejako úžasne, ale tak snáď sa vám bude páčiť. Je dosť dlhá, takže tu už nebudem veľa písať.. Len vás chcem úprimne poprosiť.. Ak ste tento môj príbeh čítali, nechajte mi tam aspoň dnes aj komentár, nech viem, či sa vám celý tento príbeh páčil.. Nepíšte mi teraz ani na FB, ako sa vám to páčilo, ale napíšte mi to tu, nech mám všetky názory pokope.. Povinne ;D.. Ďakujem :-*.. A ešte by som vám chcela oznámiť, že zajtra odchádzam na mesiac do Rakúska, na školskú prax a preto neviem, ako často budem písať a pridávať.. Chcela by som začať písať nový príbeh, tak uvidíme.. V každom prípade, dúfam, že moje príbehy budete čítať aj naďalej a veľmi sa teším, že sa už blížime k hranici 50 000! Je to neuveriteľné a patrí vám jedno veľké ĎAKUJEM! :-*


Jess
Niall s Harrym šli  dnu odniesť taniere, no po chvíli sa zvnútra ozval Niallov zvýšený hlas a tak som sa postavila a šla sa pozrieť, čo sa tam deje..
Vošla som teda dnu, no postavila som sa do dverí a začula som ako sa z telefónu ozýva hlas a hovorí, že chalani odchádzajú na 2 týždne do Ameriky..
Ďalej som už radšej nepočúvala, no hlavou mi znel čas 2 týždne!... O necelé dva týždne odtiaľto odchádzam, lebo ocko už potrebuje ísť do práce a mne aj tak týždeň nato začína škola.. Ak pôjde Niall teraz preč, neviem kedy sa uvidíme najskôr...
Zrazu som sa smutne pozrela na Nialla, ktorý si až teraz všimol, že tam stojím, keďže bol po celý čas otočený chrbtom a naše pohľady sa stretli..
Nevedela som, čo povedať či ako sa zatváriť a tak som sa rýchlo otočila a odišla som späť k ostatným. Ocko na mňa jedným očkom pozrel, no potom ďalej pokračoval v rozhovore s Liamom a Zaynom..
„Poď so mnou“ ozvalo sa zrazu za mnou a Niall ma chytil za plece. Nepozrela som sa naňho, lebo by som sa asi rozplakala a tak som sa len ticho postavila a nasledovala ho.. Ostatní si skoro ani nevšimli, že ideme preč a my sme to ani nejako neriešili..
Niall ma teda chytil za ruku a ticho sme kráčali ani neviem kam..
„Čo všetko si počula?“ prerušil po chvíli ticho.
„Že idete do Ameriky na 2 týždne..“
„Nechcel som, aby sa to stalo..“
„Čo myslíš?“ pozrela som naňho zvedavo.
„Bál som sa toho, že nám počas prázdnin takto zavolajú a my budeme musieť odísť“ vysvetlil mi Niall.
„Azda tam nechcete ísť?“ opýtala som sa prekvapene.
„Jasné, že nie“ zastali sme. „Liam, Louis a Zayn mali tráviť zvyšok času s rodinou a svojimi priateľkami, tak ako ja“ začal, no ja som ho prerušila.
„A kedy odchádzate?“ opýtala som sa, keďže to som nepočula.
„Pozajtra ráno“ pozrel na mňa, no ja som uhla pohľadom, lebo sa mi slzy tisli do očí. Dobre som vedela, čo to znamená.. Máme len 1 deň! Keď sa Niall vráti, ja už v Írsku nebudem a on to taktiež veľmi dobre vie, takže ktovie čo potom..
„Hej“ povedal ticho a rukou mi zdvihol hlavu, čím ma prinútil pozrieť sa mu do očí.
„Jess, zatiaľ som ešte tu, dobre?“ povedal s úsmevom a dal mi pusu na nos.
Ja som len ticho prikývla a potom sme sa objali.
„Tak poď“ povedal a ďalej ma viedol niekam, kde už začínal niečo ako les.
„A kam to vlastne ideme?“ opýtala som sa po chvíli trošku zmätene.
„Zavri oči.“
„Ale noták Niall.“
„Je to prekvapenie, prosím“ pozrel na mňa psími očami.
„Tak teda dobre“ súhlasila som a on ma ďalej viedol za ruku.
Po chvíli sme zastali a trochu ma otočil.
„Môžeš otvoriť“ povedal a ja som si konečne otvorila oči. No keď som to uvidela, myslela som, že sa mi sníva.. Von sa už pomaly stmievalo a predo mnou stál vysvietený drevený domček medzi stromami. Bol krásny a pripomenulo mi to, že som ako malá chcela mať domček na strome..



„Wow“ dostala som po chvíli zo seba.
„Páči sa ti?“ usmial sa na mňa Niall.
„Je ako z rozprávky.. To tu aj niekto býva?“
„Vlastne nie.. Vieš, keď som bol menší, raz som sa šiel len tak hrať von a keď som prišiel sem, zbadal som tu tento domček.. Bol už dosť starý a schátraný, no našich som uprosíkal, aby sme ho opravili.. No a potom sme sa do toho nejako pustili a od vtedy to bol taký môj tajný úkryt.. Keď ma mama nevedela nikde nájsť, domyslela si kde som.. Keď prídem domov, vždy sem aspoň raz prídem, sadnem si s gitarou v ruke a len tak si brnkám, občas tu niečo aj zložím.. Prirástlo mi to tu k srdcu“ hovoril zasnívane a mne sa kútiky úst pri pohľade naňho roztiahli do úsmevu.
„Ou a ešte jedna vec“ začal a vážne na mňa pozrel.
„Počúvam.“
„Ešte nikdy som tu nikoho nepustil.. Vždy mohli všetci prísť, len po dvere, no dnu nie“ začal, no ja som ho po chvíli prerušila.
„Tak to aby som odišla“ uškrnula som sa a zatvárila sa, že odchádzam, no Niall ma hneď potiahol za ruku späť.
„Počkaj, ty nikam nepôjdeš.. Ty máš dnes špeciálnu VIP vstupenku dnu“ usmial sa a ja som bola bez slov. Ešte nikdy tam nikoho nepustil, no ja ako jediná môžem vojsť.. Páni!
„Niall, ja...“ začala som, no on ma hneď prerušil.
„Nemusíš nič hovoriť.. Tak čo, chcela by si sa ísť pozrieť aj dnu?“ opýtal sa ma.
„Rada, ak môžem“ povedala som s úsmevom a za ruku ma viedol dovnútra.
Dnu to vyzeralo rovnako pekne ako z vonku a bolo vidno, že to je Niallovo kráľovstvo! Všade gitary, futbalová lopta, menší gauč, ktorý vyzeral dosť pohodlne, skrinky, ktoré sú určite plné jedla a vo vedľajšej izbe veľká posteľ..
„Vyzerá to tu skvelo Niall.. A ďakujem, že si ma sem vôbec zobral.. Veľa to pre mňa znamená“ povedala som a on sa mi zahľadel do očí.
„To preto, lebo ty pre mňa veľa znamenáš!“ povedal a pobozkal ma.
„A ešte som ti niečo sľúbil“ povedal po chvíli a zobral z rohu jednu zo svojich gitár.
„Áno? A čo?“ opýtala som sa nevediac, čo myslí.
„Sľúbil som ti predsa, že ťa naučím hrať na gitare“ zasmial sa a sadol si na gauč.
„Vidíš.. Na to som už aj zabudla“ tľapla som si po hlave a usadila som sa vedľa neho.
„Takže ešte stále sa to chceš naučiť?“ pozrel na mňa spýtavo a ja som len súhlasne prikývla hlavou.
„Fajn, takže, pozri.. Nie je to vôbec ťažké.. Stačí, ak si chytíš gitaru tu a zahráš nejaký akord“ povedal a rukou prešiel po strunách.
„Hmm“ povedala som a on sa len pousmial. Dal mi teda do ruky gitaru a jednu ruky si prehodil cezo mňa a druhou mi chytil ruku, aby mi ukázal, ako to mám urobiť.
Bol pri mne tak blízko a ja som cítila mravcov v bruchu.. Snažila som si to teda nevšímať, no po chvíli keď som zahrala prvý akord s Niallovou pomocou zahľadel sa mi spaľujúco do očí a ja som sa roztopila.. Všetky moje pocity nado mnou vyhrali a ja som sa nevedela ani pohnúť.. Vedela som, čo sa stane, no nevadilo mi to.. Moja túžba bola silnejšia ako ja.
„Už som ti dnes povedal, že vyzeráš nádherne?“ pozrel na mňa tými svojimi šibalskými očami a ja som pocítila červeň na svojej tvári.
„Ešte asi nie“ uškrnula som sa.
„Tak ti to hovorím teraz.. Si krásna aj keď sa červenáš“ usmiali sme sa na seba a v tej chvíli nebolo o čom.. Niall sa túžobne prisal na moje pery a po chvíli sme dali gitaru bokom.. Vzal ma na ruky a preniesol si ma až na tú veľkú posteľ..
„Si blázon“ zasmiala som sa počas nášho presunu, keďže sa musel pozerať pod nohy, aby nezakopol o prah..
„Ale do teba“ zasmial sa tiež a po chvíli sme už sedeli na posteli, teda ja na Niallovi,  nohami obkrútenými okolo neho a začala sa tá najkrajšia noc v mojom živote.. Nebolo to už také ako minule u nás, lebo vtedy to bolo také ... uponáhľané. Teraz sme obaja vedeli, že dnes nás nikto nepreruší a vedeli sme, že sa to dnes stane.. Obaja sa veľmi ľúbime a preto to bolo plné nehy, vášne a bolo to aj o dôvere.. Jeden druhému si veríme a myslím, že nás dnešok ešte viac spojil. Obaja sme vedeli, že to je naše „poprvé“ a tak sme obaja objavovali nami ešte neobjavené, no zároveň sme si aj dávali pozor, keďže môj ocko ešte nechce byť dedkom a ja sa taktiež na maminu ešte necítim..
Večer sme obaja sladko zaspali v objatí toho druhého a bolo nádherné sa ráno zobudiť vedľa osoby, ktorú tak milujete..



Keď som rozlepila svoje oči, Niall ešte spal a tak som sa naňho len tak dívala. Je taký cute, keď spinká.. Po chvíli však asi zachytil môj pohľad a tak sa usmial, hoci mal ešte stále zatvorené oči.
„Dobré ránko kráska“ otvoril oči a doširoka sa usmial.
„Dobré“ usmiala som sa a vlepila som mu pusu.
„Tak ako si sa vyspala v mojom skromnom úkryte?“ zasmiali sme sa.
„Nikdy sa mi nespalo lepšie“ povedala som úprimne.
„Tak to som rád..“
„Nevieš náhodou, koľko je hodín?“ opýtala som sa šmátrajúc po mobile, ktorý som tu aj tak nemala.
„Tam sú hodinky“ ukázal Niall na stenu a ja som prekrútila očami.
„Pol 11tej? Veď to sme polku dňa prespali“ zasmiala som sa.
„A môžeme aj ďalšiu polku“ usmial sa šibalsky a pobozkal ma.
„Niall, ste tu?“ začuli sme zrazu zvonku a ja som sa zasmiala.
„Naozaj nevojde dnu?“ opýtala som sa, pripravujúc sa na to, že sa skryjem pod perinu.
„Áno, tu sme mami“ zakričal jej späť pričom sa na mňa uškŕňal.
„Aha dobre.. Ja len, že raňajky budú v dome“ povedala Maura a pravdepodobne odišla.
„Dobre, ďakujeme“ zakričal za ňou ešte Niall a zvalil sa späť na posteľ.
„Vieš ako sa teraz musí cítiť? S ňou žiješ celý život a ešte si ju tu nepustil a mňa si sem pustil dosť rýchlo“ povedala som s vážnou tvárou, no pri pohľade na Nialla som sa musela rozosmiať :D.
„Veď ty počkaj“ zasmial sa a začal ma pod perinou štekliť.
„Nie, prosíím.. Vieš, že som strašne šteklivá“ smiala som sa.
„Veď preto ťa šteklím.“
„Ale noták.. Dobre, vzdávam sa“ zdvihla som ruky na obranu, pričom ma už brucho bolelo od smiechu.
„Dobre, dobre“ povedal a obaja sme si znova ľahli len tak vedľa seba lapajúc dych.
„Raňajky?“ navrhol po chvíli Niall.
„Oukej“ povedala som s úsmevom a tak sme sa poobliekali do vecí zo včera a ruka v ruke sme vyšli v ústrety slnku. Niall si cez plece prehodil aj svoju gitaru a tak som tušila, že s tým učením na gitare sme ešte neskončili.
„Myslela som, že je teplejšie“ povedala som, keďže som na sebe mala len šaty a tenkú riflovú košeľu a tak mi Niall požičal svoju mikinu.
Bola som prekvapená, že je to celkom blízko od ich domu, lebo včera sa mi tá cesta zdala oveľa dlhšia.. No ale veď je to jedno.
Vošli sme teda do kuchyne, kde sa práve zišli aj všetci ostaní a s nadšením sa na nás uškŕňali.. Jasné, že si domysleli, čo sa včera v noci dialo, no akosi sme to neriešili.. Niall na nich len trochu zazrel  a oni sa radšej stiahli, aj keď ho s tým budú provokovať ešte dosť dlho..
„Dobré ráno vy dvaja“ vošiel do kuchyne aj ocko a tváril sa tak všelijako.
„Dobré“ pozdravili sme mu naraz.
„Pozerám, že ste po včerajšku, jedno telo, jedna duša“ pozrel na nás a všetci v kuchyni zrazu vybuchli smiechom vrátane nás. On na nás len zmätene pozrel, pokrútil hlavou a taktiež sa uchechtol. Chalani sa po chvíli rozpŕchli niekam po dome, naši si išli sadnúť k telke a Maura začala variť obed.
„Tak fajn.. Ideme si sadnúť na terasu?“ navrhol mi po chvíli Niall a ja som teda šla s ním.
Tam si zobral gitaru a len tak si začal brnkať.
„Zahráš mi niečo?“ opýtala som sa ho a on len s úsmevom prikývol a začal hrať pesničku, ktorú som hneď spoznala a ktorú mám tak veľmi rada. Je to ich pesnička Little Things a keď to spieval, uprene mi hľadel do očí.. Bol to nádherný pocit, keď tú pesničku hral len mne a tým, že sa tak na mňa pozeral, vedela som, že to myslí naozaj úprimne.

Ďalší deň
Prechádzali sme letiskovou halou a nikto z nás nič nevravel. Na letisku bolo veľa ich fanyniek a novinárov, preto sa chalani občas zastavili, podpísali sa alebo sa s dievčatami odfotili.. Už som chápala, prečo sme museli ísť skôr.. Snažila som sa to nebrať si to až tak, ale nevedela som si predstaviť, že s Niallom už nebudem každý deň..
Bodaj by bol každý deň taký, ako včerajší.. Úplne pohodový a bezproblémový..
S ockom sme teda prešli k terminálu, z ktorého mali odlietať a počkali sme tam na nich.
„Tak sa trošku usmej“ štuchol do mňa ocko.
„Keď ja si neviem predstaviť deň bez neho“ povedala som smutne.
„Pozri.. Aj pred tým než sme prišli do Írska ste spolu neboli každý deň..“
„Ja viem, ale vtedy to bolo trochu iné..“
„Ako iné?“ vyzvedal.
„Nechodili sme spolu.“
„No a? Aj tak ste od toho nemali nikdy ďaleko.. Bolo to len otázkou času“ uškrnul sa.
„Ocíí“ zatiahla som.
„No čo? Nepozeraj sa tak na mňa.. Aj mne teraz chýba tvoja mama, no navzájom sa rešpektujeme a obaja vieme, že nie vždy môžeme byť spolu.. Taký je život drahá!“
„Ľúbiš ju však?“ pozrela som naňho a on sa len zasnene usmial.
„Nie, ja ju milujem! A aj teba a Tracy.. Neviem si predstaviť život bez svojich troch krások.. Jasné, že to s vami niekedy nemám ľahké, ale tak sú niektoré momenty, kedy to za to naozaj stojí..“
„Aj my ťa ľúbime oci“ objali sme sa a krátko potom som už za nami začula chalanov.
Niall sa posadil vedľa mňa a ocko sa posunul ďalej, aby sme ešte aspoň chvíľu mohli byť spolu sami. Niall mi chytil ruku a preplietli sme si prsty. Pozrela som sa na naše ruky a slza sa mi skotúľala po líci, no rýchlo som si ju zotrela.
„Vieš, že ťa ľúbim“ začal potichu.
„Viem.. Aj ja ťa ľúbim“ povedala som.
„Keď prídem, už tu asi nebudeš, však?“
„Nie, budem na Slovensku.“
„Prídem za tebou“ povedal s nádejou v hlase.
„Niall.. Je to ďaleko a vám začína turné..“
„Ešte ohľadom toho turné.. Budeš tam!“
„Kde budem?“ pozrela som naňho nechápavo.
„Vieš, rozprával som sa o tom aj  s chalanmi a oni súhlasili, aby si nám robila predskokanku na koncertoch, ktoré budú blízko Slovenska.. Je to asi nejakých 5 koncertov“ hovoril, no ja som stále neverila vlastným ušiam.
„Sranduješ? Veď ja nespievam až tak dobre..“
„Teraz sranduješ ty, lebo spievaš naozaj dobre Jess!“
„Ja neviem, či je to dobrý nápad“ váhala som.
„Pozri, mohli by sme aspoň byť spolu.. Tebe by sa mohla rozbehnúť kariéra speváčky..“
„Porozmýšľaj o tom, prosím“ zahľadel sa mi do očí.
„Tak teda dobre, porozmýšľam“ povedala som nakoniec a Niall ma pobozkal.
„Takže toto som vybavil.. A ešte jedna vec“ šmátral sa vo vreckách.
„A aká?“ opýtala som sa zvedavo.
„Niečo som ti napísal a keďže to neviem naspamäť, prečítam ti to dobre“ pozrel na mňa s úsmevom a ja som len ticho prikývla a čakala čo mi napísal.
„So.. This is my dream! I want to wake up next to you, eat breakfast with you, get changed with you, play video games with you, watching movies with you, send you cute texts, buy you gifts, look into your eyes, hold your hand, be with you at sunset or sunrise, play football with you, play on the guitar for you, sing with you, sleep next to you and kiss you goodninght.“
„I love you so much! It was ... wow.. absolutely amazing!“ dostala som zo seba celá prekvapená a dojatá.. Ešte nikdy predtým mi nikto nič také nepovedal!
„I love you, too“ povedal Niall a pobozkali sme sa.
„Niall.. Musíme ísť“ povedal zrazu Liam a mne sa do očí nahrnuli slzy.
„Čau Jess“ objal ma Liam a potom sa so mnou prišli rozlúčiť aj ostatní.
„Zavolám ti hneď ako prídeme.. A taktiež ti budem každý večer volať, písať ti a už sa ma nezbavíš“ uškrnul sa, no mne do smiechu nebolo.
„Poď sem“ objal ma a ja som sa rozplakala.
„Nepustím ťa“ vravela som cez slzy a Niall ma hladil po chrbte, čo ma trochu ukľudnilo.
„Keby som nemusel, tak tu určite zostanem s tebou, to vieš..“
„Ale musíš, tak utekaj“ snažila som sa to veľmi nenaťahovať, aj keď som si želala pravý opak.
„Milujem ťa“ pobozkali sme sa a pomaly kráčal k východu.. Sledovala som jeho odchádzajúcu postavu, no on mi ešte zakýval.. So slzami v očiach a úsmevom som mu odkývala a jeho silueta sa mi stratila z dohľadu.
V tej chvíli som si uvedomila dve veci. Prvá – musím sa zmieriť s tým, že mám frajera slávneho speváka, ktorý behá po svete a druhá? Že aj keď je tisícky kilometrov odo mňa, stále ho budem milovať!
                                                               
The End


05/01/2013

Never say Never49


Ahojte ;).. Takže dnes pridávam predposlednú časť tohto príbehu! Je dlhšia a dúfam, že sa vám bude páčiť.. Tak príjemné čítanie :)..

Niall
Ráno som vstal trochu skôr a tak som sa vybral do obchodu, kúpiť steaky a iné mäso, pečivo a veľa ďalších vecí na dnešnú grilovačku.. Keď som však nastúpil do auta, niekto rýchlo pribehol a sadol si na miesto spolujazdca. Bol to Harry.
„Čo tu robíš?“ opýtal som sa ho nechápavo.
„Idem predsa s tebou.. Chalani ešte spia, tak čo sa tam mám nudiť sám?“ vyškeril sa a ja som sa na ňom zasmial.
„A vieš vôbec kam idem?“
„Hmm.. Nie, ale snáď nie ďaleko a grilovačku stihneme.“
„Si blázon..“
„Ďakujem.. Tak už konečne štartuj!“ rozkázal mi a ja som naštartoval a vyrazili sme.
„Čo to máš za rádio?? Zapni niečo poriadne“ pokrútil neveriacky hlavou.
„A vlastne.. Mám tu jedno CD-čko“ spomenul som si na Jessine CD, ktoré som jej napálil a vybral som ho z palubnej dosky.
„Tak to som naozaj zvedavý, čo to bude“ uškrnul sa a CD vložil do prehrávača.
CD sa po chvíli načítalo a začala hrať prvá pesnička Adele – Rolling in the Deep.
„Hmm.. Konečne niečo normálne“ povedal Harold a ja som sa len pousmial.
Spomenul som si na Jess, aká bola rada, že som jej napálil všetky jej obľúbené pesničky na jedno CD..
Dnes príde aj s ockom a dedkom k nám a tak to všetko musí vyzerať tip top. Chcem aby videla, že som dobrý aj ako šéfkuchár za grilom, nielen ako žrút ktorý zje všetko čo mu príde pod ruky.. Ako napríklad včera u nich.. Šli sme si pozrieť film a do veľkej misky urobila popcorn. Všetko by bolo super, lenže ten popcorn mi dala do ruky, čo bola osudová chyba, a potom sa po chvíli čudovala, že tam už nič nie je.. Nemôžem za to, že ho mám tak rád a človek si z neho berie automaticky, keď ho drží v rukách, no nie?
Ale včerajšok s ňou bol aj napriek tomu dokonalý! Nikdy som sa ešte nemusel kontrolovať tak, ako som sa musel včera.. Vždy som bol zato, že netreba nič uponáhľať a že to bude až vtedy, keď spoznám tú pravú.. No viem, že Jess je tá pravá! Ale aj tak som tomu skoro včera úplne podľahol aj keď som to vôbec neplánoval! Bol to neskutočný pocit a cítil som naraz toľko vzrúša.. No už od vtedy, čo sme včera vošli do jej izby, bolo vo vzduchu niečo magické.. Viem, znie to divne, ale naozaj to bolo zvláštne.. Obaja sme si doslova vyznali lásku a keď sme sa bozkávali.. Ááách, nechcel som s tým prestať aj keď som už neskôr nevládal s dychom.. Jess je taká dokonalá až mám pocit, že sa mi sníva, pretože stále nemôžem uveriť tomu, že je len a len moja a že ma ľúbi!..
A potom.. Potom ma hladila po celom tele tak, až som mal zimomriavky a cítil som sa ako v ôsmom nebi! A včera mi dala najavo, že to naozaj chcela a ja som už taktiež nevedel odolávať a keby nás neprerušil John, určite by k tomu došlo!.. No na druhej strane to asi bolo aj dobre.. Sme mladý a čo ak by sa náhodou niečo stalo alebo neviem no.. Najviac ma však pobavila Johnova hláška, že ešte nechce byť dedkom a pozrel na mňa takým zvláštnym pohľadom.. No s Jess sme sa na tom potom toľko smiali, až nás boleli bruchá.. Bol to skvelý deň :)..
„HA! Ja som vedel, že pôjdeme do obchodu!“ uškrnul sa Harry ako malý, keď som zaparkoval na parkovisku pri markete.
„Áno Harry! Ja som vedel, že vieš kam ideme“ zasmial som sa a on len zagúľal tými svojimi kukadlami.
„Idem po košík“ povedal a rýchlo vyskočil z auta.
„Okej“ povedal som, aj keď ma už nepočul, zobral som si peňaženku, kľúče od auta a vykročil som k supermarketu, kde ma Harry dobehol aj s košíkom.

„Dobré ráno“ pozdravil som všetkým s úsmevom, keď som vošiel do kuchyne s plnými taškami nákupu.
„Dobré.. No mám ja ale šikovného syna, keď nám takto ráno chodí na nákupy sám od seba“ zasmiala sa mamka a dala mi pusu na líce.
„A ja čo?“ zasmial sa Harry, ktorý vošiel tesne za mnou.
„Jasné, prepáč Harry.. Aj ty si veľmi šikovný, keď si šiel s Niallom“ povedala a dala pusu aj jemu.
„Ďakujem“ začervenal sa Harry.
„To je na dnešnú grilovačku mami“ zasmial som sa.
„Á, tak to sa už veľmi teším.. Konečne spoznám tú tvoju Jess, ktorú toľko ospevuješ.“
„Máte sa na čo tešiť“ povedal Louis a všetci sme sa zasmiali.
„To teda hej“ povedal som s úsmevom a povybaľoval som všetky veci z tašiek.
„Chalani, o 15 minút tu buďte všetci, potrebujem vás v kuchyni!“ povedal som im a šiel som sa teda prezliecť hore do svojej izby.

Doobedie nám teda zbehlo veľmi rýchlo a som naozaj rád, že máme takú veľkú kuchyňu, inak by sme tam boli natlačení ako sardinky v konzerve. Mamku a ocka som dnes do kuchyni nepustil, nech si oddýchnu, a s chalanmi sme zatiaľ napacovali mäso, pripravili prílohy, šalát a veľa ďalších vecí.. Liam s Louisom išli pred obedom pripraviť sedenie na záhrade, vybrali gril a povešali tam svetielka, nech tam večer nebudeme mať tmu.. Všetko vyzeralo skvelo a o pár minút nám mali prísť hostia.. Všetci sme sa teda šli znovu prezliecť, nech trochu vyzeráme, a po pár minútach som už z okna zbadal prichádzajúce auto..
Zbehol som teda rýchlo dole, zakričal som na celý dom: „Už sú tu!“ a vyšiel som pred dom, privítať sa s nimi.
„Tak vitajte u nás!“ povedal som s úsmevom od ucha k uchu a objal som sa s Jess.
„Ďakujeme. Sme radi, že sme tu“ povedal John a podal som si ruku s ním a aj s pánom Jacksonom starším.
„Dúfam, že ste neblúdili“ povedal som pričom sme kráčali dnu do domu.
„Nie.. Naše GPS nesklamalo“ zasmial sa pán Jackson.
„To som teda rád“ hodil som pobavený pohľad na Jess, ktorá sa uškrnula.
„Á dobrý deň! Sme radi, že ste prišli“ povedala mamka a začala sa s každým zoznamovať až prišla na rad Jessica.
„Tak ty budeš určite Jess.. Konečne ťa spoznávam.. Už som o tebe veľa počula“ povedala pričom na mňa žmurkla.
„Áno, rada vás spoznávam pani Horanová.. A dúfam, že v dobrom“ ukázala svoje biele zuby v širokom úsmeve.
„Ale aká pani Horanová.. Hovor mi Maura prosím.“
„Tak teda dobre Maura“ objali sa priateľsky a ja som si vydýchol.. To najhoršie máme za sebou! Jess sa mamke páči, takže všetko je v pohode.
Ostatný sa taktiež pozdravili, Jess sa zoznámila aj s mojim ockom a potom sme si už všetci posadali von. Dnes bolo von príjemne a slniečko vykukovalo spod mrakov a tak som len dúfal, že nezačne pršať, hoci to na dážď nevyzeralo..
„Takže ty si dnes šéfkuchár?“ prišla ku mne Jess, keď som dal prvé mäso na gril.
„Vyzerá to tak“ zasmiali sme sa.
„A ja že ty si ten, ktorý vždy všetko zje“ uškrnula sa.
„Nie, to teda nie som.. A ohľadom toho včerajšieho popcornu.. Nemala si mi ho dať do ruky.“
„Dobre, dobre.. Už sa o tom s tebou nebudem hádať!“ zdvihla ruky na obranu.
„To by som ti ani neradil“ zdvihol som kliešte, ktorými som obracal mäso a namieril som ich k nej.
„Nebezpečný“ uškrnula sa a ja som jej dal rýchlu pusu.
„To si teda píš!“ povedal som s prižmúrenými očami a ona sa usmievajúc pobrala späť k stolu. Dnes vyzerá naozaj skvelo. Obdivujem jej schopnosť doladiť rôzne kusy oblečenia a vždy vyzerať skvelo. Keďže je u nás prvý krát a určite sa chcela páčiť aj mojim rodičom, obliekla si biele čipkované šaty a na to si dala tenkú riflovú  košeľu.. Vyzerala tak športovo-elegantne a neskutočne sexy.



„Mňam, bolo to skvelé Niall“ chválil ma John, keď sme už dojedali.
„Ďakujem.. Ale pomohli mi aj chalani, takže teraz ďakujeme aj im“ povedal som a všetci sme sa na seba usmiali..
„Je tam ešte ten steak keby ste niekto chceli“ povedal som, no všetci sa len chytili za bruchá a povedali, že už nevládzu..
„Harry, pomôžeš mi teda poodnášať taniere?“ poprosil som ho a pozbierali sme zo stola všetky nepotrebné poháre a taniere a odniesli sme ich do kuchyne.. No keď sme už takmer vyšli opäť vonku zazvonil mi mobil.
„Niall, teraz to neber“ povedal mi karhajúc Harry, ktorý práve prešiel okolo mňa smerom na záhradu.
„To je niekto z nášho manažmentu“ začudoval som sa a Harry sa hneď zastavil a prišiel späť ku mne.
„Prosím?!“ zdvihol som nie veľmi nadšene a dal som to na reproduktor.
„Zdravím Niall.. Máte chvíľu?“                                                                             
„Ani nie... Ale vravte, keď som vám už zdvihol“ uškrnul som sa na Harryho.
„Máte pri sebe aj ostatných chalanov?“
„Mám, ale pri mne je teraz len Harry, prečo?“
„Chceli by sme vám len oznámiť, že pozajtra ráno letíte všetci do Ameriky.
„Čo prosím“ povedal som trochu hlasnejšie ako som mal.
„Odchádzate na 2 týždne do Ameriky, lebo sme vám tam vybavili nejaké rozhovory, fotenia..“
„A prečo ste nám nedali vedieť skôr? My máme taktiež svoj program..“
„Pretože sme ešte dnes dolaďovali posledné detaily.. Prepáčte, je to naozaj dôležité..“
„Asi nemôžeme protestovať však?“
„Detaily vám pošlem emailom a zajtra vám ešte zavolám.. Majte sa.“

„No super“ povedali sme znechutene s Harrym a otočili sme sa s tým, že ideme von, no v dverách stála smutná Jess.