29/01/2014

Story of my Life 6

Ahojte :). Takže píšem vám momentálne z Rakúska, kde som zas a znova na praxi, v tom istom hoteli ako minulého roku, dobre, že? :D. Mám len na vás jednu malú otázočku.. Číta to vôbec ešte niekto? :P


Cestou autom som sa obzerala na všetky svetové strany a sledovala som tú nádheru všade naokolo. Horúce slnko, ktoré hladilo lúčmi moju tvár, krásne vysoké palmy, ktoré som doteraz videla zatiaľ len na obrázkoch. Cesta, ktorá sa nachádzala v blízkosti mora, takže sa mi naskytol krásny výhľad na azúrovo modré more a ľudí opaľujúcich sa na pláži. Cestovný ruch vo veľkom prúde, všade veľa ľudí, mladších či starších s deťmi či len tak s kamarátmi.

„Začína sa mi to tu páčiť“ povedala som si potichu, no Pete to asi zachytil a tak pohotovo odpovedal: „A to je ešte len začiatok“ zachechtal sa a ja som sa len usmiala.
Na oči som si nasadila slnečné okuliare a svoju tvár som vystavila slabému vánku, keď som si hlavu vystrčila z okna.

Auto nás doviezlo až priamo pred hotel a keď som z neho vystúpila, bradu som si pridržiavala rukou, len aby som ústa nemala otvorené dokorán a nevyzerala akoby som ešte nikdy nikde nebola. A hoci pravdou bolo, že som naozaj takmer nikdy nikde nebola, aj keby som bola, myslím, že by sa nevyrovnalo to pohľadu, aký mám teraz. V tomto obrovskom, krásnom, luxusnom hoteli budem pracovať? No to ma podržte. Práve som asi odpadla. Teda nie tak naozaj, len sa tak cítim. Teda necítim, ale z tej dokonalosti mi spadla sánka.. Veď viete, čo myslím :D. Jednoducho odpadaja.
Vzala som si teda kufor a vošli sme dnu, kde sme sa dostali do obrovskej haly s recepciou. V tej chvíli ma napadali len slová ako obrovské, luxusné a som tu.
Pán Sanchez šiel k mladej a usmievavej recepčnej a o niečom sa tam s ňou chvíľu rozprával.
Po španielsky viem len nejaké tie základy, no popravde, chcela by som sa naučiť viac teda tak, aby som sa s niekým mohla aj porozprávať a aby som mu rozumela.
Po chvíli k nám prišiel pán Sanchez späť a dal mi kľúče. Vysvetlil mi, že zamestnanci bývajú cca 5 minút od hotela a tak mi to tam mal ísť Pete ukázať.
Po tom, čo mi povedal, že mám prísť zajtra o 9tej do hotela mi ešte podal ruku a ja s Petom sme sa vybrali cestou, ktorá viedla k tej našej ubytovni.
„Bola si už niekedy v Španielsku?“ pýta sa ma po ceste a ja som mu vďačná, že prerušil to ticho, ktoré medzi nami bolo. Nebolo nepríjemné, no predsa.
„Nie.. Vlastne keď tak rozmýšľam, ešte som v podstate nikde mimo Anglicka nebola.“
„To vážne?“ vypleštil na mňa oči ako keby som mu práve povedala, že Zem je guľatá a on ešte stále žil v tom, že je Zem doska.
„Hmm, bohužiaľ áno.“
„Tak to si si vybrala veľmi dobrú prvú destináciu“ zasmiali sme sa.
„Tiež si myslím, že to na začiatok nie je najhoršie“ zavtipkovala som.
„A z ktorého mesta v Anglicku si?“
„Bývam blízko Manchestru.. A čo ty?“ pýtam sa zvedavo a zisťujem odkiaľ tento milý mladý chalan je.
„Som z Brazílie“ povie hrdo a ja sa len usmejem.
„To je super.. A ako si sa sem dostal? Pravdepodobne si tu pracoval už aj niekedy predtým, mám pravdu?“
„Áno, toto je už môj tretí rok tu. Milujem to tu!“
„Páni už tretí rok?“ hovorím prekvapene.
„Áno, prvý krát som sa sem dostal cez kamaráta, ktorý tu taktiež pracuje a veľmi sa mi tu zapáčilo. Preto som sem prišiel znovu. Veď čo mi tu chýba?“ roztiahol ruky a jeho čelo smerovalo k nebu.
„Máš pravdu. Ešte som síce len prišla, ale hneď na prvý pohľad som sa do tohto miesta zamilovala.“
„A vieš čo je najlepšie na tejto láske?“
„Prekvap ma.“
„To, že ťa nikdy nesklame a vždy tu bude pre teba“ povedal vážne, no po chvíli vybuchol smiechom a ja s ním.
„Si blázon, no máš asi pravdu.“
„Tak poď, už sme tu“ ukazuje na budovy pred nami a ja ho poslušne nasledujem.
„Aké máš číslo izby?“ pýta sa a ja pozerám na kľúč, ktorý som dostala.
„7.“
„To je super, tak budeš v podstate moja susedka, ja som na päťke.“
„Takže toto je tvoje nové bydlisko na najbližšieho pol roka“ hovorí mi a ja pomaly otváram dvere izby.
„Izby sú tu v pohode, myslím, že nikto sa nesťažuje a každému vyhovujú, tak snáď sa bude páčiť“ hovorí mi s úsmevom a ja sa dostávam dovnútra.
„Myslím, že je to v pohode“ prechádzam si kuchynkou, obývačkou a spálňou.
„Tak to som rád“ vydýchol si a ja som ho priateľsky buchla päsťou do ramena.
„Heeey! Ešte si len prišla a už ma tu chceš biť?“ uškŕňa sa a ja prevrátim očami.
„No tak sa ti hlboko ospravedlňujem“ pozerám naňho psími očami a on sa smeje ešte viac.
„Toto ti nepomôže“ ukazuje na výraz mojej tváre.
„Dobre, dobre.. Mám niekoľko otázok“ začala som, no on ma hneď prerušil.
„Oukej, zajtra sa môžeš pýtať čo chceš, ale teraz musím utekať späť do hotela. Ako ti Sanchez povedal, o 9tej v hoteli, stačí ak sa prihlásiš na recepcii a oni ťa už pošlú k tvojim budúcim kolegom.“
„Dobre. A čo sa týka jedla? Čo oblečenie?“
„Jedlo budeš mať v hoteli, máš výhodu, keďže si animátorka, môžeš jesť v reštaurácii, spolu s hosťami. A oblečenie? Pokiaľ viem, mali by ti ho dať.“
„Dobre vedieť. A čo dnes? Čo tu môžem robiť? Kam by som mala ísť?“ zavalila som ho otázkami.
„Dnes máš ešte voľno a tak ho môžeš využiť na vybaľovanie a udomácnenie sa, môžeš ísť na pláž, k moru či zbehnúť do mesta. Je to len 10 minút autobusom.“
„Tak teda ďakujem, ešteže si ma mohol ísť odprevadiť.“
„To je v poriadku.“
„Tak príjemné vybaľovanie sa a zajtra sa vidíme“ hovorí mi s úsmevom a zakýva mi ešte na odchod.
„Tak teda ahoj a ešte raz ďakujem.“


Pete odišiel a ja som si začala vybaľovať veci a trošku som si to tam upravila podľa seba. Trvalo to dosť dlho až som vyhladla a tak som sa rozhodla ísť trochu do mesta. Obliekla som sa (príjemný pocit obliecť si letné veci a predstava, že budem nosiť už len šortky a tričko ma nesmierne tešila) a niekoľko minút som čakala na autobusovej zastávke a potom som sa už len viezla. Konečne som sa cítila tak slobodne a vedela som, že tu ma nikto nebude kontrolovať a taktiež som si uvedomila, že práve teraz začínam úplne od začiatku!

21/01/2014

Paris

Ahojte všetci :). Takže konečne sa s vami idem podeliť o svoje zážitky z nádherného Paríža.
Celý trip bol zorganizovaný dosť narýchlo, no jednoznačne stál za to.. Zájazd na 4 dni do Paríža, z toho strávite 2 dni v autobuse a 2 dni v Paríži? Mnohí si možno poviete, že by niečo také pravdepodobne nepodstúpili, no my sme sa na to dali a oplatilo sa! Takmer 17-hodinová cesta autobusom síce nebola nič moc, nevedeli sme, ako sa na tých nepohodlných sedadlách poukladať, lebo zadky nás boleli už tak, že sme nevedeli čo máme robiť, no keď sme už boli tak blízko mestu, kam sme sa tak veľmi tešili, všetci sme s očakávaním pozerali von oknami a sledovali všetko naokolo. Zázračne nás všetko prestalo bolieť a užívali sme si pohľad na krásne budovy Paríža všade naokolo.
Vystupujeme z autobusu, stojíme pri obrovskom parížskom oku (o ktorom sme ani nevedeli, že existuje aj v Paríži :D), z jednej strany sa nám naskytne pohľad na víťazný oblúk, z druhej strany sa na nás pozerá tá známa Eiffelovka.


„Bože, veď my sme v Paríži!“ hovorím neveriacky kamarátke a ešte stále mám pocit, že sa mi to len sníva..
A tak sme sa vybrali do ulíc.. Prvý deň sme si prešli Notre-Dame, múzeum Louvre, ktoré je obrovské! Je rozdelené do troch krídel a z toho v každom krídle sa zdržíte minimálne dve hodiny ak chcete všetko prejsť, na čo by ste potrebovali minimálne pol dňa. Ale sú tam nádherné maľby, sochy a rôzne iné pamätihodnosti.. No naše prvé kroky viedli k Mone Lise, pri ktorej bolo neskutočne veľa ľudí, no aj tak sme sa nakoniec dostali až do tesnej blízkosti a odfotili si ju.. Taktiež socha Afrodity a veľa ďalších zaujímavostí.



Takže keď sme sa pofotili všade kde sa dalo, nakúpili mini eiffelovky v suvenír shope a odskočili sme si na hot chocolate do Starbucksu (konečne som tam bola, sny sa plnia!), presunuli sme sa ďalej, prešli sme sa okolo národnej opery, obrovského parku, boli sme v krásnom kostole – St. Eustache, prešli sme okolo bastily, pamätníka Napoleóna a Justičného paláca či po Námestí Svornosti. Bol to jednoducho zážitok :).
Unavený z celého dňa, sme sa šli neskôr ubytovať na hotel vzdialený cca pol hoďky od centra Paríža.
Na ďalší deň sme si toho naplánovali opäť dosť a ako prvá bola na zozname moderná štvrť, kde boli vysokánske mrakodrapy (až som mala pocit, že som niekde inde a nie v Paríži)! Vyzeralo to úchvatne a úprimne? Obdivujem tých architektov, ktoré dané budovy navrhovali, jednoducho woow! Prešli sme sa chvíľu po obrovskom nákupnom centre, kde som na ceny radšej ani nepozerala(dobre, sem-tam som sa pozrela, ale to len zo zvedavosti a potom som radšej odvrátila zrak :D), ktorý mimochodom vyzeral úžasne, krásne vyzdobený ako sa na obdobie po Vianociach patrí.. Chvíľu sme sa tam pomotkali, no potom sme sa už všetci rýchlo presunuli k autobusu, ktorý nás tento krát mal odviesť k miestu, na ktoré sme sa asi najviac tešili a to bola Eiffelova veža.
Keď autobus zastal len niekoľko metrov od nej, všetci sme sa s úžasom kochali touto vysokou dámou. Eiffelovka ako taká vyzerá na obrázkoch či na mojom puzzle, ktoré mám doma dosť malá, no keď som sa pod ňu postavila, nemohla som uveriť vlastným očiam. Jej obrovská a mohutná konštrukcia ma fascinovala! A ten rad pri pokladni ešte viac :P.


„Som v Paríži a na Eiffelovku sa dostanem, aj keby som mala čakať neviem ako dlho“ hovorila som si, veď keď som už sem prišla, tak chcem ísť až hore.. A tak sme si v rade vystáli vyše dvoch hodín (aj to sme sa predbehli, inak to nešlo) a to čakanie sa nám zdalo nekonečné, no každým krokom vpred sme sa približovali tomu, byť úplne hore a splniť si ďalší zo svojich snov.
Keď sme sa teda konečne dostali hore výťahom, najprv na druhé, neskôr aj na tretie poschodie, čo je až úplne hore naskytol sa nám nádherný výhľad na celý Paríž. Doslova mi to vyrazilo dych! Toto som nečakala.. Nádherné a rovnaké farby budov, krásne bolo vidieť modernú štvrť s mrakodrapmi, panoráma ako z môjho puzzle.. V tej chvíli som vedela, že tento výlet rozhodne stál za to! Nemohla som sa vynadívať, tak nádherné momenty to boli.











Neskôr sme šli na loď a tak sme sa hodinu plavili Seinou s krásnym výhľadom a veľkým slúchadlom pri uchu, v ktorom ste si mohli vybrať jazyk, v ktorom ste chceli mať daný výklad.. Tam sme si trochu oddýchli z toľkého chodenia, poniektorí si aj pospali :D..

No a potom sme si dali rozchod v štvrti Monmarte, kde sme sa najedli(dali sme si dokonca na rohu jednej ulice aj palacinky s nutellou a banánom a boli takéé mňááám :D), prešli sme si suveníry (áno zase) a úzkymi uličkami sme sa dostali k lanovke, ktorá viedla na kopec, kde sa vypínal chrám Sacré-Couer (Sakrkr). Jednoduchý, no zaujal nás asi najviac a ako bonus sme odtiaľ mali výhľad na celý nočný Paríž, takže sme ho mali ako na dlani, taktiež úžasný zážitok.
 Mali sme šťastie, že v ten deň bolo 31.12. a tak sme aj dosť ušetrili.
Krátko po tom, sme sa prešli až k Moulin Rouge, pred ktorým stáli „gorily v oblekoch“ a my sme sa cítili ako vo filme. „Cváák“ chcelo to fotku, pokochali sme sa naokolo a odišli sme späť k miestu, kde sme sa mali stretnúť prechádzajúc okolo asi milión sex shopov..
Nasadli sme na metro, z ktorého máme tiež niekoľko vtipných zážitkov a tak sme sa dostali k Víťaznému oblúku. No vzhľadom na to, že boli 2 hodiny do polnoci, ulice sa uzatvárali a tak sme okolo neho prešli len z diaľky, čo je škoda.. Taktiež ulica Champ-Elysées (čítaj Šanzelizé), ktorú sme prešli len tak zbežne, aj keď sme boli pri obrovskom obchode Louis Vuitton.. Tam by som sa ešte určite niekedy vrátila aj počas dňa..

No a polnoc v Paríži? Stáli sme v blízkosti Eiffeovky, takže sme na ňu mali skvelý výhľad, vypínala sa priamo pred nami, všade naokolo neskutočne veľa ľudí.. Noo a čo sa dialo keď už bolo 12? Popravde nič :D. Eiffelovka začala blikať, tak ako bliká každú hodinu, jeden mini ohňostroj po boku, no nič extra. To asi preto, že tam sú ohňostroje od minulého roka zakázané aj keď neviem prečo.. No nevadí.. Pripili sme si s Hubertom, stála som blízko Eiffelovky, bola som na Silvestra v Paríži.. Kto sa tým môže pochváliť? Asi nie veľa ľudí takže určite sa nesťažujem..
A tak keby som mala zhodnotiť celý tento výlet, ktorého sa zúčastnilo okolo 60 ľudí + náš milý ujo sprievodca, hodnotím to na 1*. Bol to úžasný zážitok, pochodili sme si myslím všetky najdôležitejšie pamiatky Paríža a jednoznačne sa tam ešte niekedy v budúcnosti chcem vrátiť. Kvôli atmosfére, kvôli mestu a kvôli tomu, ako dobre som sa tam cítila.
Takže Erika navštívila ďalšiu krajinu, do ktorej sa minimálne každý druhý človek chce aspoň raz v živote chce dostať a ja vám to jednoznačne odporúčam, lebo sa to oplatí a ak máte možnosť, nebojte sa ju využiť ;).








15/01/2014

Story of my life 5

Ahojte :). Dúfam, že sa vám nový príbeh zatiaľ páči a v postate teraz sa to začína rozbiehať.. Enjoy ;)

Po mesiaci
„Budeš mi chýbať“ objíma ma na rozlúčku Josh a mne sa tisnú slzy do očí.
„Veď aj ty mne.. Nikdy nezabudnem, čo všetko si pre mňa spravil“ hovorím mu, pričom sa mu cítim byť tak veľmi zaviazaná..
„Ale už by si s tým aj mohla prestať, nemyslíš?“ smeje sa zo mňa, lebo o tom takmer vždy hovorím.“
„Ja viem, ale keď“ začnem, no on ma hneď preruší.
„Rád som ti pomohol“ pozerá na mňa s úsmevom.
„Veď ja viem.. A asi by som už mala ísť“ hovorím, pričom na letisku hlásia môj let.
„Asi áno. No nezabudni mi napísať, keď tam prídeš.
„Neboj, určite ti napíšem hneď, ako budem mať wifi“ uškŕňam sa a ešte raz sa objímame.
„Tak sa drž a uži si to. Zaslúžiš si to“ žmurkne na mňa.
„Ďakujem Josh. Aj ty si tu na seba dávaj pozor a nabudúce si neber do svojho tajného úkrytu len tak hocikoho“ štuchám ho do ramena a obaja sa smejeme.
„Takú spolubývajúcu ako si ty asi už nenájdem“ skrivil sa mu úsmev do čudnej grimasy.
„Ale choď“ doberám si ho.
„Christy, mám ťa rád, veď vieš.. Tak sa nezapleť len tak s hocikým, dobre?“
„Sľubujem, že si dám pozor.. A napokon, idem tam pracovať a nie si hľadať frajera“ uškŕňam sa a Josh len prekrúti očami.
„Vieš ako som to myslel.. Teda aj keď nikdy nevieš..“
„Dobre, tak už dosť o tom. Aaa mala by som už asi naozaj ísť.“
„Mala by si.“
„Tak sa teda maj a see you soon Josh“ hovorím a ešte mu vlepím rýchlu pusu na líce.
„See you soon Christy“ povie so smutným úsmevom a ja sa mu pomaly vzďaľujem, aj keď si ešte posledný krát zakýveme.

Sedím v lietadle. Premýšľam. O čom? O veľa veciach. Napríklad  o tom, ako veľa sa toho zmenilo. Krátko po tom, čo sme sa s Joshom začali intenzívnejšie stretávať a ja som u neho prvý krát prespala, teda lepšie povedané vtedy, keď ma „zachránil“ pred dažďom, keď som bola úplne na dne, som sa asi po týždni zvažovania jeho návrhu o presťahovaní sa prišla na to, že je to naozaj dobrý nápad a keď raz mama prišla domov s nejakým cudzím chlapíkom už som toho mala naozaj dosť a tak som sa zbalila a odišla. Keď som zaklopala Joshovi na dvere, privítal ma s otvorenou náručou a s tým, že vedel, že si to ešte rozmyslím. Mama sa mi potom ešte pár krát snažila dovolať, no nezdvíhala som. Potom som jej poslala stručnú smsku, že žijem a že nech ma už nechá na pokoji a moje slová boli vyslyšané. Od vtedy sa mi už pre istotu radšej ani neozvala. Bola som rada, pretože som sa v nasledujúcich posledných týždňoch školy, snažila myslieť len na moju maturitu, ktorá ma čakala a tak som sa aspoň trošku učila. Počas toho som si zároveň našla aj prácu. Prácu, o ktorej som už dlho snívala a ktorá mi mala zabezpečiť to, že sa už sem nebudem chcieť opäť vrátiť. Poslala som im svoje CV + nejaké informácie, ktoré si vyžadovali. Potrebný kurz som si robila už minulého roku, keď som chcela ísť taktiež pracovať mimo Anglicka, no akosi to nakoniec nevyšlo. No tohto roku áno. Budem totiž animátorka v 5* hoteli a to rovno v Španielsku! Jedna z mojich vysnívaných krajín a ja tam práve teraz idem, sedím v lietadle, ktoré sa práve odlepuje od zeme a ja len dúfam, že všetko bude v poriadku a tak ako má byť.



Hotel sa volá Iberostar Malaga Playa, Andalúzia. Je to dosť veľký hotel a vyzerá naozaj úžasne. Teda vyzerá tak na všetkých obrázkoch, ktoré som doteraz videla.
No ale to je teraz jedno..
Takže v škole som úspešne zmaturovala na jednotky, dvojky a aj trojku som nakoniec dostala, no to mi až tak veľmi neprekážalo.
No a za ten mesiac som taktiež získala niečo veľmi cenné a to moje priateľstvo s Joshom. Trávili sme spolu veľa času a tak sme sa oveľa lepšie spoznali, no a teraz? Teraz sme už pomaly ako brat so sestrou. Veľmi mi pomohol čo sa týka toho bývania, no taktiež vo veľa iných veciach či už v škole alebo mimo nej. On je ten jediný, ktorý mi bude chýbať. Popravde asi jediný z celého Anglicka..

O tomto okamihu som snívala už naozaj veľmi dlho. Odísť niekam preč, veľmi ďaleko, kde ma nikto nebude poznať. A práve teraz sa mi to začína plniť, konečne! Aj keď tak trochu ešte stále neverím, že naozaj odchádzam, no tá radosť vo mne ten strach a všetko ostatné prevalcovala. Už nech som tam..

Po príchode na letisko, som si vzala svoju batožinu a hľadala som človeka, ktorý ma tam mal čakať. Medzi tvárami a ceduľkami, ktoré daní ľudia držali som teda hľadala svoje meno, či názov hotela.. No akosi nič. Je možné, že na mňa zabudli? Alebo?.. Nie, nie, na to ani nemyslím. Hryziem si nervózne do pery a sledujem ľudí, ktorí sa vítajú so svojimi známymi či ako ľudia z hotelov vítajú svojich hostí. Hala sa pomaly vyprázdňuje, keď v tom zrazu.
„No rýchlo, inak nám ju ukradnú do iného hotela“ prekrúcajú očami dvaja chlapi a vyťahujú svoju ceduľku, pričom ja hlavu nakloním tak, aby som na ňu videla.
„Bingo, prišli po mňa“ pomyslela som si naradostene, keď som zbadala svoje meno napísané na ceduľke a tak som rýchlym krokom zamierila k nim.
„Dobrý deň, som slečna Hamiltonová“ predstavím sa slušne a podávam si s nimi ruku.
„Slečna, ospravedlňujeme sa za to meškanie, ale mali sme menšie technické problémy s autom“ hovorí mi jeden z nich.
„Alebo si skôr zabudol dotankovať“ smeje sa druhý, čo tak trošku rozosmeje aj mňa.
„To je v poriadku, nečakala som až tak dlho.“
„Tak teda dobre. Ja som mimochodom Rodrigo Sanchez, asistent hlavného manažéra a toto je..“
„Ja som hlavný sprievodca, ktorí ma v podstate na starosti výlety a rôzne akcie hostí hotela, Pete“ predstavil sa mladý usmievavý chalan a podali sme si ruky. Vyzeral milo a dosť pojašeno a pán Sanchez práve naopak, trošku konzervatívnejšie, v stredných rokoch.
„Dobre teda, tak sme sa už zoznámili a môžeme ísť, však?!“ položil si pán Sanchez rečnícku otázku, na ktorú samozrejme nečakal odpoveď a tak sa otočil a mieril k východu.
„Toho si nevšímaj, dnes nemá svoj deň. Tak vitaj v Španielsku“ uškrnul sa Pete a zobral mi kufor.

„Ďakujem“ povedala som a tak som ich nasledovala do auta.

09/01/2014

Story of my Life 4

Ráno ma prebudilo zvonenie budíka, ktoré pravdepodobne patrilo Joshovi. Pretrela som si svoje rozospaté oči a rozhliadla som sa po miestnosti. Konečne som videla jasnejšie, kde sa to vlastne nachádzam. Keď tak vlastne premýšľam, nevyzerá to tu až tak zle..
„Christy, si hore?“ všimla som si Josha, keď sa ku mne približoval a pravdepodobne ma chcel zobudiť.
„Dobré ráno Josh“ hovorím mu a pomaly si sadám na gauč.
„Dobré“ daruje mi úsmev a podáva mi šálku s horúcou tekutinou.
„Je to len káva, neotrávi ťa“ hovorí mi po chvíli s úškrnom, keď si všimne ako pohľadom skúmam obsah hrnčeka.
„Ďakujem za upozornenie“ úškrn mu vrátim a pomaly si odpijem.
„Môžem sa ťa niečo opýtať?“ prisadne si.
„Skús.“
„Čo chceš teraz robiť?“ pýta sa ma, no nad odpoveďou som v podstate ešte ani ja sama nerozmýšľala.
„Hmm.. Teraz pôjdem do školy.“
„To je fajn a potom?“ vyzvedá.
„Dobrá otázka“ zamýšľam sa.
„A odpoveď?“
„Netuším“ hovorím s pokrčením pliec a opäť si odpijem z kávy. Je celkom dobrá.
„Mám pre teba ponuku“ usmieva sa a ja čakám čo mi povie.
„Tak to som teda zvedavá.“
„Ak by si veľmi chcela a nemala by si kde zostať.. Mohla by si bývať tu.. Teda dovtedy, kým zmaturuješ a kým neodídeš. Viem, že domov ísť nechceš. Budeš mať bližšie školu a bolo by to pre teba lepšie.“
„A čo ty?“ pýtam sa prekvapene.
„Ja tu aj tak nechodím až tak často a ak by som už prišiel, je tu dosť miesta..“
„Ako ti to vôbec napadlo Josh?“
„Hmm.. Prepáč, jaaa.. Len som chcel pomôcť“ stiahol sa rýchlo.
„Nie, nie.. Je to veľmi lákavá ponuka, len.. Neviem či ju môžem prijať Josh.“
„Pozri Christy, ja som ti to ponúkol, takže by mi to nevadilo..“
„Ďakujem Josh, si skvelý kamarát,“ objímam ho „no nemôžem to prijať.“
„To už je len na tebe. Ale ak by si si to rozmyslela, kľudne príď, ponuka je vždy platná“ usmeje sa na mňa a ja sa neudržím a taktiež sa usmievam.
„Ďakujem, porozmýšľam o tom ešte. Ale teraz sa už asi idem prezliecť, snáď mi tie moje veci počas noci vyschli“ hovorím a pomalým krokom si idem vziať svoje veci a obliecť sa.



Do školy sme šli spolu a tak sme sa ešte trošku porozprávali.. O škole, o ňom, že sa po škole chystá na nejakú hudobnú školu pretože hudba je to, čím sa chce živiť.
Bola som mu veľmi vďačná za všetko, čo pre mňa včera urobil a tak som sa mu chcela poďakovať. Nevedela som ako, no nejako by som sa mu mala odvďačiť.
A tak ma zrazu niečo napadlo.
„Tiež mám svoje tajné miesto“ hovorím mu zrazu z ničoho.
„Čože?“ pozrie na mňa nechápavo.
„Ty si ma vzal na svoje tajné miesto, ja ťa vezmem na to svoje“ hovorím.
„Ale to nemusíš.“
„Ja viem.. Lenže ja chcem.“
„Tak teda dobre.“
„Dobre, tak sa stretneme o deviatej večer na námestí“ hovorím veselo a odchádzam do svojej triedy.
„Budem tam“ zakričí ešte za mnou a keď sa otočím, ešte stále sa na mňa usmieva.
„Tento deň začal celkom dobre“ myslím si a otváram dvere triedy.

Deň v škole sa pomaly vlečie a ja už čakám len na to, kedy zazvoní a ja budem môcť ísť preč.
Hlavu mam položenú na lavici a len tak sledujem čo sa deje naokolo v našej triedy. Vyzerá to akoby som tu nebola. Našu nešťastnú profesorku nikto nepočúva. Ako vždy. Z každej strany hluk, rozhovory medzi spolužiačkami a mám pocit, akoby sa všetci zbláznili. Už len pridať nejakú vtipnú hudbu, vypnúť zvuk týchto ukričancov a mohlo by to byť celkom vtipné.
Zrazu zazvoní. Hlavu zdvihnem z lavice, zbalím si veci do tašky a pomaly odchádzam. Cítim sa ako v spomalenom zábere. Každý naokolo sa ponáhľa, dobre sa neušliapu, kričia po seba a ja. Jednoducho si pomaly kráčam medzi týmto chaosom.

Rýchla zastávka na obede, v šatni a už opäť do práce.
Dnes máme dosť plno a tak sa nenudím a robím všetky druhy práce, ako vždy. Objednávam, pomáham im v kuchyni ak nestíhajú, čo nestíhajú, lebo kuchárka Scarlett je na maródke, a začína mi byť zle z tých pachov všetkých mias a hamburgerov či hranoliek.
Po skončení šichty sa rýchlo prezliekam a utekám na námestie, kde sa mám stretnúť s Joshom. Keď tam prídem, on tam už poslušne čaká, len ja meškám 5 minút.
„Nevadí, ešte som v norme, pomyslím si.“
„Prišla si“ uškrnul sa a vyzeral dosť prekvapene, akoby si už myslel, že ani neprídem.
„A ty tiež“ konštatujem.
„Tak teda poďme“ hovorím horlivo a už teraz sa teším, že sa opäť vrátim na svoje obľúbené miesto, takmer po pol roku. Ako rýchlo to všetko beží..
„A kam to vlastne ideme?“ pýta sa ma zvedavo, no ja sa len usmejem.
„To je prekvapenie.“

„A sme tu“ rozprestriem ruky a užívam si ten vetrík, ktorý ma hneď ofúkne.
„Páni“ hovorí Josh a rozhliada sa naokolo.
„Nádherný výhľad, však? pýtam sa ho a taktiež sa obzerám na všetky strany. Stojíme na streche jednej z budov a pred nami sa rozprestiera nočný Manchester.
„Ako vieš o tomto mieste?“ pýta sa ma a obaja si sadáme.
„Keď som bola ešte malá, vzal ma sem otec. Povedal mi, že keď sem príde, zabúda na všetky problémy a keď je tu, nemusí sa nikam ponáhľať a žiť v tom uponáhľanom svete tam dole. A tak som tu bola ešte pár krát s ním, no potom.. Potom som tu chodila už len sama. No aj keď som tu chodila vždy, keď som toho „tam dole“ už mala dosť, nebola som tu už asi pol roka. Chýbalo mi to“ priznávam.
„Tak to ti verím, je tu nádherne. Ďakujem“ pozrie na mňa a ja sa len usmejem.

„Nemáš za čo. Veď ty si mi ukázal svoje tajné miesto a tak som sa rozhodla ukázať ti aj ja to svoje“ hovorím s úsmevom a potom sa vyvalím na chrbát a sledujem hviezdy. V tej chvíli vnímam len to, ako dobre sa teraz po veľmi dlhej dobe cítim.


02/01/2014

Amazing 2013!

Ahojte! V prvom rade by som sa chcela poďakovať všetkým tým, ktorí ma počas tohto roka veľmi podporovali a hlavne Vám, ktorí ste čítali môj blog a aj napriek mojej letnej prestávke v písaní ste mi zostali verní. Veľmi vám za to ďakujem, môj blog by bol bez vás Nič! Vaše komentáre či rôzne postrehy ma posúvajú dopredu a vždy ma veľmi potešia, aj keď ich v poslednom období nebolo až tak veľa ako v minulom roku, nevadí, som vďačná aj za to málo :). V tomto dnešnom špeciálnom príspevku by som chcela zhrnúť môj rok 2013 a pridať k tým mojim niekoľkým naj dôležitejším udalostiam roka aj nejaký ten komentár a priblíženie vám všetkého úžasného, čo sa mi za tento rok stalo.
Ešte pred jeho začatím som si hovorila, že tento rok bude výnimočný a bude to Môj rok! Verte či neverte, všetky moje želania sa splnili a tento rok bol mojim doteraz NAJ lepším!


Tak aby som šla poporiadku:

1.Kaprun, Rakúsko
Hneď začiatkom roka, presnejšie 10.1.2013 som sa po dlhom zaujímaní sa o zahraničnú prax v Hoteli Zur Burg v rakúskych Alpách dostala tam! Bolo to prax zo školy, na mesiac. Šli sme tam dve, takže aj napriek tomu, že som šla do neznámeho prostredia, nebola som nikdy sama :). Hotel nebol veľký, no bol na vyššej úrovni. Ľudia, ktorí tam pracujú, sú poväčšine Slováci, takže s dorozumievaním sa nebol problém, povedala by som. Strávila som teda úžasný mesiac v krásnom prostredí, spoznala som nových ľudí, po večeroch sme si oddýchli v hotelovom wellnesse – vo vírivke či v bazéne, mohli sme jesť čokoľvek, no to jedlo bolo tak chutné, že nám mohol každý závidieť. Po večeroch sme chlapcom kuchárom pomáhali v kuchyni s prípravou a výdajom niektorých jedál. Jedlá, ktoré sa tam podávajú sa podobajú na tie, ktoré som pred tým videla len v časopisoch! Vážne, boli ako vystrihnuté z časopisov.. No a aj napriek tomu, že sme pracovali každý deň a namakali sme sa viac než dosť, bola to skvelá skúsenosť z mojej prvej praxe mimo Slovenska. Takže tento rok odštartoval veľmi dobre.




  
2.  Bratislava
Hneď z Rakúska sme sa presunuli do Blavy, do hotela Mercure, taktiež v rámci našej praxe (krásne nám to vyšlo :D). Tam sme zostali na 2 týždne. Taktiež dobrá skúsenosť, pracovali sme v obsluhe, mali sme podstatne viac hostí než v Rakúsku, no predsa nie až toľko práce ako tam. Vo voľnom čase sme si pochodili kade-tade, viac krát sme sa prešli pár kilometrov do nákupných centier, keďže obe ľúbime nakupovanie a čo si budeme klamať, veď sme si pred tým zarobili v Rakúsku, tak sa treba trošku vyzbrojiť oblečením :D.. No môj osobný názor je, že Bratislava nie je až taká úžasná, ako niektorí hovoria. Mne sa tam páči akurát tak Bratislavský hrad a tie už spomínané nákupné centrá a tot vsjo. Neviem, môj názor, čo myslíte?





      3. Dospelácka 18-tka
V živote som netušila, že svoje narodeniny môžem oslavovať na dvoch miestach, v dvoch štátoch. Pýtate sa: „Ako je to možné?“
Pol dňa v Rakúsku a pol dňa v Bratislave :D. Počas tých dvoch týždňov v Blave, sme si odskočili na víkend späť do Kaprunu. No a tam mi kamarátka, s ktorou som tam bola pripravila prekvapko. Dala mi upiecť tortu, všetci mi gratulovali, raňajky do postele s popisom: Eričke k 18-tke. Dokonca ešte jeden náš kamarát z baru mi prišiel zagratulovať a dostala som šampanské a tričko s logom klubu.
A druhú polovicu dňa som strávila v Blave, keďže sme sa už museli vrátiť späť, kde ma čakala ďalšia cute tortička. Zbožňujem Klaudiku a jej super nápady, ďakujem .
+ ďalšia oslava s rodinkou, hneď po príchode, ďalšia torta +oslava s kamarátkami/kamarátmi! Takže to bola nezabudnuteľná 18-tka!

      4. Cyprus – The best working holiday!
A presne tak to aj bolo – pracovná dovolenka.
16. mája sme odchádzali zo Slovenska s tým, že sme zostávali na Cypre na 5 mesiacov. Zdalo sa mi, že to bude veľmi dlhá doba, no tešila som sa, aj keď som nevedela do čoho idem. Nikdy pred tým som tam nebola, no chcela som to skúsiť.
Počas tých piatich mesiacov som zažila veľmi veľa rôznych zážitkov, spoznala som skvelých ľudí z celého sveta, no hlavne z Anglicka..
Zbožňovala som prácu v bare, ktorý sa neskôr stal „mojím barom“, každodenné krásne počasie, ktoré ma pravidelne nabíjalo energiou a pozitívnou náladou, to ako som mohla spoznávať ľudí z viacerých krajín, moja angličtina sa zlepšila o 100% a užívala som si každú jednu sekundu tam. Do práce som chodila rada a sama som sa pár krát ocitla na pódiu s animátormi, ktorí nás tam dotiahli. Človek si musí spraviť srandu aj sám zo seba, no nie? Ja to viem, a čo vy?

Pravidelné žúrky a diskotéky? Samozrejme, bola som v Ayia Nape, ktoré sa taktiež nazýva mestom mladých, v noci to tam bolo naozaj šialené!

No a keďže sme sa tam zišli skvelá partia, bolo to ešte lepšie a zážitkov mám nespočítateľne veľa :)! Dokonca som tam spoznala svojho priateľa :). Mimochodom, spomína som, že sme posledný pracovný deň skákali o polnoci do bazéna? Alebo, že sme posledný deň na Cypre mali obed v hoteli, kde sme pracovali ako keby sme boli hostia? Áno, bol to príjemný pocit a najlepších 5 mesiacov v mojom živote, ktoré mi dali po každej stránke niečo :).



      5. Koncert Bruna Marsa
Nezabudnuteľný zážitok! Stáť v plnej hale ľudí, hneď pod pódiom, čo môže byť lepšie? Vychutnala som si každú jednu sekundu koncertu a bolo to Do-ko-na-lé! Viac o koncerte ----> http://liveyourdreams-story.blogspot.sk/2013/11/mr-bruno-mars.html


      6. Anglicko na Slovensku
Nebudem k tomu písať nejako extra veľa, no môj úžasný priateľ Angličan, ma prišiel pozrieť na týždeň na Slovensko. Sweet. Bol to skvelý týždeň, počas ktorého sme boli v Tatrách a dokonca sme ho zakončili výletom do Krakowa v Poľsku. Vianočné trhy boli kúzelné a my sme si užili vianočnú atmosféru začiatkom decembra :).

      7. Paríž
No aby toho cestovania nebolo málo, tento rok zakončujem v Paríži. 
Ako je to možné? Zľavomat, spontánne rozhodnutie, super cena a zrazu 4 dni v Paríži zabookované!
Článok o Paríži prídam neskôr ;).

Takže keby som tento môj rok 2013 mala zhrnúť:
·         úžasný, perfektný, milión spomienok a zážitkov, neuveriteľný, najlepší
·         stihla som navštíviť krajiny ---> Rakúsko, Cyprus, Maďarsko, Poľsko, Francúzsko – Paríž

Za tento rok som veľmi vďačná a verím, že aj budúci rok bude rovnako úžasný, plný nielen cestovateľských, ale aj rôznych iných zážitkov.
A čo vy a váš rok 2013? Aký bol? Splnili sa vám niektoré z vašich snov/túžieb/želaní?

A tak by som chcela aj vám všetkým zaželať úspešný rok 2014, nech sa vám splní aspoň väčšina z vašich snov a nech vždy myslíte pozitívne, lebo verte či nie, to pomáha vždy a tým si zároveň priťahujete všetky dobré udalosti, ktoré sa dejú vo vašom živote.

Soo Happy New Year!