Never say Never26

Niall

„Ale akoto, že si s nimi? Veď si ich nemala rada.. Už ste sa snáď udobrili, či čo?“ povedala Alex a mňa to na chvíľu prekvapilo..

„Veď si ich nemala rada???“ Veď pokiaľ viem, tak Jess, nás mala rada vždy.. Keby som Jess nepoznal tak poviem, že to vyznelo, akoby s nami teraz bola len kvôli sláve.. No ona taká nie je! Viem to.. Ale aj tak, sa jej na to potom opýtam..

„Áno, včera po koncerte sme sa udobrili a chalani potom boli u nás doma a tak sme sa zoznámili“ povedala Jess trochu nesvoja.

Viac sme to už síce neriešili, no mne to stále behalo v mysli a prekrúcal som si to z každej strany, no nijak raz mi to nesedelo..

Keď sme prišli na Bratislavský hrad, Alex už bola v pohode a dokonca sa z nej vykľulo skvelé dievča.. Stáli sme pri jednom z múrov a sledovali sme ten nádherný výhľad na celú Bratislavu.

Stáli sme všetci spolu, len Jess sa po chvíli vzdialila a vyšla trošku vyššie.. Najprv som ju len pozoroval, no potom som si všimol, ako si pretiera oči, čo sa mi nezdalo a tak som šiel za ňou. Zozadu som ju objal a ona sa strhla.

„Ách, to si ty“ usmiala sa po chvíli a potiahla nosom.

„Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť“ povedal som.

„To je v poriadku..“ povedala a hľadela niekam do diaľky.

„Je tu nádherný výhľad“ poobzeral som sa po okolí.

„Áno, to je“ povedala, no neusmievala sa..

„Noták, čo sa deje?“ pozrel som na ňu s otázkou v očiach.

„Prepáč, len som sa zamyslela..“ zaklamala, no zrejme o tom nechce hovoriť, tak to nechám radšej tak.. No teraz je čas na moju otázku a tak som nabral odvahu a opýtal sa jej to.

„Jess, môžem sa ťa na niečo opýtať?“

„Jasné“ pozrela na mňa.

„Čo myslela Alex tým, keď povedala, že si nás nemala rada?? Vyznelo to totiž divne..“ dostal som zo seba a Jess sa pozrela do zeme.

„Viem, že to vyznelo divne..“ začala.

„A čo tým teda chcela povedať?“ zdvihol som jej rukou bradu, aby som ju donútil pozerať sa mi do očí.

„Vieš, keď si mi už potom neodpisoval, povedala som si, že už nikdy ťa nechcem ani vidieť a prestala som počúvať vašu hudbu.. Prestala som si hľadať infos o 1D a keď som nikde videla vašu fotku, hneď som ju zrušila, či prepla na iné okno.. Preto som ani nechcela ísť na váš koncert, lebo som nepočula ani jednu vašu novú pesničku a nemala som ani potuchy, že tá, ktorú si písal o nás, je tam taktiež..“ vravela, pričom odvrátila pohľad.

„To naozaj?? Prepáč, ja .. Netušil som, že som ti až tak ublížil“ hovoril som prekvapene. Nikdy by ma ani nenapadlo, že taká veľká directionerka, ako je Jess, by sa zrazu od nás tak odvrátila.. A to všetko len kvôli mne. Ja som za to mohol!

„Už to neriešme,  dobre?“ nečakane ma objala a zase potiahla nosom.

„Jess, prečo plačeš?“ opýtal som sa jej, keď som ju mal vo svojom náručí.

„Pretože ťa už zase strácam“ povedala smutne.

„Čože?? Prečo by si ma mala strácať??“ opýtal som sa nechápavo.

„Lebo mi dnes odchádzaš.. A ktovie, kedy ťa znova uvidím..“

„Aj keď od seba budeme ďaleko, vždy tu budem s tebou Jess“ pohladil som ju po chrbte, teraz už chápajúc, čo myslí a taktiež mi to prišlo ľúto.. Doteraz som si to veľmi nepripúšťal, no má pravdu.. Dnes večer odchádzame a ja ju už nebudem môcť objať tak, ako teraz..

„Sľubuješ?“ odtiahla sa a pozrela mi do očí.

„Sľubujem!“ povedal som rozhodne.

„Mám ťa rada!“

„Veď aj ja teba Jess“ objal som ju ešte raz.

„Tak čo vy dvaja?“ pribehli ku nám aj ostatní, čím nás opäť vyrušili v našej chvíľke..

„Ale, len tak sme sa rozprávali..“ povedal som.

„Tak to určite, veď sme vás videli“ potľapkal ma po pleci Zayn.

„Úsmev“ zakričal na nás zrazu Liam a odfotil nás.

„Hééj!“ pousmiala som sa naňho a Niall sa taktiež usmial.

„Tak ešte raz“ zakričal Harry a všetci sme zapózovali.

„Perfektná!“ povedal nadšene Liam a ďalej fotil kadekoho.

Potom sme sa vrátili späť do centra mesta a poprechádzali sa po námestí, prešli sme sa okolo SND, fontány a bol to úžasný deň s nimi!

Večer

„Jess, ocko ťa už čaká v aute“ zakričala na mňa mamka z kuchyne.

„Veď už idem, tak pá“ zbehla som dole schodmi a nastúpila som do auta na miesto spolujazdca.

„Môžeme?“ opýtal sa upierajúc na mňa pohľad.

„Tak teda poďme!“ povzdychla som si nie veľmi nadšene.

Počas celej cesty na letisko, som sa pozerala von oknom a psychicky som sa snažila pripraviť na rozlúčku.. Rozlúčku s ním!

Chalani sú na letisku už hodinu, keďže ich tam šofér odviezol skôr.. My tam ideme hlavne preto, lebo sa s nimi chceme rozlúčiť.. Ocko si ich veľmi obľúbil a aj oni jeho..

„Zvládneš to?“ opýtal sa ma ocko, keď sme zastali na parkovisku pri letisku.

„Neviem..“ priznala som a on ma súcitne objal.

„Tak teda poďme“ povedal a obaja sme vystúpili z auta. Pomalým krokom sme zamierili do letiskovej haly.. Videli sme tam veľa pištiacich dievčat s plagátmi One Direction a tak som sa len pousmiala.. Prešli sme okolo nich a ďalej od nich stáli chalani s ochrankou.

Zastala som v bezpečnej vzdialenosti a sledovala som, ako sa rozprávajú, smejú.. Ocko si ani nevšimol, že nejdem vedľa neho a tak pokračoval v ceste k nim.. Z oka mi vypadla slza, no rýchlo som si ju zotrela, keďže som si sľúbila, že plakať nebudem, aj keď to bude ťažké..

„Aha, ide John!“ začula som zrazu Liama a všetci chalani sa naňho šťastne vrhli. Teda až na Nialla, ktorý ma hneď zbadal a stál tam, pozorujúc ma. Milujem tieto naše chvíľky..

Obaja sme zrazu vykročili pravou nohou oproti sebe, pričom sme sa na seba obaja usmiali, že ideme rovnako a naraz sme vykročili.. Ách, tá naša prepojenosť..

„Ahoj“ povedal, keď sme sa stretli v strede a stáli sme len pár centimetrov od seba.

„Ahoj“ usmiala som sa pri pohľade naňho.

„Takže kam to bude teraz?“ opýtala som sa neisto.

„Praha!“ povedal.

„To je fajn..“

„Poď s nami!“ povedal zrazu a chytil ma za ruku.

„Vieš, že to nejde.. Mám ešte školu..“

„Ja viem.. Len sa mi nechce odísť!“ povedal smutne.

„A čo ak ťa nepustím?“ pousmiala som sa a objala ho.

„Vieš, že to nejde“ napodobnil ma.

„Viem.. Kedy ťa uvidím?“ opýtala som sa.

„Aj zajtra..“

„Hmm?“ povedala som nechápavo.

„Cez skype“ uškrnul sa.

„Myslím, tak normálne“ buchla som ho do ramena.

„Len som sa snažil odľahčiť atmosféru..“

„Nezabudni, čo si mi sľúbil“ pošepkala som mu.

„Neboj, nezabudnem! Už nikdy!“ pohladil ma po chrbte.

„Let číslo...“ ozvalo sa zrazu a mne stiahlo srdce.. Je to tu!

Každý s každým sa lúčil, no ako posledného som si nechala Nialla..

Stál oproti mne a v tvári mal smutný výraz.

„Tak poď sem“ povedala som a on ku mne pribehol a ešte raz ma objal.

„Budeš mi chýbať Jess“ povedal a hoci som si sľúbila, že plakať nebudem, slza sa mi skotúľala po líci.

„Ty mne viac Niall.“

„Niall“ zakričal naňho Liam.

„Musím už ísť“ povedal.

„Od teraz, si budeme stále všetko písať a budeme spolu minimálne raz do týždňa volať cez skype, okej?“ pozrel na mňa a držal ma za ruku.

„Sľubuješ?“

„Sľubujem, sľubujem, sľubujem!“ povedal milo.

„Niall!!“ zakričal ocko.

„Veď už idem!“

„Mám ťa rád Jess“ povedal a vtlačil mi pusu na líce. Pusu, ktorý si budem pamätať ešte tak dlho..

„Aj ja teba“ povedala som a on už utekal preč. Ocko podišiel vedľa mňa a ticho sme im kývali, až kým sa nám nestratili z dohľadu.. Vtedy ma ocko silno objal.. Takto sme odišli do auta a počas cesty bolo hrobové ticho, čo sa nám dvom často nestáva..

„Si v pohode?“ opýtal sa.

„Ani nie..“ povedala som úprimne.

„Neboj, bude to v pohode.. Určite sa už čoskoro uvidíte!“

„Už teraz mi chýba..“

„Veď ja viem..“ povedal súcitne a ďalej už bol ticho. Opäť som pozerala von oknom, no tentoraz som nevnímala okolie a ani budovy či cesty, na ktoré som uprene hľadela.. Pred očami som mala jeho usmiatu tvár a na líci som ešte stále cítila jeho pery..