Never say Never21

Keď odo mňa John odchádzal, sľúbil mi, že hneď ako príde Jess domov, ozve sa mi. Celú noc som nemohol zaspať a nemyslel som na nič iné, len na ňu a dúfal som, že je v poriadku.. Mobil som sledoval snáď každých 5 minút, či mi náhodou neprišla SMSka alebo nevolal, no stále nič.. Zaspal som až nad ránom a aj to som sa stále prehadzoval a snívali sa mi priam nočné mory..

„Niéé!“ vykríkol som zrazu zo sna a posadil som sa na posteľ.. „To bol asi ten najhorší sen, aký som kedy mal!“ pomyslel som si a rukou som si pretrel svoje spotené čelo.. Poobzeral som sa po izbe, no bol som sám.. „Chalani asi niekam šli“ pomyslel som si a pozrel som na hodinky, ktoré viseli vedľa skrine.. 11:00...

„Páni, to je ale hodín“ pomyslel som si.. Po chvíli som sa však prinútil postaviť z postele, podišiel som k oknu a zahľadel som sa von. Slnko svietilo a pred hotelom stálo veľa dievčat a novinárov.. Premýšľal som nad včerajškom a dúfal som, že sa mi to len snívalo, aj keď viem, že to nebol len sen... Po chvíli ma však prerušil vibrujúci mobil, ktorý som mal položený na nočnom stolíku.. Hneď som k nemu pribehol a zodvihol som to.

„Je v poriadku!“ povedal hneď s úľavou John a ja som si v tej chvíli taktiež vydýchol.

„Je už doma?“ opýtal som sa.

„Áno, práve prišla.. Potom ti poviem viac... Musím končiť, tak sa maj a nezabudni na večerný koncert“ povedal rýchlo a zložil.

„Vďaka Bohu, že je v pohode!“ zvalil som sa s úľavou na posteľ a dumal som nad tým, čo mám teraz robiť, keďže koncert je až večer a chalani tu nie sú.. Tak som zavolal Harrymu...

Jessica

„Prosím, neodchádzaj.. Nenechávaj ma tu samú!“ vykríkla som zo sna a otvorila som oči.. To bola však  asi chyba, keďže ma hneď oslepili slnečné lúče a tak som si len položila ruku pred oči, aby som si trochu zvykla na to ostré svetlo. Pomaly som sa posadila, no v tej chvíli ma striaslo, keďže ma ofúkol chladný vetrík. Ruky som si skrížila na prsiach a zapla som si mikinu.. Ešte dobre, že som neležala na tráve, inak by som teraz bola celá mokrá... Tak som len špinavá od toho prachu či ako to nazvať..

„Tak počkať! Kde to vlastne som?“ pýtala som sa po chvíli samej seba a rozhliadla som sa naokolo.

Do riti! Myslím, že som tu zaspala.. Tak toto je prúser!.. Z kabelky som si rýchlo vybrala mobil, kde som mala asi 30 neprijatých hovorov a asi 10 SMSiek. Všetko samozrejme od rodičov.. Na mojich hodinkách mi ukazovalo 9:30 a tak som sa postavila a rozmýšľala som, čo ďalej.. Mala by som zavolať našim, no určite budú chcieť prísť po mňa a tak som sa rozhodla, že idem rovno domov.. Vzala som si kabelku zo zeme, trochu sa oprášila, ponaťahovala, keďže som celá dolámaná a vybrala som sa na „popravu..“

Zišla som dole kopcom, prešla som okolo domov až som sa dostala na zastávku.. Autobus by mi o chvíľu mal prísť a tak som sa posadila na lavičku pri zastávke a na chvíľu som sa zamyslela. Cítila som sa totiž divne a trvalo ešte dosť dlho, kým mi došlo všetko, čo sa včera udialo.. Nechcela som si to priznať, no nanešťastie to nebol len zlý sen.. Naozaj som od neho včera utiekla a naozaj som bola s ním.. Nemohla som tomu uveriť.. Všetko mi to pripadalo ako nejaký sen, aj keď to je realita..

„V podstate som odmietla Nialla Horana.. Čo by som tak pred rokom  dala za to, aby som s ním mohla stráviť aspoň 5 minút??!“ premýšľala som, no pri mene Niall som v bruchu pocítila zvláštny pocit, ktorý som pri ňom cítila aj včera, no povedala som si, že to bude tým hladom.. Keď som nastúpila do autobusu, snažila som sa už na včerajšok nemyslieť, aj keď sa mi to veľmi nedarilo.. Rozhodla som sa teda, že predsa len zavolám rodičom.. Som tak na pol ceste a určite sa o mňa boja..

Vytočila som teda mamkine číslo a ona mi to hneď po druhom zvonení zdvihla.

„Jess, si v poriadku!!“ povedala s vydýchnutím mamka.

„Áno mami, neboj, som v pohode.. Všetko ti vysvetlím, keď prídem domov.. Už som na ceste...“

„Idem po teba!“ povedala rozhodne.

„Nemusíš, už sedím v autobuse..“ povedala som.

„Vieš ako sme sa o teba báli??!“ vyčítala mi.

„Ja viem.. Prepáč, naozaj ma to veľmi mrzí.. O pol hodiny som doma!“

„Dobre...“

„Tak o chvíľu doma“ povedala som pokojne.

„Okey.. Ponáhľaj sa.“

„Mám to odkázať šoférovi?“ pousmiala som sa.

„Môžeš“ povedala už trochu pobavene..

„Tak fajn, odkážem.. pá“ povedala som s úsmevom a zložili sme.

Mne sa po tomto telefonáte trochu uľavilo a som aj rada, že som jej nakoniec zavolala.. A ocko? Bude nahnevaný.. No aj ja som na neho! Prečo organizuje takéto stretnutia bez môjho vedomia??! Nech sa do takýchto vecí nezapája..

Otvorila som dvere domu a hneď sa na mňa vyrútila mamka..

„Mami prepáč.. Ja, zaspala som a keď som sa ráno zobudila, ležala som na opačnej strane mesta a ...“ vysvetľovala som jej, no ona ma len objala a slzy sa jej kotúľali po tvári..

„Tak som sa o teba bála!! Už nikdy mi to nerob, dobre?? Nabudúce nám daj vedieť, kde si, okej?“ pozrela na mňa vyčítajúco a ja som jej rukou zotrela slzu, ktorá jej práve vypadla z oka..

„Sľubujem!“ povedala som a dala jej pusu. „Ja bola som s ...“ začala som, no ona ma hneď prerušila.

„Ja viem.. Ocko mi už všetko vysvetlil..“ povedala a pozrela na ocka, ktorý práve zbehol dole schodmi.

„Vďaka Bohu!“ pribehol ku mne a objal ma.

„Prepáč, ja ...“

„Ja viem.. Viem, čo sa včera stalo..“

„Akoto, že vieš?...“ pozrela som naňho nechápavo.

„Niall mi povedal, že ...“

„Nepokračuje prosím ťa!“ povedala som trochu nahnevane..

„Dobre, ja len, že sa o teba veľmi bál, tak ako my...“

„Prečo si to spravil??“ pozrela som na neho žiadajúc si odpoveď.

„Chcel som, aby si bola opäť taká šťastná, ako pred tým, keď ste si spolu písali.. Myslel som, že ťa to poteší..“

„Ale ja som bola šťastná..“ protestovala som, aj keď to nebola veľmi pravda.

„Jess, nám nemusíš klamať.. Poznáme ťa už tak dobre, že pred nami nič neskryješ..“ povedal ocko.

„Tak dobre.. Ale za to všetko môže on! To on mi zlomil srdce!“ povedal som zrazu nahnevane a vybehla som so slzami v očiach hore do svojej izby, kde som sa zvalila na svoju posteľ.

„Môžem?“ ozvalo sa po chvíli klopanie a do izby vošiel ocko.

„Chcem byť sama“ povedala som ticho.

„Môžeme sa najprv porozprávať?“ opýtal sa opatrne.

„A o čom?“

„O ňom..“

„Nechcem sa o ňom baviť..“ povedala som.

„Inak máš novú mikinu?“ opýtal sa ocko a prezrel si ma v nej.

„Čo?“ opýtala som sa prekvapená touto otázkou a pozrela som sa na seba. Celý čas som bola taká zamyslená, že som si ani nevšimla, že mám na sebe ešte stále jeho mikinu, ktorú mi požičal. V tej chvíli som si ju hneď vyzliekla a hodila ju do rohu izby. Ocko na mňa zmätene pozrel, no ja som to neriešila.. Nechcem mať na sebe nič jeho..

„Takže je nová?“ opýtal sa ma ešte raz.

„Nie, je jeho.. Zabudla som mu ju vrátiť.“

„V tom prípade by si ňou tak nemala hádzať..“

„Môžeš mu ju vrátiť“ povedala som rozhodne.

„Ja? Veď tebe ju požičal..“

„Ocii! Ja ho nechcem ani vidieť!“ vysvetlila som pánovi nechápavému.

„A pôjdeš na ten dnešný koncert?“ opýtal sa zvedavo.

„Bože, ja som na ten koncert úplne zabudla!“ priznala som a hodila som sa späť na posteľ..

V tom mi zrazu zazvonil mobil a tak som ho rýchlo vyhrabala z kabelky a zdvihla to. Alex!

„Tak ako? O koľkej sa dnes stretneme?“ opýtala sa hneď na úvod.

„Alex, ja neviem, či tam idem..“ povedala som, pričom ocko prevrátil očami.

„Akoto, že nevieš?? Sľúbila si mi to! Čo sa stalo?“

„Potom ti všetko vysvetlím, no nechcem tam ísť..“

„Ale ty musíš!“

„Nemusím!“

„Nemusíš, ale pôjdeš, aj keby som mala prísť k tebe domov a pritiahnuť ťa tam za uši!“ povedala rozhodne a ja som sa len uškrnula.

„Alex, já...“ začala som, no ona ma hneď prerušila.

„O 18tej som u teba! Bye!“ povedala a zložila. Ja som sa zmätene pozrela najprv na môj mobil a potom na ocka a neveriacky som pokrútila hlavou.

„Myslím, že na ten koncert ideš“ povedal s úškrnom ocko.

„Si hrozný, vieš o tom?! Mal by si ísť teraz za ním a nakopať ho do zadku a ty sa tu z toho smeješ a chceš, aby som sa mu hodila do náručia či čo?“ hodila som po ňom vankúš.

„Idem teraz za ním, no nenakopem ho.. Ale to len pre to, že viem, ako veľmi ťa má rád..“ pousmial sa a hodil do mňa vankúš späť.

„Radšej sa už nevyjadrujem“ povedala som so zdvihnutými rukami.

„Aj tak by to nemalo význam“ zasmial sa a odišiel z mojej izby.