Never say Never24

Čautéé! Som domá a bolo úžasne!... Práve počúvam stále dookola nový song LWWY, tak ak ste ho ešte nepočuli, hneď si ho pustite, lebo je úžasný!!! Aj klip aj song! Milujem iiich :-*... Čo si o nej myslíte vy? :) http://www.youtube.com/watch?v=AbPED9bisSc&feature=plcp&noredirect=1

Niall

Počas celého koncertu som očami behal po celej hale keďže som sa ju tam snažil nájsť, no zatiaľ neúspešne.. Každý z nás mal počas koncertu nejaký príhovor a konečne sa blížil ten môj..  Mám totiž v pláne, venovať našu dnešnú poslednú pesničku Jessice.. Neviem síce, či tu dnes je alebo nie, no ak by tu bola, mohol by som sa jej ešte raz ospravedlniť.. Navyše, tú pieseň pozná aj ona, keďže som jej ju spieval cez skype a zložil som ju deň pred našim rozhovorom. Je venovaná len a len jej..

„Hello Slovakia“ začal som.

„Chcel by som sa vám všetkým poďakovať, že ste dnes prišli, ste úžasní.. Ďalšiu pieseň, by som chcel niekomu venovať.. Túto pieseň som napísal, keď sme ešte boli priatelia.. Jess, neviem, či tu dnes si alebo nie.. Ale chcel by som ti povedať, že ma to všetko, veľmi naozaj veľmi mrzí a toto je len pre teba! Not over you!“ dopovedal som, vzal som si do ruky gitaru a začal som spievať.. Tú pieseň som trochu prerobil a aj slová som trochu pozmenil no základ bol ten istý.. Keď ju chalani počuli prvý krát, hneď sa všetci zhodli na tom, že ju musíme dať na náš nový album.. Najprv som síce nesúhlasil, keďže to je moja osobná pesnička, no po ich dlhom presviedčaní ma zlomili a ja som súhlasil.. Je to moja najobľúbenejšia pesnička z albumu, lebo vždy keď ju spievam, spomeniem si na Jess. Tak ako aj dnes.. Počas celej skladby som ju hľadal v publiku, no až pri poslednom refréne som ju konečne našiel.. Pozerala na mňa s otvorenými ústami a slzy sa jej leskli na tvári.. Keď som ju zbadal, naplnil ma pocit šťastia, že sem predsa len prišla a že ju môžem vidieť.. A tak som sa jej popri spievaní zahľadel do očí, keďže sedela blízko pódia, a ona na mňa zmätene pozerala.

„Teraz spievam len pre ňu“ pomyslel som si a pri záverečnom Not over you, som na ňu ukázal.. V tej chvíli neexistoval nikto iný len mi dvaja.. Je to naša chvíľa.. Po dospievaní som na ňu aj naďalej hľadel, no ona sa po chvíli otočila a niekam sa rozutekala.. Nechápavo som za ňou hľadel dovtedy, až kým ma Liam nestiahol za tričko.. Rozlúčili sme sa s publikom a ja som rýchlo vbehol do zákulisia.

„To bola ona?“ opýtal sa ma prekvapený Liam.

„Hej.. Prepáč, musím ju teraz nájsť.. Nevideli ste Johna?“ zakričal som na celé zákulisie v snahe nájsť ho.

„Kto ma hľadá?“ prišiel odniekiaľ John s úsmevom na perách.

„John, prosím pomôž mi ju nájsť! Nevieš, kde mohla ísť?“ vychrlil som naňho rýchlo.

„Myslíš Jessicu?“ opýtal sa s nadvihnutým obočím.

„No koho iného?! Jasné, že ju!“
„Poď za mnou..“ potiahol ma za ruku a viedol ma niekde dozadu.

„Kam to ideme?“ opýtal som sa ho po chvíli.

„Myslím, že viem, kde je.. No budeš tam musieť ísť sám“ zastal pred nejakými dverami a ukázal na nich.

„Tak dobre.. Ďakujem!“ povedal som a otvoril som dvere. John sa vzdialil a tak som tam ostal sám. Vošiel som teda do prítmia a poobzeral som sa všade naokolo. Táto miestnosť vyzerala staro, no predsa dobre, aj keď Jess som tu nikde nevidel.. Sklamane som sa teda otočil, no keď som už takmer odišiel, začul som kýchnutie. Prezradila sa!

„Je tu!“ pomyslel som si a hneď som sa k nej ozval. Najprv však nereagovala, no potom sa zrazu objavila spoza vešiaku s oblečením s otázkou čo tu robím.

Povedal som jej, na čo som prišiel, no ona sa mi snažila opäť utiecť! To som však už nemohol dovoliť.. Nemôže mi predsa vždy utekať! A tak som ju stihol chytiť za ruku a ona tam zostala so mnou. Povedal som jej všetko, čo som chcel, znova som sa jej ospravedlnil, no povedala, že mi už neverí.. To ma síce dosť zasiahlo, no nevzdal som to..

„Urobím všetko pre to, aby sa to už nikdy nestalo.. Sľubujem! Nechcem ťa znova stratiť Jess!“ povedal som, už celý zúfalý a kľakol som si pred ňu, akoby som ju žiadal o ruku..

Po chvíľke váhania mi povedala: „Ani ja ťa už nechcem stratiť“ a tuho ma objala. V tej chvíli som tam len nehybne a prekvapene stál, no po chvíli som sa spamätal a taktiež som ju objal. Keď som pocítil jej vôňu a uvedomil som si ako mojim telom prešiel elektrický prúd vo chvíli, keď sa naše telá dotkli, bol som ako omámený! Omámený ňou a jej dokonalosťou! Každá jedna bunka vo mne teraz tancovala nadšením a ja by som teraz najradšej spravil niečo šialené!
„Dala mi druhú šancu, dala mi druhú šancu“ znelo vo mne stále dookola a ja som mal opäť chuť usmievať sa na každého naokolo.

 Keď sme sa od seba konečne odtrhli, videl som v jej očiach spokojnosť.. Povedali sme si, že sa máme radi a sadli sme si na ten starý zaprášený gauč! Rozprávali sme sa o tejto miestnosti a Jess mi povedala jej príbeh a zážitky, čo tu kedysi zažila.. Fascinovalo ma, ako o tomto mieste rozpráva.. Akoby sa preniesla do tých čias, keď ešte bola menšia.. Bola dokonca taká zasnívaná, že si na moje plece položila hlavu, čo ma veľmi potešilo a bral som to ako ďalší krok k uzmiereniu a získania si jej dôvery..

Potom sme spolu začali blbnúť a prehrabovali sme sa medzi tými starými vecami, čo viseli na vešiaku.. Ja som si tam našiel anjelské krídla a Jess si na seba obliekla šialené šaty.. Bláznili sme sa tam ako malí, no bolo to úžasné! Naháňali sme sa, smiali sa a pomedzi to sme vymýšľali všetko možné aj nemožné..

„Oou, prepáčte!“ vošiel zrazu do dverí John a za ním som zbadal 4 hlavy chalanov. Prišli práve vo chvíli, keď som Jess držal na rukách a krútil som sa s ňou po miestnosti. Ona sa šťastne smiala a hlavu mala zaklonenú.. Všetci sa na nás  prekvapene pozreli a potom Harry vybuchol smiechom..

„Preboha, čo to máš na sebe?“ smial sa zo mňa a ja som Jess rýchlo položil na zem a snažil som sa nesmiať z tejto situácie.. Mal som totiž na sebe už spomínané krídla,  na hlave klobúk a na očiach smiešne okuliare v tvare srdca..

„Tooo nič“ dal som si rýchlo dole klobúk aj okuliare, no pri pohľade na Jess sme obaja vybuchli smiechom.

„Ste v poriadku?“ opýtal sa Liam zmätene.

„Hej, ja len... To je už jedno“ lapal som po dychu.

„Jess?“ pozrel na ňu John s úsmevom.

„Som v pohode oci“ žmurkla naňho.

„Tak počkať, to je táá Jess?“ premeral si ju Louis pohľadom a ja som sa buchol po čele.

„Aká táá Jess?“ pozrela na mňa spýtavo.

„Ďakujem Louis“ uškrnul som sa naňho a on si uvedomil, že povedal niečo, čo nemusel.

„Ja len.. Že sme už o tebe veľa, občas až veľmi veľa, počuli“ povedal a žmurkol na mňa.

„Vážne?“ povedala prekvapene.

„Hej a konečne ťa aj spoznávame!“ zakecal to Liam a ja som mu pohľadom poďakoval.

Všetkých som ich teda zoznámil a Jess žiarila nadšením.. Je taká krásna, keď sa usmieva..

Potom mi John povedal, že som tu už akosi dlho a tak sa sem radšej prišli pozrieť.. Chalani vraj chceli ísť tiež a tak ho prenasledovali.. Pravdupovediac, úplne som stratil prehľad o čase a keď mi povedali, koľko je už hodín, nechcel som im veriť.. Tak rýchlo mi zbehol čas s ňou..

John potom navrhol, aby sme sa všetci spolu išli niekam najesť a tak Jess navrhla McDonald, kde sme si dali zabaliť Big Mac Menu a potom veľa ďalších Menu.. Pôvodne sme si to chceli zjesť hneď tam, no prenasledovalo nás tam toľko dievčat, že sme nemali šancu sa najesť bez bleskov.. A tak nás John pozval k nim domov, že to bude lepšie.. Najprv sme síce nesúhlasili, keďže sme sa tam nechceli vtierať, no potom sme mu vyhoveli a on nás nadšene odviezol k nim. Majú veľmi pekný dom a aj záhradu, kde sme si všetci spolu sadli a zjedli si svoje jedlo. S Jess sme sa na sebe smiali, že sme si dali to isté a spolu sme prekecali takmer celý večer.. Vonku bola príjemná atmosféra, John nás zoznámil so svojou šarmantnou manželkou, ktorú som už predtým videl v hotely a ktorá tam aj robí manažérku, a aj s ich mladšou dcérkou Tracy, s ktorou sa Harry a Louis po celý čas hrali.. Bol to dokonalý večer strávený s ľuďmi, ktorých mám rád..

Keď už bolo dosť hodín, Jess išla uložiť Tracy a tak som jej šiel pomôcť.. Bola ako malý anjelik a pripomínala mi našu malú princeznú Lux..  A Jess? Vyzerala ako mladá mamina a bolo na nej vidieť, ako veľmi má svoju malú sestričku rada.

„Je nádherná“ povedal som, keď sme ju uložili.

„Ja viem. Je to moja malá princezná“ usmiala sa a privrela za nami dvere do jej izby.

„Máš to tu pekné“ povedal som obdivujúc jej izbu.

„Ďakujem.. Mám rada britskú vlajku“ zasmiala sa, keďže mala posteľné obliečky v tej farbe.

„To vidím“ uškrnul som sa a sadli sme si na posteľ oproti sebe.

„Kedy odchádzate?“ opýtala sa po chvíli.

„Zajtra večer“ povedal som smutne.

„Napíšeš mi potom?“ opýtala sa so sklonenou hlavou.

„Určite!“ povedal som rozhodne.

„Ale myslím to vážne!“ pozrela mi do očí.

„Ja tiež, neveríš?“

„Ani nie“ povedala s grimasou.

„Môžem?“ opýtal som sa a vzal som notebook, ktorý mala položený na stole vedľa postele.

„A načo?“ opýtala sa prekvapene.

„Uvidíš“ brnkol som jej po nose a zapol som ho.