Never say Never18

Ahojte! Takže za tento koniec mi asi niečo spravíte, no keby ste veľmi veľmi chceli a ja by som stihla napísať ďalšiu, možno by som ju tu ešte večer dala(alebo zajtra).. Ale to len možno :D! Takže ak dnes chcete ešte jednu, tak do komentu mi napíšte.. Ak nebude záujem, tak nič :P...A ešte by som vás chcela poprosiť, aby ste mi zahlasovali v ankete(ak ste ešte nestihli), aby som mala prehľad, kto to číta ;).. Ďakujém :-*

Jessica

„Môžem?“ zaklopal na dvere mojej izby ocko.

„Jasné!“ povedala som a on vošiel.

„Hey.“

„Hii“ usmiala som sa na neho.

„Ako sa máme?“

„Dobre, čo ty?“ opýtala som sa.

„Fajn.. Ako bolo včera v meste?“

„Naozaj si prišiel kvôli tomu?“ uškrnula som sa naňho, pretože na ňom bolo vidno, že mi chce niečo povedať a málokedy sa ma pýta otázku ako bolo v meste..

„Odhalila si ma“ zasmial sa na mojom výraze.

„Veď ako vždy..“

„Ale ešte pred tým mi môžeš povedať, ako bolo v tom meste“ povedal pobavene.

„Bolo úžasne.. Boli sme v karaoke bare a dokonca som dostala ponuku, ísť sa pozrieť do štúdia v Dubline a zaspievať im tam niečo.“

„To vážne?? Ale akoto??“ pýtal sa nadšene.

„Oci, o tom potom“ žmurkla som naňho.

„Tak teda dobre..“

„Takže čo si to chcel?“ opýtala som sa v snahe dostať to z neho.

„Mám pre teba hmm ... prekvapko“ povedal záhadne.

„A aké?“

„Keďže je to prekvapko, zatiaľ ti ho neprezradím“ zasmial sa.

„Ahaa.. Tak čo potom?“ nechápala som.

„Mohla by si dnes o 18tej niekam prísť?“

„A kam?“

„Poznáš miesto, kde sú tie 4 staré stromy?“

„Myslíš tam, kde si ma brával, keď som bola menšia?“

„Áno, presne tam.. Vieš kde to je?“

„Jasné“ povedala som s úsmevom.

„Tak tam dnes večer choď.. Bude ťa tam čakať to prekvapenie“ pohladil ma po líci.

„Mám sa báť?“

„Nie, nemusíš.. Dúfam, že ťa to poteší a budeš rovnako šťastná ako predtým“ povedal.

„Absolútne nechápem, čo mi tým chceš povedať, ale pôjdem tam..“ povedala som s grimasou.

„Nevadí, hlavne tam choď, prosím ťa..“ zasmial sa.

„Ak ti to spraví radosť..“

„Snáď to spraví radosť aj tebe..“ usmial sa.

„Tak to som veľmi zvedavá“ povedala som trochu zmätene, pretože naozaj netuším, čo sa tam bude diať..

„Máš byť načo! Možno sa ti tým splní jeden z tvojich snov slniečko“ dal mi pusu na líce a postavil sa na odchod.

„Páni, tak to som už dvojnásobne zvedavá“ povedala som nedočkavo.

Ocko na mňa žmurkol, ja som mu ešte venovala úsmev a zatvoril za sebou dvere..

Keď odišiel, zvalila som sa na posteľ, pozrela som sa do stropu a rozmýšľala som nad tým, čo to asi bude.. Indície? Že mám ísť k štyrom starým stromom, bude ma tam čakať prekvapenie a možno sa mi splní sen..

„Nemám ani potuchy“ pomyslela som si rozmýšľajúc nad tým.

Neviem čo tým ocko myslel.. Som naozaj zvedavá, čo to bude.. A dúfam, že sa na opačnú stranu mesta nebudem trepať len tak..

Niall

Sedel som na hotelovej izbe, sledoval nejaký TV program, ktorému som aj tak nerozumel, keď v tom niekto zaklopal.

„Dnes o 5 pm buď pripravený“ vyhŕkol na mňa John, keď som mu otvoril.

„To vážne?? Ty si to vybavil?“ povedal som nadšene.

„Áno, no musíme to tam ešte trochu upraviť.. Pôjdem tam s tebou, aby som ti ukázal kde to je a potom keď skončíte, mi zavoláš a ja po teba prídem, okay?“

„Dobre! Takže o hodinu?“ opýtal som sa pre istotu.

„Hej.. Počkám ťa dole v hale.. A nezabudni si pripraviť nejaký monológ..“

„Snáď to bude aj dialóg“ uškrnul som sa.

„Snáď.. Tak ja teraz idem za ostatnými do mesta a potom sa stretneme..“

„Počkaj ešte“ stiahol som ho za ruku.
„Áno?“ otočil sa.

„Ako sa tvárila, keď si jej to vravel?“ opýtal som sa zvedavo.

„Netuší o čo ide, no myslím, že sa teší a je strašne zvedavá!“ usmial sa.

„Ďakujem John.. Neviem, čo by som bez teba...“

„Dobre, dobre.. Teraz už naozaj musím ísť.. Tak o hodinu v hale!“ povedal a zmizol vo výťahu.

„Konečne ju uvidím! Konečne jej budem môcť všetko povedať!“ skákal som po izbe šťastný-prešťastný..

Jess

Keďže neviem, čo sa tam bude diať, doma som mala väčšiu dilemu, čo si obliecť.. Niečo elegantnejšie? Nie, veď nič neoslavujem.. Rozhodla som sa teda pre pohodlné rifle, červenú mikinu s Mickey Mouse, pár náramkov a modré Vansy.. Veď čo také extra sa tam môže diať? To je v podstate jedno.. Vlasy som si dala do drdolu a bola som pripravená.. Pohodlne, no zároveň športovo..

Na autobuse som sa zviezla až na konečnú zastávku, prešla som pomedzi novo vystavané domy, a odtiaľ je to už len kúsok..

Po celý čas som v sebe mala akési napätie, ktoré sa stupňovalo tým viac, čím bližšie som tomu miestu bola.. Pomaly som vyšla miernym kopcom a keď som bola už hore, zrazu sa mi naskytol krásny pohľad.. Stáli tam tie 4 staré stromy a pod nimi boli rozsvietené lampáše medzi ktorými bolo miesto na sedenie..

„Páni“ povedala som očarená týmto pohľadom. Slnko už pomaly zapadá a obloha je sfarbená tmavo modrou a červenkastou farbou.. Krása!

Po chvíli som sa spamätala a pohla som sa z miesta. Opatrne som vykročila pomedzi lampáše a sadla som si na jeden z veľkých vankúšov. Rozhliadla som sa naokolo, no nikoho som tam nevidela.. Pozrela som sa aj na miesto vedľa mňa a až teraz som si všimla, že na ďalšom vankúši je položená červená ruža s nejakou malou obálkou. Ružu som si teda vzala do ruky a intuitívne som k nej privoňala.. Na chvíľu ma omámila tá jej vôňa a ja som sa zasnívala..

„Aká romantika“ pomyslela som si..

Po chvíli som si teda otvorila malú obálku v ktorej bol lístoček, na ktorom bolo napísané:

I miss you so much!

Čože? Nechápem.. Prečo je to po anglicky? A prečo ma sem poslal práve ocko? To on to pre mňa pripravil?? Ale veď ja nemám žiaden sviatok... Niečo mi uniklo? Hlavou mi vírili viaceré scenáre, čo sa teraz stane, no pravdepodobne sa ani jeden z nich nepotvrdí..

„I am glad you came!“ ozvalo sa zrazu za mnou, čo ma vyrušilo z môjho premýšľania..

Pomaly som sa teda s obavou otočila a osoba, ktorá tam stála mi vybila dych!