Never say Never19

Dnes výnimočne 2 časti, ale to len preto, že vás mám rada a chcem prežiť do zajtra ;D... Dúfam, že sa dočkám aj nejakých  reakcií, keď už som vám to tu dala ;) ..A ešte by som rada  povedala, že som na chalanov hrdá, keďže získali na VMA 3 ceny z troch kategoríí, v ktorých boli nominovaný! :) Congratulations guys!! Tak a teraz čítať so slzami v očiach, tak ako ja.. :P Btw, tá pesnička, ktorá je nižšie, dáva tomu textu emóciu, aj keď slová sú trochu mimo... Takže si ju odporúčam pustiť..

S otvorenými ústami som naňho hľadela ako zhypnotizovaná a on stál len pár metrov s rukami vo vreckách a nečitateľným výrazom odo mňa. Srdce mi začalo šialene podskakovať, dlane sa mi potili a v bruchu sa moje napätie ešte viac vystupňovalo.

„Čo ... ty .... tu ... robííš??“ vykoktala som zo seba.

„Chcel som ťa vidieť“ povedal a vykročil mojím smerom..

„Tak to určite“ zamrmlala som si popod nos a on už zrazu sedel vedľa mňa.

„Čo sa to so mnou deje???“ nechápala som a zvádzala som vnútorný boj sama so sebou..

„Tak si ma videl.. Radšej už pôjdem..“ povedala som, no v snahe postaviť sa ma potiahol späť za ruku, čo ma prinútilo opäť si sadnúť.. Pozrela som najprv na jeho ruku, ktorou mi držal tú moju a potom naňho. Vo chvíli, keď sa nám stretli pohľady mi  ju pustil, no ja som ešte stále cítila elektrický prúd, ktorý mnou prešiel, keď sa jeho ruka dotkla tej mojej..

„Prosím, zostaň“ povedal naliehavo..

Bola som ticho, pretože som nevedela čo mám povedať.. Bola som z tohto celého momentu tak šokovaná, že som sa nezmohla ani na slovo..

Najradšej by som mu teraz vynadala, že načo tu teraz so mnou je, keď pre mňa je už úplne cudzí človek.. A asi som mu až tak nechýbala, keď sa mi vôbec neozval.. Prečo ma takto trápi??

„Konečne ťa vidím naživo“ ozval sa zrazu, pričom sa usmial.. Ách, tento úsmev som tak veľmi zbožňovala..

„Mala by som povedať, že aj ja teba, no asi by som klamala“ priznala som úprimne a sledovala som jeho reakciu.. Úsmev mu zamrzol a hlavu si chytil do dlaní..

„A práve preto tu dnes sme.. Aby sme sa normálne porozprávali a všetko si vysvetlili..“

„A čo tu treba ešte vysvetľovať? Všetko je jasné.. Vykašľal si sa na mňa..“ povedala som nezaujato, hoci všetky moje emócie  vo mne doslova vreli..

„Lenže ja ti to chcem vysvetliť Jess.. Nechcel som, no nemal som na výber..“

„Mal si na výber!“ prerušila som ho..

„Áno tak dobre mal, lenže som si vybral tú nesprávnu voľbu.. A už ma to vyše pol roka trápi, takže by som to chcel teraz napraviť.“

„Je neskoro“ precedila som cez zuby, pričom sa mi slzy tlačili do očí..

„Nikdy nie je neskoro Jess!“

„Bez slova si zmizol Niall! Nemala som ani možnosť vyhovoriť ti to... Neozval si sa! Písala som ti skoro každý deň! Každú jednu sekundu som dúfala, že sa vrátiš a odpíšeš mi... Teba to trápi??  Bola som ako bez života.. Tak veľmi si mi ublížil.. Si pre mňa už ako cudzí človek.. Nepoznám ťa.. Netuším, čo si počas toho posledného polroku robil, no ani ma to nezaujíma! A nemysli si, že keď si nejaký super spevák a napíšeš mi odkaz, že ti chýbam, sa to všetko napraví.. Neznášam ťa..“ vykričala som mu v tej chvíli všetko, čo ma už tak dlho ťažilo! Slzy sa mi rinuli z očí a Niall si ma bez slova k sebe pritúlil.. Nevládala som sa vzpierať a preto som tam v jeho náruči plakala ako malá.. Čierna skrinka, ktorú som mala niekoľko mesiacov uzamknutú na dne svojho srdca sa opäť otvorila a mne sa to všetko opäť prehrávalo pred očami ako nejaký film.. Všetky naše správy, náš rozhovor, tá pieseň, jeho úsmev, moju radosť, keď som si od neho našla správu.. Všetko sa vrátilo! Prúd sĺz som nemohla zastaviť, hoci som si uvedomovala, že by som už mala prestať... Po pár minútach som už však nevládala ani plakať a tak som sa z Niallovho náručia vymanila a sadla som si tak, ako predtým..

----->  http://www.youtube.com/watch?v=yVQ20P46Qwc&list=FLJX9NTfioVlpE54Lua_Qf_w&index=1&feature=plpp_video

„Jess, nikdy som ti nechcel ublížiť!!“ povedal smutným hlasom.. Pozrela som mu do očí v ktorých mal zlomený pohľad a zrazu sa mu po tvári skotúľala slza..

„Ale podarilo sa ti to“ povedala som ticho.

„Prosím ťa.. Veľmi ťa prosím, odpustíš mi? Nikdy som ťa nechcel stratiť a viem, že to bola tá najväčšia chyba môjho života.. Ja hlupák som si nahováral, že keď budem mať koncerty a milión iných povinností, len by si bola smutná, že ti neodpisujem a nemal by som na teba čas a bolo by to takto lepšie.. A už niekoľko tisíc krát som to oľutoval, ver mi...“ vravel pričom mi hľadel priamo do očí.

„Neviem Niall... Musím si to všetko nechať prejsť hlavou..“ uhla som pohľadom.

„Máš toľko času, koľko len chceš..“

„Lenže ja už ani neviem kto si!“ povedala som po chvíli zlomene.

„Som presne ten istý, ako predtým Jess.. Poznáš ma najlepšie zo všetkých.. Vieš o mne všetko..“

„Prepáč, ja ... neviem či to zvládnem.“

„Zvládneš to! Musíš, pretože ja sa ťa už nehodlám opustiť a už nikdy ťa neodignorujem! Sľubujem!“

„Si si istý?“

„Na milión percent!“

„Tak dobre“ povedala som a postavila som sa.

„Čo dobre? A kam ideš?“ pozrel na mňa vyplašene Niall, pričom sa aj on postavil.

„Poznáš tú vetu odpúšťam ale nezabúdam?“ opýtala som sa ho pokojne.

„Jess, čo to?“

„Poznáš či nie?“ prerušila som ho.

„Hej, ale čo to má spoločné s nami?“

„Má to veľa spoločného so mnou.. Odpustím ti, no nikdy na to nezabudnem Niall.. Je mi to ľúto..“

„Jess, prosím, neodchádzaj!“ objal ma zozadu, keďže som už bola pripravená na odchod.

Opäť mnou prešiel elektrický prúd a bolo to až tak intenzívne, že sa celé moje telo zachvelo.

„Je ti zima?“ opýtal sa z ničoho nič.

„Nie..“ povedala som, pričom cezo mňa bez opýtania prehodil svoju mikinu. Vo chvíli, keď som pocítila jeho vôňu, myslela som, že omdliem.. Stála som tam ako kamenný stĺp a hoci som chcela odísť, moje nohy boli ako prilepené k zemi! Nedokázala som sa ani pohnúť.. Niall sa zrazu postavil tesne predo mňa a zahľadel sa mi do očí.. Vpíjal sa do mňa pohľadom tak intenzívne, až mi prišlo nevoľno.. Jeho tvár bola len pár centimetrov od tej mojej a ja som mala pocit, že teraz neexistuje nikto a nič iné, len my dvaja..

„Jess, prosím ťa.. Nezahadzuj to všetko pekné čo sme spolu prežili.. Aj keď to bolo len písanie, pre nás to bolo niečo oveľa oveľa viac.. Vieš to, vieš ako veľmi ťa mám rád a ako veľmi to ľutujem, tak prečo mi nechceš dať druhú šancu?? Prečo ma takto trápiš?“ zdvihol hlas.

„Nekrič na mňa! Na to ty, nemáš právo!“ povedala som nahnevane.

„Prepáč, ale som už zúfalý.. Neviem, čo mám urobiť preto, aby som si ťa opäť získal...Snažím sa Jess, naozaj sa snažím! Myslíš, že by som tu dnes bol, keby som ťa nechcel vidieť, myslíš, že by som tu bol, keby si mi nechýbala...?? Čo musím spraviť, aby si to pochopila??“

„Nemusíš robiť nič..“ odmlčala som sa. „Vieš, kedysi bolo mojím snom ťa stretnúť, nielen ako speváka, ale aj ako môjho Nialla, s ktorým som viedla tie nekonečné rozhovory na Facebooku, ktoré ma robili takou šťastnou.. A ver mi, že by ma nikdy nenapadlo, že keď ťa už konečne uvidím a budeš stáť takto blízko mňa, budem na teba tak nahnevaná a budem od teba chcieť čo najskôr utiecť ako teraz..“

„Jess, já..“ začal no ja som ho hneď prerušila.

„Nie Niall.. Prosím ťa, už radšej nič nehovor..“ položila som svoj ukazovák na jeho pery.

Ešte vždy sme si pozerali do očí a ja som vedela, že to už dlhšie nevydržím.. Nemohla som tam už dlhšie zostať a tak som ho len objala.

„Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi si mi chýbal ty, Niall“ pošepkala som mu a rozutekala som sa preč.

„Jeees, počkáj!“ kričal za mnou, no ja som to ignorovala... Utekala som ako nejaký vrah z miesta činu.. Teda, práve som bola účastníkom vraždy našich citov a aj nášho kamarátstva.. Uvedomovala som si, že som to práve týmto útekom všetko zničila.. No nemohla som tam pri ňom zostať.. Len pohľad naňho mi ubližoval..

Po chvíli utekania som zastala celá zadýchaná a klesla som na zem. Srdcervúco som sa rozplakala a musela som zo seba dostať všetku zlosť, sklamanie a spomienky.. Nedokázala som vnímať okolie a ani nič iné.. Teraz som tu bola len ja proti celému svetu!