Never say Never15

Ahojte :)! Takže dnes tu máme  posledný prázdninový deň... Ako ste si užili prázdniny?? Podľa mňa zbehli neskutočne rýchlo, no aj napriek tomu to boli moje najúžasnejšie prázdniny! ;).. Už nebudem veľa kecať, takže príjemné čítanie ;)...

Jessica Jackson! To snáď nie je možné! What the hell..?!

Asi päť minút som očami behal z jej mena na profilovú fotku s otvorenými ústami a nemohol som sa spamätať! V jednej sekunde sa mi všetko vrátilo!  Naše písanie, náš jediný rozhovor cez skype a potom to kruté odlúčenie..

Zahľadel som sa na jej fotku a rozmýšľal som nad tým, ako môže byť niekto tak dokonalý.. 

„Vôbec sa nezmenila“ pomyslel som si s úsmevom..

Kolónka „pridať priateľa“ ma však neskutočne lákala, no keď som si uvedomil, že to ja som to medzi nami všetko ukončil, neodvážil som sa na ňu kliknúť.. Navyše, povedal som jej, že sa volám John, takže by bolo veľmi nenápadné, keby si ju pridal Niall Horan.. A hoci ona nevie, že som to bol ja a mohol by som si vytvoriť nový účet s menom John, nedokázal by som jej takto klamať.. Aj keď by to bola šanca opäť si 

s ňou písať..

Ani neviem ako, ale po tvári mi začali stekať slzy, ktoré som si všimol až teraz, no nebránil som im... Prešlo síce už asi pol roka od kedy sme si písali naposledy, no ja som na ňu ešte stále neprestal myslieť.. Snažil som sa na ňu zabudnúť, no nešlo to! A teraz, keď som už bol relatívne v pohode sa stane toto??!

Ani si neviete predstaviť, čo som prežíval pred pol rokom.. Bolo to jedno z mojich najťažších období.. Bol som taký hlúpy.. Totálny idiot! Nemal som si s ňou prestať písať, pretože ona robila moje dni krajšími, keď som čítal jej správy – usmieval som sa od ucha k uchu a mal som najlepšiu kamarátku, ktorá mi verila a ktorá so mnou všetko prežívala.. Bolo jej jedno, či som skutočný Niall Horan alebo niekto iný... Mala rada MŇA a nie moju slávu! Viem, že mám chalanov, ich zbožňujem a nedokázal by som bez nich byť, no s ňou to bolo predsa len čosi iné..

A keď mi ten posledný týždeň neodpisovala bol som celý bez seba, nervózny a správy som si kontroloval každú hodinu, no nikdy nič nové.. Potom mi niekto hekol účet a tak som si ho musel zrušiť... Hneď na druhý deň som si chcel vytvoriť nový, lenže akurát v ten deň nám náš, teraz už bývalý manažment, dával „rady do života“ a keď rozprávali o tom, aby sme svojim fanúšikom odpisovali čo najviac, len aby sme neudržiavali až také blízke kontakty ako napríklad udržiavam ja, lebo sa môžeme kedykoľvek popáliť, trhlo mnou.. Neviem odkiaľ vedeli o mne a Jess, no presviedčali ma, aby som s tým skončil, lebo teraz keď ideme na turné, sa to dievča bude len zbytočne trápiť tým, že jej neodpisujem.. A aj keď som im vysvetľoval, že to je niečo úplne iné, povedali mi nech sa rozhodnem sám, no oni mi to neodporúčajú..

A tak som v ten deň rozmýšľal len nad tým, čo mi povedali.. Nakoniec som však dospel k tomu, že asi majú pravdu.. Fakt nebudem mať čas pravidelne jej odpisovať a to by štvalo nie len ju, ale aj mňa.. Bol som vtedy taký hlúpy! Nechal som sa nimi ovplyvniť a nahováral som si, že to tak bude lepšie.. No opak bol pravdou.. Trápil som sa kvôli tomu a nemohol som dokonca ani spávať..

A raz, keď som sa po dlhej dobe prihlásil na skype, našiel som si tam od nej niekoľko správ.. Zistil som, že mi vtedy neodpisovala preto, lebo jej nešiel počítač, no teraz to už je OK.. A potom sa ma pýtala, kde som zmizol a prečo jej neodpisujem..

Bola nahnevaná! A riadne! No ja som jej nemohol odpísať, lebo som si myslel, že som to totálne pokašľal a už by to nebolo také ako predtým..

Asi po mesiaci som sa však odhodlal a napísal som jej všetko o manažmente a vysvetlil som jej, prečo jej neodpisujem... Vedel som však, že sa to už nedá vrátiť a tak som sa odvtedy na skype radšej ani neprihlásil.. Teda, vytvoril som si nový účet, ktorý som používal miesto toho starého.. Neviem, či mi po tej mojej poslednej správe niečo písala alebo nie, no ja som nemal odvahu sa opäť prihlásiť.. Som zbabelec, viem, no neviem vysvetliť to, čo som spravil... Aj keď doteraz to veľmi ľutujem a keby som mohol vrátiť čas, tak to určite takto nepokazím a písal by som si s ňou ďalej..

No v poslednom čase som bol celkom happy, lebo sme sa dozvedeli, že koncert budeme mať aj na Slovensku! Je to moja príležitosť vidieť ju! No po tom všetkom neviem, či na ten koncert vôbec príde.. A ani sa jej to nemôžem opýtať, keďže si s ňou už nepíšem.. Budem v meste, kde žije Jess a neuvidím ju?! To by som si asi nikdy neodpustil!... Navyše, na Omegle mi písala, že ide na prázdniny do Írska! A ja tam vtedy budem tiež, takže...

„Ááá si hlupák Niall!!!“ okríkol som sa nahnevaný sám na seba.

Celé som to pokašľal, no keby sme sa stretli, mal by som aspoň šancu ospravedlniť sa jej.. A navyše, myslím, že raz spomínala, že jej otec organizuje všetky koncerty zahraničných interpretov v Bratislave, takže ho možno aj stretnem a cez neho by som si mohol vybaviť stretnutie s ňou..

Jessica

„Jess vstávaj! Zaspali sme..“ budila ma ráno nervózna Alex.

„A koľko je hodín?“

„Pol ôsmej!“ povedala a ja som rýchlosťou blesku vyskočila z postele.

„Tak to dopadne, keď ponocujeme“ povedala mierne pobavene.

„Nekecaj a obliekaj sa“ hodila som jej tričko.

Ja som si obliekla rifle a blúzku, ktorú som si priniesla z domu.. Hnedý svetrík nato a ešte teplú bundu, keďže je vonku ešte stále chladno..

Raňajky sme ani nestihli a už sme utekali na autobus..

„Ešteže máme prvú informu“ povedala som zadýchane, keďže sme tento autobus skoro nestihli.. Zavolala som spolužiačke, nech povie profesorke, že asi budeme chvíľu meškať a pozrela som na Alexinu grimasu.

„Čo je?“ opýtala som sa zvedavo.

„Ale nič.. Len, že som už hladná“ zasmiala sa.

„Veď ja tiež.. Vidím to na bagetu zo školského bufetu“ povedala som s úškrnom.

„Už zase? Chceš ma snáď otráviť?“

„Nie, bola by ťa škoda.. Teda aj keď..“

„Ále..“ prekrútila očami Alex.. Keby ma nepoznala, tak sa asi urazí, ale takto to je niečo ako jedným uchom dnu a druhým von..

Do školy sme prišli pár minút po ôsmej, dostali sme neskorý príchod a ešte sme aj stretli triednu.. Veď prečo nie?!

Učiteľka informatiky nás však našťastie nezapísala, takže sme sa usadili na svoje miesta a zapli sme si počítače..

Rozhliadla som sa po triede a pousmiala som sa. Facebook, ktorý má zapnutí každý, profesorka, ktorá niečo vysvetľuje, aj keď ju nikto nepočúva a zaspaté pohľady spolužiakov..

„Klasika“ povedala mi Alex, keď zbadala môj pohľad na ostatných.

Zapla som si teda facebook a prezrela som si, čo je nové.. Žiadne nové žiadosti, čo znamená, že ten chalan z Omegle si ma nepridal..

„Škoda, bol milý“ pomyslela som si..

Ďalších 20 minút hodiny som sa už len nudila.. Zistila som totiž, že od kedy si nepíšem s Niallom a som na počítači, nemám čo robiť.. S ním som si vtedy stále písala a keďže sme na seba mali šťastie, často sme sa tu takto ráno stretli...

Bože, zase naňho myslím.. Tak rada by som to vrátila..

„Jess? Čo keby sme dnes večer šli do kina?“ opýtala sa ma zrazu Alex.

„A čo ide?“

„Pokračovanie nejakého tanečného filmu..“

„Tak fajn“ usmiala som sa na ňu a keďže zazvonilo, presunuli sme sa do inej triedy..