Never say Never17

Ahojte :)! Tak ako prvé dni v škole? Sú tu aj nejaké prváčky na strednej? Snáď sa vám zatiaľ na nových školách páči.. ;).. A dúfam, že sa vám bude páčiť aj táto nová časť, pretože ja s ňou nie som veľmi spokojná, no vy dúfam budete.. :-*

Každý deň po ceste do alebo zo školy, som obdivovala tú nádhernú prírodu okolo seba a to premenlivé počasie.. Ako sa zo dňa na deň mení, tráva je už po zime sviežo zelená a  teplota sa na teplomeroch šplhá čím ďalej tým vyššie.. V podstate, už o chvíľu nám začína leto.. Bože, ako rýchlo to všetko beží..

V škole mám teraz veľa praxe, takže sa nemusím veľa učiť, čo je super, pretože aj tak mám momentálne obdobie, kedy učiť sa je pre mňa niečo nemysliteľné! Prečo? Ani sama neviem a doteraz sa mi to ešte ani nestalo a neviem, čím to bude.. Nemôžem sa na nič sústrediť, nechutí mi jesť a v bruchu mám divný pocit.. Som nervózna? Nie, nie, veď z čoho? Síce o necelých 64 hodín uvidím Nialla.. Žeby to bol ten dôvod? Nie, nemyslím si!

„Mala by som sa dať dokopy“ pomyslela som si v snahe nemyslieť už na to...

Niall

„Sme na Slovensku“ pomyslel som si, keď sme vychádzali z lietadla.. Prišli sme sem 2 dni pred koncertom, keďže sa tu chceme trošku rozhliadnuť a prezrieť si mesto.. Kto vie, kedy tu prídeme najbližšie, no myslím, že nie tak skoro.. A samozrejme, zajtra nás ešte čaká skúška..

„Vyzerá to sľubne“ uškrnul sa na nás Louis, keď sa rozhliadol okolo seba na letisku.

„Vitajte na Slovensku!“ pribehol k nám muž s ceduľkou One Direction..

„Ďakujeme“ povedali sme zborovo.

„Volám sa John Jackson a som organizátorom vášho koncertu.. Sme veľmi radi, že ste prišli a keby ste mali nejaké špeciálne otázky či požiadavky, môžete sa na mňa obrátiť“ vysvetľoval nám s úsmevom, pričom som obdivoval jeho skvelú angličtinu..

„Máme pre vás pripravené auto, ktoré vás odvezie do hotela a tam vás už budú čakať pracovníci hotela.. Dúfam, že sa vám tu bude páčiť a budete sa tu dobre cítiť.. Teraz vás odprevadím k autu a tak o hodinu, prídem za vami do hotela, kde vám vysvetlím, čo a ako..“

„Okay! Ďakujeme za informácie, určite sa nám tu bude páčiť“ povedal Liam slušne.

„Nejaké otázky?“ opýtal sa nás.

„Kedy si budeme môcť ísť prezrieť mesto?“ opýtal sa Harry.

„Časový harmonogram vám presnejšie poviem v hoteli, no myslím, že do mesta pôjdete zajtra..“

„A máte tu pekné dievčatá?“ opýtal sa Harry s úsmevom a zdvihnutím obočím.

„Harold!“ okríkol ho Liam.

„No čo? Veď sa len pýtam!“

„To nič..Tie najkrajšie!“ zasmial sa pán Jackson a ukázal na svoju obrúčku na ruke.

„Sám nie som odtiaľto a vzal som si Slovenku, takže..“ vysvetlil nám pobavene.

„To vážne? A odkiaľ ste, ak sa môžem opýtať?“ chcel vedieť prekvapený Louis.

„Z Dublinu, v Írsku..“

„Niall, nebudeš jediný Ír na Slovensku“ zasmial sa Harry.

„Ja som taktiež z Írska, z Mullingaru..“ zapojil som sa do debaty.

„Áno viem..“ povedal a pozrel na mňa tak ... zvláštne!

„Tak a nastupovať!“ povedal John, ako nám povedal, že ho máme volať, keď sme prišli k autu..

Cestou do hotela som rozmýšľal nad tým, prečo sa na mňa John pozrel tak divne, keď som povedal, že som z Írska.. Nechápal som..

„Ten John, vyzerá v pohode“ povedal Harry počas cesty.

„Hej.. A má super priezvisko.. Že Jackson.. Nie je rodina s „Majklom“?“ zasmial sa Louis.

„Čo ste vraveli?“ vytrhli ma z premýšľania.

„Rozoberáme Johnove priezvisko, ty neprítomný“ uškrnul sa Louis.

No jasné! Jackson! Veď to je.. Jessicin otec.. Až teraz mi doplo! Ale nechápem, prečo na mňa tak pozrel.. Žeby mu o mne Jess niečo vravela? Nie, veď prečo by aj...

Musím sa s ním porozprávať.. Mám plán a dúfam, že mi aj vyjde.. On by ju len dostal do mojej blízkosti a ja sa s ňou potom budem môcť porozprávam..

Keď sme prišli do hotela, privítala nás jeho manažérka spolu s pár pracovníkmi.. Hotel vyzerá naozaj luxusne a to nielen z vonku, ale aj z vnútra.. Som zvedavý na tie izby..

Ubytovali sme sa, výťahom sa odviezli do svojich apartmánov a šli na večeru..

Po večeri sme sa mali stretnúť s Johnom v Lobby bare, kde už na nás čakal a rozprával sa s manažérkou hotela.. Asi niečo vybavovali, ohľadom nášho pobytu..

John nám povedal náš harmonogram, vysvetlil nám kde, kedy a ako a my sme ho poslušne počúvali, pričom sme ho občas prerušili nejakou otázkou.. Bol to milý a usmievavý chlapík, ktorý si dokázal získať ľudí a to sa mi na ňom páči.. Správa sa slušne a rešpektuje naše potreby... Ak sa nám niečo v našom rozvrhu nepáčilo, povedali sme mu, ako by to asi bolo lepšie a on to prehodnotil a povedal svoj názor, prípadne sa nám snažil vyjsť čo najviac v ústrety..

Keď sme si všetko vyjasnili a John povedal, že už máme po zbytok večera voľno všetci sme sa postavili na odchod s tým, že ideme na izby, pretože sa nám nechcelo ísť takto večer do mesta, ktoré nepoznáme a navyše sa predierať fanúšičkami, ktoré stoja pred hotelom.. Chalani už boli trošku ďalej, no ja som sa ešte vrátil k Johnovi..

„John?“ začal som neisto.

„Áno Niall?“ pozrel na mňa zvedavo.

„Mohol by som ťa o niečo poprosiť?“

„Podľa toho čo to bude..“

„Vieš ja... Chcel by som sa stretnúť s Jessicou, no..“

„Len si nie som istý, či aj on a s tebou“ prerušil ma..

„Ako to myslíš?“

„Niall, viem čo sa stalo.. Podľa mňa to nie je dobrý nápad..“

„Musím sa s ňou porozprávať! Neviem, čo ti povedala, ale určite to nebolo všetko..“

„Ak by sa s tebou stretnúť chcela, tak už mi to povie.. Veď ani na váš koncert nechcela ísť..“

„To vážne?“ povedal som prekvapene.. Viem, že Jess, bola veľká directionerka a veľmi sa tešila na deň, keď prídeme a teraz nechce prísť??! To nedáva zmysel..

„Áno..“

„Ale nakoniec príde, že?“ povedal som s nádejou.

„Ak si to na poslednú chvíľu nerozmyslí, tak by tam mala byť..“

„Prosím John! Musím ju vidieť a porozprávať sa s ňou..“

„Niall, ja...“

„Ja viem, že to je divné.. Teda myslím tento celý náš rozhovor, pretože ty si jej otec ale keď ja už o tom, že ju stretnem, snívam tak dlho.. A viem, že sa na mňa určite hnevá, no mňa to všetko tak veľmi mrzí..“ pokračoval som zúfalo..

„Môžem sa jej opýtať, no nič ti nesľubujem!“

„A čo keby sme to spravili tak, že by nevedela, s kým sa stretne, len by niekde prišla a tam by som bol aj ja..“

„Bojíš sa, že keby som jej povedal, že ide o teba, nepríde?“ prerušil ma.

„Tak trochu..“ priznal som.

„Ale pamätaj, že to je moja dcéra a ak jej ešte niekedy ublížiš..“ začal a ja som naňho vyvalil oči.

„Ublížil?? Veď ja by som jej nikdy nedokázal ublížiť..“ povedal som.

„Hmmm..“

„Takže mi pomôžeš?“

„Ale len preto, že keď si s tebou písala, bola oveľa šťastnejšia, než teraz..“

„Ďakujem John!“ objal som  ho nadšene.

„Tak dobre, dobre..“ zasmial sa. „Zajtra sa pokúsim niečo vybaviť..“ povedal.

„Si úžasný!“

„Áno, hovoria to o mne“ uškrnul sa a ja som sa len pousmial.

„Okej, tak ja už idem hore.. Maj sa a ďakujem“ povedal som nadšene a do izby som prišiel vysmiaty a s nádejou, že sa s ňou zajtra uvidím!

„A tebe čo sa stalo, že si vysmiaty ako lečo??“ opýtal sa ma Louis, ktorý bol na našej izbe..

„Zajtra ju asi uvidím!“ povedal som nadšene. Chalani o Jess vedeli, len to najzákladnejšie..

„Koho?“ pozrel na mňa nechápavo Zayn.

„Jessicu..“

„Akoto?“ opýtal sa Liam.

„John je totiž jej otec.. Tak nám má vybaviť stretko..“

„John je jej otec?? Are you kidding me??“

„Nie, myslím to smrteľne vážne!“

„Tak teda good luck bro!“ pobúchal ma po ramene Liam.

„Thanks bro!“ povedal som a šťastne som sa zvalil na posteľ.. Snáď to dobre dopadne..