Never say Never25

Ahojte! Viem, že vás teraz trochu viac zanedbávam, ale som dosť busy, takže prepáčte :).. Btw, chcela by som vám oznámiť, že budúcu nedeľu(30.9.), budeme mať s Laurou twitcam, tak ak by ste mali čas, môžete si ho pozrieť, aby sme ho nerobili sami pre seba :D.. Do komentov, by ste mi potom mohli napísať, aký čas by vám najviac vyhovoval.. A dúfam, že nová časť sa vám bude páčiť :)..

Jess

Keď sa počítač zapol, klikol si na ikonku Facebooku a ja som čakala, čo to vystrája. Azda teraz nejde odpisovať fanúšičkám?!

„Môžem sa ťa niečo opýtať?“ začala som zvedavo.

„Skús“ povedal a ďalej klikal na tie svoje políčka a niečo tam do nich písal..

„Čo to robíš?“ opýtala som sa, pobavená na jeho zamyslenej tvári.

„Počkaj ešte chvíľku“ žmurkol na mňa a tak som sa vyvalila na posteľ a čakala som, čo sa udeje. Asi po piatich minútach však zahlásil: „Done!“

„No konečne, takmer som tu zaspala“ zasmiala som sa a sadla som si vedľa neho.

„Tak a teraz mi už veríš?“ opýtal sa ma a podal mi môj notebook.

Pozrela som najprv na neho a potom na obrazovku.. Bol tam otvorený Domov na Facebooku nejakého účtu.. Preklikla som sa teda na profil a to, čo som uvidela ma trošku zaskočilo.

„Jessica´s Niall“ prečítala som nahlas a v duchu som sa zasmiala.

„Ale čo to?? Nechápem“ pozrela som naňho nechápavo.

„Práve som si vytvoril nový účet na Facebooku, aby si mi verila, že si budeme písať aj naďalej“ povedal s úsmevom.

„Neverím, že si si ho teraz vytvoril a len kvôli mne“ povedala som neveriacky.

„Myslím, že na tom svojom FB účte, už budeš mať žiadosť o priateľstvo.. Skontroluj si to“ povedal pobavene a odhlásil sa zo svojho.

Prihlásila som sa teda ja a naozaj mi prišla žiadosť o priateľstvo.. A od koho? Jessica´s Niall! Hneď som ho teda potvrdila aj keď som tomu nemohla uveriť..

„Ale to meno sa mi páči!“ uchechtla som sa po chvíli.

„Veď mne tiež“ zasmial sa na mne.

„A aha! Máš tam nejakú správu“ zaškeril sa a ukázal na kolónku správ.

Podozrievavo som sa na neho pozrela a otvorila som ju.. Bola od neho.

Thanks for accepting! :D

„Ty si úžasný!“ zasmiala som sa na jeho správe a hneď som mu aj odpísala: U are welcome! :)

„Ty si viac“ povedal s úsmevom a spaľujúco sa mi zahľadel do očí.. Srdce mi v tej chvíli bilo ako o preteky a čakala som, čo sa bude diať ďalej.. Nechcem nič pokaziť a tak som sa mu taktiež zahľadela do očí a s úsmevom sme sa rozprávali bez slov! Každá jedna bunka vo mne teraz chcela jedno jediné a to už nikdy ho nestratiť a mať ho navždy takto nablízku. Užívala som si túto chvíľu, lebo viem, že sa to už tak skoro neudeje.. Zajtra odchádza a ja tu budem opäť bez neho.. A aj keď sa teraz vidíme po druhý krát v živote, mám pocit, že ho poznám večnosť.. Mám pocit, že je niečo ako moja spriaznená duša, ktorá mi rozumie aj bez slov!

Jeho ruku som zrazu pocítila na svojom líci, ako ma nežne hladí, no očami sa ešte stále vpíjal do tých mojich. Pomaly sa svojou tvárou priblížil k tej mojej a ...

„Ouu, prepáčte!“ vrazil zrazu do dverí ocko a pri pohľade na nás sa rýchlo otočil a dvere za sebou zavrel. My sme sa samozrejme hneď odtiahli a keď sa dvere zavreli obaja sme sa rozosmiali..

„To čo bolo?“ vravel pobavene Niall.

„Myslím, že by sme sa už mali vrátiť dole k ostatným“ povedala som s úsmevom.

„Asi máš pravdu“ povedal trošku sklamane.

Vypla som teda notebook a spolu sme zbehli dole schodmi k ostatným. Sadli sme si na hojdačku vedľa seba a pri pohľade na ostatných, ako sa na nás uškŕňajú sme sa museli opäť zasmiať.

„Myslím, že tu niekto šíri nepravdivé informácie“ pošepkal mi pobavený Niall, načo som mu len súhlasne prikývla.

Stále som myslela na to, že keby nás ocko neprerušil, Niall by ma možno pobozkal.. Najprv som si síce myslela, že to robí len zo srandy, no potom som si uvedomila, že bol pri mne tak blízko až by sa to mohlo naozaj stať! No bojím sa, že ak by som ho pobozkala, všetko by sa pokazilo.. Hlavne naše priateľstvo a nebolo by to už také ako pred tým..

Ale je od neho naozaj milé, že si len kvôli mne vytvoril FB účet, aby si so mnou mohol písať.. A ešte to meno! Je to divné.. Bože, čo sa to so mnou deje?? Prečo naňho nemôžem prestať myslieť??

„Tak my by sme už mali ísť“ začula som zrazu, čo ma prebudilo z rozmýšľania.

„Už??“ povedala som sklamane, pričom sa ostatní z chuti zasmiali.

„Hej.. Je už veľa hodín a zajtra, teda už dnes, by sme si chceli ešte prezrieť mesto, lebo včera sme toho veľa nestihli..“ povedal Liam a všetci sa postavili na odchod. Odprevadili sme ich teda až k autu, so všetkými sme sa rozlúčili a oni sa nám poďakovali za krásny večer.. S Niallom sme sa silno objali a dohodli sme sa, že zajtra sa s nimi pôjdem prejsť po meste a súhlasili aj s tým, že vezmem Alex.. Bude nadšená!

Keď chalani odišli, šla som sa osprchovať a potom som si ľahla do postele.. Vôbec som nebola unavená a stále som naňho myslela.. Na celý dnešný večer.. Ešte pred pár hodinami som ho nechcela ani vidieť, nechcela som ísť na koncert a teraz si neviem predstaviť, že by som ho znova stratila.. Po celý ten polrok bez neho a bez jeho správ som naňho nikdy neprestala myslieť a ani som ho neprestala mať rada.. Áno, bola som naňho nahnevaná a ešte aj som, no uvedomil si, že to, čo spravil nebolo dobré a oľutoval to.. Možno som naivná, no nedokážem už byť bez neho, pretože on ma robí šťastnejšou aj keď si to nedokážem vysvetliť!

Na ďalší deň

„Dobré ránko“ vošla som s úsmevom do kuchyne, tešiac sa na dnešný deň!

„Dobré“ povedal ocko s úškrnom.

„Čo je to za pohľad“ pozrela som naňho podozrievavo..

„Aký pohľad?“ pozrel na mňa akoby nič..

„Tak to vyklop!“ zasmiala som sa.

„Čo myslíš?“

„Viem, že mi chceš niečo povedať.. Už ťa poznám..“

„Niiič..“

„Ale noták, oci!“ štuchla som ho do ramena a hodila som naňho psie očká.

„Si hrozná!“ zasmial sa na mne.

„Takže?“

„Čo to malo byť? Myslím, včera s Niallom v tvojej izbe.. Azda som vás pri niečom neprerušil“ povedal a spýtavo na mňa pozrel..

„Ocííí“ zatiahla som a sadla som si k barovému pultu, kde predo mňa položil tanier s raňajkami.

„No čo? Veď sa len pýtam“ pokrčil plecami.

„Prestaň, okej?“

„Pobozkala si ho?“

„Oh my God! Čo sú to za otázky??!“

„Ešte si mi neodpovedala slečinka“ uškrnul sa.

„Nie, nepobozkala som ho! Stačí?“ pozrela som naňho pobavene.

„Určite??“

„Dosť bolo výsluchu, chcem sa najesť“ zakecala som to so smiechom a rýchlo som do seba nahádzala raňajky..

Ocko ma autom odviezol do hotela za chalanmi a všetci spolu sme vyrazili do mesta, kde sme sa mali stretnúť s Alex.. Keď som jej ráno volala, tak som jej vravela, že pre ňu mám prekvapenie, no nepovedala som  jej, aké..  Len dúfam, že sa udrží a nebude veľmi vrieskať..

„Čau Alex“ pribehla som k nej hneď, ako som ju zbadala a objali sme sa.

„Ahoj.. Si v pohode? Včera si tak nečakane zdrhla..“

„Prepáč.. Všetko ti o chvíľu vysvetlím..“ usmiala som sa.

„Tak dobre.. A kam teraz ideme?“ opýtala sa zvedavo.

„Poď s niekým ťa zoznámim“ žmurkla som na ňu a ťahala som ju k jednej z terás v centre mesta. Chalani nás tam čakali, keďže som im vravela, že ju chcem prekvapiť.. A tak som ich tam poslala, že o chvíľu prídeme..

„To snáď nie!“ povedala Alex, keď ich zbadala a zastala v strede cesty.

„Ale áno“ zasmiala som sa na jej výraze a ťahala som ju za ruku až k chalanom, ktorí sa už usmievali od ucha k uchu. Zastali sme pri nich a ja som ich pozoznamovala..

„Chalani toto je Alex, moja najlepšia kamarátka a Alex toto sú... Veď ty vieš“ uškrnula som sa.

„A-a-a-a-l-e-x!“ vykoktala zo seba a s každým z nich sa objala a dostala pusu na líčko.

Bola taká šokovaná, že si k nám prisadla a mala vypleštené oči, akoby videla mŕtvolu.

„Prepáčte, musí to trochu predýchať!“ zasmiala som sa a oni tiež..

„Ale akoto, že si s nimi? Veď si ich nemala rada.. Už ste sa snáď udobrili, či čo?“ pozrela na mňa prekvapene Alex a chalani na mňa tiež divne pozreli.. To, že som ich nemala rada, však hovoriť nemusela..