06/04/2014

Story of my Life 12

Ahojte. Veľmi sa ospravedlňujem, ale mám veľmi buuusyy obdobie.. No možno vás poteší, že už mám aj ďalšiu časť, na ktorú sa môžete zajtra tešiť ;)


Sebi
„Čo to robím?“ pýtam sa sám seba stojac ešte stále pred jej dverami. Nedokážem jej odolať, je tak.. Iná!
Ani neviem, čo to do mňa vošlo, no zrazu som opäť zaklopal na jej dvere. Von sa už stmievalo a keď mi otvorila, bola ako anjel vo dverách. Stála tam ako obarená a ani jeden z nás nevedel čo povedať.
„Zabudol si si niečo?“ pýtala sa a ja som z jej hlasu cítil, že som to pokašľal a nemal som odísť, no som späť práve preto, aby som to napravil.
„Vlastne áno“ pozrel som na ňu a chytil som ju za ruku a druhou rukou som jej pridržal hlavu. Pomaly som sa k nej priblížil, cítil som jej vôňu, jej zrýchlený dych. A po chvíli som sa dotkol jej mäkkých pier. Áno, pobozkal som ju a ona mi bozk opätovala. Bolo to, akoby som sa vznášal. V tej chvíli som cítil, že medzi nami preskočila nie jedna, ale rovno niekoľko iskier. Bolo to šialené. Po chvíli som sa od nej odtiahol, aby som videl jej reakciu, no ona sa len nesmelo usmiala a tak som ju pobozkal ešte raz.
„Tak a teraz už mám to, čo som si zabudol a môžem ísť“ povedal som a ona sa len zachichotala.
„Snáď sa tento krát uvidíme skôr než po mesiaci“ zasmiali sme sa.
„Jednoznačne“ povedal som rozhodne s úsmevom a s úžasným pocitom som odišiel.

Christy
V noci som zaspala ako bábätko a ešte sa mi s ním dokonca aj snívalo. Dokonalo mi pomotal hlavu. Nemohla som na včerajší večer prestať myslieť a pritom som si vravela, že ho ani poriadne nepoznám. No popravde, páčilo sa mi to. Jednoducho pobozkať chlapa, ktorého nepoznám a bolo to také nečakané a cítila som v sebe príliv adrenalínu.

Po ceste do práce som ráno stretla Peta a tak sme sa trochu zarozprávali.
„Tak ako Christy, dúfam, že sa už cítiš lepšie“ uškŕňal sa na mňa a ja som sa len zahanbene usmiala.
„Áno, ďakujem. Už je mi fajn. Dokonca už so sebou nosím aj fľašu vody“ ukázala som na fľašu v mojej taške na čom sme sa obaja zasmiali.
„Tak sa mi to teda páči.. Inak, mimochodom.. Čo ty a Sebi?“ pozrel na mňa potmehúdsky a ja som sa zachichotala.
„Čo ja a Sebi?“ tvárila som sa, že o ničom neviem.
„Pýtal sa včera na teba a vyzeral dosť ustarostene.“
„Vážne?“ prekvapilo ma.
„Áno.. Ale potom som akosi náhodou šiel do mesta a keďže bývam hneď tu..“
„Čo chceš počuť Pete?“ zasmiala som sa na jeho nevinnom výraze tváre.
„Mne nemusíš vôbec nič hovoriť, videl som vás ha!“ ukázal na mňa svojím dlhým ukazovákom.
„Kde si nás videl?“ vyzvedala som, snažiac sa vypátrať, čo všetko videl.
„Ale nehraj sa mi tu na neviniatko, bozkávali ste sa“ povedal víťazoslávne so šťastným výrazom tváre.
„A nepomýlil si si nás náhodou s niekým?“ pýtam sa snažiac sa z tejto debaty čo najskôr vycúvať.
„Nie, mňa neoklameš.. Veď ste stáli pred tvojím apartmánom, tak sa nerob, že o ničom nevieš.“
„Tak teda dobre, priznávam“ zdvihla som ruky do vzduchu, akože sa vzdávam.
„Takže ste teraz spolu?“ pýta sa zvedavo a ja len zvraštím čelo.
„Nie.. Teda.. Nie, neviem. Včera to bolo spontánne.“
„Tak to znie zaujímavo, len pokračuj“ uškŕňa sa.
„Nepokračujem, lebo nemám čím pokračovať“ vysvetľujem mu, no on si aj tak myslí stále svoje.
„Ale Christyyy“ zatiahne, čo ma hneď rozosmeje.
„Nemám ti už k tomu čo povedať.“
„Si si istá?“
„Jednoznačne.“
„Tak asi vyspovedám Sebiho a potom uvidíme, či sa vaše výpovede budú zhodovať“ dodá pobavene a ja sa poberiem k hotelovému bazénu, kde sa mám stretnúť s ostatnými.

Po práci sme sa večer vybrali všetci von a ja plná optimizmu a dobrej nálady som tajne dúfala, že niekde stretnem Sebiho. Počas celého dňa som sa usmievala a konečne som sa cítila šťastná.. Môj nový život ma stále niečím prekvapil, no včerajším večerom ma usvedčil v tom, že to bude jednoznačne moje najlepšie obdobie života.
Príprava na večer a taktiež výber môjho outfitu bol síce dosť zdĺhavý, no nakoniec som sa v tejto horúčave rozhodla pre minimalizáciu oblečenia.

„Čo poviete, keby sme dnes zmenili miesto, kam stále chodíme za niečo neobvyklejšie?“ pýta sa nás Santiago.
„A kam by si teda chcel ísť?“ pýtam sa ho zvedavo.
„Nechaj ma hádať.. Portorikana“ ozvala sa Charlotte s úsmevom a napodobnila nejaký prízvuk.
„Máš niečo proti?“
„Nie, práve naopak, milujem ten podnik..“
„Čo je to za podnik?“ pýtam sa trošku zmätene, no všetci ma upokojujú, že sa mi to tam bude určite páčiť.
„Nechaj sa prekvapiť“ žmurká na mňa Pete a tak sa vyberieme do mesta, no tento krát, do inej časti ako zvyčajne.

„Tak Christy, vitaj u nás“ hovorí mi Santiago a ja sa s úžasom obzerám všade naokolo.
„Akoto, že tu existuje takýto klub?“ pýtam sa prekvapene, keď počujem naokolo kubánsku a latinsko-americkú hudbu.
„Vieš, v tejto oblasti je dosť veľa Kubáncov, Portoričanov, ale aj ľudia z iných častí sveta, ktorí túto hudbu milujú. A ja som jedným z nich“ hovorí so širokým úsmevom.

Po chvíli sa presúvame k baru a ja nasávam atmosféru. Vždy som sa chcela naučiť takéto tance, či ísť do takého to klubu. Sledujúc ľudí, tancujúcich na plnom tanečnom parkete, respektíve všade naokolo ma neskutočne láka pridať sa k nim. Poniektorí z našich sa už taktiež pridali k davu, no ja som ich zatiaľ len sledovala a obdivovala som ich.

No comments:

Post a Comment