Forever 2

Ahojte! Prepáčte, že takmer vôbec nič nepridávam, ale akosi nemám čas písať.. Ale už sa musím polepšiť! ;D Dúfam, že nová časť sa bude páčiť ;)

Nasledujúci týždeň počas ktorého som takmer stále tancovala a vymýšľala choreografiu na tanečný konkurz mi zbehol neskutočne rýchlo a zajtra mal prísť ten deň. Deň Dé! Moja veľká príležitosť dostať sa na vyššiu úroveň tanca, úroveň, kde sa hobby stáva zároveň prácou.

Profesorka Simspon s nami počas tohto týždňa dosť pracovala a snažila sa vylepšovať naše choreografie, ktoré sme si samé vymysleli. Môj denný režim bol každý deň rovnaký – ráno vstať, ísť do školy, po škole tancovať a cvičiť svoju choreografiu, domov, kde som si znova prešla svoju choreografiu a potom som šla spať.. A takto som žila celý tento týždeň.. A Lily? Bola na tom úplne rovnako.. Obe sme sa veľmi snažili o to, aby to bolo naozaj najlepšie, tak zajtra uvidíme, čo bude..

Dnes som po škole opäť zostala aj s Lily v štúdiu, aby sme si ešte posledný krát prešli choreografiu a potom sme sa spolu pobrali domov, keďže bývala neďaleko mňa.

„Takže zajtra o 11tej?“ pozrela na mňa, keď sme sa lúčili pri jej dome.

„Áno.. O štvrť na 11 prídem po teba, okej? Nech tam budeme trochu skôr, lebo aj tak tam bude veľmi veľa ďalších..“

„Tešíš sa?“ opýtala sa a zahryzla si do pery.

„Vlastne aj hej“ povedala som s úsmevom.

„A nebojíš sa?“

„Jasné, že hej.. Ale verím, že to tam zajtra dáme na 100%! Tvrdo sme počas celého týždňa trénovali a tak zo mňa už trochu ten strach aj opadol.. Zajtra to bude horšie“ zasmiala som sa.

„Oukej, tak zajtra“ objali sme sa a rozlúčili.

Od domu som to mala ešte takých 10 minút a tak som si dala slúchadlá na uši a pustila pesničku, na ktorú budem tancovať.

Započúvala som sa do melódie a dostala som sa do svojho sveta.. Keď však skončila, pustila som si ju ešte raz. Poobzerala som sa na všetky svetové strany, či za mnou/predo mnou niekto nejde a keďže bola ulica prázdna a vonku polotma, tak som si začala popri chôdzi ešte raz opakovať svoje tanečné kroky. Najprv len tak trochu, keby ma náhodou niekto videl, no potom ma hudba úplne dostala a tancovala som ako vo svojej izbe či tanečnej sále v škole.

S úsmevom na tvári a spokojná s choreografiou som sa teda po dlhom dni dotrepala domov a rovno som sa vyvalila do postele.

„Môžem?“ ozvalo sa po chvíli spoza dverí zaklopanie a Davidov hlas.

„Jasné, poď“ povedala som.

„Ahoj tanečníčka“ povedal s úsmevom a sadol si vedľa mňa na posteľ.

„Ahoj“ usmiala som sa a ďalej som ležala.

„Ešte vládzeš?“

„A vieš, že aj hej?“ zasmiala som sa.

„Nezničiteľná“ uškrnul sa a pošteklil ma, čím ma prinútil sadnúť si, keďže som veľmi šteklivá.

„Prestááň“ chichotala som sa.

„Dobre, dobre.. Len som ti prišiel popriať veľa šťastia na zajtra“ povedal a kútiky úst sa mu zdvihli do úsmevu.

„Ďakujem..“

„Viem, že to dokážeš sestrička! Tancuješ perfektne a oni to zajtra budú taktiež vidieť“ povedal a ja som ho len ticho objala.

„Mám ťa rada“ povedala som.

„Veď aj ja teba! No a teraz ťa už radšej nechám, aby si si mohla oddýchnuť pred svojim veľkým dňom“ usmial sa a postavil sa na odchod.

„Dave? Ďakujem“ žmurkla som naňho s dobrým pocitom pri srdci a on odišiel.

Po pár minútach som sa teda vykotúľala z postele a rýchlo som sa osprchovala.

Keď som si potom konečne ľahla do postele, zaspala som tak rýchlo, že ani neviem ako sa mi to podarilo..

Ráno

http://www.youtube.com/watch?v=gaVtC5A5frA

„I came to win, to fight, to conquer, to thrive. I came to win, to survive, to prosper, to rise, to fly, to fly...“ 

začal mi vyzváňať nastavený budík a ja som si ho rýchlo vypla. Pretrela som si oči a pozrela som na hodinky. 9 hodín! Mám hodinu na upravenie sa, zjedenie ľahkých raňajok, oblečenie sa..

S nadhľadom som teda splnila všetky svoje požiadavky na samú seba a po hodine som bola pripravená vyraziť z domu.. V bruchu som už od prebudenia sa mala divný pocit, no snažila som sa ho odignorovať, hoci sa k tomu začala pridávať aj nervozita..

„Keep calm, keep calm“ hovorila som si, keď sme prišli na miesto, kde sa bude konať konkurz.

„Are you kidding me?“ povedala Lily a pozreli sme na dlhé zástupy ľudí, ktorí tam čakali tak, ako my.

„Fúha! Tak to si asi počkáme“ uškrnula som sa a nervozita sa stupňovala.

Vidieť toľko ľudí pokope a zároveň vedieť, že z tých stoviek tanečníkov, ktorí tu teraz čakajú na svoju chvíľu tak ako ja vyberú len 6, dosť blbý pocit..

Lily ma chytila za ruku a pokúsila sa o úsmev, hoci som videla, že je ešte nervóznejšia ako ja.

„To bude v pohode Lily!“ povedala som po chvíli a chytila som ju za ruku.

„My to zvládneme!“ snažila sa ukľudniť samú seba a zároveň aj mňa.

Rad sa pomaly posúval, až sme sa konečne dostali k registrácii, kde sme dostali svoje čísla a mohli sme sa presunúť do takzvanej „waiting room“ kde nás bolo viac než dosť. Baby a chalani si tam skúšali svoje choreografie pričom zabávali aj ostatných..

Odniekiaľ zrazu zavolali číslo 100 a ja som sa pozrela na naše číslo.

„230?“ zhrozila som sa.

„Tak to si trošku počkáme“ prekrútila očami Lily a spolu sme si sadli na gauč, kde bolo voľné miesto..

Prešlo už dosť veľa času a tak sme si vyskúšali svoje choreografie aj my, začali sme sa tam zabávať s ostatnými a čakanie nám teda zbehlo rýchlejšie..

Ľudí akosi neubúdalo a stále chodili noví a noví.. Nechápala som odkiaľ sa berie toľko tancujúcich ľudí..

Čísla, ktoré volali sa pomaly blížili k našim a keď zvolali to moje, stiahol sa mi žalúdok a nervozita sa maximálne vystupňovala!