09/01/2013

Never say Never50


Ahojte! Tak a je to tu! Záver príbehu Never say Never.. Vyšlo to tak, že je tu opäť 50 častí, hoci som to ani neplánovala, no čo už ;).. Nie je to ukončené nejako úžasne, ale tak snáď sa vám bude páčiť. Je dosť dlhá, takže tu už nebudem veľa písať.. Len vás chcem úprimne poprosiť.. Ak ste tento môj príbeh čítali, nechajte mi tam aspoň dnes aj komentár, nech viem, či sa vám celý tento príbeh páčil.. Nepíšte mi teraz ani na FB, ako sa vám to páčilo, ale napíšte mi to tu, nech mám všetky názory pokope.. Povinne ;D.. Ďakujem :-*.. A ešte by som vám chcela oznámiť, že zajtra odchádzam na mesiac do Rakúska, na školskú prax a preto neviem, ako často budem písať a pridávať.. Chcela by som začať písať nový príbeh, tak uvidíme.. V každom prípade, dúfam, že moje príbehy budete čítať aj naďalej a veľmi sa teším, že sa už blížime k hranici 50 000! Je to neuveriteľné a patrí vám jedno veľké ĎAKUJEM! :-*


Jess
Niall s Harrym šli  dnu odniesť taniere, no po chvíli sa zvnútra ozval Niallov zvýšený hlas a tak som sa postavila a šla sa pozrieť, čo sa tam deje..
Vošla som teda dnu, no postavila som sa do dverí a začula som ako sa z telefónu ozýva hlas a hovorí, že chalani odchádzajú na 2 týždne do Ameriky..
Ďalej som už radšej nepočúvala, no hlavou mi znel čas 2 týždne!... O necelé dva týždne odtiaľto odchádzam, lebo ocko už potrebuje ísť do práce a mne aj tak týždeň nato začína škola.. Ak pôjde Niall teraz preč, neviem kedy sa uvidíme najskôr...
Zrazu som sa smutne pozrela na Nialla, ktorý si až teraz všimol, že tam stojím, keďže bol po celý čas otočený chrbtom a naše pohľady sa stretli..
Nevedela som, čo povedať či ako sa zatváriť a tak som sa rýchlo otočila a odišla som späť k ostatným. Ocko na mňa jedným očkom pozrel, no potom ďalej pokračoval v rozhovore s Liamom a Zaynom..
„Poď so mnou“ ozvalo sa zrazu za mnou a Niall ma chytil za plece. Nepozrela som sa naňho, lebo by som sa asi rozplakala a tak som sa len ticho postavila a nasledovala ho.. Ostatní si skoro ani nevšimli, že ideme preč a my sme to ani nejako neriešili..
Niall ma teda chytil za ruku a ticho sme kráčali ani neviem kam..
„Čo všetko si počula?“ prerušil po chvíli ticho.
„Že idete do Ameriky na 2 týždne..“
„Nechcel som, aby sa to stalo..“
„Čo myslíš?“ pozrela som naňho zvedavo.
„Bál som sa toho, že nám počas prázdnin takto zavolajú a my budeme musieť odísť“ vysvetlil mi Niall.
„Azda tam nechcete ísť?“ opýtala som sa prekvapene.
„Jasné, že nie“ zastali sme. „Liam, Louis a Zayn mali tráviť zvyšok času s rodinou a svojimi priateľkami, tak ako ja“ začal, no ja som ho prerušila.
„A kedy odchádzate?“ opýtala som sa, keďže to som nepočula.
„Pozajtra ráno“ pozrel na mňa, no ja som uhla pohľadom, lebo sa mi slzy tisli do očí. Dobre som vedela, čo to znamená.. Máme len 1 deň! Keď sa Niall vráti, ja už v Írsku nebudem a on to taktiež veľmi dobre vie, takže ktovie čo potom..
„Hej“ povedal ticho a rukou mi zdvihol hlavu, čím ma prinútil pozrieť sa mu do očí.
„Jess, zatiaľ som ešte tu, dobre?“ povedal s úsmevom a dal mi pusu na nos.
Ja som len ticho prikývla a potom sme sa objali.
„Tak poď“ povedal a ďalej ma viedol niekam, kde už začínal niečo ako les.
„A kam to vlastne ideme?“ opýtala som sa po chvíli trošku zmätene.
„Zavri oči.“
„Ale noták Niall.“
„Je to prekvapenie, prosím“ pozrel na mňa psími očami.
„Tak teda dobre“ súhlasila som a on ma ďalej viedol za ruku.
Po chvíli sme zastali a trochu ma otočil.
„Môžeš otvoriť“ povedal a ja som si konečne otvorila oči. No keď som to uvidela, myslela som, že sa mi sníva.. Von sa už pomaly stmievalo a predo mnou stál vysvietený drevený domček medzi stromami. Bol krásny a pripomenulo mi to, že som ako malá chcela mať domček na strome..



„Wow“ dostala som po chvíli zo seba.
„Páči sa ti?“ usmial sa na mňa Niall.
„Je ako z rozprávky.. To tu aj niekto býva?“
„Vlastne nie.. Vieš, keď som bol menší, raz som sa šiel len tak hrať von a keď som prišiel sem, zbadal som tu tento domček.. Bol už dosť starý a schátraný, no našich som uprosíkal, aby sme ho opravili.. No a potom sme sa do toho nejako pustili a od vtedy to bol taký môj tajný úkryt.. Keď ma mama nevedela nikde nájsť, domyslela si kde som.. Keď prídem domov, vždy sem aspoň raz prídem, sadnem si s gitarou v ruke a len tak si brnkám, občas tu niečo aj zložím.. Prirástlo mi to tu k srdcu“ hovoril zasnívane a mne sa kútiky úst pri pohľade naňho roztiahli do úsmevu.
„Ou a ešte jedna vec“ začal a vážne na mňa pozrel.
„Počúvam.“
„Ešte nikdy som tu nikoho nepustil.. Vždy mohli všetci prísť, len po dvere, no dnu nie“ začal, no ja som ho po chvíli prerušila.
„Tak to aby som odišla“ uškrnula som sa a zatvárila sa, že odchádzam, no Niall ma hneď potiahol za ruku späť.
„Počkaj, ty nikam nepôjdeš.. Ty máš dnes špeciálnu VIP vstupenku dnu“ usmial sa a ja som bola bez slov. Ešte nikdy tam nikoho nepustil, no ja ako jediná môžem vojsť.. Páni!
„Niall, ja...“ začala som, no on ma hneď prerušil.
„Nemusíš nič hovoriť.. Tak čo, chcela by si sa ísť pozrieť aj dnu?“ opýtal sa ma.
„Rada, ak môžem“ povedala som s úsmevom a za ruku ma viedol dovnútra.
Dnu to vyzeralo rovnako pekne ako z vonku a bolo vidno, že to je Niallovo kráľovstvo! Všade gitary, futbalová lopta, menší gauč, ktorý vyzeral dosť pohodlne, skrinky, ktoré sú určite plné jedla a vo vedľajšej izbe veľká posteľ..
„Vyzerá to tu skvelo Niall.. A ďakujem, že si ma sem vôbec zobral.. Veľa to pre mňa znamená“ povedala som a on sa mi zahľadel do očí.
„To preto, lebo ty pre mňa veľa znamenáš!“ povedal a pobozkal ma.
„A ešte som ti niečo sľúbil“ povedal po chvíli a zobral z rohu jednu zo svojich gitár.
„Áno? A čo?“ opýtala som sa nevediac, čo myslí.
„Sľúbil som ti predsa, že ťa naučím hrať na gitare“ zasmial sa a sadol si na gauč.
„Vidíš.. Na to som už aj zabudla“ tľapla som si po hlave a usadila som sa vedľa neho.
„Takže ešte stále sa to chceš naučiť?“ pozrel na mňa spýtavo a ja som len súhlasne prikývla hlavou.
„Fajn, takže, pozri.. Nie je to vôbec ťažké.. Stačí, ak si chytíš gitaru tu a zahráš nejaký akord“ povedal a rukou prešiel po strunách.
„Hmm“ povedala som a on sa len pousmial. Dal mi teda do ruky gitaru a jednu ruky si prehodil cezo mňa a druhou mi chytil ruku, aby mi ukázal, ako to mám urobiť.
Bol pri mne tak blízko a ja som cítila mravcov v bruchu.. Snažila som si to teda nevšímať, no po chvíli keď som zahrala prvý akord s Niallovou pomocou zahľadel sa mi spaľujúco do očí a ja som sa roztopila.. Všetky moje pocity nado mnou vyhrali a ja som sa nevedela ani pohnúť.. Vedela som, čo sa stane, no nevadilo mi to.. Moja túžba bola silnejšia ako ja.
„Už som ti dnes povedal, že vyzeráš nádherne?“ pozrel na mňa tými svojimi šibalskými očami a ja som pocítila červeň na svojej tvári.
„Ešte asi nie“ uškrnula som sa.
„Tak ti to hovorím teraz.. Si krásna aj keď sa červenáš“ usmiali sme sa na seba a v tej chvíli nebolo o čom.. Niall sa túžobne prisal na moje pery a po chvíli sme dali gitaru bokom.. Vzal ma na ruky a preniesol si ma až na tú veľkú posteľ..
„Si blázon“ zasmiala som sa počas nášho presunu, keďže sa musel pozerať pod nohy, aby nezakopol o prah..
„Ale do teba“ zasmial sa tiež a po chvíli sme už sedeli na posteli, teda ja na Niallovi,  nohami obkrútenými okolo neho a začala sa tá najkrajšia noc v mojom živote.. Nebolo to už také ako minule u nás, lebo vtedy to bolo také ... uponáhľané. Teraz sme obaja vedeli, že dnes nás nikto nepreruší a vedeli sme, že sa to dnes stane.. Obaja sa veľmi ľúbime a preto to bolo plné nehy, vášne a bolo to aj o dôvere.. Jeden druhému si veríme a myslím, že nás dnešok ešte viac spojil. Obaja sme vedeli, že to je naše „poprvé“ a tak sme obaja objavovali nami ešte neobjavené, no zároveň sme si aj dávali pozor, keďže môj ocko ešte nechce byť dedkom a ja sa taktiež na maminu ešte necítim..
Večer sme obaja sladko zaspali v objatí toho druhého a bolo nádherné sa ráno zobudiť vedľa osoby, ktorú tak milujete..



Keď som rozlepila svoje oči, Niall ešte spal a tak som sa naňho len tak dívala. Je taký cute, keď spinká.. Po chvíli však asi zachytil môj pohľad a tak sa usmial, hoci mal ešte stále zatvorené oči.
„Dobré ránko kráska“ otvoril oči a doširoka sa usmial.
„Dobré“ usmiala som sa a vlepila som mu pusu.
„Tak ako si sa vyspala v mojom skromnom úkryte?“ zasmiali sme sa.
„Nikdy sa mi nespalo lepšie“ povedala som úprimne.
„Tak to som rád..“
„Nevieš náhodou, koľko je hodín?“ opýtala som sa šmátrajúc po mobile, ktorý som tu aj tak nemala.
„Tam sú hodinky“ ukázal Niall na stenu a ja som prekrútila očami.
„Pol 11tej? Veď to sme polku dňa prespali“ zasmiala som sa.
„A môžeme aj ďalšiu polku“ usmial sa šibalsky a pobozkal ma.
„Niall, ste tu?“ začuli sme zrazu zvonku a ja som sa zasmiala.
„Naozaj nevojde dnu?“ opýtala som sa, pripravujúc sa na to, že sa skryjem pod perinu.
„Áno, tu sme mami“ zakričal jej späť pričom sa na mňa uškŕňal.
„Aha dobre.. Ja len, že raňajky budú v dome“ povedala Maura a pravdepodobne odišla.
„Dobre, ďakujeme“ zakričal za ňou ešte Niall a zvalil sa späť na posteľ.
„Vieš ako sa teraz musí cítiť? S ňou žiješ celý život a ešte si ju tu nepustil a mňa si sem pustil dosť rýchlo“ povedala som s vážnou tvárou, no pri pohľade na Nialla som sa musela rozosmiať :D.
„Veď ty počkaj“ zasmial sa a začal ma pod perinou štekliť.
„Nie, prosíím.. Vieš, že som strašne šteklivá“ smiala som sa.
„Veď preto ťa šteklím.“
„Ale noták.. Dobre, vzdávam sa“ zdvihla som ruky na obranu, pričom ma už brucho bolelo od smiechu.
„Dobre, dobre“ povedal a obaja sme si znova ľahli len tak vedľa seba lapajúc dych.
„Raňajky?“ navrhol po chvíli Niall.
„Oukej“ povedala som s úsmevom a tak sme sa poobliekali do vecí zo včera a ruka v ruke sme vyšli v ústrety slnku. Niall si cez plece prehodil aj svoju gitaru a tak som tušila, že s tým učením na gitare sme ešte neskončili.
„Myslela som, že je teplejšie“ povedala som, keďže som na sebe mala len šaty a tenkú riflovú košeľu a tak mi Niall požičal svoju mikinu.
Bola som prekvapená, že je to celkom blízko od ich domu, lebo včera sa mi tá cesta zdala oveľa dlhšia.. No ale veď je to jedno.
Vošli sme teda do kuchyne, kde sa práve zišli aj všetci ostaní a s nadšením sa na nás uškŕňali.. Jasné, že si domysleli, čo sa včera v noci dialo, no akosi sme to neriešili.. Niall na nich len trochu zazrel  a oni sa radšej stiahli, aj keď ho s tým budú provokovať ešte dosť dlho..
„Dobré ráno vy dvaja“ vošiel do kuchyne aj ocko a tváril sa tak všelijako.
„Dobré“ pozdravili sme mu naraz.
„Pozerám, že ste po včerajšku, jedno telo, jedna duša“ pozrel na nás a všetci v kuchyni zrazu vybuchli smiechom vrátane nás. On na nás len zmätene pozrel, pokrútil hlavou a taktiež sa uchechtol. Chalani sa po chvíli rozpŕchli niekam po dome, naši si išli sadnúť k telke a Maura začala variť obed.
„Tak fajn.. Ideme si sadnúť na terasu?“ navrhol mi po chvíli Niall a ja som teda šla s ním.
Tam si zobral gitaru a len tak si začal brnkať.
„Zahráš mi niečo?“ opýtala som sa ho a on len s úsmevom prikývol a začal hrať pesničku, ktorú som hneď spoznala a ktorú mám tak veľmi rada. Je to ich pesnička Little Things a keď to spieval, uprene mi hľadel do očí.. Bol to nádherný pocit, keď tú pesničku hral len mne a tým, že sa tak na mňa pozeral, vedela som, že to myslí naozaj úprimne.

Ďalší deň
Prechádzali sme letiskovou halou a nikto z nás nič nevravel. Na letisku bolo veľa ich fanyniek a novinárov, preto sa chalani občas zastavili, podpísali sa alebo sa s dievčatami odfotili.. Už som chápala, prečo sme museli ísť skôr.. Snažila som sa to nebrať si to až tak, ale nevedela som si predstaviť, že s Niallom už nebudem každý deň..
Bodaj by bol každý deň taký, ako včerajší.. Úplne pohodový a bezproblémový..
S ockom sme teda prešli k terminálu, z ktorého mali odlietať a počkali sme tam na nich.
„Tak sa trošku usmej“ štuchol do mňa ocko.
„Keď ja si neviem predstaviť deň bez neho“ povedala som smutne.
„Pozri.. Aj pred tým než sme prišli do Írska ste spolu neboli každý deň..“
„Ja viem, ale vtedy to bolo trochu iné..“
„Ako iné?“ vyzvedal.
„Nechodili sme spolu.“
„No a? Aj tak ste od toho nemali nikdy ďaleko.. Bolo to len otázkou času“ uškrnul sa.
„Ocíí“ zatiahla som.
„No čo? Nepozeraj sa tak na mňa.. Aj mne teraz chýba tvoja mama, no navzájom sa rešpektujeme a obaja vieme, že nie vždy môžeme byť spolu.. Taký je život drahá!“
„Ľúbiš ju však?“ pozrela som naňho a on sa len zasnene usmial.
„Nie, ja ju milujem! A aj teba a Tracy.. Neviem si predstaviť život bez svojich troch krások.. Jasné, že to s vami niekedy nemám ľahké, ale tak sú niektoré momenty, kedy to za to naozaj stojí..“
„Aj my ťa ľúbime oci“ objali sme sa a krátko potom som už za nami začula chalanov.
Niall sa posadil vedľa mňa a ocko sa posunul ďalej, aby sme ešte aspoň chvíľu mohli byť spolu sami. Niall mi chytil ruku a preplietli sme si prsty. Pozrela som sa na naše ruky a slza sa mi skotúľala po líci, no rýchlo som si ju zotrela.
„Vieš, že ťa ľúbim“ začal potichu.
„Viem.. Aj ja ťa ľúbim“ povedala som.
„Keď prídem, už tu asi nebudeš, však?“
„Nie, budem na Slovensku.“
„Prídem za tebou“ povedal s nádejou v hlase.
„Niall.. Je to ďaleko a vám začína turné..“
„Ešte ohľadom toho turné.. Budeš tam!“
„Kde budem?“ pozrela som naňho nechápavo.
„Vieš, rozprával som sa o tom aj  s chalanmi a oni súhlasili, aby si nám robila predskokanku na koncertoch, ktoré budú blízko Slovenska.. Je to asi nejakých 5 koncertov“ hovoril, no ja som stále neverila vlastným ušiam.
„Sranduješ? Veď ja nespievam až tak dobre..“
„Teraz sranduješ ty, lebo spievaš naozaj dobre Jess!“
„Ja neviem, či je to dobrý nápad“ váhala som.
„Pozri, mohli by sme aspoň byť spolu.. Tebe by sa mohla rozbehnúť kariéra speváčky..“
„Porozmýšľaj o tom, prosím“ zahľadel sa mi do očí.
„Tak teda dobre, porozmýšľam“ povedala som nakoniec a Niall ma pobozkal.
„Takže toto som vybavil.. A ešte jedna vec“ šmátral sa vo vreckách.
„A aká?“ opýtala som sa zvedavo.
„Niečo som ti napísal a keďže to neviem naspamäť, prečítam ti to dobre“ pozrel na mňa s úsmevom a ja som len ticho prikývla a čakala čo mi napísal.
„So.. This is my dream! I want to wake up next to you, eat breakfast with you, get changed with you, play video games with you, watching movies with you, send you cute texts, buy you gifts, look into your eyes, hold your hand, be with you at sunset or sunrise, play football with you, play on the guitar for you, sing with you, sleep next to you and kiss you goodninght.“
„I love you so much! It was ... wow.. absolutely amazing!“ dostala som zo seba celá prekvapená a dojatá.. Ešte nikdy predtým mi nikto nič také nepovedal!
„I love you, too“ povedal Niall a pobozkali sme sa.
„Niall.. Musíme ísť“ povedal zrazu Liam a mne sa do očí nahrnuli slzy.
„Čau Jess“ objal ma Liam a potom sa so mnou prišli rozlúčiť aj ostatní.
„Zavolám ti hneď ako prídeme.. A taktiež ti budem každý večer volať, písať ti a už sa ma nezbavíš“ uškrnul sa, no mne do smiechu nebolo.
„Poď sem“ objal ma a ja som sa rozplakala.
„Nepustím ťa“ vravela som cez slzy a Niall ma hladil po chrbte, čo ma trochu ukľudnilo.
„Keby som nemusel, tak tu určite zostanem s tebou, to vieš..“
„Ale musíš, tak utekaj“ snažila som sa to veľmi nenaťahovať, aj keď som si želala pravý opak.
„Milujem ťa“ pobozkali sme sa a pomaly kráčal k východu.. Sledovala som jeho odchádzajúcu postavu, no on mi ešte zakýval.. So slzami v očiach a úsmevom som mu odkývala a jeho silueta sa mi stratila z dohľadu.
V tej chvíli som si uvedomila dve veci. Prvá – musím sa zmieriť s tým, že mám frajera slávneho speváka, ktorý behá po svete a druhá? Že aj keď je tisícky kilometrov odo mňa, stále ho budem milovať!
                                                               
The End


32 comments:

  1. kraaaasa :-) druha uspesna nadherna briliantna poviedka :) nemam slov ... uz sa neviem dockat na dalsiu a som zvedava s kym bude :) mohla by byt s Louim :-P a gratulujem k takmer 50,000 ;-)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujem, ďakujem, ďakujm ;)

      Delete
  2. Toto bolo uplne perfektne ;) pripajam sa k Laure mohla by byt s Louim ;) ale ak nebude mas absolutne jasne ze to budem citat aj tak :) ;) a taktiez gratulujem k 50000 ;) a uzi si Rakusko :*

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujem, no neviem či vám vyhoviem :P.. ešte to nie je 50 000, ale ešte raz ďakujeem za všetko :-**

      Delete
  3. Anonymous9/1/13 19:23

    Nádheraaaaa

    ReplyDelete
  4. Anonymous9/1/13 19:28

    Naadherne :) Nsozaj vydarené.Píšeš perfektne.Dakujem Ti za posielanie časti :D A hlavne si to uži v Rakusku :P :) ...Alex

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujem Alex ;).. a nemáš začo, to je maličkosť.. som rada, že to mám komu posielať :D :-*

      Delete
  5. Anonymous9/1/13 19:46

    Najlepšia poviedka! :-) Mne sa ten koniec páči lebo väčšina končí vetou :,,Vezmeš si ma?"Toto je lepšie :-D :-)

    ReplyDelete
  6. Anonymous9/1/13 21:13

    úplne krásne..slzy v očiach ledva som dočítala ten koniec :)...ďakujem za všetky časti za všetko vždy mi to zlepšilo náladu a tak..nádherne píšeš a teším sa na ďalšie tvoje príbehy :)...a uži si to v Rakúsku :)-N PS: ešte raz ĎAKUJEM že si ju písala

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujem, ďakujem, ďakujem :-*... Som rada, že sa ti moje príbehy tak páčia a ďakujem za to, že ich čítaš ;).. a vďaka, užívam si to ;)

      Delete
  7. Anonymous9/1/13 22:14

    Nadhera :) len škoda že už to konči:( Bude mi to strašne chybat a gratulujem k 50 000

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujeem a ešte raz ďakujem ;)

      Delete
  8. Úžasnéé!!! :):) Vážne to bola super poviedka! :) Už sa teším na novú! A veľa šťastia v Rakúsku :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujéém, som rada, že sa páčila :)

      Delete
  9. I m in love with r stories.. they re soo adorable! Love em. :)Gr8!

    ReplyDelete
    Replies
    1. Thank youu! ;) It means so much for me ;)

      Delete
  10. O môj bože :O Neverím že už je koniec.
    Pamätám si keď som tento príbeh začala čítať, našla som náhodne tvoj blog a tak som čítala,čítala. Najprv staršie a potom NSN. Bolo to asi okolo 10 časti keď si napísala že ideš na týždeň preč, niečo strašné. A potom po týždni si pridala časť, panebože som začala skákať od radosti... :3 Pamätám si to ako keby to bolo včera a to bolo ešte niekedy v júly/auguste, 4-5 mesiacov už.Ako ten čas letí. :-D
    Proste niečo úžasné, tento príbeh. Och bože, áá, nech neskončí, fú, píš ďalej,ďalej a ďalej. :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Woow..Ďakujem, ďakujem!! Som rada, že sa ti moje príbehy až tak páčia! A ďakujem za super komentár :-*

      Delete
  11. Och! :* to je nádherné :) si veľmi talentovaná :) vždy budem čítať tvoje príbehy :)

    ReplyDelete
  12. Anonymous11/1/13 14:51

    Prekrásna čast :) a celá prekrásna poviedka :) No škoda že už skončila :) Teším sa na dalsie :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Nevadí, bude ďalšia.. Ďakujeeem :)

      Delete
  13. Anonymous11/1/13 23:43

    úplne úžasná časť, tak isto ako aj celý príbeh =) Strašne krásne to je, od prvej časti až po koniec úplná dokonalosť =) škoda že je už koniec =( Teším sa na ďalšie poviedky =)

    ReplyDelete
  14. Jááááj Erika, takto krásne si to zakončila♥ asi každú jednu časť som ti okomentovala ak nie, tak sa ospravedlňujem, milujem tvoje poviedky♥ sú krásne!♥ ja už neviem čo ti mám na nich povedať :D uži si Rakúsko, nazbieraj skúsenosti, nápady na poviedky a vráť sa k nám v poviedkach kedy len chceš, len sa vráť :))

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujem veľmi pekne Alex :-*.. Som rada, že tak rada čítaš moje príbehy ♥ a Rakúsko si užívam, je tu super :).. a určite sa už o chvíľu vrátim aj s novým príbehom ;)

      Delete
  15. Anonymous13/1/13 21:48

    Normaláne slová nestačia...tak doknalý príbeh.. :D počas celého príbehu som sa usmievala ako blázon :D romantické, precítené proste DOKONALÉ :) už sa teším na další príbeh mohol by byť s Harrym :D:D:D alebo zase s Niallom ? :D nehám sa prekvapiť :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujeem veľmi pekne! Som rada, že sa páčilo :-*.. A nechaj sa prekvapiť ;)

      Delete
  16. AHoj mohla by som sa ťa opýtať či by sme nedali vzájomné na blogoch??? Mám rada tvoj blog prvý príbeh som už čítala ale tento ešte nie :) nebol čas ale idem si ho prečítať a ak som ťa s tým otravovala tak prepáč :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. ahoj :).. okej, pridám si ťa sem, keď budem mať trošku viac času sa s tým pohrať ;)

      Delete