23/01/2013

Forever 1


„Tak na dnes to bude všetko, môžete ísť decká“ povedala nám profesorka na poslednej hodine, keď sme dotancovali svoje sóla, ktoré sme si mali vopred pripraviť..
S dobrým pocitom som si teda šla po veci a chytala som sa spolu s ostatnými do šatne, no keď sme už boli takmer pri dverách, započula som svoje meno.
„Sophie, Lily mohli by ste tu ešte na chvíľu zostať?“ zavolala nás profesorka a s Lily sme si vymenili nechápavé pohľady.
Kývla som teda Petrovi, ktorý ma čakal pri dverách, aby ma počkal von a obe sme prišli k profesorke, ktorá sa na nás usmievala.. V tej chvíli som nevedela, či sme niečo zle zatancovali alebo sa niečo stalo.. Ale to by sa potom asi neusmievala..
Postavili sme sa teda pred ňu a čakali sme, čo sa bude diať..
„Dievčatá! V prvom rade by som vám chcela povedať, že ste dnes boli naozaj skvelé!“ povedala a vo mne sa miešalo prekvapenie s radosťou..
„Ďakujeme pani profesorka“ povedala Lily.
„Áno,  ďakujeme.. Už som sa bála, že to bude niečo zlé, čo nám chcete povedať“ pozrela som na Lily.
„Ja som sa už tiež bála, že čo sa stalo, keď ste si tu nechali len nás dve“ povedala a profesorka sa zasmiala.
„Ale choďte.. O vás nemôžem povedať nič zlé.. Vlastne, chcela by som vám povedať niečo úžasné..“
„Naozaj? A čo také?“ opýtala som sa zvedavo.
„Ide to síce mimo školy, ale chcela by som, aby ste šli na tento konkurz“ povedala a podala nám nejaké papiere.
„A čo je to za konkurz?“ opýtala sa Lily.
„Konkurz do jednej z najlepších tanečných skupín v okolí! Určite ste ich už niekde videli, keďže vystupujú a cestujú po celom svete a vystupujú s veľkými speváckymi hviezdami či v rôznych súťažiach..! A práve budúci týždeň robia nábor nových tanečníkov.. Zo stoviek možno aj tisícok tanečníkov vyberú len 6!“
„Jasné, že ich poznáme, len teraz trochu nechápem, prečo to hovoríte práve nám“ povedala som nechápavo.
„Lebo sa tam podľa mňa máte šancu dostať!“
„Žartujete, že?“ opýtala sa Lily.
„Nie, myslím to vážne.. Ste naozaj skvelé tanečníčky a viem, čo vo vás je.. Mali by ste to skúsiť.. Veď za pokus nič nedáte..“
„Ja neviem“ povedala som váhavo a pozrela som na Lily.
„Nenútim vás, len vám hovorím o tejto obrovskej príležitosti.. S choreografiou by som vám mohla pomôcť aj ja, ak by ste chceli.. Je to síce už budúci týždeň, no dá sa to zvládnuť..“
„Čo si o tom myslíš?“ obrátila sa na mňa s otázkou Lily.
„Neviem.. Ale veď pani profesorka má v podstate pravdu.. Čo by sme tým mohli stratiť? Za pokus nič nedáš.. A predstav si, že by to vyšlo“ usmiala som sa a predstavila som si nás medzi nimi. Keby to vyšlo, mohla by som cestovať a hlavne tancovať profesionálne, to je predsa môj sen..
„Máte obe pravdu.. Tak ideme do toho?“ opýtala sa odhodlane Lily so zdvihnutými kútikmi úst.
„Ideme“ povedala som s úsmevom a obe sme si dali Hi 5.
„Takéto nadšenie sa mi páči“ zasmiala sa profesorka.
„Tak fajn, zajtra sa ešte dohodneme, čo a ako, dobre?“
„Okej“ súhlasne sme prikývli.
„Tak už utekajte“ zasmiala sa na nás.
„Dobre.. Ďakujeme pani profesorka.. Veľmi si ceníme, že ste nám o tom dali vedieť..“
„Nemáte začo.. Tak zajtra“ povedala a my sme sa vybrali k šatniam, kde sme sa bleskovo prezliekli a po celý čas sme sa o tom s Lily rozprávali.. Je šialené, že oslovila práve nás dve.. A to, že tam naozaj pôjdeme, je ešte bláznivejšie. Je to skupina, do ktorej sa budem chcieť dostať vždy! Ale tak nikdy by ma nenapadlo, že to bude tak skoro a práve takto..
„Tak čo?“ opýtal sa ma Peter hneď ako sme vyšli s Lily zo školy.
„Mrs Simpson nám navrhla, aby sme šli na tento konkurz“ podala som mu do ruky papier, na ktorom boli detaily a on si to rýchlo prebehol očami.
„Sophie, veď to je tvoja vysnívaná práca a s nimi si vždy chcela tancovať!“ povedal nadšene a objal ma.
„Veď ja viem“ zasmiala som sa na jeho reakcii.
„A pôjdeš tam?“ opýtal sa a ja som pozrela na Lily.
„Pôjdeme“ žmurkla som na ňu a obe sme sa usmiali.
„Páni, tak to musíme ísť nejako osláviť!“
„A čo chceš oslavovať?“ opýtala som sa pobavene.
„To, že vám to profesorka navrhla a že tam idete“ zasmial sa.
„Len sa predčasne netešme, aby sme potom neboli veľmi sklamané.“
„Mysli pozitívne.. Nebudeme!“ povedala Lily a štuchla ma do ramena.
„Tak teda dobre.. Poďme si teda niekam sadnúť..“
„Dnes vás pozývam baby“ povedal Peter a ja som sa uškrnula.
„Okej“ povedali sme jednohlasne a vybrali sme sa do najbližšieho Starbucks-u.

Objednali sme si teda Latté a šli sme si sadnúť do zadného boxu, kde bolo jediné voľné miesto.. Trošku sme sa rozkecali o všetkom možnom a v tej chvíli som bola šťastná. Mala som pri sebe dvoch ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť a ktorí mi rozumejú..
Po takej hodinke mi však zavolal ocko, že s niečím potrebuje doma pomôcť a tak som sa s nimi musela nedobrovoľne rozlúčiť.
„Budem musieť ísť“ povedala som po telefonáte od ocka.
„Prečo?“ pýtali sa prekvapene.
„Lebo ocko doma niečo potrebuje pomôcť“ zagúľala som očami.
„Tak teda dobre, odprevadíme ťa“ povedal Peter a Lily s úsmevom prikývla.
„Ak sa vám chce“ usmiala som sa vďačne a všetci sme sa postavili na odchod.
No keď sme už odchádzali, prezrela som miesto kde sme sedeli, či mám všetko a potom som pohľadom zbadala chalana pri vedľajšom stole, ktorý sa na mňa usmial. Usmiala som sa teda aj ja a šla som ďalej.. Akosi neriešim takéto flirtovania, takže som naňho aj hneď zabudla..
Odišli sme teda zo Starbucks-u a Peter s Lily ma šli odprevadiť až domov.
Bolo to príjemné popoludnie a tak som domov prišla s úsmevom na tvári.
„Som doma“ zakričala som na celý dom, keď som vošla dnu a vyzula sa.
„Ahoj.. Sophie, môžeš sem prosím ťa prísť?“ zakričal mi z poschodia.
„Už idem“ povedala som a vybehla som hore schodmi.
„Aho....“ začala som, no keď som zbadala ocka v spálni ako maľuje steny, zarazila som sa.
„Choď sa prezliecť a trošku mi prídeš pomôcť, dobre?“ uškrnul sa na mňa a pokračoval v maľovaní.
„Prečo to tu premaľúvaš?“ opýtala som sa prekvapene, keďže mi nič nespomínal, že chce maľovať a navyše, izba bola namaľovaná v svetlo marhuľovej farbe, ktorú mala mama tak rada..
„Najvyšší čas na zmenu! Už sa ďalej nemôžem pozerať na túto farbu“ povedal a ja som hneď pochopila, prečo to robí..
„Ocí“ začala som, no on ma hneď prerušil.
„Sophie, prosím.. Tak pomôžeš mi, či sa budeš len prizerať, keď budem padať z rebríka?“ uškrnul sa a ja som sa teda pobrala do svojej izby, prezliecť si nejaké staršie veci..


12 comments:

  1. Anonymous23/1/13 23:07

    Len tak ďalej :-*... Nová časť volá :D :D :D IVS

    ReplyDelete
  2. wohoo ... uz chcem dalsiu :)

    ReplyDelete
  3. Anonymous24/1/13 13:15

    úžasné :-) dalšiú :-D

    ReplyDelete
  4. Anonymous24/1/13 13:29

    super :)teším sa na dalšiu -N

    ReplyDelete
  5. Anonymous24/1/13 19:51

    Začína to super . . . =)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujem :).. Verím, že to bude ešte lepšie pokračovať ;)

      Delete
  6. Anonymous1/2/13 21:45

    Dalšiaaa :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. pokúsim sa čím skôr! :D

      Delete