11/12/2012

Never say Never43


Ahojte! Takže dnes je to môj stí príspevok na môj blog a je to úžasný pocit! Ďakujem všetkým, ktorí moje príbehy čítate a páčia sa vám.. Táto časť sa vám bude určite páčiť, hoci som ju vôbec neplánovala.. Teda hlavne ten koniec.. Ale keďže mám(e) výročie, tak čo pre vás neurobím?! :-*


Niall
Po tom čo sme odišli z kúpaliska, s dobrou náladou sme sa šli najesť do blízkej talianskej reštaurácie. Rozoberali sme naše dnešné oddychovanie a zároveň aj bláznenie sa v bazénoch a saunách, no to ešte rozhodne nebol koniec dňa..
„Mám prekvapenie!“ povedal som jej nečakane.
„Aké?“ pozrela na mňa prekvapene.
„Keby som ti ho teraz povedal, už by to nebolo prekvapenie“ uškrnul som sa.
„Ale noták!“ protestovala.
„Chceš to vedieť?“ pozrel som na ňu s úsmevom a ona súhlasne prikývla.
„Myslím, že je najvyšší čas,“ pozrel som na hodinky „tak teda poďme“ žmurkol som na ňu a poprosil som čašníka, aby nám doniesol účet. Zaplatil som a popri Jessiných neustálych otázkach, sme nasadli do auta.
„Aj tak ti nič nepoviem“ zasmial som sa, keď som naštartoval.
„Si hrozný“ založila si ruky na prsiach.
„Približne o pol hodinku to zistíš“ usmial som sa, zapol som cédečko a ďalej som to s ňou nerozoberal, keďže by to zo mňa po chvíli určite vytiahla.
„Fajn“ povedala s prižmúrenými očami a ja som sa ňu pobavene pozrel.
Cesta prebehla v pohode, bez ďalších zbytočných otázok a ja som sa už nevedel dočkať, ako budeme vo vzduchu.
„Aha, pozri koľko balónov“ ukázala na oblohu Jess a ja som sa len pousmial.



„Páni, vyzerá to dobre“ povedal som akože nič..
„Raz tam hore budem v jednom z nich aj ja“ povedala trochu zasnívane.
„Viem, že budeš“ usmial som sa na ňu a ona mi úsmev opätovala.

„Prečo stojíme?“ opýtala sa ma prekvapene Jess, keď som zaparkoval neďaleko balónov, ktoré ešte nevzlietli.
„Uvidíš..“ usmial som sa.
„Tak poď“ otvoril som jej dvere, keďže ešte stále sedela v aute a pozerala na všetky tie balóny nad ňou.
Prešli sme sa teda až k húfu ľudí, ktorí si s nadšením fotili oblohu zaplnenú množstvom balónov a dostali sme sa k pánovi Smithovi, ktorému som dnes ráno volal.
„Dobrý deň pán Smith“ podal som mu priateľsky ruku.
„Á Niall Horan, správne? Zdravím“ pozrel na nás a šibalsky sa usmial.
„Dúfam, že nemeškáme“ povedal som mu pričom som sa naklonil bližšie k nemu, aby to Jess nepočula.
„Nebojte sa, prišli ste tak akurát, všetko je pripravené“ povedal mi a ja som sa už nevedel dočkať. Pozrel som sa na Jess, ktorá očarene hľadela na balóny vo vzduchu a usmial som sa.
„Tak poď, ideme“ prerušil som ju zo zamyslenia a ona na mňa zmätene pozrela.
„Už? Veď sme ešte len teraz prišli.. Ešte chvíľu zostaňme“ hovorila na čom som sa len zasmial.
„Nekomentuj a poď som mnou ty dilino“ uškrnul som sa a chytil som ju za ruku, aby šla za mnou.
„Tak nech sa páči“ povedal nám pán Smith, ktorý otváral „dvierka“ balónu.
„Niall?“ pozrela na mňa vystrašene.
„Ver mi“ usmial som sa a tak sme obaja nastúpili do balóna.
„Neverím, že budeme letieť“ vravela nadšene.
„Áno budeme!“ žmurkol som na ňu.
„Ách Niall, ďakujem, ďakujem, ďakujem! Si úžasný!“ hodila sa mi okolo krku s obrovským úsmevom na perách. Už teraz som rád, že sa mi toto prekvapenie podarilo.
„Ty si viac“ povedal som a zrazu sme sa pomaly odlepili zo zeme.
„Tak a teraz si už vychutnávajme tento úžasný výhľad“ povedal som a obaja sme sa otočili tak, aby sme videli, pričom som ju chytil zozadu okolo pása.
Po niekoľkých minútach sme už boli medzi ostatnými balónmi a obaja sme si vychutnávali krásny výhľad na Írsko.
„Tak toto je ešte oveľa lepšie, než som si to predstavovala.“
„A to ešte nie je všetko“ povedal som s úsmevom, pričom som sa otočil a pán Smith mi podal malú škatuľku.
„Čo je to?“ opýtala sa pri pohľade na darček Jess.
„Taký menší darček.. Neoslavoval som s tebou tvoju 18-tku, tak som ti chcel aspoň niečo dať.. Viem, že neskoro, ale...“ povedal som a podal som jej škatuľku.
„Lepšie neskoro ako nikdy“ usmiala sa.
„Tak otvor ju“ povedal som jej, keďže trošku zaváhala.
„Ja sa z teba asi zbláznim!! Neverím, že si to pamätáš! Niall ďakujem!“ objala ma šťastne a ja som jej zapol retiazku s britskou vlajkou.. Pamätám sa, že mi raz písala a dokonca mi aj poslala fotku, že si raz takú kúpi a keď som rozmýšľal nad nejakým darčekom, hneď ma napadlo toto.



„Nemáš začo, to bola maličkosť“ povedal som a sklopil som zrak, pričom som sa usmieval.
Keď som však svoj zrak odlepil z miesta, ktoré som sledoval, Jess na mňa uprene pozerala a usmievala sa.
„Takúto si ťa chcem navždy zapamätať“ povedal som to, čo mi dnes behalo hlavou po celý deň a svojimi rukami som ju pohladil po líci.. Čakal som, či sa náhodou neodtiahne, no ona mi len uprene hľadela do očí a doslova sa do mňa vpíjala pohľadom.
Nemohol som už ďalej odolávať a tak som sa k nej pomaly naklonil až sa naše pery spojili!
V tele som pocítil príval adrenalínu, radosti a mal som pocit, že som teraz najšťastnejší človek na svete.. Nečakal som, že sa to stane, no keď som ju pobozkal, akoby mi bolo zrazu všetko jasné.. Chalani mali vtedy pravdu.. Naozaj som sa do nej zaľúbil, aj keď som si to nepripúšťal..
Tento moment si asi navždy zapamätám!
„Prepáč, ja neviem čo to..“ povedala po chvíli ospravedlňujúco.
„To nevadí.. Aj keď by sme asi nemali ale..“ prerušil som ju a opäť som ju pobozkal.
„Teraz prepáč ty mne“ uškrnul som sa na čom sa ona zasmiala.
„Odpustené!“
„Myslím, že je dnes niečo vo vzduchu“ zasmial sa pán Smith a ukázal na vedľajší balón v ktorom sa nejaký pár taktiež bozkával.
„Ďakujem ti za dnešný úžasný deň! Splnil si mi sen! A inak, hľadáme šťastie a pritom ho máme hneď pod nosom“ usmiala sa.
„Ja ďakujem, že si šla.. A  myslím, že to čo som hľadal, som už našiel dávnejšie“ povedal som s úsmevom a opäť sme sa pobozkali.
„Milujem tieto lety balónom!“ započul som pána Smitha, pričom sme sa s Jess zasmiali a otočili sme sa tak, aby sme opäť videli ten prekrásny výhľad. Chytil som ju zozadu za pás a spolu sme si vychutnávali ten úžasný pocit, že máme jeden druhého.
Mal som teraz chuť povedať všetkým, aký som šťastný a tak sa aj po chvíli stalo.
„Som najšťastnejší človek na svete!“ zakričal som po chvíli do vzduchu.
„Si blázon!“ povedala pobavená Jess.
„Som, ale do teba!“

18 comments:

  1. Wooohooooo :D :D :D Jupííí jupíí :D :D :D ( ja niesom blázon) :D :D Krásneeee :D

    ReplyDelete
  2. Perfect, perfect, perfect :-*.. You are such an amazing writer :-*.. IVS

    ReplyDelete
  3. krááásne dokonalééééééé♥

    ReplyDelete
    Replies
    1. to sa zato neďakuje mne ale niekomu inému, čo ti dal taký talent!! :)♥

      Delete
    2. ja viem... :) ale tebe ďakujem za to, že to čítaš ♥

      Delete
  4. krásne.... veľmi sa ti to vydarilo :) :)

    ReplyDelete
  5. úžastna čaasť :)) sa tešiím na dalšiu ;)

    ReplyDelete
  6. wááá normálne si mi zlepšila náladu, že sú spolu :) ďakujem :*...a úžasná časť krásne, teším sa na dalsiu a gratulujem k 100mu prispevku to sa ti podarilo :D-N

    ReplyDelete
    Replies
    1. ďakujeem veľmi pekne, som rada, že som ti zlepšila náladu ;)..

      Delete
  7. ty volééé krasotaa =D konečne som sa dočkalaa =D ... no proste maš za tuto časť 1***** =D ... ty voléé no ja nemožeem =) Krasota Krasota Krasota =))

    ReplyDelete
  8. Kedy bude dalšia? :)

    ReplyDelete