Never say Never19

Dnes výnimočne 2 časti, ale to len preto, že vás mám rada a chcem prežiť do zajtra ;D... Dúfam, že sa dočkám aj nejakých  reakcií, keď už som vám to tu dala ;) ..A ešte by som rada  povedala, že som na chalanov hrdá, keďže získali na VMA 3 ceny z troch kategoríí, v ktorých boli nominovaný! :) Congratulations guys!! Tak a teraz čítať so slzami v očiach, tak ako ja.. :P Btw, tá pesnička, ktorá je nižšie, dáva tomu textu emóciu, aj keď slová sú trochu mimo... Takže si ju odporúčam pustiť..

S otvorenými ústami som naňho hľadela ako zhypnotizovaná a on stál len pár metrov s rukami vo vreckách a nečitateľným výrazom odo mňa. Srdce mi začalo šialene podskakovať, dlane sa mi potili a v bruchu sa moje napätie ešte viac vystupňovalo.

„Čo ... ty .... tu ... robííš??“ vykoktala som zo seba.

„Chcel som ťa vidieť“ povedal a vykročil mojím smerom..

„Tak to určite“ zamrmlala som si popod nos a on už zrazu sedel vedľa mňa.

„Čo sa to so mnou deje???“ nechápala som a zvádzala som vnútorný boj sama so sebou..

„Tak si ma videl.. Radšej už pôjdem..“ povedala som, no v snahe postaviť sa ma potiahol späť za ruku, čo ma prinútilo opäť si sadnúť.. Pozrela som najprv na jeho ruku, ktorou mi držal tú moju a potom naňho. Vo chvíli, keď sa nám stretli pohľady mi  ju pustil, no ja som ešte stále cítila elektrický prúd, ktorý mnou prešiel, keď sa jeho ruka dotkla tej mojej..

„Prosím, zostaň“ povedal naliehavo..

Bola som ticho, pretože som nevedela čo mám povedať.. Bola som z tohto celého momentu tak šokovaná, že som sa nezmohla ani na slovo..

Najradšej by som mu teraz vynadala, že načo tu teraz so mnou je, keď pre mňa je už úplne cudzí človek.. A asi som mu až tak nechýbala, keď sa mi vôbec neozval.. Prečo ma takto trápi??

„Konečne ťa vidím naživo“ ozval sa zrazu, pričom sa usmial.. Ách, tento úsmev som tak veľmi zbožňovala..

„Mala by som povedať, že aj ja teba, no asi by som klamala“ priznala som úprimne a sledovala som jeho reakciu.. Úsmev mu zamrzol a hlavu si chytil do dlaní..

„A práve preto tu dnes sme.. Aby sme sa normálne porozprávali a všetko si vysvetlili..“

„A čo tu treba ešte vysvetľovať? Všetko je jasné.. Vykašľal si sa na mňa..“ povedala som nezaujato, hoci všetky moje emócie  vo mne doslova vreli..

„Lenže ja ti to chcem vysvetliť Jess.. Nechcel som, no nemal som na výber..“

„Mal si na výber!“ prerušila som ho..

„Áno tak dobre mal, lenže som si vybral tú nesprávnu voľbu.. A už ma to vyše pol roka trápi, takže by som to chcel teraz napraviť.“

„Je neskoro“ precedila som cez zuby, pričom sa mi slzy tlačili do očí..

„Nikdy nie je neskoro Jess!“

„Bez slova si zmizol Niall! Nemala som ani možnosť vyhovoriť ti to... Neozval si sa! Písala som ti skoro každý deň! Každú jednu sekundu som dúfala, že sa vrátiš a odpíšeš mi... Teba to trápi??  Bola som ako bez života.. Tak veľmi si mi ublížil.. Si pre mňa už ako cudzí človek.. Nepoznám ťa.. Netuším, čo si počas toho posledného polroku robil, no ani ma to nezaujíma! A nemysli si, že keď si nejaký super spevák a napíšeš mi odkaz, že ti chýbam, sa to všetko napraví.. Neznášam ťa..“ vykričala som mu v tej chvíli všetko, čo ma už tak dlho ťažilo! Slzy sa mi rinuli z očí a Niall si ma bez slova k sebe pritúlil.. Nevládala som sa vzpierať a preto som tam v jeho náruči plakala ako malá.. Čierna skrinka, ktorú som mala niekoľko mesiacov uzamknutú na dne svojho srdca sa opäť otvorila a mne sa to všetko opäť prehrávalo pred očami ako nejaký film.. Všetky naše správy, náš rozhovor, tá pieseň, jeho úsmev, moju radosť, keď som si od neho našla správu.. Všetko sa vrátilo! Prúd sĺz som nemohla zastaviť, hoci som si uvedomovala, že by som už mala prestať... Po pár minútach som už však nevládala ani plakať a tak som sa z Niallovho náručia vymanila a sadla som si tak, ako predtým..

----->  http://www.youtube.com/watch?v=yVQ20P46Qwc&list=FLJX9NTfioVlpE54Lua_Qf_w&index=1&feature=plpp_video

„Jess, nikdy som ti nechcel ublížiť!!“ povedal smutným hlasom.. Pozrela som mu do očí v ktorých mal zlomený pohľad a zrazu sa mu po tvári skotúľala slza..

„Ale podarilo sa ti to“ povedala som ticho.

„Prosím ťa.. Veľmi ťa prosím, odpustíš mi? Nikdy som ťa nechcel stratiť a viem, že to bola tá najväčšia chyba môjho života.. Ja hlupák som si nahováral, že keď budem mať koncerty a milión iných povinností, len by si bola smutná, že ti neodpisujem a nemal by som na teba čas a bolo by to takto lepšie.. A už niekoľko tisíc krát som to oľutoval, ver mi...“ vravel pričom mi hľadel priamo do očí.

„Neviem Niall... Musím si to všetko nechať prejsť hlavou..“ uhla som pohľadom.

„Máš toľko času, koľko len chceš..“

„Lenže ja už ani neviem kto si!“ povedala som po chvíli zlomene.

„Som presne ten istý, ako predtým Jess.. Poznáš ma najlepšie zo všetkých.. Vieš o mne všetko..“

„Prepáč, ja ... neviem či to zvládnem.“

„Zvládneš to! Musíš, pretože ja sa ťa už nehodlám opustiť a už nikdy ťa neodignorujem! Sľubujem!“

„Si si istý?“

„Na milión percent!“

„Tak dobre“ povedala som a postavila som sa.

„Čo dobre? A kam ideš?“ pozrel na mňa vyplašene Niall, pričom sa aj on postavil.

„Poznáš tú vetu odpúšťam ale nezabúdam?“ opýtala som sa ho pokojne.

„Jess, čo to?“

„Poznáš či nie?“ prerušila som ho.

„Hej, ale čo to má spoločné s nami?“

„Má to veľa spoločného so mnou.. Odpustím ti, no nikdy na to nezabudnem Niall.. Je mi to ľúto..“

„Jess, prosím, neodchádzaj!“ objal ma zozadu, keďže som už bola pripravená na odchod.

Opäť mnou prešiel elektrický prúd a bolo to až tak intenzívne, že sa celé moje telo zachvelo.

„Je ti zima?“ opýtal sa z ničoho nič.

„Nie..“ povedala som, pričom cezo mňa bez opýtania prehodil svoju mikinu. Vo chvíli, keď som pocítila jeho vôňu, myslela som, že omdliem.. Stála som tam ako kamenný stĺp a hoci som chcela odísť, moje nohy boli ako prilepené k zemi! Nedokázala som sa ani pohnúť.. Niall sa zrazu postavil tesne predo mňa a zahľadel sa mi do očí.. Vpíjal sa do mňa pohľadom tak intenzívne, až mi prišlo nevoľno.. Jeho tvár bola len pár centimetrov od tej mojej a ja som mala pocit, že teraz neexistuje nikto a nič iné, len my dvaja..

„Jess, prosím ťa.. Nezahadzuj to všetko pekné čo sme spolu prežili.. Aj keď to bolo len písanie, pre nás to bolo niečo oveľa oveľa viac.. Vieš to, vieš ako veľmi ťa mám rád a ako veľmi to ľutujem, tak prečo mi nechceš dať druhú šancu?? Prečo ma takto trápiš?“ zdvihol hlas.

„Nekrič na mňa! Na to ty, nemáš právo!“ povedala som nahnevane.

„Prepáč, ale som už zúfalý.. Neviem, čo mám urobiť preto, aby som si ťa opäť získal...Snažím sa Jess, naozaj sa snažím! Myslíš, že by som tu dnes bol, keby som ťa nechcel vidieť, myslíš, že by som tu bol, keby si mi nechýbala...?? Čo musím spraviť, aby si to pochopila??“

„Nemusíš robiť nič..“ odmlčala som sa. „Vieš, kedysi bolo mojím snom ťa stretnúť, nielen ako speváka, ale aj ako môjho Nialla, s ktorým som viedla tie nekonečné rozhovory na Facebooku, ktoré ma robili takou šťastnou.. A ver mi, že by ma nikdy nenapadlo, že keď ťa už konečne uvidím a budeš stáť takto blízko mňa, budem na teba tak nahnevaná a budem od teba chcieť čo najskôr utiecť ako teraz..“

„Jess, já..“ začal no ja som ho hneď prerušila.

„Nie Niall.. Prosím ťa, už radšej nič nehovor..“ položila som svoj ukazovák na jeho pery.

Ešte vždy sme si pozerali do očí a ja som vedela, že to už dlhšie nevydržím.. Nemohla som tam už dlhšie zostať a tak som ho len objala.

„Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi si mi chýbal ty, Niall“ pošepkala som mu a rozutekala som sa preč.

„Jeees, počkáj!“ kričal za mnou, no ja som to ignorovala... Utekala som ako nejaký vrah z miesta činu.. Teda, práve som bola účastníkom vraždy našich citov a aj nášho kamarátstva.. Uvedomovala som si, že som to práve týmto útekom všetko zničila.. No nemohla som tam pri ňom zostať.. Len pohľad naňho mi ubližoval..

Po chvíli utekania som zastala celá zadýchaná a klesla som na zem. Srdcervúco som sa rozplakala a musela som zo seba dostať všetku zlosť, sklamanie a spomienky.. Nedokázala som vnímať okolie a ani nič iné.. Teraz som tu bola len ja proti celému svetu!

Never say Never18

Ahojte! Takže za tento koniec mi asi niečo spravíte, no keby ste veľmi veľmi chceli a ja by som stihla napísať ďalšiu, možno by som ju tu ešte večer dala(alebo zajtra).. Ale to len možno :D! Takže ak dnes chcete ešte jednu, tak do komentu mi napíšte.. Ak nebude záujem, tak nič :P...A ešte by som vás chcela poprosiť, aby ste mi zahlasovali v ankete(ak ste ešte nestihli), aby som mala prehľad, kto to číta ;).. Ďakujém :-*

Jessica

„Môžem?“ zaklopal na dvere mojej izby ocko.

„Jasné!“ povedala som a on vošiel.

„Hey.“

„Hii“ usmiala som sa na neho.

„Ako sa máme?“

„Dobre, čo ty?“ opýtala som sa.

„Fajn.. Ako bolo včera v meste?“

„Naozaj si prišiel kvôli tomu?“ uškrnula som sa naňho, pretože na ňom bolo vidno, že mi chce niečo povedať a málokedy sa ma pýta otázku ako bolo v meste..

„Odhalila si ma“ zasmial sa na mojom výraze.

„Veď ako vždy..“

„Ale ešte pred tým mi môžeš povedať, ako bolo v tom meste“ povedal pobavene.

„Bolo úžasne.. Boli sme v karaoke bare a dokonca som dostala ponuku, ísť sa pozrieť do štúdia v Dubline a zaspievať im tam niečo.“

„To vážne?? Ale akoto??“ pýtal sa nadšene.

„Oci, o tom potom“ žmurkla som naňho.

„Tak teda dobre..“

„Takže čo si to chcel?“ opýtala som sa v snahe dostať to z neho.

„Mám pre teba hmm ... prekvapko“ povedal záhadne.

„A aké?“

„Keďže je to prekvapko, zatiaľ ti ho neprezradím“ zasmial sa.

„Ahaa.. Tak čo potom?“ nechápala som.

„Mohla by si dnes o 18tej niekam prísť?“

„A kam?“

„Poznáš miesto, kde sú tie 4 staré stromy?“

„Myslíš tam, kde si ma brával, keď som bola menšia?“

„Áno, presne tam.. Vieš kde to je?“

„Jasné“ povedala som s úsmevom.

„Tak tam dnes večer choď.. Bude ťa tam čakať to prekvapenie“ pohladil ma po líci.

„Mám sa báť?“

„Nie, nemusíš.. Dúfam, že ťa to poteší a budeš rovnako šťastná ako predtým“ povedal.

„Absolútne nechápem, čo mi tým chceš povedať, ale pôjdem tam..“ povedala som s grimasou.

„Nevadí, hlavne tam choď, prosím ťa..“ zasmial sa.

„Ak ti to spraví radosť..“

„Snáď to spraví radosť aj tebe..“ usmial sa.

„Tak to som veľmi zvedavá“ povedala som trochu zmätene, pretože naozaj netuším, čo sa tam bude diať..

„Máš byť načo! Možno sa ti tým splní jeden z tvojich snov slniečko“ dal mi pusu na líce a postavil sa na odchod.

„Páni, tak to som už dvojnásobne zvedavá“ povedala som nedočkavo.

Ocko na mňa žmurkol, ja som mu ešte venovala úsmev a zatvoril za sebou dvere..

Keď odišiel, zvalila som sa na posteľ, pozrela som sa do stropu a rozmýšľala som nad tým, čo to asi bude.. Indície? Že mám ísť k štyrom starým stromom, bude ma tam čakať prekvapenie a možno sa mi splní sen..

„Nemám ani potuchy“ pomyslela som si rozmýšľajúc nad tým.

Neviem čo tým ocko myslel.. Som naozaj zvedavá, čo to bude.. A dúfam, že sa na opačnú stranu mesta nebudem trepať len tak..

Niall

Sedel som na hotelovej izbe, sledoval nejaký TV program, ktorému som aj tak nerozumel, keď v tom niekto zaklopal.

„Dnes o 5 pm buď pripravený“ vyhŕkol na mňa John, keď som mu otvoril.

„To vážne?? Ty si to vybavil?“ povedal som nadšene.

„Áno, no musíme to tam ešte trochu upraviť.. Pôjdem tam s tebou, aby som ti ukázal kde to je a potom keď skončíte, mi zavoláš a ja po teba prídem, okay?“

„Dobre! Takže o hodinu?“ opýtal som sa pre istotu.

„Hej.. Počkám ťa dole v hale.. A nezabudni si pripraviť nejaký monológ..“

„Snáď to bude aj dialóg“ uškrnul som sa.

„Snáď.. Tak ja teraz idem za ostatnými do mesta a potom sa stretneme..“

„Počkaj ešte“ stiahol som ho za ruku.
„Áno?“ otočil sa.

„Ako sa tvárila, keď si jej to vravel?“ opýtal som sa zvedavo.

„Netuší o čo ide, no myslím, že sa teší a je strašne zvedavá!“ usmial sa.

„Ďakujem John.. Neviem, čo by som bez teba...“

„Dobre, dobre.. Teraz už naozaj musím ísť.. Tak o hodinu v hale!“ povedal a zmizol vo výťahu.

„Konečne ju uvidím! Konečne jej budem môcť všetko povedať!“ skákal som po izbe šťastný-prešťastný..

Jess

Keďže neviem, čo sa tam bude diať, doma som mala väčšiu dilemu, čo si obliecť.. Niečo elegantnejšie? Nie, veď nič neoslavujem.. Rozhodla som sa teda pre pohodlné rifle, červenú mikinu s Mickey Mouse, pár náramkov a modré Vansy.. Veď čo také extra sa tam môže diať? To je v podstate jedno.. Vlasy som si dala do drdolu a bola som pripravená.. Pohodlne, no zároveň športovo..

Na autobuse som sa zviezla až na konečnú zastávku, prešla som pomedzi novo vystavané domy, a odtiaľ je to už len kúsok..

Po celý čas som v sebe mala akési napätie, ktoré sa stupňovalo tým viac, čím bližšie som tomu miestu bola.. Pomaly som vyšla miernym kopcom a keď som bola už hore, zrazu sa mi naskytol krásny pohľad.. Stáli tam tie 4 staré stromy a pod nimi boli rozsvietené lampáše medzi ktorými bolo miesto na sedenie..

„Páni“ povedala som očarená týmto pohľadom. Slnko už pomaly zapadá a obloha je sfarbená tmavo modrou a červenkastou farbou.. Krása!

Po chvíli som sa spamätala a pohla som sa z miesta. Opatrne som vykročila pomedzi lampáše a sadla som si na jeden z veľkých vankúšov. Rozhliadla som sa naokolo, no nikoho som tam nevidela.. Pozrela som sa aj na miesto vedľa mňa a až teraz som si všimla, že na ďalšom vankúši je položená červená ruža s nejakou malou obálkou. Ružu som si teda vzala do ruky a intuitívne som k nej privoňala.. Na chvíľu ma omámila tá jej vôňa a ja som sa zasnívala..

„Aká romantika“ pomyslela som si..

Po chvíli som si teda otvorila malú obálku v ktorej bol lístoček, na ktorom bolo napísané:

I miss you so much!

Čože? Nechápem.. Prečo je to po anglicky? A prečo ma sem poslal práve ocko? To on to pre mňa pripravil?? Ale veď ja nemám žiaden sviatok... Niečo mi uniklo? Hlavou mi vírili viaceré scenáre, čo sa teraz stane, no pravdepodobne sa ani jeden z nich nepotvrdí..

„I am glad you came!“ ozvalo sa zrazu za mnou, čo ma vyrušilo z môjho premýšľania..

Pomaly som sa teda s obavou otočila a osoba, ktorá tam stála mi vybila dych! 

Never say Never17

Ahojte :)! Tak ako prvé dni v škole? Sú tu aj nejaké prváčky na strednej? Snáď sa vám zatiaľ na nových školách páči.. ;).. A dúfam, že sa vám bude páčiť aj táto nová časť, pretože ja s ňou nie som veľmi spokojná, no vy dúfam budete.. :-*

Každý deň po ceste do alebo zo školy, som obdivovala tú nádhernú prírodu okolo seba a to premenlivé počasie.. Ako sa zo dňa na deň mení, tráva je už po zime sviežo zelená a  teplota sa na teplomeroch šplhá čím ďalej tým vyššie.. V podstate, už o chvíľu nám začína leto.. Bože, ako rýchlo to všetko beží..

V škole mám teraz veľa praxe, takže sa nemusím veľa učiť, čo je super, pretože aj tak mám momentálne obdobie, kedy učiť sa je pre mňa niečo nemysliteľné! Prečo? Ani sama neviem a doteraz sa mi to ešte ani nestalo a neviem, čím to bude.. Nemôžem sa na nič sústrediť, nechutí mi jesť a v bruchu mám divný pocit.. Som nervózna? Nie, nie, veď z čoho? Síce o necelých 64 hodín uvidím Nialla.. Žeby to bol ten dôvod? Nie, nemyslím si!

„Mala by som sa dať dokopy“ pomyslela som si v snahe nemyslieť už na to...

Niall

„Sme na Slovensku“ pomyslel som si, keď sme vychádzali z lietadla.. Prišli sme sem 2 dni pred koncertom, keďže sa tu chceme trošku rozhliadnuť a prezrieť si mesto.. Kto vie, kedy tu prídeme najbližšie, no myslím, že nie tak skoro.. A samozrejme, zajtra nás ešte čaká skúška..

„Vyzerá to sľubne“ uškrnul sa na nás Louis, keď sa rozhliadol okolo seba na letisku.

„Vitajte na Slovensku!“ pribehol k nám muž s ceduľkou One Direction..

„Ďakujeme“ povedali sme zborovo.

„Volám sa John Jackson a som organizátorom vášho koncertu.. Sme veľmi radi, že ste prišli a keby ste mali nejaké špeciálne otázky či požiadavky, môžete sa na mňa obrátiť“ vysvetľoval nám s úsmevom, pričom som obdivoval jeho skvelú angličtinu..

„Máme pre vás pripravené auto, ktoré vás odvezie do hotela a tam vás už budú čakať pracovníci hotela.. Dúfam, že sa vám tu bude páčiť a budete sa tu dobre cítiť.. Teraz vás odprevadím k autu a tak o hodinu, prídem za vami do hotela, kde vám vysvetlím, čo a ako..“

„Okay! Ďakujeme za informácie, určite sa nám tu bude páčiť“ povedal Liam slušne.

„Nejaké otázky?“ opýtal sa nás.

„Kedy si budeme môcť ísť prezrieť mesto?“ opýtal sa Harry.

„Časový harmonogram vám presnejšie poviem v hoteli, no myslím, že do mesta pôjdete zajtra..“

„A máte tu pekné dievčatá?“ opýtal sa Harry s úsmevom a zdvihnutím obočím.

„Harold!“ okríkol ho Liam.

„No čo? Veď sa len pýtam!“

„To nič..Tie najkrajšie!“ zasmial sa pán Jackson a ukázal na svoju obrúčku na ruke.

„Sám nie som odtiaľto a vzal som si Slovenku, takže..“ vysvetlil nám pobavene.

„To vážne? A odkiaľ ste, ak sa môžem opýtať?“ chcel vedieť prekvapený Louis.

„Z Dublinu, v Írsku..“

„Niall, nebudeš jediný Ír na Slovensku“ zasmial sa Harry.

„Ja som taktiež z Írska, z Mullingaru..“ zapojil som sa do debaty.

„Áno viem..“ povedal a pozrel na mňa tak ... zvláštne!

„Tak a nastupovať!“ povedal John, ako nám povedal, že ho máme volať, keď sme prišli k autu..

Cestou do hotela som rozmýšľal nad tým, prečo sa na mňa John pozrel tak divne, keď som povedal, že som z Írska.. Nechápal som..

„Ten John, vyzerá v pohode“ povedal Harry počas cesty.

„Hej.. A má super priezvisko.. Že Jackson.. Nie je rodina s „Majklom“?“ zasmial sa Louis.

„Čo ste vraveli?“ vytrhli ma z premýšľania.

„Rozoberáme Johnove priezvisko, ty neprítomný“ uškrnul sa Louis.

No jasné! Jackson! Veď to je.. Jessicin otec.. Až teraz mi doplo! Ale nechápem, prečo na mňa tak pozrel.. Žeby mu o mne Jess niečo vravela? Nie, veď prečo by aj...

Musím sa s ním porozprávať.. Mám plán a dúfam, že mi aj vyjde.. On by ju len dostal do mojej blízkosti a ja sa s ňou potom budem môcť porozprávam..

Keď sme prišli do hotela, privítala nás jeho manažérka spolu s pár pracovníkmi.. Hotel vyzerá naozaj luxusne a to nielen z vonku, ale aj z vnútra.. Som zvedavý na tie izby..

Ubytovali sme sa, výťahom sa odviezli do svojich apartmánov a šli na večeru..

Po večeri sme sa mali stretnúť s Johnom v Lobby bare, kde už na nás čakal a rozprával sa s manažérkou hotela.. Asi niečo vybavovali, ohľadom nášho pobytu..

John nám povedal náš harmonogram, vysvetlil nám kde, kedy a ako a my sme ho poslušne počúvali, pričom sme ho občas prerušili nejakou otázkou.. Bol to milý a usmievavý chlapík, ktorý si dokázal získať ľudí a to sa mi na ňom páči.. Správa sa slušne a rešpektuje naše potreby... Ak sa nám niečo v našom rozvrhu nepáčilo, povedali sme mu, ako by to asi bolo lepšie a on to prehodnotil a povedal svoj názor, prípadne sa nám snažil vyjsť čo najviac v ústrety..

Keď sme si všetko vyjasnili a John povedal, že už máme po zbytok večera voľno všetci sme sa postavili na odchod s tým, že ideme na izby, pretože sa nám nechcelo ísť takto večer do mesta, ktoré nepoznáme a navyše sa predierať fanúšičkami, ktoré stoja pred hotelom.. Chalani už boli trošku ďalej, no ja som sa ešte vrátil k Johnovi..

„John?“ začal som neisto.

„Áno Niall?“ pozrel na mňa zvedavo.

„Mohol by som ťa o niečo poprosiť?“

„Podľa toho čo to bude..“

„Vieš ja... Chcel by som sa stretnúť s Jessicou, no..“

„Len si nie som istý, či aj on a s tebou“ prerušil ma..

„Ako to myslíš?“

„Niall, viem čo sa stalo.. Podľa mňa to nie je dobrý nápad..“

„Musím sa s ňou porozprávať! Neviem, čo ti povedala, ale určite to nebolo všetko..“

„Ak by sa s tebou stretnúť chcela, tak už mi to povie.. Veď ani na váš koncert nechcela ísť..“

„To vážne?“ povedal som prekvapene.. Viem, že Jess, bola veľká directionerka a veľmi sa tešila na deň, keď prídeme a teraz nechce prísť??! To nedáva zmysel..

„Áno..“

„Ale nakoniec príde, že?“ povedal som s nádejou.

„Ak si to na poslednú chvíľu nerozmyslí, tak by tam mala byť..“

„Prosím John! Musím ju vidieť a porozprávať sa s ňou..“

„Niall, ja...“

„Ja viem, že to je divné.. Teda myslím tento celý náš rozhovor, pretože ty si jej otec ale keď ja už o tom, že ju stretnem, snívam tak dlho.. A viem, že sa na mňa určite hnevá, no mňa to všetko tak veľmi mrzí..“ pokračoval som zúfalo..

„Môžem sa jej opýtať, no nič ti nesľubujem!“

„A čo keby sme to spravili tak, že by nevedela, s kým sa stretne, len by niekde prišla a tam by som bol aj ja..“

„Bojíš sa, že keby som jej povedal, že ide o teba, nepríde?“ prerušil ma.

„Tak trochu..“ priznal som.

„Ale pamätaj, že to je moja dcéra a ak jej ešte niekedy ublížiš..“ začal a ja som naňho vyvalil oči.

„Ublížil?? Veď ja by som jej nikdy nedokázal ublížiť..“ povedal som.

„Hmmm..“

„Takže mi pomôžeš?“

„Ale len preto, že keď si s tebou písala, bola oveľa šťastnejšia, než teraz..“

„Ďakujem John!“ objal som  ho nadšene.

„Tak dobre, dobre..“ zasmial sa. „Zajtra sa pokúsim niečo vybaviť..“ povedal.

„Si úžasný!“

„Áno, hovoria to o mne“ uškrnul sa a ja som sa len pousmial.

„Okej, tak ja už idem hore.. Maj sa a ďakujem“ povedal som nadšene a do izby som prišiel vysmiaty a s nádejou, že sa s ňou zajtra uvidím!

„A tebe čo sa stalo, že si vysmiaty ako lečo??“ opýtal sa ma Louis, ktorý bol na našej izbe..

„Zajtra ju asi uvidím!“ povedal som nadšene. Chalani o Jess vedeli, len to najzákladnejšie..

„Koho?“ pozrel na mňa nechápavo Zayn.

„Jessicu..“

„Akoto?“ opýtal sa Liam.

„John je totiž jej otec.. Tak nám má vybaviť stretko..“

„John je jej otec?? Are you kidding me??“

„Nie, myslím to smrteľne vážne!“

„Tak teda good luck bro!“ pobúchal ma po ramene Liam.

„Thanks bro!“ povedal som a šťastne som sa zvalil na posteľ.. Snáď to dobre dopadne..

Never say Never16

To bol ten najúžasnejší tanečný film, aký som kedy videla!“ nadchýnala som sa, keď sme vyšli z kina.

„A ten herec??!“ rozplývala sa Alex.

„Ešte teraz nedýcham!“ zasmiala som sa.

„Ja sa zaňho chcem vydať!“ vravela mi rozhodne.

„Ešte dobre, že tu nie je Matúš“ vravela som pobavene.

„To mi je v tejto chvíli jedno.. Aj keby tu bol.. Jess, ja ho chcem spoznať!!“

„V tom prípade veľa šťastia! A potom ma s ním môžeš zoznámiť..“

„To určite!! Ešte by si mi ho prebrala :D..“

„Niéé.. To by som si nedovolila“ povedala som s prekríženými prstami na rukách.

„Ja som to videla.“

„A čo?“ zatvárila som sa nevinne.

„Tie prekrížené prsty!“

„Poďme už“ ťahala som ju preč z obchoďáku..

„Už sa teším, keď prídem domov a nájdem si ho na nete. Ako sa to volal?“

„To by si ako jeho budúca manželka mohla vedieť“ uškrnula som sa.

„Ja to viem, len som ťa chcela vyskúšať..“

„Tak schválne.. Ako sa to volal?“ opýtala som sa, hoci som vedela, že Alex nemá ani potuchy.

„Hmm..“ rozmýšľala.

„Jasné, že nevieš“ zasmiala som sa na jej výraze.

„Tak už ma netráp“ pozrela na mňa psími očami, keďže odpoveď nevedela.

„Tak teda dobre.. Volá sa Ryan Guzman! Alebo keby si si dala do Googlu naj sexi herec na svete, tak ti ho možno vyhodí“ zasmiala som sa.

„No ha ha ha! Teda, aj keď...“ zachichotala sa Alex.

„Tak už póď, inak nestihneme posledný autobus, ktorý nám ide..“

„Neviem koho nápad bol ísť až na 20:00 do kina.“

„Dobre, dobre..“ neprotestovala som..

Ďalšie dni mi plynuli ako voda a pritom mi prišli všetky ako jeden.. Každodenná rutina.. Raňajky, škola, obed, poobedie strávené s Alex buď u mňa alebo u nej, hranie sa s Tracy, učenie sa na testy či skúšania, večera, internet a spať.. Občas tam boli aj určité zmeny, rôzne výlety, rodinné oslavy či shopping days.. 

Veď to poznáte..

V piatok večer sme sa s Alex dohodli na tom, že spolu pôjdeme do klubu, kde je karaoke a poriadne sa zabavíme.. Už dlhšie sme neboli na žiadnej diskotéke a ani na akciách, čo sa organizovali v meste, pretože sme toho v škole mali veľmi veľa, takže sme sa drvili na rôzne testy a na zábavu už nebol čas.. A keďže sme si konečne povedali, že si to už môžeme dovoliť, tak sme si vybrali práve dnešný večer..

Doma som sa hodinu pred odchodom začala pripravovať, líčiť a všetko potrebné. Dala som si ešte rýchlu sprchu, umyla som si vlasy a vybrala som si zo skrine veci, ktoré si oblečiem..

Po dlhom rozmýšľaní a kombinovaní, som si vybrala rifle, tričko s nápisom, hnedé čižmičky a nejaké tie doplnky.. Keďže je vonku už relatívne teplo, nemusím sa nejako extra naobliekať a stačí, keď si na seba len niečo prehodím..

Na tvár som si dala jemný make-up, oči som si zvýraznila čiernou linkou a naniesla som hnedé očné tiene.. Na pery som si natrela svetlý lesk a vlasy som si nechala voľne padať na plecia a do tváre.. Pozrela som sa do svojho veľkého zrkadla a skonštatovala som, že to vyzerá dobre a som pripravená!

S Alex sme sa stretli pred klubom, ktorý sa volá Karaoke bar Black and White a nachádza sa v centre mesta.. Dostať sa dnu nebol problém a tak sme si sadli k baru a objednali sme si niečo na pitie.. Po chvíli prišiel dokonca aj Matúš a tak sme sa zabávali všetci traja..

Zo začiatku sme len tak kecali pri bare, no potom sa dnu dovalilo akosi veľa ľudí naraz a tak sa začala tá pravá karaoke show! Bola o to doslova bitka, pretože každý druhý si chcel ísť zaspievať a zabaviť sa... Počas sledovania všetkých vystúpení, sme sa aj poriadne nasmiali, pretože poniektorí okrem spievania aj tancovali, keďže sa neovládli a tak sme sa riadne zabavili! Ku koncu sme si mysleli, že sa tam už ani nedostaneme, no Matúš nás akosi pretlačil až dopredu a tak nám zrazu ktosi strčil do rúk mikrofóny a z reprákov začali hrať prvé tóny pesničky od Bruno Mars – The lazy song! S Alex sme si vymenili pohľady a s úsmevom sme začali spievať text pesničky, ktorý nám premietali na plátne pred nami. Mne to síce až tak netrebalo, keďže tú pesničku mám veľmi rada, slová poznám a tak som sa mohla odviazať a spievať na celé hrdlo.. K skladbe sme si strihli aj pár tanečných kreácií, ktoré už máme dávno nacvičené a teraz sme ich konečne mohli predviesť! Naše vystúpenie sme si maximálne užili, vložili sme do toho všetko, zaspievali sme si to po svojom a tak sme s dobrým pocitom, úsmevom na tvári a za veľkého potlesku odišli z parketu späť k baru..

„To bolo niečo!“ povedala som nadšene.

„Máš pravdu. Sme proste skvelé!“ ťapli sme si rukami.

„Páni, boli ste úžasné!“ pribehol k nám nadšený Matúš a pobozkal Alex.

„Ďakujeme!“ povedali sme s úsmevom a štrngli sme si pohárikmi, ktoré sme mali pred sebou..

„Poď, ideme si zatancovať“ ťahal Matúš za ruku Alex na parket..

„Okej, hneď prídem za tebou“ povedala mu a on sa stratil v dave.

„Ideš s nami?“ opýtala sa ma.

„Teraz nie, ale tak o 10 minút prídem za vami“ povedala som s úsmevom.

„Dobre.. Inak dúfam, že nevadí, keď tu je Matúš s nami..“

„Nie, čosíí.. Aspoň je veselšie... A som rada, že si šťastná!“ objala som ju.

„Tak fajn.. Čakáme ťa“ ukázala na parket a rozbehla sa za Matúšom..

Ja som osamela a objednala som si ešte minerálku keďže som dosť vysmädla.

Ponorila som sa do svojich myšlienok a tak trochu som závidela Alex, že má takého super chalana vedľa seba.. Spomenula som si na Nialla, no toho som hneď zo svojej hlavy vyhnala, keďže som teraz naňho nechcela myslieť..

„Keď príde pravý čas, aj ty si niekoho nájdeš Jess“ hovorila som si sama pre seba.

„Hey! It was really good performance..“ započula som zrazu, čo ma vytrhlo z rozmýšľania a ja som sa otočila. Stál za mnou nejakí chlap, okolo 30-tky, celkom fešák.

„Hi, thank you very much“ povedala som s úsmevom, hoci som ešte nevedela, prečo sa rozprávame po anglicky.

„Volám sa Richard Cole a práve hľadám nové mladé talenty pre naše nahrávacie štúdio.. Som niečo ako hľadač talentov“ podal mi svoju vizitku a ja som na neho nechápavo pozerala..

„Som Jessica Jackson a ešte stále nechápem, prečo mi to hovoríte“ podala som mu ruku na zoznámenie a on sa na mne zasmial.

„Myslím si, že máš talent a veľký potencionál a preto by som chcel, aby si sa k nám prišla niekedy ukázať.. Teda myslím do nášho štúdia..“ vysvetlil mi.

„To myslíte vážne?“ vyvalila som naňho oči.

„Jasné“ povedal s úsmevom.

„Ale vy asi nebudete odtiaľto, však?“ opýtala som sa, keďže ešte stále sme sa rozprávali po anglicky.

„Nie.. Som z Dublinu a hoci mám teraz dovolenku, musel som ťa osloviť..“ povedal pobavene.

„Ahá, tak teraz už chápem“ zasmiala som sa.

„A to štúdio je taktiež v Dubline“ podotkol..

„Máte šťastie, že tam idem cez leto na prázdniny“ povedala som s vydýchnutím.

„To vážne? Tak to je super.. Takže tak o mesiac, keď tam budeš, ozvi sa mi“ žmurkol na mňa.

„Tak teda dobre..“ usmiala som sa.

„Tak ja už pôjdem.. Bye!“
„Bye..“ rozlúčili sme sa a odišiel.

Chvíľu som tam šokovane zostala sedieť, keďže mi to ešte stále akosi nedochádzalo.

„Kto to bol?“ prisadla si vedľa mňa Alex.

Bez slova som jej podala vizitku a ona si ju „preštudovala“.

„A?“ opýtala sa zmätene.

„Vraj je to nejaký hľadač talentov.. Povedal mi, že sa mu páčilo naše vystúpenie a hľadá nových spevákov a chcel, aby som sa im prišla do štúdia ukázať..“

„Veď to je super Jess... A kde je to štúdio??“

„V Dubline“ povedala som pobavene.

„Čože?“ zabehlo jej pitie a ja som ju musela pobúchať po chrbte, aby sa nezadusila..

„Si OK?“ opýtala som sa po chvíli.

„Už hej.. No takže.. Čo som vravela?“

„Ja som vravela, že to štúdio je v Dubline v Írsku..“

„A to ako trafil na Slovensko??“ povedala s úškrnom Alex.

„Vraj je tu na dovolenke..“ povedala som neisto.

„A čo si mu na to povedala?“

„Že idem cez prázdniny do Dublinu a on, že to je super a mám sa mu potom ozvať..“

„Woow!“

„Čo je?“

„Nič.. Ja len, že to je divné..“

„Prečo myslíš?“

„Veď to je ako scéna vystrihnutá z filmu“ zasmiala sa.

„Ja viem.. Ale aj tak ma to potešilo..“

„Tak poď už tancovať, inak tu vysedíš dieru“ povedala pobavene a obe sme sa vybrali na parket, kde sme to poriadne roztočili..

Jessica

Alex

Never say Never15

Ahojte :)! Takže dnes tu máme  posledný prázdninový deň... Ako ste si užili prázdniny?? Podľa mňa zbehli neskutočne rýchlo, no aj napriek tomu to boli moje najúžasnejšie prázdniny! ;).. Už nebudem veľa kecať, takže príjemné čítanie ;)...

Jessica Jackson! To snáď nie je možné! What the hell..?!

Asi päť minút som očami behal z jej mena na profilovú fotku s otvorenými ústami a nemohol som sa spamätať! V jednej sekunde sa mi všetko vrátilo!  Naše písanie, náš jediný rozhovor cez skype a potom to kruté odlúčenie..

Zahľadel som sa na jej fotku a rozmýšľal som nad tým, ako môže byť niekto tak dokonalý.. 

„Vôbec sa nezmenila“ pomyslel som si s úsmevom..

Kolónka „pridať priateľa“ ma však neskutočne lákala, no keď som si uvedomil, že to ja som to medzi nami všetko ukončil, neodvážil som sa na ňu kliknúť.. Navyše, povedal som jej, že sa volám John, takže by bolo veľmi nenápadné, keby si ju pridal Niall Horan.. A hoci ona nevie, že som to bol ja a mohol by som si vytvoriť nový účet s menom John, nedokázal by som jej takto klamať.. Aj keď by to bola šanca opäť si 

s ňou písať..

Ani neviem ako, ale po tvári mi začali stekať slzy, ktoré som si všimol až teraz, no nebránil som im... Prešlo síce už asi pol roka od kedy sme si písali naposledy, no ja som na ňu ešte stále neprestal myslieť.. Snažil som sa na ňu zabudnúť, no nešlo to! A teraz, keď som už bol relatívne v pohode sa stane toto??!

Ani si neviete predstaviť, čo som prežíval pred pol rokom.. Bolo to jedno z mojich najťažších období.. Bol som taký hlúpy.. Totálny idiot! Nemal som si s ňou prestať písať, pretože ona robila moje dni krajšími, keď som čítal jej správy – usmieval som sa od ucha k uchu a mal som najlepšiu kamarátku, ktorá mi verila a ktorá so mnou všetko prežívala.. Bolo jej jedno, či som skutočný Niall Horan alebo niekto iný... Mala rada MŇA a nie moju slávu! Viem, že mám chalanov, ich zbožňujem a nedokázal by som bez nich byť, no s ňou to bolo predsa len čosi iné..

A keď mi ten posledný týždeň neodpisovala bol som celý bez seba, nervózny a správy som si kontroloval každú hodinu, no nikdy nič nové.. Potom mi niekto hekol účet a tak som si ho musel zrušiť... Hneď na druhý deň som si chcel vytvoriť nový, lenže akurát v ten deň nám náš, teraz už bývalý manažment, dával „rady do života“ a keď rozprávali o tom, aby sme svojim fanúšikom odpisovali čo najviac, len aby sme neudržiavali až také blízke kontakty ako napríklad udržiavam ja, lebo sa môžeme kedykoľvek popáliť, trhlo mnou.. Neviem odkiaľ vedeli o mne a Jess, no presviedčali ma, aby som s tým skončil, lebo teraz keď ideme na turné, sa to dievča bude len zbytočne trápiť tým, že jej neodpisujem.. A aj keď som im vysvetľoval, že to je niečo úplne iné, povedali mi nech sa rozhodnem sám, no oni mi to neodporúčajú..

A tak som v ten deň rozmýšľal len nad tým, čo mi povedali.. Nakoniec som však dospel k tomu, že asi majú pravdu.. Fakt nebudem mať čas pravidelne jej odpisovať a to by štvalo nie len ju, ale aj mňa.. Bol som vtedy taký hlúpy! Nechal som sa nimi ovplyvniť a nahováral som si, že to tak bude lepšie.. No opak bol pravdou.. Trápil som sa kvôli tomu a nemohol som dokonca ani spávať..

A raz, keď som sa po dlhej dobe prihlásil na skype, našiel som si tam od nej niekoľko správ.. Zistil som, že mi vtedy neodpisovala preto, lebo jej nešiel počítač, no teraz to už je OK.. A potom sa ma pýtala, kde som zmizol a prečo jej neodpisujem..

Bola nahnevaná! A riadne! No ja som jej nemohol odpísať, lebo som si myslel, že som to totálne pokašľal a už by to nebolo také ako predtým..

Asi po mesiaci som sa však odhodlal a napísal som jej všetko o manažmente a vysvetlil som jej, prečo jej neodpisujem... Vedel som však, že sa to už nedá vrátiť a tak som sa odvtedy na skype radšej ani neprihlásil.. Teda, vytvoril som si nový účet, ktorý som používal miesto toho starého.. Neviem, či mi po tej mojej poslednej správe niečo písala alebo nie, no ja som nemal odvahu sa opäť prihlásiť.. Som zbabelec, viem, no neviem vysvetliť to, čo som spravil... Aj keď doteraz to veľmi ľutujem a keby som mohol vrátiť čas, tak to určite takto nepokazím a písal by som si s ňou ďalej..

No v poslednom čase som bol celkom happy, lebo sme sa dozvedeli, že koncert budeme mať aj na Slovensku! Je to moja príležitosť vidieť ju! No po tom všetkom neviem, či na ten koncert vôbec príde.. A ani sa jej to nemôžem opýtať, keďže si s ňou už nepíšem.. Budem v meste, kde žije Jess a neuvidím ju?! To by som si asi nikdy neodpustil!... Navyše, na Omegle mi písala, že ide na prázdniny do Írska! A ja tam vtedy budem tiež, takže...

„Ááá si hlupák Niall!!!“ okríkol som sa nahnevaný sám na seba.

Celé som to pokašľal, no keby sme sa stretli, mal by som aspoň šancu ospravedlniť sa jej.. A navyše, myslím, že raz spomínala, že jej otec organizuje všetky koncerty zahraničných interpretov v Bratislave, takže ho možno aj stretnem a cez neho by som si mohol vybaviť stretnutie s ňou..

Jessica

„Jess vstávaj! Zaspali sme..“ budila ma ráno nervózna Alex.

„A koľko je hodín?“

„Pol ôsmej!“ povedala a ja som rýchlosťou blesku vyskočila z postele.

„Tak to dopadne, keď ponocujeme“ povedala mierne pobavene.

„Nekecaj a obliekaj sa“ hodila som jej tričko.

Ja som si obliekla rifle a blúzku, ktorú som si priniesla z domu.. Hnedý svetrík nato a ešte teplú bundu, keďže je vonku ešte stále chladno..

Raňajky sme ani nestihli a už sme utekali na autobus..

„Ešteže máme prvú informu“ povedala som zadýchane, keďže sme tento autobus skoro nestihli.. Zavolala som spolužiačke, nech povie profesorke, že asi budeme chvíľu meškať a pozrela som na Alexinu grimasu.

„Čo je?“ opýtala som sa zvedavo.

„Ale nič.. Len, že som už hladná“ zasmiala sa.

„Veď ja tiež.. Vidím to na bagetu zo školského bufetu“ povedala som s úškrnom.

„Už zase? Chceš ma snáď otráviť?“

„Nie, bola by ťa škoda.. Teda aj keď..“

„Ále..“ prekrútila očami Alex.. Keby ma nepoznala, tak sa asi urazí, ale takto to je niečo ako jedným uchom dnu a druhým von..

Do školy sme prišli pár minút po ôsmej, dostali sme neskorý príchod a ešte sme aj stretli triednu.. Veď prečo nie?!

Učiteľka informatiky nás však našťastie nezapísala, takže sme sa usadili na svoje miesta a zapli sme si počítače..

Rozhliadla som sa po triede a pousmiala som sa. Facebook, ktorý má zapnutí každý, profesorka, ktorá niečo vysvetľuje, aj keď ju nikto nepočúva a zaspaté pohľady spolužiakov..

„Klasika“ povedala mi Alex, keď zbadala môj pohľad na ostatných.

Zapla som si teda facebook a prezrela som si, čo je nové.. Žiadne nové žiadosti, čo znamená, že ten chalan z Omegle si ma nepridal..

„Škoda, bol milý“ pomyslela som si..

Ďalších 20 minút hodiny som sa už len nudila.. Zistila som totiž, že od kedy si nepíšem s Niallom a som na počítači, nemám čo robiť.. S ním som si vtedy stále písala a keďže sme na seba mali šťastie, často sme sa tu takto ráno stretli...

Bože, zase naňho myslím.. Tak rada by som to vrátila..

„Jess? Čo keby sme dnes večer šli do kina?“ opýtala sa ma zrazu Alex.

„A čo ide?“

„Pokračovanie nejakého tanečného filmu..“

„Tak fajn“ usmiala som sa na ňu a keďže zazvonilo, presunuli sme sa do inej triedy..