27/04/2013

Forever 16

Hey guys! Dnes pridávam trochu dlhšiu časť, tak dúfam, že sa bude páčiť.. :) Btw, chcela by som veľmi poprosiť všetky tie z vás, ktoré máte svoje stránky s príbehmi alebo nejaké stránky na FB, že keď môžete, tak aby ste zdieľali moju stránku, Ď! Aaa komentáre by potešili ;)


„Byee“ zakričala som na celý autobus, keď som vystupovala a všetci mi kývali a lúčili sa so mnou. Náš dom sme mali po ceste, tak som poprosila šoféra, aby mi zastavil hneď pred ním.
Vystúpila som teda a pobrala sa po chodníčku, ktorý viedol od brány až k našim vchodovým dverám. Z kabelky som si vytiahla kľúč od domu, otočila som ním v kľučke a otvorila som dvere. Ešte som ani poriadne nevošla dnu a už ku mne odniekiaľ pribehol Dave.
„Vitaj doma sestrička“ objal ma s úškrnom a ja som naňho prekvapene pozrela.
„Ahoj Dave“ vyzula som sa a kufor som si položila do verandy.
„Tak čo, ako bolo?“ pýtal sa ma s úsmevom na tvári.
„Výborne!“
„Vážne? Nevyzeráš nejako nadšene“ povedal pobavene.
„Zato ty, máš akúsi podozrivo dobrú náladu“ povedala som so zdvihnutým obočím a on ma za ruku zatiahol do kuchyne..
„Dave, si v poriadku?“ chytila som sa jeho čela či náhodou nemá teplotu.
„Ale Sophie, prestaň prosím ťa, som úplne v poriadku..“
„Okrem hlavy“ podotkla som s úškrnom a on len pokrútil hlavou.
„Ide o otca“ začal a ja som si radšej sadla na barovú stoličku, ktorá bola v kuchyni.
„Čo je s ním?“ opýtala som sa čakajúc, čo povie.
„Nechápem to“ začal, no ja som ho hneď prerušila.
„Ja to nechápem už dlhšiu dobu Dave..“
„Počkaj, nevieš, čo chcem povedať..“
„Dobre, prepáč. Takže čo?“
„Pred pár dňami prišiel domov z nemocnice, to vieš, no a od vtedy, sa správa akosi inak..“
„Ako inak?“ nechápala som.
„Včera napríklad varil a bol aj na nákup!“
„Neverím!“ pozrela som naňho pochybovačne.
„Vážne! Pri telke už nesedí tak často ako pred tým a začína chodiť von a dokonca si hľadá novú prácu.
„A si si istý, že hovoríš o NAŠOM otcovi?“ vravela som celá prekvapená s otvorenými ústami.
„Sophiee“ zatiahol a ruky si založil na prsiach.
„No čo? Len sa mi nechce veriť, že je zrazu taký aktívny..“
„Myslím, že po tom vašom rozhovore v nemocnici, keď si mu povedala to, čo si o tom všetkom a o ňom myslíš, si konečne trochu vstúpil do svedomia a začína žiť od znova..“
„Žeby ho až tak ovplyvnili moje slová?“ pýtala som sa samej seba a naozaj som tomu nemohla uveriť..
„Dave, len to prosím ťa nezakríkni..“
„Dúfam, že nie..“
„A ozaj. Kde vlastne je?“
„Asi niekde hore..“
„Fajn“ zamrmlala som si a odišla som späť na chodbu. Vzala som si kufor a vyšla som hore schodmi do svojej izby, kde som si zapla hudbu a začala som sa vybaľovať..
Po chvíli som však začula klopanie a tak som stíšila hudbu a dnu vošiel otec. Vyzeral akosi inak! Nebol už taký strhaný a zamračený ako zvyčajne, ale vyzeral byť ... v pohode..
„Ahoj, už si doma?“
„Ahoj.. Hej, pred chvíľou som prišla.
„Aha.. Máš chvíľu? Rád by  som sa s tebou trochu porozprával“ povedal a mne padla sánka.. Naozaj povedal, že sa so mnou chce rozprávať?!
„Hmm.. Jasné“ povedala som po chvíli a sadol si na moju stoličku.

„Ako bolo?“ opýtal sa.
„Super“ povedala som prekvapene, že sa ma na to pýta.
„To je fajn.. Vieš Sophie, odkedy si mi v nemocnici vykričala všetko čo ťa pravdepodobne trápilo, veľa som rozmýšľal.. Nevedel som, že to s Davidom beriete až tak ťažko, myslel som si, že som v tom sám..  No potom ma mrzelo, keď som sa to všetko dozvedel a aj Dave mi povedal niektoré veci, o ktorých som ani nevedel a mala si pravdu, vtedy som myslel len na seba.. Odvtedy som sa už 2x stretol s mojim dávnym kamarátom, ktorý je psychológ a myslím, že mi to aj trochu pomohlo.. Povedal som si, že chcem naozaj začať od znova a že by som mal napraviť všetko, čo som za tie roky zbabral.. Daj mi prosím ťa šancu.. Chcem sa už z toho bludného kruhu dostať, no budem vás potrebovať. Oboch! Viem, že nie som najlepší otec.. Ale naozaj sa chcem polepšiť a byť tým, kým som bol dávno pred tým.. Môžeš mi odpustiť?“ dokončil svoj dlhý monológ a ja som si utrela slzu, ktorá sa mi vydrala von z oka..
„Vieš o tom, že to bol asi tvoj najdlhší monológ za posledných veľa rokov?“ zasmiala som sa cez slzy a on sa taktiež pousmial, čo mi vyčarilo ešte väčší úsmev na tvári.. Už len to, že sa usmial, sa mi teraz zdalo ako zázrak.
„Je to možné“ povedal zahanbene.
„Pozri, ak sa chceš naozaj tak veľmi zmeniť a dostať sa z toho, my s Davidom ti pomôžeme.. Len sa bojím, že sa to po čase opäť obráti k horšiemu.. Dúfam síce, že nie, ale stať sa to môže, preto sa nechcem tešiť predčasne. No už len to, že sa tu teraz spolu takto rozprávame a ty si sa aj usmial,“ odmlčala som sa „je pre mňa ako nejaký zázrak a ešte stále tomu nemôžem uveriť..“
„Ja viem.. A taktiež viem, že všetko čo som ti kedy povedal si budeš vždy pamätať, no aj napriek tomu sa vám chcem ospravedlniť a budem sa snažiť to všetko napraviť a mať s vami taký dobrý vzťah, aký sme mali kedysi. Mám vás oboch veľmi rád a nechcem vás stratiť..“
„Veď aj my teba oci.. Hlavne sa nevzdávaj a bude to fajn“ povedala som dojato a on sa postavil.
„Som rád, že sme sa konečne normálne porozprávali, naozaj Sophie.. No nič, teraz ťa už asi nebudem vyrušovať, kľudne sa vybaľ.. A mimochodom, keby si bola hladná.. V rúre sú ešte lasagne“ povedal s miernym úsmevom.
„Dobre, ďakujem“ taktiež som sa usmiala a zavrel za sebou dvere mojej izby.
Sedela som na posteli, hľadela na dvere a podvedome som sa usmievala, no zároveň som bola v šoku. Dave mal naozaj pravdu.. Je ako vymenený.. Pred tým, než som prišla domov som sa bála, aké bude moje prvé stretnutie s ním, no na moje prekvapenie dopadlo stokrát lepšie, než som predpokladala..
„Tento rozhovor, si budem pamätať ešte asi veľmi dlho“ pomyslela som si a s dobrou náladou som pokračovala v balení.. Veci som si potom nahádzala do práčky, najedla som sa a neskôr som šla do sprchy a dať sa dokopy ešte pred tým, než po mňa príde Liam.
Na tvár som si naniesla jemný make-up, riasy si prifarbila špirálou a na ústa som si dala jemný lesk.
V skrini som asi 10 minút kombinovala, čo si oblečiem, no nakoniec som si zvolila jednoduché obtiahnuté zelené nohavice a krémový sveter. Do hnedej kabelky som si nahádzala tie najpotrebnejšie veci, bez ktorých sa nikdy nikde nezaobídem a potom som už len zbehla dole schodmi a obula si hnedé topánky na hrubšom podpätku.
„Kam zas ideš, veď si ešte len teraz prišla!“ krútil neveriacky hlavou Dave.
„A čo mám sedieť doma?“ opýtala som sa ho popri šnurovaní šnúrok na druhej topánke.
„Čo máš rande, že sa tak ponáhľaš?“ pozrel na mňa s úškrnom, no ja som mu s ešte väčším úškrnom odpovedala: „Nie je to rande“ a on na mňa zízal akoby som mu povedala, že jeho obľúbený futbalový tím prehral.
„Ty máš frajera a ja o tom ani neviem?!“ pýtal sa ďalej a ja som si zatiaľ zazipsovala bundu.
„To preto, že ho nemám“ smiala som sa z jeho výrazu a zrazu som začula trúbenie.
„Prepáč, budem musieť ísť.. Bye“ zakývala som mu a zavrela dvere pred nosom.
„Vonku som hneď zbadala Liama sediaceho za volantom a tak som s úsmevom prebehla po chodníku, ignorujúc Davida stojaceho za oknom.
„Ahoj“ pozdravila som mu, keď som si sadla na miesto spolujazdca a zavrela za sebou dvere.
„Ahoj! Rád ťa vidím“ povedal s úsmevom.
„Tak, kam ideme?“ opýtala som sa ho krátko po tom, čo naštartoval a pohli sme sa smerom k mestu.
„Vzhľadom na to, že je vonku pekné počasie a slnko konečne svieti.. Čo tak London Eye? Dnes budeme mať pekný výhľad“ navrhol a ja som len zagúľala očami.
„Hmm.. No čo ja viem?!“ povedala som váhavo, pričom sa mi tam vôbec nechcelo ísť..“
„A čo sa ti nepáči na London Eye?“ opýtal sa s úškrnom.
„Je to len ďalšia turistická atrakcia Londýna“ povedala som kyslo.
„Bola si na ňom už niekedy?? Niet divu, že je to jedna z najlepších turistických atrakcií tu, lebo keď si až niekde hore, cítiš sa ako v inom svete a problémy pre teba prestanú existovať“ vravel nadšene..

„Úprimne, bola som tam, keď som bola ešte menšia a vôbec mi nechýba, že som tam odvtedy nezavítala.“
„To ako keby si tam ani nebola.. Dobre, takže ideme tam a ja zmením tvoj názor raz dva“ povedal s úsmevom a ja som vedela, že odporovať mu, by bolo zbytočné..
„Vidím, že nemám na výber“ uškrnula som sa.
„To teda nemáš“ zasmial sa, zvýšil volume na rádiu a začal si pospevovať nejakú pesničku, ktorú som nikdy pred tým nepočula, no tie jeho vtipné grimasy som jednoducho nemohla prehliadať a celou cestou tam, som sa z neho smiala.

8 comments:

  1. Anonymous27/4/13 15:25

    pekné :)-N

    ReplyDelete
  2. och skvelééé :) ako teda som extrémne zvedavá čím jej ten názor zmení :D kedy konečne už budú viac ako kamaráti ?! joj :D je to nervy drásajúce :D tešííím sa na pokračovanie :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujem :).. Haha a neboj,dočkaš sa ;) :D

      Delete
  3. Anonymous28/4/13 23:13

    Ja len dúfam, že pri tom ich nevinnom výletiku na London Eye si už prečítame niečo, ... hm, žeby sa dali už dokopy? :)... s úžasom očakávam nasledujúcu časť ;) Ivs :-*

    ReplyDelete
    Replies
    1. Nechaj sa prekvapiť, ale každopádne ďakujem :-*

      Delete