Forever 9

Liam

Prešlo už vyše týždňa od vtedy, čo som stretol Sophie v parku, no ešte stále ma neprestalo mrzieť to, že som jej vtedy nedokázal nijako pomôcť a že som jej nič nepovedal, aj keď som mohol.. Neviem prečo na to stále myslím, no chcel by som ju opäť stretnúť..

„Ách, mať takéto myšlienkové pochody počas toho, ako idem za Dan“ hovoril som si sám pre seba. S Danielle sme sa počas tohto týždňa takmer vôbec nevideli a aj keď sme spolu takmer každý deň volali, nebolo to ono.. Mal som veľmi zlý pocit, ktorý dnes vrcholí po tejto zdanlivo nekonečnej ceste do kaviarne za ňou, no snažil som sa ukľudniť! Neviem čím to je, ale mám pocit akoby tá láska, čo medzi nami tie roky bola, vyprchala alebo sa niekam stratila... Viem, že sa kvôli tomu, trápi ja tiež, no po dnešnom rozhovore sa to už všetko vyrieši.. Buď si povieme, že o náš vzťah zabojujeme alebo to bude koniec.. A aj keď to nerád hovorím a Dan mám stále rád, určite to je už niečo iné ako pred tým a obaja sme sa zmenili.. Ja za tých pár rokov v šoubiznise som si zvykol asi na všetko.. Na to, že ma takmer všade zastavujú a chcú sa so mnou odfotiť, či podpísať sa, paparazzi nás takmer každý deň prenasledujú a vždy to je o tom istom! No ešte stále ma to neprestalo baviť aj napriek pár zlým skúsenostiam a našu skupinu nadovšetko zbožňujem a asi nikdy ma neprestane baviť čas strávený s chalanmi!

„Tak a je to tu!“ povedal som si, stojac pred malou kaviarničkou, kde sme s Dan často chodili. Mali sme sa stretnúť inde, no potom mi volala, že tu hneď po skúške šla a tak som prišiel za ňou. Nadýchol som sa, otvoril dvere a vošiel som dnu. Nemusel som sa rozhliadať po celej kaviarni, keďže som presne vedel, kde sedí a tak som sa rovno vybral do zadného boxu, ako zvyčajne. Zazrel som vzadu kučeravé vlasy a Daniellinu tvár. Usmiala sa a zakývala mi.. Taktiež som sa usmial, keď som ju zbadal, no čím bližšie som bol, tým viac som bol zaskočený.. Nebola sama ale sedelo pri nej nejaké dievča, ktoré som však ešte nevidel keďže sedela chrbtom.

„Ahoj Liam“ pozdravila mi Dan, keď som prišiel k stolu a dal som jej pusu na obe líca, lebo som si nebol istý, či ju mám pobozkať.. No prekvapivo, nezaskočilo ju to len sa pousmiala.

„Ahoj Dan, prepáč, že trochu meškám..“

„To je v pohode, ešteže tu nie som sama, že?“ uškrnula sa na dievča sediace oproti nej a tak som sa na ňu pozrel aj ja.

„Inak Liam, toto je jedna z našich najnovších tanečníčok, hovorila som ti o nej.. Je to úplne super dievča.. Toto je Sophie“ predstavila mi ju, no keď som ju zbadal, nezmohol som sa na viac, než udivený výraz. A keď ma zbadala ona, trochu sa začervenala a taktiež prekvapene vypleštila oči.

„Ste v poriadku?“ opýtala sa po chvíli Dan a obaja sme sa v sekunde spamätali.

„Hmm.. Ahoj Sophie“ pozdravil som ju a podal jej ruku.

„Čau Liam“ povedala a sklopila pohľad.

„Vy sa poznáte?“ pozrela na nás prekvapene Dan.

„Noo, ani nie“ povedali sme naraz a ona sa na mňa uškrnula.

„To je trochu na dlhšie“ povedal som a Dan len pokrčila plecami.

„Dan, ja už vás asi radšej nechám.. Nechcem zavadzať.. Tak si užite večer a nezabudni, čo som ti vravela“ usmiala sa Sophie na Dan a objali sa.

„Mohla si zostať.. Ale ďakujem“ žmurkla na ňu Dan a Sophie sa ešte raz pozrela na mňa.

„Maj sa Liam“ povedala milšie ako naposledy, odišla zaplatiť k baru a potom šla preč.

„Čo to bolo?“ opýtala sa Dan, keď sa za Sophie zavreli dvere.

„Čo čo bolo?“ snažil som sa obísť tú tému.

„Obaja ste boli akýsi čudný, keď ste sa zbadali.. Mali ste vidieť tie svoje tváre“ zasmiala sa a ja som sa len uškrnul.

„Vidím, že dnes máš dobrú náladu“ zahovoril som tému Sophie.

„Áno mám.. Cez víkend odchádzame na zopár koncertov a už sa veľmi teším.. Konečne sa trochu odreagujem.. A dnes mi Sophie zlepšila náladu, tak som rada.. Hoci ju ešte nepoznám dlho, je to fajn dievča a dá sa s ňou dobre pokecať, aj keď je občas tichšia“ vysvetlila mi.

„Tak to je fajn“ povedal som rád, že na jej tvári vidím po dlhšom čase úsmev.

„Premýšľala som“ začala a ja som ticho počúval, čo povie.

„Obaja vieme, že nám to už dlhšie neklape a aj keď sa nemení nič na tom, že ťa mám rada, nemôže to ďalej takto pokračovať.. Vieš to ty a viem to aj ja“ chytila ma za ruku a pozrela sa mi do očí..

„V podstate som mal to isté na mysli aj ja“ povedal som jej, odľahlo mi a ona sa usmiala.

„A aj keď viem, že po vzťahoch ako sme mali my, väčšinou dvojice nezostávajú priateľmi.. Viem, že to bude v našom prípade iné, pretože sa budeme mať aj naďalej radi, aj keď nie tak ako pred tým.“

„Vieš, že ťa mám veľmi rád, že?“ usmial som sa a brnkol jej po nose.

„Veď aj ja teba“ usmiala sa a objali sme sa.

„Som rada, že sme si to už konečne vyriešili.. Konečne sa cítim opäť šťastná a nemusím sa nad ničím trápiť“ povedala s úsmevom.

„Súhlasím“ usmial som sa, no keď som si spomenul na Sophie uvedomil som si, že táto jediná vec ma teraz ešte trápi.

„Čo ten skrivený úsmev?“ pozrela na mňa podozrievavo a ja som si to ani neuvedomil.

„Aký skrivený?..“

„Liam, akoby som ťa nepoznala.. Tak čo ťa ešte trápi? Dúfam, že som nepovedala nič..“

„Nie, práve naopak, ty si povedala skoro to isté, čo som ti chcel povedať aj ja..“
„A kto potom čo povedal?“ vyzvedala.

„Dan, nie je to dôležité..“

„Okej.. Ale vieš, že mne môžeš povedať hocikedy hocičo.. No a teraz mi už prezraď, odkiaľ sa poznáš so Sophie“ zachichotala sa a ja som prekrútil očami.

„Takže ide o ňu.. Ja ťa už mám prečítaného“ uškrnula sa..

„Si hrozná..“

„Ale aj tak ma máš rád.“

„To je pravda.. Noo dokopy sme sa stretli len 2x a aj to vždy, keď nemala náladu.. Ale naposledy keď som ju stretol, došlo k menšiemu nedorozumeniu a chcel by som sa s ňou o tom porozprávať..“

„Tak sa porozprávajte“ povedala jednoducho.

„Ale to nie je také jednoduché.. Veď o nej ani nič neviem a taktiež ju takmer vôbec nestretávam..“

„Mohla by som ti pomôcť, no keďže sa do toho nechcem miešať a neviem čo je vo veci, tak vás to nechám vyriešiť si samých. Ale urob to, o čom si myslíš, že je správne.“

„Ďakujem Dan, som rád, že sme to skončili takto a že sme sa nepohádali ani nič podobné“ povedal som s úsmevom a ona len súhlasne prikývla.