Forever 6

Večer mi prišiel mail od tanečnej agentúry, v ktorom mi napísali kde, kedy mám prísť a čo si mám priniesť..

A tak som sa ráno zobudila a svižným krokom som sa dnes namiesto školy vybrala do tanečného štúdia. Von už bolo dosť chladno a tak som sa poriadne obliekla a do tašky som si zabalila veci na môj prvý tréning s profesionálmi. Ráno pred odchodom z domu som si stihla dať ľahké raňajky a po ceste som si ešte kúpila kávu. S úsmevom na tvári som teda vošla do budovy, ktorú som doposiaľ len obchádzala, no dnu som nikdy nebola.. Zhlboka som  sa teda nadýchla a vkročila do tanečnej sály.

Keď som vošla, v sále už bolo zo 10 ľudí, ktorí na mňa hneď hodili pohľadom a usmiali sa.

„Hi“ pozdravila som im a oni sa zasmiali. Nechápala som, no šla som k niekomu, koho som si pamätala z konkurzu. Všimla som si tam dve z porotkýň a tak som k jednej z nej zamierila.

„Hi... Som Sophie Johnson a som....“

„Ahoj, áno viem kto si, veľmi dobre si ťa pamätám z konkurzu. Som Mia Devlin, hlavná choreografka“ usmiala sa na mňa brunetka, ktorá mohla mať okolo 25 rokov.

„Takže, hmm.. Dan, môžeš na chvíľu?“ prihovorila sa dievčaťu s kučeravými vlasmi, ktorá sa k úsmevom otočila k nám.

„Áno Mia?“

„Toto je Sophie, naša nová tanečníčka.. Mohla by si jej to tu trošku ukázať a zaviesť ju do šatne, aby sa mohla prezliecť?“

„Jasné.. Ahoj Sophie, som Danielle, ale môžeš ma kľudne volať Dan.. Tak poď za mnou, trošku ti to tu poukazujem“ usmiala sa a už ma ťahala za ruku niekam von zo sály.. Vyzerala veľmi milo a taktiež som ju videla na konkurze, hoci nebola v porote. A musím povedať, že vyzerá ako bábika...

„Tak čo, už sa tešíš?“ opýtala sa ma otvárajúc mi nejaké dvere.

„Ani si nevieš predstaviť ako! Je to môj splnený sen, tancovať s vami“ povedala som s úsmevom.

„Tak vitaj medzi nami.. Myslím, že si budeme rozumieť“ povedala milo.

„V to dúfam..“

„Tak a tu je šatňa.. Tu sa môžeš prezliecť“ povedala a sadla si do jedného z kresiel, zatiaľ čo ja som si zložila veci a začala sa prezliekať.

„Inak, stále trénujete tu?“ opýtala som sa po chvíli.

„Väčšinou hej.. Buď tu alebo občas ešte v jednom tanečnom štúdiu, lenže teraz tam je stále niečo, takže sme tu.“

„Aha.. A kedy máte tréningy.. Vieš, chodím do školy, tak by som chcela vedieť, či to budem stíhať..“

„Ale neboj.. Viacerí z nás ešte študujú, takže tréningy máme takmer vždy poobede, len sem-tam, trénujeme tak ako dnes, doobeda. Tréningy máme zhruba dvojhodinové, ako kedy.. Podľa toho na akú akciu trénujeme“ vysvetlila mi.

„Tak to som si vydýchla“ zasmiala som sa.

„To zvládneš.. A navyše, videla som ťa na konkurze.. Bola si ozaj skvelá.“

„Ďakujem“ začervenala som sa.

„Červenať sa nemusíš“ zachichotala sa Dan.

„Nie som zvyknutá, že ma takto každý chváli.“

„Tak si zvykaj drahá, len nieže potom budeš namyslená“ žmurkla na mňa.

„Neboj, to dúfam nehrozí..“

„Tak čo pripravená?“ usmiala sa, keď som si obula svoje tanečné topánky a tak som len súhlasne prikývla a odišli sme spolu späť do sály.. Počas cesty tam sme však ešte rozoberali všetko možné a Dan mi prišla ako naozaj skvelá baba..

V sále som sa s niektorými pozoznamovala a bol tam aj Mike, s ktorým sme sa spoznali na konkurze, takže sme sa vytešovali, že spolu budeme tancovať..

Baby ma začali učiť choreografiu na najbližšie vystúpenie a môžem povedať, že sa to dá zvládnuť! Kroky si viem zapamätať rýchlo a potom sa to už len doladí do hudby a je to :)!

Po takmer dvoch hodinách tancovania som si konečne sadla a s úsmevom na tvári som si v šatni vyzula topánky.

„Tak ako sa ti páčil tvoj prvý tréning?“ opýtala sa ma Lena, jedna z tanečníčok.

„Super.. Som zvyknutá na takéto a aj dlhšie tréningy, takže pohodička..“

„To je fajn.. A od kedy už tancuješ?“ pridala sa do debaty Jeniffer.

„V podstate už od malička“ priznala som, hoci tak viac som sa mu začala venovať až po maminej smrti, ale to som tu teraz nechcela riešiť.

„Inak, rýchlo sa učíš, to je veľké plus!“ povedala Dan, ktorá práve vošla do šatne.

„To bude asi tým, že sa v škole pravidelne učíme nové a nové choreografie“ zasmiala som sa.

„Je super, že chodíš na školu, ktorá ťa baví..“

„A teraz mám aj prácu, ktorá je ako moje hobby, no čo viac si priať?“ povedala som pobavene a uvedomila som si, aké mám šťastie.

„Dobrého chlapa“ zasmiali sme na Eminej hláške.

„To je teda pravda, ťažko si je teraz nájsť toho pravého..“

„Inak Dan, ako sa má pán dokonalý?“ uškrnula sa Jeniffer a Dan sa akosi skrivil úsmev do grimasy.

„Asi dobre.. Je v Londýne, takže po mňa má dnes prísť... A vlastne, už by tu mal byť“ pozrela sa na hodinky. „Tak ja utekám, majte sa“ povedala a už jej nebolo.

„Dobre, dobre“ smiala som sa z ich hlášok.. „Ja už asi pôjdem.. Tak sa majte“ povedala som im asi po piatich minútach s úsmevom a vybrala som sa von z budovy. No keď som vyšla, trošku som sa pozastavila.

„Dan, ty si ešte tu?“ pozrela som na Danielle, ako stála opretá o budovu.

„Áno.. Práve mi poslal SMSku, že to nestíha.. Mám hodinu čas a rozmýšľam, čo podniknem..“

„Vlastne, ja sa ani tak neponáhľam.. Tak čo keby sme spolu skočili niekam na kávu?“ navrhla som jej s úsmevom.

„Hmm, veď prečo nie? Aspoň sa budeme môcť porozprávať a povieš mi aj niečo o sebe.“

„Dobre, takže kam?“

„Starbucks?“

„OK. Tak poďme“ súhlasila som a tak sme sa vybrali do neďalekého Starbucks-u.

Po celý čas čo sme boli spolu sme sa o niečom rozprávali a vždy sme našli nejakú tému, ktorú sme mohli rozoberať.. Reč nikdy nestála a to sa mi často nestáva, keďže som väčšinou tichšia a veľa toho nenahovorím medzi ľuďmi, ktorých ani poriadne nepoznám..

No Dan mi bola už od prvého momentu sympatická a teraz keď som ju začala spoznávať trochu bližšie a niečo mi o sebe aj porozprávala zistila som, že je to obyčajná baba ako ja..