Forever 4

Ahojte.. PREPÁČTE, že som teraz nič nepridávala, ale prišla som domov a stále niečo mám, takže.. Ale už sa polepším, keďže budem mať na písanie viac času ;).. Len ma mrzí, že nám trochu klesla návštevnosť, no nevadí, snáď sa to čím skôr napraví :).. Nová časť je dlhšia a dúfam, že sa bude páčiť :)!

Po pár hodinách čakania na „údel poroty“ to konečne prišlo. Zo skupiniek 20tich ľudí, nás už bolo len 10 čiže dokopy 40 ľudí zo všetkých skupín a len 6 sa mohlo dostať do tejto skvelej tanečnej skupiny.. Všetci sme sa držali za ruky a každý tajne dúfal, že porota vyvolá práve jeho číslo.. Keď sme sa počas konkurzu navzájom sledovali zistila som, že konkurencia je naozaj obrovská a každý jeden z nás sa k nim má šancu pridať.. No oni chcú len tých úplne najlepších a ostávalo otázkou, či k tým „the best“ patrím aj ja.

„Takže, chceli by sme sa poďakovať všetkým, ktorí ste sem dnes priši a zároveň pogratulovať vám k tomu, že ste sa dostali do tejto 40-tky“ povedala predsedníčka poroty a všetci s nervóznym úsmevom na tvári zatlieskali.

„Každý jeden z vás, ktorí tu s nami teraz stojí v tejto miestnosti, je v svojom tanci niečím výnimočný a je aj naozaj dobrí.. Dostať sa až sem, je skvelým výsledkom vašich tvrdých tréningov a času, ktorí ste tancu obetovali. No bohužiaľ môžeme vybrať len 6 z vás, ktorí sa k nám pridajú a budú s nami tancovať, takže vám prajem veľa šťastia“ usmiala sa a muž stojaci vedľa nej teda začal čítať čísla.. A tak som pozorne počúvala či povie aj moje číslo 17.

„Takže prvé číslo je.... 30“ povedal po krátkom odmlčaní sa a dievča s ryšavými vlasmi začalo skákať nadšením. Len som sa pousmiala a dúfala, že ďalšie číslo ktoré povie bude 17.

„Gratulujeme.. Ďalšie číslo je 5“ pokračoval a chalan vedľa mňa, Mike, s ktorým som sa tu spoznala len povedal šťastne „YES!“

„Gratulujem Mike“ objala som ho šťastne a úprimne som sa tešila s ním.

Ďalšie čísla boli 18,39,10 a zostávalo už len jedno voľné miesto.. Napätie v miestnosti sa dalo krájať a každý chcel počuť to svoje číslo.. Verila som si, no bola som z toho už taká nervózna, že som nevedela, čo bude..

„A posledné postupové číslo je 40!“ povedal chlapík a atmosféra naokolo sa zmenila na menší chaos..

„Ďakujeme teda všetkým zúčastneným a gratulujeme 6-tim šťastlivcom.. Prajeme vám teda ešte pekný zvyšok dňa“ povedal chlapík a ľudia sa pomaly začali premiestňovať k východovým dverám.. Sledovala som sklamané výrazy dievčat a chalanov, ktorí boli naozaj dobrí, no pravdepodobne to nestačilo.. Niektorých to doslova dostalo, rozplakali sa a pri pohľade na 6-tich šťastlivcov, z ktorých som tu dvoch spoznala, sa mi chcelo tešiť s nimi.. No teraz som mala také zmiešané pocity a nevedela som či sa mám tešiť z toho, že som sa dostala z tých stoviek tanečníkov do 40-tky najlepších alebo či mám plakať, lebo som sa nedostala do 6-tky najlepších..

Okolo mňa stálo už len pár ľudí a tak som sa ešte raz pozrela na porotu, kde som zbadala predsedníčku poroty ako sa na muža zmätene pozerá a vzala mu papiere z rúk, akoby v nich niečo hľadala.. On sa na ňu nechápavo pozrel a potom mu niečo šepkala..

„Si v pohode?“ prišla za mnou Lily, ktorá sa tam taktiež nedostala a milo ma objala..

„Celkom hej.. Čo ty?“

„Som rada, že sme to aspoň skúsili“ usmiala sa.

„Veď ja tiež.. Tak už teda poďme“ povedala som a odišli sme spolu von.

„Prepáč, ale sľúbila som mamke, že s ňou pôjdem na nákup.. Úplne som na to zabudla“ povedala Lily, keď sme vyšli pred budovu a jej mamka tam čakala v aute.

„Ale ak chceš, zvezieme ťa“ ponúkla sa.

„Nie netreba... Pôjdem sama, aspoň sa trošku prevetrám“ povedala som, objali sme sa a Lily nasadla do auta pričom mi ešte zakývala..

Zašla som teda za roh ulice, kde chodilo menej áut a sadla som si na obrubník. Priznávam, bola som z toho trochu mimo. Musela som si na chvíľu len tak sadnúť a vstrebať svoj dnešný neúspech..

Veď je to len prvý konkurz a bola som v najlepšej 40-tke“ utešovala som samú seba, no aj tak mi z toho začínalo byť na nič..

Ani neviem prečo ale slza mi stiekla po líci, no rýchlo som si ju utrela a prudko som sa postavila, no akosi sa mi zatočila hlava a tak som sa oprela o tyč, ktorá tam bola ako jediný záchytný bod.

„Ouu, si v pohode?“ začula som zrazu za sebou chlapčenský hlas a tak som sa otočila k nemu, no nohy sa mi trochu podlomili a tak ma našťastie chalan stihol zachytiť.

„Poď, radšej si trochu sadni“ povedal ustráchane a ja som si teda sadla späť na obrubník..

„Som v pohode, len sa mi trošku zakrútila hlava“ povedala som a snažila som sa o úsmev, hoci mi z toho bolo nanič.

„Ahaa.. Určite?“ Vyzeráš aj trošku... smutne“ dokončil a sadol si vedľa mňa.

„Až tak to je vidieť?“ opýtala som sa prekvapene.

„Ja to vidím, neviem ako ostatní..“

„A prečo by som ti to mala povedať, keď ťa ani nepoznám?“ opýtala som sa ho a pozrela som mu do jeho čokoládových očí.

„To je teda pravda.. Prepáč, že som bol taký zvedavý.. Inak som Liam“ predstavil sa a podal mi ruku.

„Som Sophie“ potriasla som mu ňou pričom som sa musela pousmiať. Vyzeral naozaj milo..

„Takže teraz ma už tak trošku poznáš Sophie“ zasmial sa.

„Vážne Liam?“ uškrnula som sa.

„Jasné.. Ale nemusíš mi to povedať ak nechceš“ povedal a postavil sa.

Niečo vo mne mi však hovorilo, že aj keď ho nepoznám, tak mu to môžem povedať, veď nakoniec, nie je to až také dôležité...

„Bola som na jednom tanečnom konkurze.. No nevzali ma“ povedala som pozerajúc do zeme a on si po chvíli naspäť prisadol.

„A z toho si teraz smutná?“ opýtal sa zaujímajúc sa.

„Ani sama neviem.. Nie žeby som bola smutná, len mám z toho trochu zmiešané pocity.

Vieš, na jednej strane by som sa mohla tešiť, lebo som sa dostala zo stoviek tanečníkov do 40-tky najlepších, no na tej druhej vzali len šiestich a ja som medzi nimi nebola.. Človeka to naštve a má pocit, že preto asi nespravil dosť..“

„Ale veď istým spôsobom to úspech je.. 40-tka najlepších.. Musíš byť dobrá..“

„Ale asi nie dosť dobrá“ povedala som smutne.

„Ale noták.. Hlavu hore.. Nabudúce ti to určite vyjde“ usmial sa.

„Ďakujem..“

„Tak ja už by som mal ísť, čakajú ma.. Ale dobre som si s tebou pokecal“ povedal, postavil sa a podal mi ruku, aby som mohla vstať aj ja.

„Vďaka.. A ešte ďakujem za záchranu života“ zasmiala som sa a on tiež.

„Aj nabudúce.. No zapamätaj si, že nič nie je nemožné ak to veľmi chceš a hlavne nebuď po jednom sklamaní smutná.. Musíš veriť v svoje sny a splnia sa ti vtedy, keď to budeš najmenej čakať.. Ver mi, viem o čom hovorím.“

„Dobre, ďakujem za rady“ usmiala som sa.

„Už sa toľko neďakuj.. Tak sa maj Sophie.. Rád som ťa spoznal“ venoval mi ešte jeden úsmev a zašiel za roh.

„Maj sa Liam“ povedala som, hoci to už asi nepočul.

Mal pravdu.. Správam sa, akoby to bol posledný konkurz na svete.. Som dobrá tanečníčka a raz sa tam dostanem! Viem to..

Liam

Keď som odišiel od Sophie a zašiel som za roh, asi na 5 sekúnd som sa zastavil obzrel sa a usmial som sa. Neviem prečo, ale to dievča mi bolo veľmi sympatické.. Jedno plus bolo to, že ma nepozná, teda aspoň to tak vyzeralo a druhé, že bola veľmi milá.. A myslím, že som jej aj pomohol. Snov sa naozaj netreba vzdávať, to sa mi už potvrdilo pri speve v X-factore, kde to všetko začalo. Dobre, že ma Harry vysadil ďalej, inak by som ju asi ani nestretol a možno by sa jej aj niečo stalo, kebyže nejdem okolo..

Moje myšlienkové pochody sa po chvíli zastavili, keďže som zbadal Dan, obzerajúc sa na všetky svetové strany, ktorá ma už čakala.

„Ahoj“ usmiala sa na mňa, objala ma a dala mi pusu.

„Ahoj Dan“ taktiež som sa usmial, objal ju a pusu jej vrátil.

„Tak ako bolo?“ opýtal som sa jej, odchádzajúc od nejakej budovy.

„Super! Máme 6 nových tanečníkov..“

„To ste mali dnes ten konkurz?“ pýtal som sa loviac v pamäti, čo mi včera vravela po telefóne.

„Áno dnes.. Len ma mrzí, že nepostúpilo jedno dievča, ktoré bolo fakt skvelé.. Bola už v 40-tke najlepších, no akosi ju nevybrali..“

Kým som sa spamätal, stihol som len povedať „aha“ a hlavou mi behalo, či tým dievčaťom môže byť Sophie..

„Takže ona bola na ich konkurze?? Čo ak Dan hovorí práve o nej?... A prečo nad tým vôbec rozmýšľam?“ čudoval som sa sám sebe a držiac Dan za ruku, som sa prinútil už na to viac nemyslieť..