Forever 12

Tak a tu je sľúbená ďalšia časť príbehu ;).. 

„Sophie, môžeš na chvíľu?“ zavolala si ma k sebe počas prestávky na tréningu Danielle.

„Jasné“ povedala som a trošku som znervóznela, či sa na mňa náhodou nehnevá preto, že pôjdem s Liamom von, aj keď neviem ako by sa to dozvedela..

„Ďakujem ti!“ povedala s úsmevom.

„A za čo?“ pozrela som na ňu prekvapene.

„Za tie tvoje včerajšie rady.. Potrebovala som, aby mi to niekto povedal na rovinu tak, ako si mi to včera povedala ty.“

„Ale za to neďakuj.. Ak viem, tak poradím. A ako ste to medzi sebou nakoniec vyriešili?“ opýtala som sa zvedavo.

„Rozišli sme sa, no v dobrom.. V postate mi včera Liam chcel povedať to isté, čo som mu povedala ja.. A zostali sme priateľmi, lebo sa máme aj tak radi, hoci už nie tak, ako pred tým..“

„Ahaa“ povedala som to jediné, čo som asi teraz mohla.

„No a čo vy dvaja?“ opýtala sa potmehúdsky.

„Kto my dvaja?“ opýtala som sa nechápavo.

„No ty a Liam.. Odkiaľ sa vy dvaja poznáte?“ vyzvedala.

„To je trošku na dlhšie.. Videli sme sa len 2x pred tým a aj to som akurát vtedy nemala veľmi náladu..“

„A?“

„A čo?“

„No to mi povedz ty“ zasmiala sa.

„Veď nič“ uškrnula som sa.

„Ale páči sa ti, že?“ pozrela na mňa a ja som sklopila zrak.

„Vedela som to“ povedala s úsmevom.

„Dan, ja.. Prepáč, ja nechcem, aby to teraz vyznelo tak akoby som ti ho preberala alebo tak..“

„Sophie.. Čosíí, ja to tak vôbec neberiem.. Ja len chcem, aby ste boli obaja šťastný.. A aj keby ste sa vy dvaja dali dokopy, vôbec mi to nevadí.. Teda nemuseli by ste sa dať dokopy hneď, ale keby náhodou“ hovorila úplne v pohode s úškrnom a ja som sa na ňu len začudovane pozerala.

„To fakt.. A ja žee..“ buchla som sa po čele.

„To je v pohode, fakt.“

„Tak dobre, ďakujem..“

„A inak.. Keď už sme pri tom.. Dnes sme sa náhodne stretli v Nandos aa“

„Aaa?“ pýtala sa zvedavo.

„A ideme zajtra von.. Dúfam, že ti to nevadí..“

„Niee, veď to je super.. Takže sa predsa odhodlal, paráda“ tešila sa.

„Tak počkať, ako odhodlal?“ pozrela som na ňu nechápavo.

„Aale, včera sme sa trošku rozprávali“ povedala a dala si ruku na ústa, akože by už mala byť ticho.

„Naozaj?“ uškrnula som sa.

„Ale viac ti nemôžem prezradiť, lebo som Liamovi povedala a poviem to teraz aj tebe, že si to budete musieť vyriešiť vy dvaja, ja sa do vás nechcem miešať..“

„Aach jaj, veď je to len priateľské stretnutie“ povzdychla som si.

„Dobre, veď ja sa nehádam“ zdvihla ruky na obranu.

„Tak už teda poďme tancovať“ povedala som pobavene a obe sme sa pridali späť k ostatným a pokračovali sme v trénovaní..

Po tomto rozhovore som pochopila, že mi Dan musí veľmi veriť, keď mi vravela pri poslednom rozhovore rôzne veci o nej a Liamovi či podobne.. A vôbec som nečakala takúto v pohode náladu aj po tom, čo som jej povedala, že zajtra idem von s Liamom.. Aj keď to je len raz!

Liam

Stál som na Tower Bridge a pozeral na hodinky, ktoré ukazovali presne 5 pm. Obzeral som sa na všetky svetové strany a dúfal som, že ju niekde zahliadnem..

„Snáď si to nerozmyslela“ hovoril som si v duchu a pozrel som na rozbúrenú Temžu podo mnou.

„Ahoj“ začul som po chvíli za sebou. Počutie jej hlasu ma prinútilo usmiať sa a keď som sa otočil, stála tam s rozpačitým úsmevom na tvári.

„Ahoj“ pozdravil som jej rád, že ju opäť vidím a konečne s úsmevom na tvári.

„Rozmýšľala som či je vôbec dobrý nápad sem chodiť“ povedala neisto, oprela sa o zábradlie a zahľadela sa do diaľky.

„A čo zmenilo tvoj názor?“ opýtal som sa zvedavo.

„Ani neviem..Trochu som sa dnes rozprávala s Dan, možno to.. A potom som si povedala, že ti to fakt dlhujem, tak som tu“ pozrela na mňa.

„Som rád, že si prišla“ povedal som so zdvihnutými kútikmi úst. Na Dan som sa radšej teraz nepýtal, lebo ako sama včera povedala, máme si to všetko vyriešiť sami.

„Ja tiež..“

„Inak, dobre vyzeráš“ povedal som pri pohľade na ňu.. Rád sa pekne obliekam a milujem, keď sa niekto vie obliecť rovnako dobre.. Dan to vedela perfektne, no Sophie na tom nie je o nič horšie..

„Ďakujem, tiež nevyzeráš najhoršie“ začervenala sa a ja som sa zasmial.

„S tebou ešte dnes bude sranda“ poznamenal som.

„To aby si ma nepoznal len nahnevanú a smutnú“ uškrnula sa.

„Tak fajn.. A čo tak začať od znova s čistým štítom?“ navrhol som.

„Hmm.. Veď prečo nie?“

„Tak fajn. Takže, som Liam Payne“ povedal som pobavene a podal som jej ruku.

„Teší ma Liam, som Sophie Johnson“ podala mi taktiež ruku a pozreli sme si do očí.

„Potešenie je na mojej strane.. Tak čo Sophie, máš nejaké špeciálne želanie, kam by si so mnou dnes chcela ísť?“ opýtal som sa s úsmevom a ona sa tuho zamyslela.

„Hmm.. Myslím, že to dnes nechám na teba“ povedala po chvíli a ja som sa čakajúc túto odpoveď len zasmial.

„Dúfal som, že to povieš..“

„Naozaj?“

„Liam, to je Liam“ začul som zrazu za sebou a jediná vec, ktorá ma v tej chvíli napadla bola utekať.

„Asi si trochu zabeháme“ uškrnul som sa a stiahol som ju rýchlo za ruku.

„Počkaj, kam to ideme?“ pýtala sa nechápavo, no ja som v tej chvíli nechcel nič pokaziť.. Sophie pravdepodobne nevie, že som spevák zo známej britskej kapely a zatiaľ som ju tým ani nechcel zaťažovať..

„To je súčasť nášho plánu“ povedal som a obaja sme sa po chvíli zastavili trochu zadychčaní..

„Zaujímavý plán“ zachichotala sa a ja som sa obzrel za seba, či nás náhodou niekto nesleduje.. Sophie tie výkriky našťastie asi nepočula, takže to bolo v pohode.

„Si v OK?“ pozrela na mňa podozrivo.

„Jasné, len mi bola zima, tak trochu behu na zahriatie nezaškodí“ vyhovoril som sa.

„Ty si blázon“ uškrnula sa a opravila si čiapku.

„Tak trošku“ priznal som pobavene. „Tak teda poďme, nech nezamrzneme“ zasmial som sa a namierili som si to do najbližšej kaviarne, kde sme mali objednaný stôl, keďže tam robí môj kamarát..“