8 - Romantika

Ahoojte :). Je tu ďalšia časť tohto príbehu, ktorá bude tento krát veľmi romantická. Táto časť sa mi veľmi páči, síce je dosť nereálna..Ale práve preto to píšem..Je to taký môj únik z reality a baví ma písanie ďalších častí.. Som strašne rada, že sa vám to páči a počúvam len kladné názory na svoju story. Ďakujem aj za návštevnosť..o chvíľu máme 700 návštev! :-** Takže komentujte, čítajte, zdieľajte ;).

Prechádzali sme sa po preľudnených newyorských uliciach, smiali sme sa a rozprávali sme sa o úplných hlúpostiach. Cítila som sa tak bezstarostne, no hlavou mi ešte stále behala jedna otázka..Musela som sa ho to opýtať, hoci ma do toho nič nebolo, ale...

„Nick?“ nesmelo som sa opýtala.

„Áno?“ povedal s úsmevom.

„Viem, že je to už teraz jedno, ale musím sa ťa na to opýtať..Prečo si dnes vlastne meškal?“ spýtala som sa a skúmavo som sa mu zahľadela do očí. Na jeho tvári som zbadala náznak bolesti a smútku, ale snažil sa to skryť, aby som si to nevšimla.

„Jáá.. Vieš moja mama mala nehodu a teraz leží v nemocnici...Musel som pri nej zostať, lebo sa prebrala a ja som sa rozprával s lekárom...“ hovoril a v jeho očiach som zbadala slzy.

„To je mi ľúto, prepáč, ja... nevedela som...“ povedala som a sklopila som hlavu, lebo som si pripadala trápne.. Bolo mi ho ľúto a tak som už nič nevravela len som ho objala..

„To je v pohode“ trochu sa usmial a obetoval mi objatie. Chytil ma za ruku a sledoval moju reakciu.. Pozrela som sa najprv na naše prepletené ruky a potom naňho a usmiala som sa.

Hlavou mi prúdilo milión myšlienok, mala som chuť stále sa usmievať, stále ho držať, objímať  a nikdy ho už nepustiť. No zdalo sa mi to trochu prirýchle...Veď sme sem ešte len predvčerom prišli a ja už stretnem tohto úžasného chalana?! „Asi to tak malo byť..“ pomyslela som si a v tom ma Nick vyrušil úplne jednoduchou otázkou: „Dáme si zmrzlinu?“

„Jasné, aspoň sa trošku schladím“ odpovedala som mu s úškrnom a už sme utekali k stánku so zmrzkou. Mala som na ňu strašnú chuť.

„Tak akú si dáš?“ spýtal sa ma s úsmevom, keď som si prezerala ponuku zmrzlín.

„Jednoznačne jogurtovú a lesné ovocie. Tie si dávam vždy“ odpovedala som a zasmiala som sa, pretože mi zo mňa prišlo smiešno. Vždy, keď idem na zmrzku, tak najprv dlho rozmýšľam akú si asi dám a nakoniec si aj tak vždy vyberiem tieto dve. Sú proste najlepšie :).

Nick pre nás kúpil zmrzlinu, zaplatil a išli sme si sadnúť k blízkej fontáne, kde boli lavičky. Podal mi zmrzlinu a na nej bola ozdoba v tvare srdca. Keď som si to všimla musela som sa usmiať. Nick na mňa ticho hľadel a len sa usmieval.

„Mám snáď na sebe niečo zle alebo mi niekde kvapla zmrzka?“ spýtala som sa ho trochu

s obavou..“To bude zas trapas“ pomyslela som si.

„Nie, vyzeráš úžasne“ povedal a pokračoval.. „Vieš, už keď som ťa po prvý krát videl v parku, niečo ma 
k tebe strašne ťahalo.. A keď ste s Emily odchádzali z parku, musel som ísť za vami.. Chcel som ťa spoznať a keď k vám prišiel ten predavač... Nechcel som, aby vás obral o peniaze.. Preto som k vám pribehol.. 
A bola to aj možnosť ako ťa spoznať, tak som neváhal. Vedel som, že nie si odtiaľto, pretože by som si ťa už určite všimol. NY je síce obrovský, ale teba by som neprehliadol..“ dokončil a ja som zostala v nemom úžase. Nevedela som, čo mám povedať. Strašne sa mi páčil už od kedy som ho po prvý krát videla, 
od včera som naňho ešte neprestala myslieť, bolo mi s ním fajn...Ale je to láska?? Ja neviem, som trošku zmätená.. Čo mám teraz povedať? Čo mám robiť? Veď ho poznám ešte len deň...Celý čas na mňa pozeral a čakal čo poviem.

„Nick, jááá...neviem čo ti mám na to povedať.." vykoktala som zo seba a cítila som, že sa červenám..

Pozeral sa mi do očí a ja som sa roztápala ako tá moja zmrzlina v kornútku.

„Nemusíš mi na to vravieť nič,“ usmial sa..“ a viem, že to je na teba asi trochu rýchle, veď sa poznáme ešte len od včera...Ale chcel som, aby si vedela, čo k tebe cítim, teda, rýchlo sa opravil, prečo som k vám včera pribehol....“ a trochu sa tiež začervenal..Bol taký cute :).

Zrazu som sa rozutekala k fontáne a Nick sa na mňa len nechápavo pozeral a utekal za mnou. Keď som dobehla k fontáne, ani neviem, čo ma to napadlo, ale začala som naňho špliechať vodu a cez smiech som mu povedala: „Schlaď sa trošku.“ Najprv sa na mňa zvláštne pozrel,  ale potom sa začal strašne smiať.

„Takže ja sa mám schladiť, héj?“ povedal a zákerácky sa ku mne blížil s roztiahnutou náručou a 
so smiechom.

„Neopováž sa!“ povedala som mu, keď mi došlo, čo chce urobiť. Vzal si ma na ruky a počas toho, ako ma držal, špliechal na mňa vodu z fontány.

„Nick niéé, už prestaň, prosíím..“ kričala som naňho cez smiech. Konečne ma celú mokrú pustil a ja som naňho ešte našpliechala vodu. Obidvaja sme sa smiali ako šialený a cítila som sa ako 6- ročná. Keď sme sa už trošku ukľudnili, vybrali sme sa cestou späť.

„Ja už asi pôjdem domov, lebo Emily na mňa určite čaká“ povedala som Nickovi.

„Odprevadím ťa“ povedal a usmiali sme sa na seba.

Domov sme šli celý mokrý a mne už začínala byť zima. Nick si všimol, že sa začínam triasť a tak mi podal svoju mikinu a ja som si ju dala na seba. S úsmevom som mu poďakovala. Voňala úžasne, presne ako on.. :)

Cestou domov sme sa zase rozprávali o blbostiach a veľa sme sa nasmiali.

„Tak už sme tu“ zastala som pred naším barákom a ďalej som sa smiala z jeho hlášok.

„Pekný barák“ skonštatoval s úsmevom, keď sme zastali.

Zrazu mi Nick pozrel úprimne do očí a jeho tvár sa pomaly približovala k tej mojej.

„Veď on ťa ide pobozkať ty trdlo“ pomyslela som si. Nemala som silu a ani som sa nechcela odtiahnuť a tak som sa k nemu priblížila a jeho jemné pery som pocítila na svojich. V tej chvíli som prestala vnímať okolie. Bolo to úžasné. Keď sme sa od seba odtiahli len sme sa na seba usmiali..

„Tak ahoj“ povedala som mu,  dala som mu ešte rýchlu pusu a rýchlo som vbehla dnu.

 „Ahoj“ zakričal za mnou.

Keď som vošla do bytu, s obrovským úsmevom som sa zvalila na gauč. Bola som šťastná. V tom ku mne pribehla Em a keď ma zbadala, tiež sa začala usmievať.

„No čáu, tak hovor, chcem vedieť úplne všetko do detailov hovorila vzrušene.

Usmiata od ucha k uchu som jej všetko vyrozprávala a ona s napätím počúvala a smiala sa z nás, keď som jej hovorila o tej fontáne.. Keď som už konečne skončila svoj dlhý monológ s Eminými „óóó“ a „ááá, on je taký zlatý“ išla som do sprchy a vtom som si uvedomila, že som mu zabudla vrátiť mikinu. „O dôvod viac, prečo sa zase stretnúť“ pomyslela som si s úsmevom. Keď som vyšla zo sprchy, našla som si SMSku 
od Nicka..

„Ahoj Kate, ďakujem ti za dnešný úžasný večer, si skvelá. Love Nick xxx

PS: zabudla si mi vrátiť mikinu :D.“