5 - Lístky na koncert

A vtom sme ho uvideli..Veľký billboard na ktorom bola fotka našej obľúbenej skupiny One Direction 
s popisom: „Koncert One Direction - 10. 07. 2012. Nenechajte si ujsť skvelú show s piatimi mladými a talentovanými spevákmi, ktorí si svojou hudbou podmanili takmer celý svet. Lístky v predaji!

„Myslíš na to na čo ja?“ spýtala som sa Emily.

„Musíme hneď zistiť, kde sa tie lístky predávajú!“

„Poď, opýtame sa tých ľudí, ktorí tu predávajú lístky na Broadway, možno nám poradia.

Nestihli sme sa ešte ani otočiť, aby sme sa mohli vrátiť a za nami stál jeden z pouličných predavačov.

„Hey girls“ pozdravil nás s úsmevom. „Vyzeráte akoby ste si chceli kúpiť nejaké lístky“ povedal s úškrnom.

„Ten chlap vie čítať myšlienky?“ pomyslela som si a pri pohľade na Em som si všimla, že myslí na to isté.

„Vlastne by sme sa vás chceli opýtať, či neviete kde by sme si mohli kúpiť lístky na koncert One Direction.“

„Dnes máte svoj lucky day“ povedal a vybral zo svojej tašky 2 lístky na ich koncert.

Pozerali sme naňho ako na zjavenie. „Za koľko ich predávate?“ spýtali sme sa ho.

„150 dolárov.“ S Em sme len vypleštili oči..“Koľko? Tak veľa?“

„Berte alebo ich predám niekomu inému..“

„Počkajte!“ začuli sme ako po nás niekto zakričal. Keď sme sa otočili, pribehol k nám chalan, ktorého sme už predtým videli v Central Parku a neskôr sme rozoberali aký je cute. Vysoký s vyšportovaným telom, modré oči a hnedé vlasy. Mal na sebe rifle, obtiahnuté biele tričko, botasky Nike a na ruke mal nejaké náramky. Vyzeral úžasne! Chalan, za ktorým sa každá baba otočí.

„Nie ďakujeme, ale girls nemajú záujem“ povedal a žmurkol na nás akoby sme sa už dlho poznali. Predavač sa naňho znechutene pozrel, otočil sa a odišiel.

My sme na toho chalana len zúfalo pozerali s otvorenými ústami, keďže sme nechápali, čo práve urobil. Približne po minúte sa konečne ozval.

„Hii! Prepáčte dievčatá, ale musel som zakročiť, lebo dobre poznám týchto pouličných predavačov a stavím sa, že od vás chcel nejakú šialenú cenu za lístky, ktoré by ste inde kúpili za polovicu, nemám pravdu?“

Ako prvá sa spamätala Emily a trochu nahnevane mu odpovedala: „Hi?! Tak po prvé ako to, že si vedel, čo sa tu deje? Po druhé, netušíme koľko stoja lístky bežne, pretože sme sa tu chceli niekoho opýtať, kde si ich môžeme kúpiť a ten predavač nám „padol do rany“. A po tretie, kto vlastne si?!“ zakončila Em svoj monológ podráždene.

„Budem odpovedať postupne“ povedal pobavene a ja som sa nad jej otázkami tiež musela zasmiať. „Tak po prvé, stál som na druhej strane ulice, keď som zbadal toho predavača ako pri vás stojí a vyťahuje 
z tašky lístky. Po druhé, myslel som si, že nie ste odtiaľto a ešte to tu dobre nepoznáte a po tretie, volám sa Nick“  dokončil a ukázal tie svoje dokonalé zuby v úsmeve.

Všimla som si zahanbenú Emily, tak som ju už viac nechcela trápiť a ozvala som sa aj ja.

„Ahoj, ja som Kate a toto je Emily“ usmiala som sa naňho. „Ako si si už asi všimol, chceli by sme si kúpiť lístky na koncert One Direction..Nevieš náhodou, kde by sa to dalo?“ zasmiala som sa a on so mnou.

„Náhodou viem. Poďte za mnou. Tu neďaleko je obchod s muzikou, kde ich predávajú a určite budú lacnejšie ako vám ponúkal henten“ a ukázal cez ulicu na predavača.

Po dlhšom prehováraní Emily, sme išli s Nickom, ktorý nám chcel ukázať cestu ako sa dostaneme 
do obchodu. Cestou sme sa rozprávali o ňom, o nás, o New Yorku a ukázal nám pár zaujímavých miest, kam sa s Em neskôr určite pôjdeme pozrieť. Keď sme vošli do obchodu, Nick sa priateľsky pozdravil 
s predavačom, čo znamená, že buď má rád hudbu a chodí tu často alebo tu robí jeho kamarát.

„Čau Nick“ povedal predavač za pultom s úsmevom.

„Ahoj Ed“ odpovedal mu Nick. „Chceme sa ťa opýtať, či ešte máš nejaké lístky na 1D.“

„Mám tu ešte posledné dva.“ 
Keď to povedal tak sme sa s Em na seba usmiali a spadol nám kameň  zo srdca. „Ešte som zvedavá na cenu“ pošepkala mi Emily.

„Nerada vám skáčem do vašich priateľských rozhovorov, ale tie lístky sú pre nás, tak sa chcem opýtať za koľko by ste nám ich predali“ povedala som nenútene a pozrela som na Nicka, ktorý sa na mňa uškrnul a ja som len prevrátila oči.

„90 dolárov slečna“ povedal pobavene predavač.

„Tak si poprosím obidve, skôr než nám ich niekto vyfúkne alebo k nám znova niekto pribehne a  povie, že inde ich majú lacnejšie“ povedala som a urobila som grimasu na Nicka, ktorý na mňa pobavene pozeral. Vytiahla som si peňaženku a zaplatila som 180 dolárov za obe lístky.Obidvom sme sa poďakovali a vyšli sme z obchodu..Keď zrazu..

                                                  Nick :)