14 - Koncert

Ahojte :). Dnešná časť sa mi veľmi páči a keď som ju písala, snažila som si predstaviť, že som tam naozaj.. Tie outfity..viem, že sú trošku viac slávnostné, ale sú krásne :). Takže dúfam, že sa vám to bude páčiť, tak ako mne! A ešte jedna vec...Táto časť je pre Bašku, ktorá sa dnes necítila veľmi dobre, takže dúfam, že ti je už lepšie ;). Príjemné čítanie a nezabudnite písať svoje názory do komentov.. ďakujém :-*

Keď som prišla domov, bolo asi 5 hodín poobede a o 7-mej sa začínal koncert.

„No konečne“ povedala mi Emily, keď som vstúpila do dverí.

„Ahoj“ pozdravila som jej.

„Kde si bola tak dlho?? Najvyšší čas sa začať pripravovať na večer, nemyslíš?“ povedala nervózne.

„ Bola som s Nickom.. Btw, že kto tu stresuje“ zasmiala som sa.

„Ty ráno a ja večer“ podotkla Emily.

„No jasné, nejako sme si to museli podeliť..“

„Tak fajn. Už žiadne reči, ideme sa pripravovať! Čaká nás jeden z najúžasnejších večerov, tak ma nechci naštvať..“ zavelila Emily.

„Veď už idem“ hovorila som jej, keď ma tlačila do mojej izby.

Každá z nás sa vo svojej izbe pripravila a po takej pol hodine sme naraz vyšli z izieb.

„Tak ako vyzerám?“ opýtala sa  Emily s úsmevom.

„A kde máš tie veci čo som ti včera vybrala?“

„Veď ty tiež nemáš to čo som ti vybrala“ zaškerila sa Emily.

„To je uhol pohľadu“ zasmiala som sa.

„Takže ako vyzerám?“ spýtala sa ešte raz Em.

„Úžasne!“ povedala som s úsmevom. „A čo ja?“

„Môže byť“ zasmiala sa a ja som na ňu hodila vražedný pohľad.

„Robím si srandu. V tých šatách vyzeráš super“ opravila sa Emily.

„Ďakujem.. Veď aj tie tvoje sú super“ skonštatovala som.

„Tak poďme už, nemôžem sa dočkať“ povedala Emily.

„Okej, let´s go!“ povedala som a už sme vychádzali z bytu.

Keď sme prišli na miesto, kde sa mal konať koncert, pred vchodom stála stovka jačiacich dievčat. 

SBS-kári pomaly púšťali ľudí dovnútra a keď sme sa dostali dnu aj my, boli sme prekvapené, koľko veľa ľudí tam už je. Koncert sa konal v hale, ktorá nebola až taká veľká, no lístky boli do posledného vypredané, takže to bude crazy. Em ma chytila za ruku, aby sme sa nestratili, a ťahala ma k pódiu.

„Em, dúfam, že sa nechceš vtrepať až pod pódium“ povedala som jej hlasnejšie aby ma počula.

„Čože? Hovorila si niečo?“ otočila sa a zvedavo na mňa pozrela. Asi ma nepočula..

„Pýtala som sa ťa, kam ma to ťaháš“ kričala som na ňu v snahe prekričať dav.

„Chcem byť čo najbližšie, ty snáď nie?“ pozrela na mňa psími očami..

„Nepozeraj sa tak na mňa“ zasmiala som sa. „Jasné, že chcem byť čo najbližšie“ dodala som.

Emily podskočila od radosti a ďalej ma ťahala k pódiu.

Stáli sme blízko pódia, kde sme mali dosť „životného priestoru,“ ale netrepali sme sa až úplne dopredu. Nechcem aby ma tu niekto pošliapal...

„Konečne ste sa dočkali! Privítajme skupinu ONE DIRECTION!“ zakričal niekto do mikrofónu a po celej hale sa rozľahlo kričanie a jačanie fanúšikov.

„Už je to tu“ zakričala som Emily do ucha.

Na pódium vyšli všetci piati chalani.. Najprv pozdravili všetkých fanúšikov, ktorý sa na nich dnes prišli pozrieť, povedali pár slov na začiatok a začali spievať. Ako prvú spievali „What makes you beautiful,“ ktorou rozprúdili atmosféru v hale. Ďalej spievali „One thing, I want, Moments, Everything about you...“ proste všetky pesničky z albumu a niektoré, ktoré spievali ešte v  X-factore. Celý večer sme s Emily prespievali a pretancovali. Všetci v hale spievali s chalanmi každú jednu pesničku. Bola tu neskutočná atmosféra! Užívala som si každú jednu sekundu tohto večera. Počas spievania poslednej pesničky „More than this“ som však nemohla odtrhnúť zrak od Harryho. Síce som sa naňho pozerala počas celého koncertu, na konci to bolo iné.. Pozrel sa na mňa.. Najprv som si síce myslela, že ma zbadal v dave asi tak, ako mohol zbadať ktorékoľvek iné dievča tu v tejto hale, no on sa na mňa zahľadel tak, že som mala pocit akoby tú pesničku spieval len pre mňa. Odtrhla som od neho pohľad a pozrela som sa na Emily. Tá si spievala ako všetci ostatný a nemohla odtrhnúť zrak od Zayna.

„No jasné, typická Emily“ pomyslela som si a usmiala som sa na ňu, hoci si to nevšimla.

Chalani dospievali poslednú pesničku, poďakovali sa, zakývali a pomaly odchádzali z pódia. Ešte posledný krát som sa pozrela na Harryho, ktorý sa opäť pozrel mojím smerom a zakýval. Ja som sa rozhliadla okolo seba, či kýve mne alebo niekomu inému, no keď som sa pohľadom vrátila k Harrymu, len sa usmial a tak som mu s úsmevom odkývala.

„To čo bolo?“ opýtala sa ma Emily s otvorenými ústami.

„Čo čo bolo?“ pozrela som na ňu nechápavo.

„Harry ti zakýval?“

„Možno“ odpovedala som s úsmevom, hoci som si ešte stále pochybovala o tom, že to bolo mne.

Em sa už zmohla len na veľavýznamné: „Woow.“

„Toto bol môj najúžasnejší večer“ hovorila som Em, keď sme vychádzali z haly.

„Súhlasím. Teda až na to, že som totálne unavená, bolia ma nohy a zajtra pravdepodobne nebudem mať hlas, ale stálo to za to“ doplnila ma Emily s úsmevom.

„Úplne s tebou súhlasím. Nohy si už ani necítim...“ povedala som nastupujúc do taxíka.

Tento deň si budem pamätať až do konca život. Splnil sa mi sen. Tento koncert bol najúžasnejším koncertom na akom som kedy bola a to som ich už v Londýne pochodila dosť. Ale aj tak mám stále pred očami Harryho ako sa na mňa pozrel na autogramiáde a ako „mi zakýval“. Aj keď možno nekýval mne, pre mňa to bol zážitok...

„Len škoda, že ho už asi nikdy na živo neuvidím“ pomyslela som si smutne.

Z Harryho pohľadu

„Dnešný koncert bol úžasný! Milujem našich fanúšikov!“ povedal som chalanom, keď sme vošli do zákulisia a sadli sme si na gauč.

„Máš pravdu, dnes bola super atmosféra“ pridal sa Liam..

Chalani sa ďalej rozprávali, no ja som ich veľmi nepočúval.. Mysľou som bol úplne inde. Nemohol som dostať z hlavy to dievča z autogramiády.. Na konci koncertu som si ju dokonca všimol a zamával som jej, keď sme odchádzali z pódia, no ona sa len poobzerala okolo seba (asi si myslela, že to nebolo jej) a potom mi s úsmevom odkývala.. Nevyzerala ako ten typ fanúšičky, ktorá vrieska a odpadáva, keď ma vidí. Vyzerala tak...normálne. Ako úplne pohodová baba... Aj keď sme sa počas autogramiády rozprávali, správala sa ku mne veľmi priateľsky a ja som z nej nemohol spustiť oči. Neviem prečo, ale mám taký pocit, že som ju už niekde videl.. Ale nemôžem prísť na to, kde to bolo..Má modré oči, dlhé blond vlasy, krásny úsmev...Ááách...

„Harry, si v pohode?“ vytrhol ma z rozmýšľania Louis a skúmavo sa na mňa pozrel.

„Čože?“ opýtal som sa ho nechápavo.. „Aha, hej jasné, že som. Prečo sa pýtaš?“

 „Lebo tu rozoberáme naše najbližšie koncerty a ty nás vôbec nepočúvaš. Na čo myslíš?“

„Sorry chalani... Už vás počúvam..“ povedal som zahanbene.

„Už nemusíš, práve sme sa dohodli, že sa ideme najesť“ povedal s úsmevom Niall a všetci ostatný na mňa podozrivo pozreli..

„Tak na čo potom ešte čakáme? Poďme sa najesť, som už strašne hladný“ povedal som akoby bolo všetko v pohode a vyšiel som zadným vchodom haly. Popravde, vôbec som nebol hladný, ale vedel som, že keby som tam s chalanmi  zostal ešte trochu dlhšie, začali by sa ma pýtať otázky, na ktoré ani ja sám teraz neviem odpoveď..Chalani ma neskôr dobehli a ja som si sľúbil, že už o nej nebudem viac rozmýšľať.. Pravdepodobne ju už aj tak nikdy neuvidím...

Emily

Kate