28/04/2012

16 - Talking with Emily

Dnes som túto časť písala dosť na rýchlo, takže je aká je.. Inak odporúčam film Šťastlivec(The lucky one), dnes som na ňom bola s "Em" a je celkom fajn ;). Btw, do pondelka dúfam dáme 2000-ovú návštevnosť :) Ďakujem za všetko, mám vás rada..Enjoy :-*


Nasledujúci deň sme si ráno museli trošku privstať, pretože máme náš prvý tenisový tréning. Konečne sa budeme trochu hýbať a nie len sedieť v byte.. Obidve sme  prišli na tréning s úsmevom na tvári, pretože sme sa naň veľmi tešili. V podstate o nič nejde, ideme si zahrať tak, ako sme hrali minule...Len pri nás stojí tréner a upozorňuje nás na prípadne chyby. Ale baví nás to a dokonca aj Em tento šport celkom chytil. A to už je čo povedať :D.

Po dvojhodinovom tréningu sme boli úplne vyšťavené(hlavne z toho slnka, ktoré na nás pražilo po celý čas) a spotené. Tréner nás však obidve pochválil, že sme hrali lepšie, ako keď nás videl prvý krát a to nám trošku zdvihlo sebavedomie. Na tréningu sme stretli aj chalanov-dvojičky, s ktorými sme sa minule spoznali. Opäť sme sa v ich prítomnosti veľa nasmiali a nakoniec nás dokonca prinútili zahrať si s nimi na najbližšom tréningu štvorhru. Boli strelení, ale v dobrom samozrejme..
Rozlúčili sme sa s nimi a pomaly sme prechádzali parkom smerom domov. Bol horúci letný deň, vtáčiky štebotali a ulice boli ako vždy plné ľudí. Cestou domov sme si s Em v parku sadli na lavičku a rozprávali sme o všeličom. Vlastne o všetkom, čo nás napadlo. O našich najbližších plánoch v NY, o tréningu, o Nickovi a o rodičoch, ktorým máme dnes zavolať.
„Nemáš opaľovací krém?“ opýtala som sa Em a oprela som sa o lavičku.
„Bežne ho nosím“ zasmiala sa Emily.
„Veď som sa len pýtala“ usmiala som sa a nasadila som si okuliare.
„Veď ja ti len odpovedám“ obraňovala sa Em.
„Už som radšej ticho“ zasmiala som sa a zdvihla som ruky na obranu, akože nič..
„Kate?“
„Áno?“
„Ale už nič“ povedala Em a zasmiala sa.
„No ták, vyklop to. Čo si chcela?“ nedočkavo som sa na ňu pozrela a okuliare som si dala do vlasov.
„Vážne, nič dôležité“ pozrela na mňa nevinným pohľadom.
„Neznášam, keď niečo začneš a potom to nedokončíš“ založila som si ruky na prsiach a tvárila som sa urazene, hoci aj Emily vedela, že to robím len preto, aby som to z nej dostala.
„Ja len, že kedy si pôjdeme zahrať ten basketbal“ zasmiala sa Em.
„Neverím, že si sa ma chcela opýtať takú somarinu“ povedala som so smiechom.
„Fakt som sa ťa to chcela opýtať, len mi to prišlo od veci, tak som to radšej nepovedala nahlas..Tak som sa nad tým len tak zasmiala.“
„A prečo sa pýtaš?“ opýtala som sa.
„Len tak pre moju info“ povedala nezaujato.
„Zase to robíš!“ povedala som neveriacky.
„Čo zase robím“ opýtala sa ma nechápavo.
„Zase mi neodpovedáš na moju otázku..To to mám z teba ťahať ako z chlpatej deky, či čo?!“
„Prepáč..“ zasmiala sa. „Len mi Nick minule vravel, že má nejakého kamaráta áá ....“
„Ahá, takže tu je pes zakopaný“ prerušila som ju a zasmiali sme sa.
„Čo sa smeješ?!“ povedala Emily, ktorej sa tvár sfarbovala do červena..
„Nečervenaj sa“ zasmiala som sa.
„To nie je vôbec vtipné! Aj ja sa chcem už konečne s niekým zoznámiť.. Nechce sa mi stále byť samej doma.. Keď ty si vonku s Nickom, ja som tu sama.. Už je najvyšší čas nájsť si chlapca, nemyslíš?!“ povedala rázne Emily a ja som na ňu neveriacky a trochu zahanbene pozerala.
„To sú slova do bitky!“ povedala som rázne a obidve sme vybuchli smiechom.
„Ty si blbá!“ smiala sa Emily. „A nepozeraj sa tak na mňa.. Nemôžem večne čakať na takého..hmm napríklad Zayna Malika..“ zamyslela sa Emily.
Keď to povedala začala som sa smiať ešte viac. Viem, že Emily ho zbožňuje, ale takéto slová by som od nej naozaj nečakala...
„Ty si teda číslo“ smiala som sa na jej rečiach.
„Ty si na Harryho čakať nemusela...Rovno si stretla Nicka.“
„Ale Nick nie je Harry“ namietala som s úsmevom pri pomyslení na týchto dvoch fešákov.
„A tým si teraz čo chcela povedať?“ smiala sa teraz ona zo mňa.
„Nič.. Len toľko, že Nick je reálny a Harry..tak trochu viac nereálny“ skonštatovala som.
„O čom to tu teraz vlastne kecáme“ opýtala sa ma so smiechom Em.
„O ničom dôležitom..Teda vlastne o tom, že kedy ideme hrať ten basketbal.“
„Takže kedy?“ opýtala sa znova Em.
„Mohli by sme ísť na budúci týždeň, teda ak by to vyhovovalo aj im.. Spýtam sa Nicka a dohodneme sa, môže byť?“
„Okej“ zakončili sme debatu s Emily a pobrali sme sa domov.

Viem, že tento obrázok je dosť od veci, ale keď vonku je také super počasie :D


No comments:

Post a Comment