2 - Huráá prázdniny, huráá New York

O týždeň neskôr

S Emily a rodičmi sme stáli na letisku a čakali, kým zahlásia náš let. Neviem aký blbec vymyslel, že ľudia majú byť 2 hoďky pred odletom na letisku. Ani som sa nevyspala, keďže lietadlo letí o 9.00 ráno a my sme tu už 
od 7.00 museli byť! Večer som šla spať, keď bolo niečo po polnoci..Balila som si ešte posledné veci 
a rozmýšľala  som nad tým, čo si mám a čo nemám brať. Takú dilemu som už dlhšie nemala, ale tak idem na 
2 mesiace do NY :D..

„No nič, vyspím sa v lietadle..“ pomyslela som si.

Zrazu som začula, ako zahlásili náš let. „Konečne!“ povedali sme s Em naraz a zasmiali sme sa.

„Tak čaute a nevystrájajte tu veľmi bezo mňa povedala som rodičom s úsmevom a žmurkla som na nich.

„Ahoj moja,“ povedala mamka „a ozvi sa hneď ako prídete“.

„Jasné mami, veď potom spolu môžeme aj skypovať..“

„Tak čau kočka“ žmurkol na mňa ocko „a dávaj na seba pozor...“

Všetci sme sa vyobjímali, mamkám samozrejme začali tiecť slzy, keď nás videli odchádzať, ale my sme sa statočne držali a nerozplakali sme sa.. Keď sme už boli ďalej otočila som sa, zakývala a s úsmevom som im zakričala „ľúbim vás“. Za sebou som ešte začula vzdialenú odpoveď „aj my teba“..

Sadli sme si s Emily do lietadla a objali sa.

„Nemôžem uveriť, že letíme do New Yorku!“ povedala s úsmevom Emily.

„Ja viem, tiež tomu ešte neveríím! Strašne sa teším, užijeme si to, sľubujem“ povedala som. Jasné, že to bude bez rodičov ťažšie, ale my to zvládneme. Budú mi chýbať, ale po celý čas budeme v kontakte a myslím, že sme zodpovedné a vieme čo robíme..

Zvyšok cesty som v lietadle prespala, takže mi let zbehol veľmi rýchlo.. Až keď sme pristávali, ma Emily zobudila svojím vzrušeným hlasom: „Kate, vsávaj už sme tu!“