Ahoojte :). Dnes pridám trošku kratšiu časť, tak sa vopred ospravedlňujem..Som strašne šťastná, že to čítate, a že sa vám moje stories páčia..Už sme dokonca prekročili 400 návštev, čo je úplne super! Takže ešte raz ďakujem všetkým, ktorí to čítate a dúfam, že sa vám budú páčiť aj ďalšie časti tohto príbehu.Btw, chcela by som vás poprosiť, aby ste mi sem občas napísali aj nejaký ten koment, aby som vedela, čo si o tom myslíte, či sa vám to páči (nielen mojim kamoškám :D) a keď máte nejaké otázky, kľudne sa pýtajte...Tak príjemné čítanie ;)*
„Kate, počkaj ešte
chvíľu“ zakričal na mňa Nick.
„Áno? Otočila som sa
a uvidela som ten jeho dokonalý úsmev. „Tak ma napadlo, že by sme spolu
mohli niekedy niekam zájsť. Napríklad sa len tak prejsť alebo ísť na
kávu..Poukazoval by som ti mesto..“
„Tak fajn“ prerušila
som ho a doširoka som sa usmiala.
„Naozaj?“ pozrel na
mňa prekvapene.
„Prečo nie?! Vlastne
tu ešte nikoho nepoznáme, takže bude fajn, ak budeme mať sprievodcu, ktorý nám
to tu trošku poukazuje..“
„Hmm..a mohla by si
mi dať svoje číslo, please?“ povedal opatrne.
„Ale len pod
podmienkou, že mi zavoláš“ povedala som s úškrnom.
„Určite ti zavolám,
sľubujem“ povedal pobavene a zahľadel sa mi do očí.
Pri pohľade do jeho modrých
očí som sa roztápala a preto do mňa Emily drgla, aby som sa vrátila späť
do reality...Dala som mu svoje číslo a rozlúčili sme sa.
do reality...Dala som mu svoje číslo a rozlúčili sme sa.
Keď sme sa vracali
domov, bol už večer a ulice osvetľovali lampy. Celou cestou sme sa
s Emily rozprávali
o Nickovi a o tom, že ideme na koncert One Direction. Boli sme nadšené. Cítila som sa, akoby som lietala. Nemohla som naňho prestať myslieť. Bol dokonalý. No zdalo sa mi to až veľmi nereálne a nerobila som si veľké ilúzie, že mi zavolá. No dnešný deň bol ako vystrihnutý z filmu. Bola som taká šťastná a Em sa tešila so mnou. Nemohla som sa prestať usmievať a Em si to všimla.
o Nickovi a o tom, že ideme na koncert One Direction. Boli sme nadšené. Cítila som sa, akoby som lietala. Nemohla som naňho prestať myslieť. Bol dokonalý. No zdalo sa mi to až veľmi nereálne a nerobila som si veľké ilúzie, že mi zavolá. No dnešný deň bol ako vystrihnutý z filmu. Bola som taká šťastná a Em sa tešila so mnou. Nemohla som sa prestať usmievať a Em si to všimla.
„Si v pohode?
Vyzeráš ako sfetovaná“ povedala a pobavene sa na mne smiala, hoci vedela
na čo, teda
skôr na koho myslím.
skôr na koho myslím.
„Som OK. Len som už
strašne unavená z dnešného dňa. No aj napriek tomu, bol dokonalý.“
„Nick alebo dnešný
deň? :D zasmiala sa a skúmavo sa na mňa pozrela.
„Ťažká otázka, lebo
obidve možnosti sú správne“ povedala som jej s pohodovým úsmevom na tvári.
„Ja len nemôžem uveriť, že si taký chalan ako je Nick, všimol práve mňa...a
ešte si aj vypýtal číslo...Absolutelly unbelievable!“
„Podľa mňa to až také
neuveriteľné nie je. Veď si kočka Kate a možno to prehliadaš, ale veľa
chalanov sa za tebou na ulici otáča...“
„Nepreháňajme to zas,
OK?“
„Tak fajn, uznávam,
že keď sa otáčajú, vždy idem s tebou aj ja, ale...“
„Ďakujem Em“
rozosmiala som sa a ona tiež.
„Vieš, že ťa mám
rada, že?“ povedala s úsmevom.
„Veď aj ja teba
darling“ odpovedala som jej a objala som ju.
To sme už stáli pred
naším barákom a vošli sme dnu. Vyviezli sme sa hore výťahom
a otvorili sme dvere
do nášho bytu. Sadli sme si pred telku a pustili si film The Vow. Chceli sme na to ísť do kina, ale akosi sme to nestihli, tak sme si spravili domáce kino. Bolo mi jasné, že o chvíľu zaspím na gauči, ale nechcelo sa mi ísť do postele. Po prvých 20tich minútach sme obidve zaspali na gauči.
do nášho bytu. Sadli sme si pred telku a pustili si film The Vow. Chceli sme na to ísť do kina, ale akosi sme to nestihli, tak sme si spravili domáce kino. Bolo mi jasné, že o chvíľu zaspím na gauči, ale nechcelo sa mi ísť do postele. Po prvých 20tich minútach sme obidve zaspali na gauči.
Prosím daj ďalšiu časť :D:D:D
ReplyDeleteZajtra dám :D Väčšinou pridávam každy druhý deň... :)
DeletePáči sa? ;)
A veľmi sa mi páči, a bola by som veľmi rada keby si už pridala ďalšiu :D
Deleteuž o chvííľu pridám novú.. :D
Deletenezdá sa ti to príliš ideálne?
ReplyDeleteáno zdá, ale preto to píšem...aby som sa trošku preniesla do iného sveta a aby som mohla snívať...
Delete