17 - Stretnutie vo výťahu

Čaute baby! Úplne na začiatku sa vám chcem strašne poďakovať..Za mesiac ste si otvorili túto stránku viac ako 2000x čo je úplne úžasné a nečakané! THANK YOU SO MUCH! :-** Táto časť sa mi celkom páči a máte tu aj z Harryho pohľadu, takže príjemné čítanie! Zdieľajte, čítajte, komentujte.. :)

Počas dňa sme poslušne zavolali rodičom, tak ako sme im sľúbili. Mamine som všetko vyrozprávala...O tenise, o Nickovi, o koncerte a o úžasných miestach v New Yorku.. Bola rada, že sa nám tu páči a že si to tu užívame. Volali sme spolu asi hodinu, keďže som mala voľné minúty.. Na konci hovoru prišiel domov aj ocino a chcel, aby som mu zopakovala všetko, čo som povedala mame, no mne sa už nechcelo ďalšiu hodinu rozprávať to isté a tak som povedala mamke, nech mu všetko vyrozpráva za mňa. Nebol týmto nápadom veľmi nadšený, no v podstate nemal na výber :D.

S Emily sme sa dohodli, že sa večer pôjdeme do mesta zabaviť. Ešte sme tu vlastne neboli na žiadnej poriadnej párty.

„Em, poďme sa večer niekam zabaviť“ začalo sa naše dohadovanie.

„Super nápad“ povedala a v jej očiach som zbadala iskričky, ktoré prezrádzali jej nadšenie.

„Teraz idem ešte von s Nickom, no o 7-mej som doma ako na koni a môžeme ísť, okej?“

„Môže byť“ povedala s úsmevom.

„Čo si dáme na obed?“ opýtala som sa Emily.. Bola som už hladná..

Keďže Em pozerala nejaký film zaujato v telke, tak som nečakala na odpoveď a pustila som sa do varenia. Nechcelo sa mi pripravovať nič zložité, tak som len uvarila špagety a pripravila som k nim aj chutnú omáčku, ktorá nám obom veľmi chutila..

Do sýta sme sa najedli a ja som odišla do mesta s Nickom. Em zostala doma, lebo chcela dopozerať ten svoj film..

„Závisláčka :D. A že prečo sa jej zdá, že sme len doma!“ zasmiala som sa v duchu.

O 3-4 hodiny som sa vrátila domov.. Emily sa práve pripravovala a ja som sa tiež prezliekla. Zobrali sme si ešte potrebné veci do kabelky a privolali sme si výťah. No keď sme vyšli z baráku uvedomila som si, že mi niečo chýba.

„Em, musím sa ešte vrátiť hore“ povedala som jej rýchlo.

„Čo si zas zabudla“ pozrela na mňa zúfalo Emily.

„Hodinky“ povedala som s úškrnom.

„To nevadí, nemusíš ich mať..“

„Ale musím.. Hneď som späť a ty zatiaľ zožeň taxík“ povedala som a rýchlo som vbehla dnu.

Vybehla som hore po schodoch a celá zadychčaná som dvere na byte otvorila, vzala som si hodinky a hneď som ich zamykala. Viem, že Emily neznáša, keď na mňa musí dlho čakať a preto, som rýchlo dobehla k výťahu, ktorý sa práve zatváral.

„Počkajte“ zakričala som, keď som si všimla, že vo výťahu niekto stojí.

Osoba, ktorá bola vo výťahu, načiahla ruku, aby sa dvere nezavreli, ale práve naopak, aby sa otvorili.

„Ďakujem“ povedala som, keď som zadychčane vbehla do výťahu.

Keď som sa trochu vydýchala, pozrela som sa na osobu, ktorá bola so mnou vo výťahu. Stál tam chalan, ktorý do nás hneď v prvý teda druhý deň vrazil pri vystupovaní z výťahu. Opäť mal na sebe mikinu (inú ako minule), hnedé nohavice a okuliare. Všimol si, že si ho obzerám a keď sa na mňa pozrel, mala som pocit, že sa ma zľakol, no on sa usmial. „Ten úsmev mi je povedomý“ pomyslela som si.

„To vyzerám tak zle, alebo tak dobre“ prihovorila som sa mu so smiechom, keď som videla ako si ma obzerá.

„Prepáč... Ja len..“ zakoktal sa. Vyzeral milo.

„To je v pohode“ povedala som mu s úsmevom.

„Som Kate“ predstavila som sa mu. „Myslím, že sme už do seba raz narazili“ hovorila som so úsmevom, keď som si predstavila tú situáciu, ako sme sa išli prvý krát s Em prejsť po NY.

„Áno pamätám sa. Som Harry,“ povedal trošku opatrne „a vyzeráš dobre“ dodal s úsmevom.

„Tiež tu bývaš?“ opýtala som sa ho dosť blbú otázku, keďže sme sa tu už po 2. krát stretli..

„Hej, ale len dočasne.. A čo ty?“

„Áno, ale len teraz cez leto.. Som tu na prázdninách s kamarátkou.“

„V podstate ja som tu tiež na prázdninách s kamošmi“ zasmial sa.

„Tak to je super. Snáď sa tu ešte niekedy uvidíme.. Tak čau“ povedala som s úsmevom a rýchlo som vybehla z výťahu.

Z Harryho pohľadu

Stál som vo výťahu, keď som začul, že niekto zakričal: „Počkajte.“ Rýchlo som zastavil zatvárajúce sa dvere výťahu a dvere sa opäť otvorili. Vbehlo dnu zadychčané dievča so slovami: „Ďakujem.“ Zacítil som na sebe jej pohľad a preto som sa na ňu pozrel. Keď vošla do výťahu nevšimol som si ju, no keď som sa na ňu teraz pozrel neveril som vlastným očiam. Stála tam ONA! To dievča z autogramiádu, z koncertu.. Už som vedel odkiaľ mi bola taká povedomá. Raz som sa ponáhľal do výťahu, lebo vonku ma prenasledovali paparazziovia...a vrazil som do dvoch dievčat. A jednou z nich bolo toto dievča. Dúfal som, že ju ešte niekedy uvidím, no nechcel som si to priznať.. A teraz so mnou stojí vo výťahu...

Všimla si, že sa na ňu udivene pozerám a povedala: „To vyzerám tak zle, alebo tak dobre.“

„Jasné, že vyzeráš super“ pomyslel som si no nahlas som to nedokázal vysloviť.. Preto som zo seba len niečo vykoktal.. Usmiala sa na mňa a ja som bol v tej chvíli ako paralyzovaný.. Prestavila sa mi a ja jej tiež. Pravdepodobne ma nespoznala, keďže som na sebe mal mikinu s kapucňou a okuliare. Chvíľu sme sa ešte rozprávali, no keď sa dvere výťahu otvorili, rýchlo mi pozdravila a vybehla von z baráku.

„Ona tu býva!“ behalo mi stále hlavou. Musím ju ešte vidieť, musím sa s ňou spoznať..
„Harry ty si somár, mal si si o nej zistiť viac a nie správať sa ako idiot“ hovoril som si dookola. „Čo sa to so mnou deje??“ pýtal som sa sám seba. Takýto pocit som ešte nezažil..

Vyšiel som z výťahu a vonku ma hriali horúce slnečné lúče.

Keď som sa pozrel na chodník pred barákom, zbadal som Kate a ešte jedno dievča ako nasadajú do taxíka. Neváhal som ani minútu a tiež som si zavolal taxík. Nastúpil som doň a šoférovi som povedal, aby sledoval taxík pred nami...

Emily

Kate