Never say Never7

Ahojte! Takže novú časť pridávam už dnes, zajtra nebude :D... A mimochodom, keby ste v mali v stredu čas, s Laurou robíme twitcam okolo 16tej, čas ešte upresním ;)

„Pozerám, že telepatia“ zasmial sa, keďže ani jeden z nás si zatiaľ nezapol kameru.

„Veď ako vždy.. Ale snáď ju máš“ povedala som trochu s obavou..

„Neboj, mám.. Takže, chceš ma vidieť?“ opýtal sa a ja som už celá nedočkavá čakala na ten moment, kedy ho budem vidieť, pretože podľa hlasu to naozaj môže byť on!

„Jasné, že hej“ povedala som rýchlo a bez zaváhania..

„Tak naraz!“ povedal.

„Dobre.. Takže 3..“

„2“

„1“ povedala som a zapla som si kameru.. On si ju zapol tiež, pretože sa mi už krútilo to koliesko, čo oznamuje, že sa niečo načítava..

„Už ma vidíš?“ opýtal sa zvedavo.

„Nie , ešte sa mi načítavaš.. Čo ty?“

„Áno, seba vidím“ zasmial sa.

„A mňa?“ opýtala som sa s úsmevom.

„Máš pekný úsmev“ povedal a ja som sa trochu začervenala, no snáď to nevidí..

„Ďakujem“ povedala som a nedočkavo som hypnotizovala to točiace sa koliesko na obrazovke, až sa mi zrazu ukázal chalan, ktorý pred sebou držal papier na ktorom je napísané jednoduché „Hi“.

„Hi“ povedala som s úškrnom.

„Takže ma už vidíš“ povedal a zakýval mi.

„Teba ešte ani nie, len ten papier, čo držíš v ruke“ povedala som a taktiež som mu zakývala.

„Okey, tak už ťa asi nebudem napínať, že? Ja vidím teba a teraz už aj ty mňa“ povedal a zložil si papier z tváre.. Keď som ho uvidela všetky slová mi akosi zmizli z pier a nevedela som čo robiť.. Mám sa smiať, plakať alebo kričať?

„Si to naozaj ty!“ povedala som po chvíli šťastne a slza sa mi skotúľala po tvári.

„Áno Jess, som to ja“ povedal s úsmevom.. Ách, ten jeho dokonalý úsmev..

„Prepáč, daj mi chvíľku.. Ale ty kľudne rozprávaj..“ hovorila som cez slzy.

„Ty plačeš?? Preboha, to som nechcel..“ vravel vyčítajúc si to.

„To sú slzy šťastia Niall.. Bože, to je šialené..“ zasmiala som sa a zotrela som si slzy..

„Ahá, ale aj tak prosím ťa neplač..“

„Okey, už som v pohode“ usmiala som sa po chvíli, keď som sa trošku spamätala.

„To som rád.. Inak rád ťa vidím Jessica Jackson“ žmurkol na mňa.

To sa mi snáď sníva.. Ešte stále nemôžem uveriť, že je to on! Rozprávam sa s ním, smejem sa s ním.. Je to ešte lepšie ako tie jeho twitcami (ktoré som doteraz aj tak vždy zmeškala :P).

„Aj ja ťa rada vidím Niall Horan..“ usmiala som sa na neho.

„Vyzeráš lepšie ako na fotkách“ chichotal sa zo mňa.

„Ďakujem.. Ty teraz tiež vyzeráš lepšie ako na svojich twitcamoch“ skonštatovala som.

„Vďaka.. Azda si ich videla?“

„Ak mám byť úprimná, naživo som ešte ani jeden nestihla“ uškrnula som sa.

„Tak teraz som sa urazil“ povedal „vážne“ a založil si ruky na prsiach.

„Nemôžem za to, že ich robíš vtedy, keď som buď v škole, niekde v meste alebo, keď je u nás noc!“ vyčítala som mu.

„Ouu, no jasné časový posun..“ povedal zamyslene.

„Veď to.. Keby si to oznámil aspoň deň dopredu a urobil si ho niekedy poobede alebo ku večeru, tak máš určite väčšiu sledovanosť“ zasmiala som sa.

„Beriem na vedomie“ usmial sa a pokrútil hlavou..

Na chvíľu medzi nami nastalo ticho, no nebolo to trápne ticho ale skôr také príjemné ticho.. Prišla som totiž nato, že si rozumieme aj bez slov.. Hľadela som naňho a vychutnávala som si ten čas, ktorý tu s ním teraz môžem tráviť.. Je to prvý, no zároveň možno aj posledný krát, čo tu s ním takto kecám.. Nikdy nevieš, čo sa môže stať... No dúfam, že sa budeme takto vidieť čo najčastejšie..

Keď ticho prerušil otázkou koľko je u nás hodín, s úsmevom som mu odpovedala a bavili sme sa ďalej.. Náš hovor „len na chvíľu“ sa predĺžil na viac ako 2 hodiny! Ani raz medzi nami reč nestála a vždy sme sa mali o čom rozprávať.. Smiali sme sa a hovorili sme o veciach, ktoré preberajú starí známi na stretnutí po rokoch.. Občas som nechápala, že je to až také spontánne! A keď sme sa bavili o hudbe, zobral aj svoju gitaru a začal si na nej brnkať.. Ja som len ticho počúvala a vychutnávala som si každý jeden tón.. Potom mi zahral pesničku, ktorú som nepoznala, no veľmi sa mi páčila.. Keď som sa ho pýtala na názov skladby, tak ma odbil tým, že mi to povie inokedy.. Neprotestovala som, no skladba mi stále znela v hlave..

„Jess, nejdeš ešte spať?“ vbehla mi zrazu do izby mamka a ja som sa len otočila k nej.

„Áno, veď už idem“ povedala som a keďže si mamka všimla, že s niekým volám, tak sa len zachichotala a odišla preč..

„Nerozumel som jej ani slovo“ povedal Niall a ja som sa na jeho zúfalom výraze zasmiala.

„To asi preto, že nevieš po slovensky.“

„Čiže takto sa rozpráva na Slovensku?“ opýtal sa zvedavo.

„Áno..“

„Páči sa mi to!“ povedal nadšene.

„Ty si blázon“ uchechtla som sa.

„Nie, myslím to vážne.. A čo vravela?“ vyzvedal.

„Bola tu mamka a pýtala sa, či už nejdem spať“ zasmiala som sa.

„A čo si jej odpovedala?“

„Že hej, veď už idem..“ povedala som a prekrútila som očami.

„Ale tá odpoveď sa mi nepáči!“ skonštatoval.

Ja som sa zatiaľ pozrela na hodinky, ktoré ukazovali polnoc..

„Bože, veď je už polnoc.. Fakt by sme mali končiť!“ povedala som prekvapene.

„Vážne? To už voláme tak dlho?“ čudoval sa Niall.

„Už viac ako dve hodiny“ zasmiala som sa.

„Páni.. Mne to prišlo ako 10 minút“ povedal s úsmevom.

„Mne to tiež rýchlo zbehlo.. No asi už naozaj budeme končiť, lebo ráno musím vstávať do školy..“

„Okey.. Aj keď veľmi nerád, musím s tebou súhlasiť.“

„Takže.. Som veľmi rada, že som ťa spoznala Niall.. Si úžasný človek..“

„Aj ja som rád, že sme sa konečne videli a pokecali sme si nielen cez chat..“

„Snáď si to ešte niekedy zopakujem“ povedala som.

„Určite si to zopakujem ešte veľa krát“ povedal s úsmevom..

„Tak teda dobre, bye?“

„Bye Jess“ povedal a ešte chvíľu sme na seba hľadeli, no potom sme hovor zrušili.

Keďže už bolo neskoro, rýchlo som sa išla osprchovať a ľahla som si do postele..

Pred očami som mala Niallovu tvár, jeho dokonalý úsmev a ešte stále som si pohmkávala pesničku, ktorú mi zaspieval.. So skvelým pocitom pri srdci som zaspala a snívali sa mi len tie najkrajšie sny..