Never say Never13

Dúfam, že sa vám táto časť bude páčiť aspoň tak ako mne ;).. Enjoy ♥

O pol roka

Posledné mesiace mi zbehli ako voda, prešli Vianoce, oslávili sme Nový rok a opäť sme o rok starší.. Mám 18 a prvý školský polrok za sebou! Mám pocit, akoby prešlo pár dní od konca prázdnin, školského plesu a vianočného večierku..

Svoju 18-tku som nedávno oslávila vo veľkom štýle najprv s rodinou a potom aj priateľmi v klube! To bola noc.. Dokonca som dostala letenku do Írska, k starým rodičom!

Vraj už je najvyšší čas stretnúť sa s nimi a ocko pôjde so mnou, takže nebudem musieť sama blúdiť po Dubline :D.. Sú to síce letenky až na leto, no už teraz sa nemôžem dočkať a babka s dedkom sú taktiež nadšený..

No okrem môjho veku sa na mne vôbec nič nezmenilo!

S Mišom som sa pred mesiacom rozišla, keďže som k nemu necítila až toľko lásky ako on ku mne.. Bol z toho dosť smutný, no ako sám povedal: „nebolo to ono!“ A mal pravdu. No zažila som s ním veľa pekných chvíľ, ktoré si navždy uchovám vo svojom srdci. Veď, bol to môj prvý chlapec :)! No ja som po rozchode bola v pohode.. Bolo mi to síce ľúto, no svoje emócie som si nechala pre niekoho iného!

Áno Niall! Od vtedy, čo si zrušil svoj účet, ozval sa mi len raz! Asi po mesiaci mi napísal na skype správu:

Jess, já.. Chcel by som sa ti za všetko ospravedlniť! Náš manažment sa akosi dozvedel, že si píšeme a rázne mi to zakázal! Snažil som sa im to všetko vysvetliť, no povedali, že to je pre moje dobro a mal by som s naším písaním prestať! Nechcel som, ver mi! No začalo sa nám turné, vydali sme nový album a nestíhal by som ti odpisovať tak často, ako by som chcel.. A tak si nahováram, že to bude predsa len lepšie... Nevieš si ani predstaviť, ako veľmi mi už teraz chýbaš a ako veľmi to ľutujem.. Si úžasné dievča a viem, že nás raz nejaká náhoda spojí a my dvaja sa stretneme!

Prepáč.. Love you, Niall :(

Keď som si to vtedy čítala, môj svet sa zrútil! V tej chvíli som si uvedomila, že som stratila svojho najlepšieho kamaráta.. A síce som mu na túto správu odpísala, že ako mi to môže urobiť a že nech kašle na ten sprostý manažment, odpoveď som už nedostala.. Pár krát som sa mu ešte pokúšala písať, no po týždňoch bez odpovede som to vzdala! Nechápala som ako mi mohol na konci správy napísať Love you, keď ma takto surovo opúšťa! A ja som ani nemala šancu mu to vyhovoriť, keďže moje správy vytrvalo ignoroval! Možno ich čítal, možno nie.. Neviem.. Nedokázala som svoje slzy zastaviť a aj keď som naňho chcela zabudnúť, nešlo to. Vždy, keď som na Facebooku zbadala nejakú jeho fotku, či fotku skupiny, všetko sa mi vrátilo. Všetky spomienky, všetky jeho správy, náš rozhovor cez Skype a melódia, ktorú mi spieval. Prestala som počúvať ich pesničky, prestala som si prezerať stránky o nich a prestala som byť directionerkou! Aj keď v hĺbke svojho srdca ňou navždy budem!

Rodičia nechápali, čo sa to so mnou deje, no po čase som im to so slzami v očiach všetko vyrozprávala.. Pochopili to a snažili sa ma utešiť, no zbytočne sa na to už viac nepýtali, za čo im ďakujem!

Keď som to vtedy hovorila Alex, nevychádzala z údivu a ani nevedela čo mi na to má povedať! Bola z toho rovnako šokovaná ako ja, no snažila sa mi pomôcť. Nedovolila mi trápiť sa kvôli nemu, pretože sa ma vždy snažila niečím zamestnať.. A celkom jej to aj šlo, teda až na to, že keď som prišla domov, vždy som sa trápila tým, že som si púšťala smutné pesničky, čítala som jeho poslednú správu stále dookola a potajme som plakala. Bolo to moje tajomstvo, ktoré okrem mňa nikto nevedel!

No posledné 3 mesiace som si sľúbila, že sa už nebudem trápiť.. Bolo to také moje novoročné predsavzatie! Svoj smútok, bolesť a spomienky na neho som si  zamkla do čiernej skrinky, ktorá je ukrytá na tom najtajnejšom mieste môjho srdca a je zamknutá 10timi kladkami od ktorých som kľúče odhodila!

A tak som vnútri zostala úplne mŕtva.. Bez citov a bez bolesti! Navonok som sa vrátila do normálu a snažila som sa užívať si svoj život čo najviac, no vo vnútri som mala jednu veľkú dieru.. Ľudia naokolo boli šťastný, že som opäť v pohode a ja som bola šťastná, že sú šťastný oni! Veď nemusíme byť happy všetci, no nie?!

Po večeroch si chodím často sadnúť von na náš dvor, na hojdačku a odtiaľ pozorujem hviezdy. A hoci netuším, ako sa v astrológii volá tá najjasnejšia, pre mňa to je Niall.

Občas sa s tou hviezdou len tak rozprávam a predstavujem si, že je to on.. Akoby som si s ním písala a vravím mu všetko, čo som počas dňa zažila.. Viem, je to divné, no väčšinou mi to pomôže a utlmí to bolesť.. Teda, aspoň na chvíľu..

Dnes je deň ako každý iný! Doobeda som bola v škole a potom som šla k Alexe.

No dnes sa mi zdá akási divná.. Teda vyzerá, akoby od šťastia chcela vyskočiť z kože.. Keď sme prišli k nej do izby a sadli sme si  na posteľ, podozrievavo som sa na ňu zahľadela.. Usmieva sa od ucha k uchu!

„Čo sa tak na mňa pozeráš?“ opýtala sa, keď si všimla môj pohľad.

„Nechceš mi niečo povedať?“ pozrela som na ňu skúmavo.

„Nechcem?!“ povedala neisto.

„A chceš?“ zachichotala som sa.

„Nechcem!“

„Ale noták! Veď vyzeráš šťastne – prešťastne! Tak čo sa deje? Vyklop to už..“ naliehala som..

„Nemyslím si, že to chceš vedieť..“

„Chcem!“ povedala som rozhodne.. Veď to nemôže byť až také zlé, keď je taká happy.

„Si si istá?“

„Áno som!“

„Len sa nenaštvi okej?“

„Dobre, tak už hovor!“ povedala som nedočkavo.

„Budú na Slovensku!“ zvrieskla nadšením, no ja som ešte stále nevedela, koho myslí.

„Kto?“ opýtala som sa nechápavo.

„Chalani!“

„Hmm??“ ešte stále som nechápala.

„No predsa One Direction! Už v júni!“

„No zbohom!“ povedala som a mňa pri tomto názve pichlo pri srdci.. Bude na Slovensku!

„Chcela si to vedieť“ obraňovala sa Alex.

„V Bratislave?“ opýtala som sa, lebo moja zvedavosť bola silnejšia než ja.

„Hej.“

„A akoto, že to vieš až teraz? Veď už je marec!“ povedala som prekvapene.

„Pretože pôvodne mali mať koncert len v Prahe, no na včerajšej tlačovke oznámili, že sa zmenili plány a prídu aj do BA!“ skákala od radosti Alex.

„A lístky už máš?“

„Nie, ale hneď zajtra si ich chcem ísť kúpiť!“
„A s kým ideš?“ chcela som vedieť..

„Ešte neviem.. No dúfala som, že by si mohla..“

„Tak na to zabudni!“ povedala som rázne. Odmietam sa tam ísť pozrieť!

„Ale Jess! Viem, že tam v kútiku duše túžiš ísť! Ešte stále si directionerka! Nemusíš sa dať znechutiť tým, že tam bude aj ON! Veď tam nejdeš kvôli nemu..“ prehovárala ma.

 ON! Bude len pár kilometrov či metrov odo mňa! No ja neviem, či som pripravená ho vidieť.. Aj keď on ma neuvidí, no aj tak!

„Ako myslíš, no ak nepôjdeš, určite to potom budeš ľutovať, ver mi!“ povedala a viac sme to už neriešili..

Príroda sa po zime prebúdzala a všade naokolo začali rásť prvé snežienky.. Bola radosť ísť teraz po vonku. Po ceste domov som si toto počasie užívala a aj to zubaté slnko, ktoré mi svojimi lúčmi hladilo tvár.

No po celý čas som myslela na ten koncert. A prečo mi to ocko nepovedal? Veď aj keď to verejne oznámili nedávno, museli im dať dopredu vedieť, nie? A možno vie, že po TOM, čo sa stalo, už o nich ani nehovorím, ani nepočúvam ich pesničky na plné pecky ako predtým.. No na jednej strane bolo vždy mojím snom ísť na ich koncert, no na tej druhej ... vidieť ho znova, by ma asi veľmi bolelo.. No pochybujem, že by tam Alex išla sama! Určite tam bude veľa ľudí.. Ešte o tom asi porozmýšľam..