Never say Never1

Čaute! Tak ste sa dočkali a začínam pridávať častejšie (tak často ako sa bude dať..) nové časti príbehu.. Snáď sa vám budú páčiť :)..

„No konečne si tu!“ povedala mi Alex, ktorá sedela v kresle na školskej chodbe.

„Aj tebe prajem dobré ráno“ zívla som si a sadla som si oproti nej.

„Je pondelok ráno, tak mi nehovor, že je dobré“ uškrnula sa na mňa.

„Aký bol víkend?“ opýtala som sa, ignorujúc jej poznámku.

„Celkom fajn, až na to, že som v sobotu zase musela pratať celý dom sama“ založila si nahnevane ruky na prsiach a ja som sa len pousmiala.

„A čo Lucy?“ opýtala som sa na jej mladšiu sestru.

„Lucy išla na víkend k babke, čím to upratovanie s radosťou prenechala mne.“

„Milé“ povedala som so smiechom. Lucy je totižto veľký expert na vyhováranie sa.. Neznáša upratovanie a vždy si nájde nejaký dôvod prečo nie dnes... Raz je to bolesť hlavy, inokedy brucho a v tom lepšom prípade radšej zdrhne k babke..

„Už ma to vôbec nebaví“ poznamenala Alex zmučene.

„Ale noták... Ja napríklad upratujem vždy všetko sama a nesťažujem sa.“

„Ale tvoja sestra má 3 roky, nie 10“ uškrnula sa Alex.

„Dobre, to je jedno.. Ešte niečo zaujímavé z víkendu?“ opýtala som sa.

„Ani nie.. Teda vlastne hej! Videla si už to nové video?“ prebudila sa a nadšene sa ma opýtala.

„Možno.. Ktoré myslíš?“ opýtala som sa s úsmevom.

„To, ktoré včera baby pridali v stránke We want One Direction  in Slovakia!“

„Aháá, nie tak to som ešte nevidela.. Včera som bola na nete len chvíľku a tak som si nestihla pozrieť, čo je nové..“

„Tak hneď ako prídeš domov, pozri si to! Je to úplne úžasné!“ rozplývala sa Alex.

„A čo v tom videu je?“ opýtala som sa zvedavo.

„Jedno interview, kde chalani zhodili Nialla z gauča.. Je to dosť funny“ zasmiala sa.

„Chudák Nialler!“

„Pozri si to a uvidíš, že sa budeš taktiež smiať“ povedala vážne Alex.

„Pozriem si to! Ale nie kvôli tomu, že Niall spadol z gauča“ zasmiala som sa.

„Ja viem, že sa ti Niall páči, no...“

„Mám začať o tebe a Liamovi?“ uškrnula som sa na ňu, čím som ju prerušila.

„Tak fajn“ vzdala sa Alex s úsmevom.

Aby ste boli v obraze aj vy, s Alex milujeme One Direction a vždy, keď prídeme ráno do školy, vymeníme si všetky novinky o nich, komentujeme ich výzor na jednotlivých fotkách a podobne. Je to určitý typ závislosti, no je lacnejší než drogy :D.. l keď som si vždy vravela, že ja na ničom závislá nebudem a vidíte, čo so mnou spravilo 5 chalanov?? Neuveriteľné..

No pri počúvaní ich pesničiek, pozeraní videí a DVDčka mám pocit, ktorý vám ani nedokážem opísať.. V tej chvíli ma zaplaví vlna šťastia a v bruchu mám motýle..Milujem ten pocit :).

„Ty nejdeš?“ prerušila moje myšlienky Alex, ktorá stála nado mnou a zvláštne na mňa pozerala.

„Čo?“ opýtala som sa nechápavo.

„Mali by sme ísť do triedy, lebo pred chvíľou zvonilo“ objasnila mi situáciu.

„Fakt? Nič som nepočula“ povedala som udivene a postavila som sa na odchod.

„Ty raz zabudneš aj vlastnú hlavu“ zasmiala sa Alex, ktorá mi zo stola podala môj mobil.

„Vďaka“ povedala som ironicky a obe sme sa presunuli do triedy.

Ako prvú dnes máme matiku s profesorom Gongoľom. Je to asi najlepší matikár na škole, pretože na jednej strane vie super naučiť, no na tej druhej sa s nami vie aj zasmiať. Dokonca si už pár krát priznal, že nie je normálny.. :P

„Slečna Jacksonová, mohli by ste mi povedať výsledok tohto príkladu?“ povedal profesor ukazujúc na tabuľu a ja som sa pozrela do zošita, v ktorom som síce mala opísaný príklad, no vypočítaný ešte nebol..

„554,6“ napísala mi nenápadne na papierik Alex, ktorá sedela vedľa mňa.

„554,6?“ povedala som neisto.

„A to sa ma pýtate alebo odpovedáte?“ opýtal sa vážne profesor.

„Odpovedám...“ povedala som.

„V tom prípade máte pravdu“ usmial sa na mňa a pokračoval v písaní príkladov na tabuľu.

„Ďakujem“ žmurkla som na Alex s úsmevom a v duchu som si vydýchla.

„A nesnívaj už toľko, radšej počítaj“ uškrnula sa na mňa a ja som len súhlasne prikývla.

A hoci som ten príklad mala napísaný, pri ňom boli pokreslené rôzne srdiečka, hviezdičky, smajlíky a napísané 1D, I love them, Niall a podobne :D.. No čo? Nemôžem si pomôcť a strašne sa už teším, keď prídem domov a pozriem si čo dnes robili chalani, kde boli.. a snáď si tam nájdem aj nejakú správu od ... neho!

„Tak a teraz už musím naozaj počítať, inak tomu nebudem chápať“ prikázala som si a začala som sa sústrediť na rôzne matematické rovnice a nerovnice..

„Jess, kde si dnes??“ opýtala sa ma so smiechom Alex pri obede.

„Čo??“ pozrela som na ňu nechápavo.

„Presne o tom hovorím! Celý deň si neprítomná.. Načo myslíš?“ pozrela na mňa zvedavo.

„Na nič“ sklopila som zrak a pustila som sa do jedla.

„Tak to určite.. A nevolá sa to nič náhodou správa na Facebooku?“ uškrnula sa.

„Možno áno, možno nie..“ povedala som tajomne.

„Tak čo sa deje? Ešte stále ti neodpísal?“ opýtala sa so záujmom.

„Nie, ešte nie.. Už sú to dva týždne..“ položila som vidličku a založila som si ruky na prsiach.

„Ale noták, veď vieš, že je busy a navyše, teraz je v Londýne..“ začala Alex, ktorá má bohužiaľ pravdu..

„Ale vždy mi odpísal najneskôr do týždňa!“ protestovala som.

„Nie vždy má toľko času..“ obraňovala ho.

„A čo ak na mňa zabudol?“ zhrozila som sa. Tento scenár by som totižto určite nechcela.

„Blázniš?? Myslím, že neodpisuje nikomu inému okrem teba..“

„Veď ani neviem či je to on..“

„Aj keby nebol, písanie s ním, ťa robí šťastnejšou..“ usmiala sa Alex.

„Áno, s tým nemôžem nesúhlasiť!“ uškrnula som sa.

„Tak vidíš!“

„Ale aj tak by mi už mohol konečne odpísať“ skonštatovala som, čím som zakončila našu debatu o pánovi Dokonalom, a dojedla som si svoj šalát s kuracím mäskom..

Po obede, sme hneď vyšli zo školy a vybrali sme sa k nám domov.. S Alex sa totiž po škole stále navštevujeme. Buď som ja u nej alebo ona u mňa.. Tento týždeň sme u nás, takže sme sa zviezli autobusom, prešli pár krokov peši a vošli sme na našu veľkú záhradu.

„Ahoj mami“ pozdravila som ju, keď som ju uvidela na záhrade ako vešá prádlo.

„Ahojte“ povedala s úsmevom a rýchlo pribehla k nám. Obe nás vyobjímala a potom sa vrátila späť k svojej činnosti.

„Kde je Tracy?“ opýtala som sa zvedavo mamky.

„Ocko ju zobral do mesta na zmrzlinu.“

„Okej.. Tak keby niečo, budeme hore v izbe“ povedala som jej a vyšli sme hore schodmi do mojej izby.

„Ešte dobre, že sa školský rok len začal, inak by sme sa už museli učiť nejaké somariny“ zasmiala sa Alex, keď si ľahla na moju posteľ.

„Veru.. Ale neboj, o chvíľu to už začne“ uškrnula som sa a Alex do mňa hodila vankúš.

„Hééj!“ hodila som jej ho späť a zapla som svoj notebook.

„A už je to tu“ poznamenala Alex a prekrútila očami.

„Čo už je tu?“ zasmiala som sa na jej výraze.

„Denná kontrola správ a sledovanie našich celebrít“ povedala a prisadla si ku mne.

„Prečo musíš byť vždy taká..?“

„Pravdivá?“ doplnila ma.

„Napríklad.. A ironická“ dodala som.

„Tak už toľko nekecaj a rýchlo sa prihlás.. Potom sa chcem pozrieť aj ja“ zasmiala sa a ja som sa rýchlo prihlásila..

„Dnes to ide dosť rýchlo“ povedala Alex nadšene.

„Len to nezakríkni“ pohrozila som jej prstom zo žartu.

„Mám správu“ zakričala som od radosti, keď sa mi to konečne načítalo.

„Tak ukáž, čo ti píše?“ usmiala sa Alex a obe sme sa pustili do čítania správy.