Never say Never4

Ahojte :).. Chcela by som vás poprosiť, aby ste mi napísali aj svoje názory v komentároch, aby som vedela, či sa vám príbeh páči alebo nie, prípadne, či a čo by ste zmenili.. ;) Ďakujem a príjemné čítanie :-**

„Ahoj“ pozdravil mi tým najkrajším úsmevom v ktorom vynikli jeho dokonalé biele zuby.

Obzrela som sa, no zistila som, že to zdraví mne.. „Ahoj“ odzdravila som mu prekvapene.

„Neverím, že ti pozdravil!“ povedala Alex nadšene, keď sme zahli za roh chodby..

„Asi ho osvietilo“ zasmiala som sa, hoci v duchu ma to potešilo..

Michal Kostáľ je o rok starší, má blond vlasy a modré oči.. Páči sa mi už asi od prvého ročníka, no v podstate sa nepoznáme.. Doteraz sme si ani nezdravili, hoci sme si občas vymenili pohľady.. No podľa mňa to je len ďalší nafúkaný futbalista, ktorý si o sebe myslí, že je neviem čo(aj keď by stál za hriech :P).. A občas na mňa hádže vražedné pohľady, tak neviem čo sa mu stalo, že mi tento krát aj pozdravil a dokonca sám od seba.. Inak mi pozdraví tak raz za uhorský rok..

„Vy dvaja by ste sa už mohli zoznámiť“ povedala Alex a ja som len prekrútila očami..

„Zase tie tvoje teórie..“ povedala som. Alex si totiž myslí, že sa mu páčim.. Vždy sa na mňa vraj pozerá, usmieva sa a v mojej prítomnosti robí veci, ktoré by inak nerobil...

„Zmier sa s pravdou“ uškrnula sa.

„Alex, je mi to úplne jedno.. Je to idiot“ povedala som a kráčali sme po chodbe k učebni Informatiky.. Trošku pomalšie, no predsa..

Máme voľnú hodinu a tak sme si vybavili, že môžeme ísť na počítače..

„Neznášam tieto schody“ frflala som v snahe dostať sa k učebni.

„Človek ich má problém vyjsť aj bez sadry na nohe nieto ešte s ňou“ hovorila zadýchane Alex.

„Konečne sme tu“ povedala som otvárajúc dvere..

Po vstupe do učebni, každý zapol povinne Facebook a začal závisláčiť..

Po pár minútach mi dokonca napísal Niall..

Ahoj, ako sa dnes máme? Niall

Ahoj, ide to... Čo ty? Jess

To neznie veľmi presvedčivo.. Stalo sa niečo? Ja sa mám fajn. Niall

Ani nie.. Len o pár dní bude školský ples a  ešte nemám partnera.. Jess

Ahá.. Neboj, určite vás už čoskoro niekto pozve ;).. Niall

Snáď sa nájde nejaký slepec :P .. Jess

Ty si hrozná! Keby som napríklad chodil na vašu školu, určite by si šla so mnou :).. Niall

Lenže nechodíš, takže nič z toho.. Jess

Stalo sa ešte niečo?? Dnes mi prídeš akási smutná.. Niall

Dnes len proste nemám svoj deň.. Jess

Tak fajn, ale vieš, že keby niečo som tu pre teba :).. Niall xx

Ďakujem.. Jess xx

A šaty si si už kúpila? Niall

Dnes po škole sa na to s Alex chystáme.. Jess

Tak príjemné nákupy. A potom chcem vidieť aspoň fotky ;).Niall

Vďaka.. A to sa ešte uvidí :P! Jess

„Vy na seba teda máte šťastie“ poznamenala Alex, keď sa pozrela na môj monitor a uvidela otvorenú správu s Niallom.

„Čo ti poviem“ uškrnula som sa a písali sme si ďalej.. Dnes však so mnou nie je veľmi reč, neviem prečo som taká bez nálady.. Žeby ma vyviedol z rovnováhy Mišo?? Nie, nie, to určite nie.. Neviem, možno som už nervózna z tej sadry.. Snáď sa mi aspoň pri nakupovaní nálada zlepší..

Po škole sme sa s Alex vybrali do obchodu so spoločenskými šatami, ktorý je v centre mesta, kde pre nás vyhliadla šaty..

„To som zvedavá, čo si povyberala“ uškrnula som sa na ňu.

„Bude sa ti to páčiť.. Neboj sa..“ usmiala sa a otvorila dvere obchodu.

Vošli sme do obrovského obchodu plného farieb, flitrov a vešiakov..

„Páni.. Tu som ešte nebola“ povedala som ohúrene.

„Dobrý deň slečny“ oslovila nás hneď po príchode milá mladá predavačka.

„Dobrý deň“ odzdravili sme jej s úsmevom.

„Ako vám môžem pomôcť?“ opýtala sa..

„Chceli by sme si pozrieť pár šiat.. Ideme na školský ples a naposledy, keď som tu bola, som nám povyberala zopár šiat..“ vysvetľovala jej Alex a ja som sa zatiaľ začala obzerať navôkol..

Majú tu asi tie najkrajšie šaty, aké som kedy videla.. Dlhé aj krátke, na ramienka alebo bez, jednofarebné či so vzorom.. Od výmyslu sveta..

„Tak tu si určite niečo vyberiem“ pomyslela som si prehrabujúc sa vešiakmi.

„Á, tak tu si“ pribehla ku mne Alex, ktorá už v rukách držala asi 10 šiat!

„Nesranduj“ povedala som pozerajúc sa na jej plné ruky..

„Nesrandujem.. Tak poď“ zasmiala sa a ťahala ma ku kabínkam..

Vyskúšala som si asi 7 šiat, no ani jedne mi nesedeli.. Jedny boli veľké, ďalšie malé.. V iných som mala malé prsia alebo som vyzerala ako tehotná...

„Neboj, určite tu ešte niečo nájdeme“ utešovala ma Alex a znova sa začala prehrabovať medzi vešiakmi.

Ja som už na ňu nemala nervy a tak som sama odkráčala k vešiakom a začala som si prezerať všetky zaradom.. Asi po 5 minútach som ich konečne našla! Hneď som si ich vzala do kabínky a vyskúšala som si ich. Padli mi ako uliate.. Jednoduché broskyňové šaty bez ramienok, ktoré mi boli nad kolená.

„Jess myslím, že som niečo...“ hovorila Alex, no keď ma uvidela nedokončila vetu a len na mňa s otvorenými ústami hľadela.

„Myslím, že som si už vybrala“ povedala som s úsmevom a zatočila som sa pred zrkadlom.

„Woow! Kde si ich našla?“ pýtala sa prekvapene.

„Trošku som sa poprehrabúvala medzi vešiakmi a wualáá..“

„Sú nádherné! Jednoduché no krásne..“ rozplývala sa Alex.

„A čo ty? Našla si si niečo aj pre seba?“ opýtala som sa s úškrnom.

„Vlastne, práve si ich idem vyskúšať“ ukázala Alex na šaty, ktoré mala v ruke..

Po chvíli vyšla z kabínky a tento krát som nemala slov ja.

„Myslím, že som si práve vybrala“ zasmiala sa Alex.

„Páni, vyzeráš super!“ dostala som zo seba. Mala na sebe krásne modro azúrové minišaty, ktoré boli na vrchu čierne a na modrej sa vynímali čierne ornamenty.. Nádhera!

„Ďakujem... Tak čo, dáme fotku?“ vytiahla z kabelky svoj fotoaparát a dali sme si našu prvú (pred) plesovú fotku :D..

„Ukáž“ vzala som jej foťák z ruky. „Vyzeráme dobre“ skonštatovala som po chvíli s úsmevom.

„Ale ešte si musíme kúpiť topánky a nejaké doplnky..“ dodala Alex.

„Máš pravdu, no to je už len detail.. Navyše ja to vidím na nejaké pohodlné tenisky.. Teda tenisku“ zasmiala som sa a Alex tiež.

„Keď teniska, tak štýlová!“ povedala nadšene Alex a obe sme sa vrátili späť do kabínok, kde sme sa prezliekli..

Za šaty sme pri pokladni zaplatili a hoci som si myslela, že šaty budú drahšie, zostala som milo prekvapená.. Neboli vôbec drahé ba naopak. Stáli len 17€..  Rozlúčili sme sa s predavačkou, poďakovali sa a odišli sme. Po mňa prišiel môj osobný šofér alias mamka, keďže sa mi nechcelo trepať v preplnených autobusoch a Alex ešte išla do Eurovei popozerať tie topánky a doplnky.. Dohodli sme sa, že ak niečo pekné nájde, pošle mi fotku na schválenie..

Po príchode domov som sa mamke hneď predviedla v nových šatách a bola nadšená!

„Aj s tou zlomenou nohou to vyzerá dobre“ zasmiala sa mamka a ja som sa pousmiala.

„Už nech je tá sadra dole“ poklopkala som po nej otrávene.

„Neboj, už čoskoro bude“ objala ma mamka a ja som odišla do svojej izby vyzliecť si ich, aby som si ich náhodou nikde nepošpinila..

No práve keď som sa prezliekala, zapípala mi MMSka.. Keď som ju otvorila, zistila som, že je od Alex.. Poslala mi fotku tých najkrajších balerínok aké som kedy videla a ešte k tomu napísala: Myslím, že by boli lepšie ako tenisky :D..(btw, majú aj tvoje číslo)

Ja som jej hneď bleskovo odpísala--> Tak tieto jednoznačne chcem!

Skutočnosť, že už budem mať aj topánky k šatám ma veľmi potešila a moja dnešná nálada sa po nákupoch s Alex rapídne zlepšila..

„Už nech je ten ples“ pomyslela som si zasnene s úsmevom na perách.

Jessica

Alex