Never say Never2

Ahoj Jess! Prepáč, že som ti odpísal až dnes, ale s chalanmi toho máme teraz dosť veľa, nahrávame album, veľa rozhovorov, fotenia.. Veď vieš.. Inak sa mám super, no chýba mi to naše každodenné písanie.. Už som si na to tak zvykol, že vždy očakávam novú správu od teba ;). Ale o týždeň idem domov do Írska za rodinou, takže potom si snáď budeme písať čo najčastejšie, keďže budem mať viac voľna.. Mimochodom, čo prvé dni v škole? Dúfam, že vás zatiaľ veľmi neotravujú písomkami a podobne.. Som rád, že to už mám za sebou :D.. Prepáč, ale musím už ísť, no nabudúce ti napíšem dlhšiu správu, sľubujem!! Pekný týždeň, Niall xx.

„No pekne“ uškrnula sa Alex. „Ako dlho si to už vlastne píšete?“ opýtala sa ma.

„Asi pol roka“ odpovedala som s úsmevom.

„To je šialené!“ poznamenala neveriacky.

„Ja viem..“ súhlasila som s ňou.

„Máš šťastie..“

„Ja viem..“

„Bože!! Veď si píšeš s Niallom Horanom!!“ povedala vzrušene.

„Ja viem, Alex.. Teda ak je to on“ uškrnula som sa.

„Je to on..“

„Ako to môžeš vedieť?? Používateľov s jeho menom je minimálne 1000..“

„Ale ty si píšeš s tým pravým!“ žmurkla na mňa.

„Snáď“ povedala som, hoci som tomu sama veľmi neverila..

„A to si mu len napísala a o pár dní na to si si našla odpoveď..“ zasmiala sa.

„Viem, neuveriteľné..“ pousmiala som sa nad týmto faktom..

Píše mu tak veľa dievčat a práve mne odpísal.. Keď som sa ho na to už pár krát pýtala, že prečo práve mne odpísal, povedal, že sa snaží odpisovať čo najviac fanúšičkám, no a keď som mu napísala ja, bola som medzi prvými prijatými správami, tak mi hneď odpísal.. A odvtedy sme si začali písať častejšie a ešte nás to neprestalo baviť.. Vždy si máme o čom písať..

„Aj mne by už mohol Liam odpísať“ uškrnula sa Alex..

„Neboj, aj to ráz príde..“ utešovala som ju.

„Len aby..“ povedala pochybovačne..

„Ticho, musím mu už odpísať..“ zasmiala som sa a hneď som začala písať odpoveď..

„Ahooj! Viem, že toho máš veľa, no ja som si už tiež veľmi zvykla na naše písanie a keď si mi teraz tak dlho neodpisoval bála som sa, že si na mňa zabudol :O..

Tak to je fajn, konečne si trochu oddýchneš a stráviš čas s rodinou.. A ako dlho budeš v Írsku? Snáď sa trošku zrelaxuješ :D.. V škole zatiaľ v pohode, učitelia to ešte nepreháňajú, lebo vedia, že nám sa prázdniny ešte neskončili :P... No určite to už všetko čochvíľa začne a potom sa až do konca roka nezastavíme.. No, niekomu sa tu žije.. Nie ako ja, že budem chodiť na strednú do 20tky :P.. Tak čo už.. Čo som si vybrala, to mám.. No baví ma to, takže sa nesťažujem.. A beriem ťa za slovo ;)! Pekný týždeň a príjemné nahrávanie, Jess xx.

„Ja z vás dvoch proste nemôžem!“ pokrútila neveriacky hlavou Alex, keď som mu to odoslala.

„Čo sa ti zase nepáči??“ opýtala som sa a odhlásila som sa z Facebooku, aby sa slečna Alexa mohla prihlásiť tiež :D..

„Mne sa to práveže páči.. Aj ja chcem niekoho, s kým by som si mohla takto písať..“ hovorila mi a popri tom sa prihlásila na svoj účet..

„A čo Filip??! spýtala som sa na jej kamaráta z detstva s ktorým si občas píše..

„Filip? Je to len kamarát..“ povedala po dlhšom rozmýšľaní.

„Veď Niall je tiež len kamarát.. Teda skôr taký virtuálny, keďže neviem, či je to on..“

„Vidíš a presne o tomto hovorím!“ povedala urazene Alex čím ma odignorovala a ukázala na kolónku správ, ktorá ukazovala 0 prijatých správ..

„Nebuď taký pesimista“ povedala som a snažila som sa o čo najpovzbudivejší tón..

„Ja nie som.. Práveže som optimista.. Nevidíš ten úsmev? Len ma to štve..“ povedala skleslo.

„Tak na tú tvoju skleslú náladu, by som tu niečo mala“ pousmiala som sa a vytrhla som jej myšku z ruky.

„Čo to robíš??“ opýtala sa ma nechápavo.

„Uvidíš“ usmiala som sa.

Preklikala som sa do priečinku v ktorom mám uložené pesničky a pustila som našu obľúbenú pesničku od One Direction, ktorú si spolu často spievame--> What makes you beautiful.

„Toto vždy zaberie“ zasmiala som sa a obe sme si začali pospevovať..

„Ja ich proste zbožňujem!“ povedala Alex po chvíli, keď dohrala pesnička a začala hrať I want, ktorú som však dala trochu po tichšie, aby sme sa počuli..

„Ja tiež“ povedala som a obe sme sa pousmiali..

„Mimochodom, kedy ideme na nejaký koncert?“ opýtala sa zvedavo Alex. Tá skleslosť ju teda prešla dosť rýchlo.. :D..

„Neviem, musím sa opýtať ocka, čo sa chystá v najbližšej dobe.. Snáď to bude niečo dobré..“

„A spýtaj sa ho, či náhodou nemajú v pláne prísť One Direction.“

„To sa ho pýtam stále a odpoveď sa ešte stále nezmenila“ uškrnula som sa.

„Možno ťa tento krát prekvapí!“

„Nemyslím si.. To by mi už povedal.. A keby mali prísť, (akože) Niall by mi to určite povedal..“

zamyslela som sa.. Vie, že som zo Slovenska a že je tu veľa directioneriek, no ako sám povedal: „netuším, kedy sa k vám dostaneme..“

„Dúfam, že prídu čo najskôr, inak to už nevydržím a pôjdem za nimi niekde.. napríklad do Londýna..“ povedala Alex.

„Za nimi aj na koniec sveta“ zasmiala som sa a Alex so mnou kývnutím hlavy súhlasila.

„Mimochodom, dáš si niečo na pitie?? Alebo nie si hladná??“ opýtala som sa.

„Vlastne niečo na pitie by vôbec nebolo zlé.“

„Tak fajn.. To čo vždy?“ zasmiala som sa.

„Jasné!“

„OK, hneď som späť.. Aj tak som už hladná..“

„Veď si pred chvíľou jedla..“ krútila Alex neveriacky hlavou.

„Pred chvíľou?? Veď prešla už viac ako hodina“ povedala som so smiechom.

„A to sa ti zdá málo?? Veď ja som ešte stále plná!“

„Veď vieš, že som vždy hladná“ chichotala som sa.

„Vy si s Niallom môžete kľudne podať ruku. V jedení ste si podobný“ skonštatovala.

„Lenže na ňom to ani nevidno a na mne...“

„To tiež nevidno“ dokončila za mňa Alex a ja som sa len pousmiala, hoci som chcela protestovať.. No na mne to nevidno asi preto, že sa stále hýbem.. Navyše, milujem futbal.. Hoci ho hrám väčšinou len so sestrou a ockom na dvore.. :D

„Už radšej idem..“ povedala som a vytratila som sa z izby.. V kuchyni som narýchlo zjedla obed, ktorý mamka navarila a potom som vzala poháre a náš obľúbený banánový džús. Vybehla som hore schodmi, no keďže som ich brala po dvoch, posledné som akosi nestihla preskočiť a tak som škaredo spadla.

„Jess, si v pohode??“ vybehla z izby Alex, no keď ma tam zbadala rozčapenú, hneď vyvalila oči a pribehla ku mne..

„Sama neviem..“ povedala som trochu oťapene, pričom som sa snažila sadnúť si.

„Baby, čo to tu vystrájate? Počula som ako sa niečo rozbilo“ pribehla aj mamka zo záhrady.

„To boli asi tie poháre..“ poznamenala som.

„Bože Jess, čo sa ti stalo? Si v pohode?“ zhrozila sa hneď mamka, keď ma uvidela ležať na schodoch.

„Asi hej“ povedala som a obe sa mi snažili pomôcť vstať..

„Au, moja noha!“ povedala som, keď som zacítila bolesť v pravej nohe. Skúsila som sa na ňu postaviť, no strašne to bolelo.

„Snáď to bude v pohode!“ povedala zhrozene Alex.

„Vidím to tak, že ideme do nemocnice, môže byť aj zlomená!“ povedala mamka a ja som s veľkou nechuťou, podopierajúc sa o ňu a Alex, vošla do auta, ktorým sme sa tam odviezli.

Keď sme prišli do nemocnice, mamka oboznámila doktora s mojou situáciou a ten ma hneď vyšetril.. Verdikt znel: Noha je zlomená!!

„To snáď nie!“ povedala som neveriacky.

„Ale áno.. Budeme ti to musieť dať do sadry! A také 3 dni zostaneš doma!“ povedal doktor.

„Veď ja som vravela, že mám ešte prázdniny! A aspoň sa mi potom môžete podpisovať na sadru“ uškrnula som sa na Alex, no všetci sme vedeli, že to hovorím len na odľahčenie situácie.. Neskutočne ma to totiž štvalo!