Čawes, trošku s oneskorením, ale predsa - tu je link, dostavíme sa o 5 minúť čiže o 15:25 :)
http://twitcam.livestream.com/bu384
31/08/2012
Never say Never14
Ahojté! Prpáčte, že až dnes, ale včera som nestihla pridať novú.. Btw, dnes budeme mať s Laurou twitcam o 15tej, takže ak by ste mali čas a chceli sa opäť zasmiať, môžte si ho pozrieť, link tu potom dám ;)..
Keď som prišla domov, bolo u nás
akési podozrivé ticho! Ocko by už mal byť o takomto čase doma a mamka
s Tracy tiež. Jedine, že by šli niekam do mesta..
Prešla som cez kuchyňu
a obývačku, kde nikto nebol, keď som začula hlasy z terasy..
„No jasné, sú na záhrade“ pomyslela
som si a otvorila som dvere terasy.
No keď som sa im už chcela
pozdraviť, začula som ako mamka hovorí ticho ockovi:
„Mal by si jej to povedať John!“
„Veď vieš čo sa stalo.. Podľa mňa tam
ani nebude chcieť ísť..“ namietal ocko.
„Ale aj tak jej to povedz! Vždy sme
si všetko hovorili a nech sa rozhodne sama..“
Doplo mi, že hovoria o tom
koncerte a tak som sa vybrala k nim.
„Čaute“ pozdravila som im a oni
na mňa prekvapene pozreli.
„Ahoj“ odzdravili mi naraz a vymenili
si pohľady.
Sadla som si na hojdačku, kde bola aj
Tracy a dala som jej pusu na líčko.
„A o tom koncerte už viem, ak
ste sa bavili o tom“ uškrnula som sa a oni sa na mňa ospravedlňujúco
pozreli.
„Akoto?“ opýtal sa ma ocko.
„Alex!“
„No jasné.. Že ma to nenapadlo skôr“
buchol sa po čele..
„A chceš tam ísť?“ opýtala sa zvedavo
mamka.
„Neviem.. Ešte si to rozmyslím“
povedala som nezaujato.
„Ale vieš, že tam bude aj..“
„Áno, viem oci..“ prerušila som ho
skôr, než stihol povedať jeho meno.
„Tak teda dobre.. A mimochodom,
mám 2 lístky do VIP sektoru, ak by ste chceli..“
„Okay, beriem na vedomie.. Poviem to
Alex, lebo zajtra si chcela ísť kúpiť lístok.. A ak nepôjdem ja, tak ho
dám niekomu kto pôjde s ňou.“
„Dobre..“ pousmial sa ocko.
„A oci? Ďakujem“ objala som ho
s úsmevom.
„Nemáš za čo slniečko!“
Vyšla som hore do svojej izby
a hneď som vytočila Alexine číslo.
„Ahoj“ zdvihla mi prekvapene.
„Ahoj.. Len som ti chcela povedať, že
si zajtra nemusíš ísť kupovať lístok na koncert.“
„Prečo nie?“
„Pretože mi ocko práve povedal, že má
2 VIP vstupenky na ich koncert“ povedala som pobavene.
„Are you kidding me?? To akože vážne?
A ideš so mnou??“ hovorila nadšene.
„Áno to vážne! Ale ešte neviem, či
idem s tebou... Uvidíme..“
„Prosííím, prosíííím, prosííím“
hovorila ako malá.
„Veď vravím, že uvidíme“ zasmiala som
sa na nej.
„Ja ťa zbožňujem! A nechceš
prísť ku mne spať??“
„Kedy?“
„No dnes!“ zachichotala sa.
„Neviem.. Veď pred chvíľou som od
teba odišla!“
„To nevadí, prídeš ešte raz!“
„Tak teda dobre“ súhlasila som.
„Super, pripravím všetko potrebné!“
„Fajn, o hodinku som
u teba..“
„Teším sa, bye“ povedala veselo
a zrušila hovor. Ani som jej nestihla odzdraviť :P.
Pobalila som si pár vecí, vymenila
knižky a zošity do školy, zazipsovala som tašku a na chvíľu som si
zapla svoj notebook.
„Nič nové, ako vždy!“ pomyslela som
si už zvyknutá na tento fakt.
Zapla som si teda OMEGLE, na ktorom
som už veľmi dávno nebola a začala som si chatovať s cudzincami. Ako
vždy, som natrafila na pár Indov, nadržaných Američanov, či 14 ročné deti. Už
som si zvykla! Síce, písala som si aj s jedným milým chalanom
z Írska, ktorému som vravela, že tam idem na prázdniny, no asi po 15
minútach písania si s ním som zistila, že je už dosť hodín a mala by
som ísť k Alex.. Poslala som mu teda svoj link na profil, že ak chce, nech
si ma pridá a vypla som PC. Mamke som oznámila, že idem spať k Alex
a odišla som na autobus..
Večer sme si spolu pozreli film „The
last song“, rozprávali sme sa, jedli sme pukance a veľa sme sa nasmiali!
Mám rada večery strávené s ňou. A keďže majú doma presklenú terasu,
večer sme si tam sadli a pozerali na hviezdy.
„Ako v rozprávke“ usmiala som sa
na ňu.
„Ja viem! Milujem tento pohľad..“
Nebo je totiž posiate hviezdami tak, ako už dávno nie..
„Pozri padá hviezda!“ vykríkla som nadšene.
„Želaj si niečo Jess!“
Zamyslela som sa a rozmýšľala
som nad tým, čo by to tak asi malo byť.
„Stretnúť Nialla“ napadlo ma ako
prvé. Nebolo by to asi príjemné, ale aspoň by som mu mohla vykričať, že ma
nechal len tak..
„Tak čo si si želala?“ opýtala sa ma
po chvíli, čím ma vyrušila z rozmýšľania.
„To sa nehovorí“ povedala som
s úsmevom a ďalej sme sa rozprávali..
„Inak, ako sa má Matúš?“ opýtala som
sa zvedavo.
„Fajn, keď má mňa“ zasmiali sme sa.
Alex sa s ním totiž dala dokopy hneď po plese a obaja sa majú
neskutočne radi.. A sú spolu takí zlatí!
„A on s tebou nechce ísť na ten
koncert?“
„Nie, on ich veľmi nemusí“ uškrnula
sa.
„Aha..“ povedala som nezaujato.
„Všakže sa z toho nechceš
vyvliecť?!“
„Ale veď ja som ti ešte nič
nesľúbila, Alex!“
„Ale ja viem, že pôjdeš“ zasmiala sa
a ja som už neprotestovala. Aj tak tam asi pôjdem lebo ako poznám Alex,
urobí všetko pre to, aby ma tam dostala! Bola by totiž schopná sa spiknúť aj s mojím
ocinom, len aby som šla.. Pri tejto
predstave som sa musela pousmiať.
„Keep smiling darling“ povedala mi
šťastne a to ma prinútilo objať ju.
„Ešte že ťa mám!“ povedala som.
„Napodobne“ súhlasila so mnou.
„Tak a teraz už poďme spať, je
veľa hodín a ráno vstávame do našej milovanej školy“ zavelila som
a s dobrou náladou sme sa presunuli do postelí, kde sme prekecali ešte
asi ďalšiu hodinu.
Niall
Keďže máme dnes večer koncert v Dubline,
práve som prišiel na našu hotelovú izbu zo skúšky a obedu.. Zapol som si
svoj notebook, ktorý mám na turné vždy so sebou a odpísal som pár fanúšičkám..
Twiter, Facebook, Ask.fm! Keď som si poprezeral všetky tieto stránky
a zistil som čo je nové zamyslel som nad tým, čo ďalej... Chalani sa išli
prejsť po meste bezo mňa, keďže mne sa vôbec nechcelo, takže mám čas pre
seba... Zapol som si teda Omegle, na ktorom som bol dokopy asi 2x predtým aj to
len preto, že ma donútili kamoši.. Vraj nech urobím trošku rozruch medzi
dievčatami a bude to for fun.. Tak som si začal písať s pár
directionerkami, ktoré boli celé bez seba, že to som ja a tak ma to po chvíli
prestalo baviť..
„Tak toto bude už dnes môj posledný
chat tu..“ povedal som si a pripojil som sa s tým, že tento krát
nepoviem svoje skutočné meno.. A hneď mi aj niekto napísal..
-Hey, asl?
*Hey, 19 m Ireland u?
-18 f Slovakia
*and whats ur name?
-Jessica u?
„to mi niekoho pripomína“ pomyslel
som si.. no musím si vymyslieť nejaké iné meno
*John
-nice to meet u John
*nice to meet u too :)
Písali sme si o všetkom možnom
a prezradila mi, že ide cez prázdniny do Írska.. Prišla mi ako pohodové
dievča a dobre sa mi s ňou písalo, no po pár minútach napísala, že už
musí ísť.. Poslala mi teda svoj link na FB a odpojila sa..
Nezvyknem si s niekým takto
vymieňať facebooky, no ona mi prišla naozaj v pohode... Klikol som si teda
na link, čo mi poslala a šokovane som hľadel na profil, ktorý mi
vyhodilo..
28/08/2012
Never say Never13
Dúfam, že sa vám táto časť bude páčiť aspoň tak ako mne ;).. Enjoy ♥
O pol roka
Posledné mesiace mi zbehli ako voda,
prešli Vianoce, oslávili sme Nový rok a opäť sme o rok starší.. Mám
18 a prvý školský polrok za sebou! Mám pocit, akoby prešlo pár dní od
konca prázdnin, školského plesu a vianočného večierku..
Svoju 18-tku som nedávno oslávila vo
veľkom štýle najprv s rodinou a potom aj priateľmi v klube! To
bola noc.. Dokonca som dostala letenku do Írska, k starým rodičom!
Vraj už je najvyšší čas stretnúť sa
s nimi a ocko pôjde so mnou, takže nebudem musieť sama blúdiť po
Dubline :D.. Sú to síce letenky až na leto, no už teraz sa nemôžem dočkať
a babka s dedkom sú taktiež nadšený..
No okrem môjho veku sa na mne vôbec
nič nezmenilo!
S Mišom som sa pred mesiacom
rozišla, keďže som k nemu necítila až toľko lásky ako on ku mne.. Bol
z toho dosť smutný, no ako sám povedal: „nebolo to ono!“ A mal
pravdu. No zažila som s ním veľa pekných chvíľ, ktoré si navždy uchovám vo
svojom srdci. Veď, bol to môj prvý chlapec :)! No ja som po rozchode bola
v pohode.. Bolo mi to síce ľúto, no svoje emócie som si nechala pre
niekoho iného!
Áno Niall! Od vtedy, čo si zrušil
svoj účet, ozval sa mi len raz! Asi po mesiaci mi napísal na skype správu:
Jess, já.. Chcel by som sa ti za
všetko ospravedlniť! Náš manažment sa akosi dozvedel, že si píšeme a rázne
mi to zakázal! Snažil som sa im to všetko vysvetliť, no povedali, že to je pre
moje dobro a mal by som s naším písaním prestať! Nechcel som, ver mi!
No začalo sa nám turné, vydali sme nový album a nestíhal by som ti
odpisovať tak často, ako by som chcel.. A tak si nahováram, že to bude
predsa len lepšie... Nevieš si ani predstaviť, ako veľmi mi už teraz chýbaš
a ako veľmi to ľutujem.. Si úžasné dievča a viem, že nás raz nejaká
náhoda spojí a my dvaja sa stretneme!
Prepáč.. Love you, Niall :(
Keď som si to vtedy čítala, môj svet
sa zrútil! V tej chvíli som si uvedomila, že som stratila svojho
najlepšieho kamaráta.. A síce som mu na túto správu odpísala, že ako mi to
môže urobiť a že nech kašle na ten sprostý manažment, odpoveď som už
nedostala.. Pár krát som sa mu ešte pokúšala písať, no po týždňoch bez odpovede
som to vzdala! Nechápala som ako mi mohol na konci správy napísať Love you, keď
ma takto surovo opúšťa! A ja som ani nemala šancu mu to vyhovoriť, keďže
moje správy vytrvalo ignoroval! Možno ich čítal, možno nie.. Neviem..
Nedokázala som svoje slzy zastaviť a aj keď som naňho chcela zabudnúť,
nešlo to. Vždy, keď som na Facebooku zbadala nejakú jeho fotku, či fotku
skupiny, všetko sa mi vrátilo. Všetky spomienky, všetky jeho správy, náš
rozhovor cez Skype a melódia, ktorú mi spieval. Prestala som počúvať ich
pesničky, prestala som si prezerať stránky o nich a prestala som byť
directionerkou! Aj keď v hĺbke svojho srdca ňou navždy budem!
Rodičia nechápali, čo sa to so mnou
deje, no po čase som im to so slzami v očiach všetko vyrozprávala..
Pochopili to a snažili sa ma utešiť, no zbytočne sa na to už viac nepýtali, za
čo im ďakujem!
Keď som to vtedy hovorila Alex,
nevychádzala z údivu a ani nevedela čo mi na to má povedať! Bola
z toho rovnako šokovaná ako ja, no snažila sa mi pomôcť. Nedovolila mi
trápiť sa kvôli nemu, pretože sa ma vždy snažila niečím zamestnať..
A celkom jej to aj šlo, teda až na to, že keď som prišla domov, vždy som
sa trápila tým, že som si púšťala smutné pesničky, čítala som jeho poslednú správu
stále dookola a potajme som plakala. Bolo to moje tajomstvo, ktoré okrem
mňa nikto nevedel!
No posledné 3 mesiace som si sľúbila,
že sa už nebudem trápiť.. Bolo to také moje novoročné predsavzatie! Svoj
smútok, bolesť a spomienky na neho som si
zamkla do čiernej skrinky, ktorá je ukrytá na tom najtajnejšom mieste
môjho srdca a je zamknutá 10timi kladkami od ktorých som kľúče odhodila!
A tak som vnútri zostala úplne
mŕtva.. Bez citov a bez bolesti! Navonok som sa vrátila do normálu
a snažila som sa užívať si svoj život čo najviac, no vo vnútri som mala
jednu veľkú dieru.. Ľudia naokolo boli šťastný, že som opäť v pohode
a ja som bola šťastná, že sú šťastný oni! Veď nemusíme byť happy všetci,
no nie?!
Po večeroch si chodím často sadnúť
von na náš dvor, na hojdačku a odtiaľ pozorujem hviezdy. A hoci
netuším, ako sa v astrológii volá tá najjasnejšia, pre mňa to je Niall.
Občas sa s tou hviezdou len tak
rozprávam a predstavujem si, že je to on.. Akoby som si s ním písala
a vravím mu všetko, čo som počas dňa zažila.. Viem, je to divné, no
väčšinou mi to pomôže a utlmí to bolesť.. Teda, aspoň na chvíľu..
Dnes je deň ako každý iný! Doobeda
som bola v škole a potom som šla k Alexe.
No dnes sa mi zdá akási divná.. Teda
vyzerá, akoby od šťastia chcela vyskočiť z kože.. Keď sme prišli
k nej do izby a sadli sme si na
posteľ, podozrievavo som sa na ňu zahľadela.. Usmieva sa od ucha k uchu!
„Čo sa tak na mňa pozeráš?“ opýtala
sa, keď si všimla môj pohľad.
„Nechceš mi niečo povedať?“ pozrela
som na ňu skúmavo.
„Nechcem?!“ povedala neisto.
„A chceš?“ zachichotala som sa.
„Nechcem!“
„Ale noták! Veď vyzeráš šťastne –
prešťastne! Tak čo sa deje? Vyklop to už..“ naliehala som..
„Nemyslím si, že to chceš vedieť..“
„Chcem!“ povedala som rozhodne.. Veď
to nemôže byť až také zlé, keď je taká happy.
„Si si istá?“
„Áno som!“
„Len sa nenaštvi okej?“
„Dobre, tak už hovor!“ povedala som
nedočkavo.
„Budú na Slovensku!“ zvrieskla
nadšením, no ja som ešte stále nevedela, koho myslí.
„Kto?“ opýtala som sa nechápavo.
„Chalani!“
„Hmm??“ ešte stále som nechápala.
„No predsa One Direction! Už
v júni!“
„No zbohom!“ povedala som a mňa
pri tomto názve pichlo pri srdci.. Bude na Slovensku!
„Chcela si to vedieť“ obraňovala sa
Alex.
„V Bratislave?“ opýtala som sa, lebo
moja zvedavosť bola silnejšia než ja.
„Hej.“
„A akoto, že to vieš až teraz? Veď už
je marec!“ povedala som prekvapene.
„Pretože pôvodne mali mať koncert len
v Prahe, no na včerajšej tlačovke oznámili, že sa zmenili plány
a prídu aj do BA!“ skákala od radosti Alex.
„A lístky už máš?“
„Nie, ale hneď zajtra si ich chcem
ísť kúpiť!“
„A s kým ideš?“ chcela som vedieť..
„A s kým ideš?“ chcela som vedieť..
„Ešte neviem.. No dúfala som, že by
si mohla..“
„Tak na to zabudni!“ povedala som
rázne. Odmietam sa tam ísť pozrieť!
„Ale Jess! Viem, že tam v kútiku
duše túžiš ísť! Ešte stále si directionerka! Nemusíš sa dať znechutiť tým, že
tam bude aj ON! Veď tam nejdeš kvôli nemu..“ prehovárala ma.
ON! Bude len pár kilometrov či metrov odo mňa!
No ja neviem, či som pripravená ho vidieť.. Aj keď on ma neuvidí, no aj tak!
„Ako myslíš, no ak nepôjdeš, určite
to potom budeš ľutovať, ver mi!“ povedala a viac sme to už neriešili..
Príroda sa po zime prebúdzala
a všade naokolo začali rásť prvé snežienky.. Bola radosť ísť teraz po
vonku. Po ceste domov som si toto počasie užívala a aj to zubaté slnko,
ktoré mi svojimi lúčmi hladilo tvár.
No po celý čas som myslela na ten
koncert. A prečo mi to ocko nepovedal? Veď aj keď to verejne oznámili
nedávno, museli im dať dopredu vedieť, nie? A možno vie, že po TOM, čo sa
stalo, už o nich ani nehovorím, ani nepočúvam ich pesničky na plné pecky
ako predtým.. No na jednej strane bolo vždy mojím snom ísť na ich koncert, no
na tej druhej ... vidieť ho znova, by ma asi veľmi bolelo.. No pochybujem, že
by tam Alex išla sama! Určite tam bude veľa ľudí.. Ešte o tom asi
porozmýšľam..
27/08/2012
Never say Never12
Ahojté! Takže ďalšia časť Never say Never.. Dúfam, že sa vám bude páčiť :)!
Btw, ten twitcam s Laurou sa presúva na piatok okolo 15tej (čas ešte upresníme)... ;)
Na druhý deň, keď som prišla domov zo
školy, mamka mi oznámila, že u nás už bol nejaký technik, ktorý počítač
opravil, takže už funguje aj internet..
S radosťou som vyšla hore po
schodoch a hneď som si zapla svoj netebook. Pustila som si pesničku „Good
time“ od Owl City a Carly Rae Jepson, aby nebolo ticho a preklikla som
sa na Facebook. Hneď po prihlásení som si otvorila prijaté správy, kde ma
čakalo prekvapenie.
Nesústredila som sa na tie, ktoré mi poslali kamarátky, ale na
tie od Nialla. Poslal mi 10 správ!
Žeby som mu až tak chýbala? Srdce sa
mi ako vždy pri čítaní správ od neho rozbúchalo a začala som čítať jednu
za druhou..
Ahooj! Tak ako bolo na plese? Čo ten
tvoj partner, poslúchal?? :D Niall
Písal mi to ešte v deň plesu, no
ja som tu odvtedy nebola.. Ďalšiu mi poslal o 3 dni neskôr..
Jess? Kde si toľko? Čakám na odpoveď
;)... Niall
Si v pohode? Už dlho si mi
neodpísala.. Všetko v poriadku? Niall
Mám pre teba prekvapenie, tak ak ho
chceš vedieť (prosím) odpíš! Niall
Prepáč, že ti zase píšem, ale chýbaš
mi.. Niall
Spravil som niečo? Niall
Už nedokážem žiť bez tvojej
odpovede... Asi som závislý :D... Nialler
Tá posledná správa ma prinútila
usmiať sa a pripomenula mi pesničku od Desmodu – Som na tebe závislý... :D
Tak už mi odpíš.. Aj chalani ti to
odkazujú :P.. Niall
Jess! Mám zlú správu! Niekto mi hekol
tento účet, takže si ho budem musieť zrušiť! Ale neboj sa, vytvorím si nový a opäť
si spolu budeme písať! Potom si ťa pridám k priateľom, okay? See you soon
:).. Niall
Mám ťa rád :-* Niall
Po dočítaní týchto správ som ostala
zarazene sedieť na mieste s otvorenými ústami. Chcela som si kliknúť na
jeho profil, no nedalo sa.. Účet zrušený!
Čo to má byť?? Rýchlo som si skontrolovala žiadosti o priateľstvo, no
žiadne nové tam neboli.. Tú poslednú a predposlednú správu mi Niall poslal
včera večer! Žeby si ešte nestihol vytvoriť nový účet? Do frasa! Prečo mi ten
hlúpy internet práve tento týždeň nešiel??! Nemohla som mu odpísať ani nič iné..
Čo som mu mala poslať list cez holuba Kevina na adresu, ktorú ani nemám??!
Prihlásila som sa aj na skype, keďže
tam ho v svojich kontaktoch mám, no nie je online!
„Aspoň mu napíšem“ pomyslela som si..
Ahoj Niall! Prepáč, že som ti
neodpisovala, no nešiel nám doma internet, hoci teraz to už je OK :).. A kde
si sa mi to podel?! Okamžite si choď vytvoriť nový účet, nech ti už môžem
odpísať.. Alebo by sme spolu mohli niekedy volať, čo povieš? Prosím, odpíš mi
čo najskôr! I miss you! Jess
„Snáď si to čo najskôr prečíta“
dúfala som a smutne som vypla počítač..
V to poobedie som bola dosť
mimo! Tak veľmi mi už chýbal a keď sa už konečne dostanem na net, tak on
si zruší účet?! Viem, nebola to tak celkom jeho vina, no nechápem, prečo si ten
nový účet nevytvoril hneď! Jediná pozitívna vec na dnešnom dni je skutočnosť,
že mi zajtra dajú dole sadru.. Konečne, lebo už mi lezie na nervy!
„Tak ako sa bez nej cítiš?“ opýtal sa
ma na ďalší deň Mišo, keďže som už bez sadry.
„Je to fajn pocit“ povedala som
neprítomne.
„A nechala si si ju?“
„Hej, no uvidím ako dlho ma bude
baviť mať ju v skrini..“ uškrnula som sa.
„Čo je to dnes s tebou? Si akási
divná!“ pozrel na mňa vyčítavo.
„Prepáč... Ja len.. Necítim sa veľmi
dobre..“ zaklamala som.. Aj keď na druhej strane, naozaj sa necítim dobre,
pretože moje vnútro je naštrbené a čaká na chlapca menom Niall, kedy si už
konečne vytvorí nový účet a ja potom budem opäť v pohode.
„Chceš si ísť domov oddýchnuť?“
opýtal sa starostlivo.
„A nevadilo by ti to?“ opýtala som sa
s nádejou v hlase až to vyznelo tak, že sa ho chcem zbaviť, no on to
asi nepostrehol..
„Pokiaľ ti naozaj nie je dobre, tak
bude lepšie, ak si oddýchneš..“
„Tak teda poďme.. A Miško?“
„Áno láska?“
„Ďakujem“ pobozkala som ho a ona
ma odprevadil až domov.
Tam som si hneď s nádejou skontrolovala
žiadosti o priateľstvo na FB, skype, no ešte stále nič! Som už z toho
zúfala a tak som zavolala Alex, či by sme sa spolu mohli stretnúť a keďže
ona bez váhania súhlasila, stretli sme sa na jednej z terás v centre mesta..
„Tak čo sa deje?“ opýtal sa ma hneď ako sme si objednali drinky. Ja som si dala nealkoholické jahodové mojito a Alex si dala miešaný drink s názvom Fruit Kiss..
„Ide o Nialla..“ začala som
neisto.
„A čo je s ním?“
„Vieš, včera nám zapojili internet a na
Facebooku som si od neho našla 10 správ!“
„Páni, ten je ale nedočkavý“ uškrnula
sa Alex, no ja som ju hneď prebodla pohľadom..
„Najprv sa pýtal ako bolo na plese,
potom sa o pár dní na to pýtal, prečo mu neodpisujem, že mu už chýba naše
písanie a že mu má hneď napísať..“
„Vravím, že nedočkavý!“
„Alex, prestaň už!“ povedala som
nahnevane.
„Prepáč, už som ticho!“ povedala
ospravedlňujúco, keďže asi pochopila, že nemám najlepšiu náladu..
„No a v poslednej správe,
čo mi písal bolo, že mu niekto hekol účet, takže ho musí zrušiť a keď si
vytvorí nový, pridá si ma k priateľom.. Lenže prešli už 2 dni a ešte stále
nič! Dokonca som mu písala aj na skype, no ani tam mi ešte neopísal a ani nebol
online... Asi sa z neho zbláznim!“ dokončila som svoj monológ zúfalo s hlavou
v dlaniach.
„Ale noták Jess! Veď prešli ešte len 2
dni.. A povedz mi, kto sa prihlási na skype aj vtedy, keď nemá s kým volať?
Nikto!“ povedala.
„Ale mal si ten nový účet vytvoriť
hneď, ako zrušil ten svoj starý!“ namietala som.
„Možno bol v štúdiu, len na
mobile.. A vieš, že má veľa práce..“ obhajovala ho.
„Snáď máš pravdu“ povedala som
skleslo.
„Už na to nemysli! Určite sa ti už
čoskoro ozve! Veď vieš ako veľmi sa máte radi“ usmiala sa Alex a objala ma.
„To bola jeho posledná správa..“
pousmiala som sa.
„Čo teraz myslíš?!“
„No v poslednej správe mi
napísal – Mám ťa rád.“
„Tak vidíš! A inak ako sa má
Mišo?“
„Asi dobre“ povedala som nezaujato.
„Asi?“ pozrela na mňa so zdvihnutým
obočím.
„Nó, boli sme dnes spolu von, no
videl na mne, že so mnou niečo je a tak som mu povedala, že sa dnes
necítim veľmi dobre.. Navrhol mi, aby som šla domov a tak ma odprevadil až
pred dom.. A keďže som na nete zase nič nové nenašla, zavolala som ti,
lebo sa mi nechcelo byť doma..“
„Ty si riadna potvorka“ uškrnula sa
na mňa.
„Nemohla som s ním byť dlhšie..“
„Veď spolu chodíte, tak nechápem..
Veď... ľúbiš ho, že?“ opýtala sa Alex, no ja som si svojou odpoveďou nebola až
taká istá.. A keďže som bola ticho, Alex sa hneď ozvala.
„Ó môj Bože!“ To snáď nemyslíš vážne!“
povedala neveriacky.
„Alex, ja neviem..“
„Akoto, že nevieš? Veď musíš vedieť,
čo pri ňom cítiš! Motýle v bruchu, ohňostroje, rozbúšené srdce..“
„Tiež som si na začiatku myslela, že
to také bude, no zatiaľ nie je Alex! Nie je! Mám ho neskutočne rada, je to
jeden z najlepších chalanov na svete, no ja ho asi neľúbim! Chcem! Ani si
nevieš predstaviť ako veľmi chcem, no akosi to nejde!“ zúfalo som sa
rozplakala.
„Musíš mu to povedať Jess!“ tíšila ma
Alex.
„Nemôžem, zlomí mu to srdce!!“
„Urob už ako chceš, no neťahaj ho za
nos veľmi dlho..“
„Možno sa to ešte zmení, možno sa
doňho ešte zamilujem, veď sú to len 2 dni..“
„Naozaj si to myslíš??“
„Ja neviem Alex..“
„Poď, ideme sa trochu prejsť“
povedala po chvíli, keď sme už dopili svoje drinky.
„Dnes ťa pozývam ja!“ povedala mi,
keď som pri bare vyberala svoju peňaženku z kabelky.
„Ďakujem“ usmiala som sa cez slzy.
„Ani som sa ťa ešte neopýtala, ako sa
cítiš bez tej sadry“ usmiala sa Alex počas prechádzky.
„Je to úžasný pocit!“ priznala som.
„A kde nakoniec skončila?“
„Kto/čo?“
„No predsa tá sadra“ zasmiala sa
Alex.
„Jááj, mám ju doma“ uchechtla som sa.
„Nesranduj!“
„Vážne! Veď nemôžem vyhodiť tie
umelecké diela!“ povedala som pobavene a pokračovali sme
v prechádzke..
V tej chvíli som bola rada, že nie som sama..
Jessica
25/08/2012
Never say Never11
20 000 návštev! Thank you so much ♥♥♥
V škole som sa počas posledného
týždňa snažila Mišovi vyhýbať čo najviac a až dodnes sa mi to aj celkom
darilo. No bolo mi jasné, že to nebude dlho trvať, keďže sme na jednej škole
a to, že sa stretneme je viac než pravdepodobné.
S Alex sme stáli na chodbe pred
triedou a obe sme nadávali na profesorku slovenčiny, ktorá nám dnes dala
„päťminútovku“ z literatúry a nikto samozrejme nič nevedel! Veď načo
sa to učiť, keď vieme, že písomka nebude?! Lenže bola!
„Prečo mám pocit, že sa mi vyhýbaš?“
ozvalo sa zrazu za mnou a ja som celá stuhla.
Ten hlas som totiž hneď spoznala.
Mišo!
Pozrela som na Alex prosebným
pohľadom, aby ma z tejto situácie dostala, no ona mi len perami naznačila
slová: „ja som ti to vravela“ a zdrhla do triedy, ktorú práve spolužiak
otvoril.
Chtiac-nechtiac som sa musela otočiť
a pozrieť mu do očí.
„To bude len pocit“ povedala som so
skriveným úsmevom.
„Ale noták! Čo som spravil zle?“
pozrel na mňa skrúšeným pohľadom a ja som sa prestala usmievať.
„Nič! Nič si nespravil zle! Ja len...
sa trochu hanbím a tak sa ti snažila vyhnúť, lebo najradšej by som sa
teraz pri tebe prepadla od hanby!“ povedala som na rovinu a v tej
chvíli akoby zo mňa odpadla záťaž.
„Jess! začal a chytil ma za
ruku. „Nemáš sa za čo hanbiť.. Také veci sa stávajú! A z toho večera
som si zapamätal aj oveľa krajšie momenty ako bol ten záver..“ usmial sa.
„Naozaj?“ pozrela so naňho zvedavo.
„Jasné, že hej.. Ty azda nie?“
„Jáá... Hej, ale aj tak..“ koktala
som.
„Čo robíš dnes po škole?“ opýtal sa
zrazu.
„Nič dôležité.. Prečo?“
„Tak ťa počkám pred školou a spolu niekam skočíme..“
„Tak ťa počkám pred školou a spolu niekam skočíme..“
„Ja toho síce veľa nenaskáčem,“
ukázala som na sadru „ale súhlasím“ usmiala som sa.
„Tak teda dobre, maj sa zatiaľ“
zasmial sa a odišiel.
Keď som vošla do triedy a sadla
som si na svoje miesto, Alex na mňa hneď vychrlila milión otázok.
„Po škole spolu ideme von!“ povedala
som na vysvetlenie. Viac netrebalo.
„Akože rande?“
„Neviem, či je to rande.. Možno“
uškrnula som sa.
„No konečne, konečne, konečnéé!“
pospevovala si Alex a ja som ju len pobavene sledovala.
Pri obede sa ma Alex z ničoho
nič pýtala okrem iného aj na Nialla..
„Ako sa má Niall?“
„Neviem“ priznala som..
„Akoto, že nevieš?“ opýtala sa ma
prekvapene.
„Celý týždeň mi doma nešiel internet,
takže som s ním už dlhšie nepísala..“ vysvetlila som jej.
„A čo si mu písala o plese?“
pýtala sa zvedavo.
„Veď vravím, že mi celý týždeň nešiel
net, takže ešte nič.“
„A chýba ti?“
„Veľmi“ priznala som. Popravde
neprestajne naňho myslím a už sa teším na zajtrajšok, kedy mi konečne opäť
pripoja internet! Chcem ho už znova vidieť!
„Najbližšie ho od mňa pozdrav“
zachichotala sa.
„Jasné“ povedala som pobavene.
„Inak nemala si už byť pred školou?“
„A koľko je hodín?“
„Pol tretej.“
„To už je toľko?! Tak ja už teda
bežím, Mišo ma čaká.. Bye“ pozdravila som jej a čo najrýchlejšie som
prešla z jedálne a cez recepciu školy von, kde ma už čakal Mišo.
„Ahoj, prepáč, trošku meškám“
ospravedlnila som sa hneď potom ako ma objal.
„Ahoj.. To je v pohode“ usmial
sa. „Tak ideme?“
„Neviem kam, ale poďme“ uškrnula som
sa.
„To je také mini prekvapenie“ povedal
a tak sme konečne vyrazili spred školy, kde na nás každý zízal..
Zašli sme do parku blízko Euroveii.
Je tam krásne a idem tam vždy, keď potrebujem premýšľať.. Zelená tráva,
výhľad na Dunaj a malé kaviarničky. Milujem to!
Mišo vybral z tašky deku,
položil ju na trávu a sadli sme si na ňu.
„Ako si vedel, že tu rada chodím?“
„Nevedel.. Tiež tu občas zájdem.“
„Naozaj?“ opýtala som sa prekvapene.
„Hej.. Inak, môžem sa ťa niečo
opýtať?“
„Skús.“
„Máš priateľa?“ opýtal sa a ja
som vybuchla smiechom. „Čo sa smeješ?“ opýtal sa po chvíli zmätene.
„Myslíš, že keby som mala, tak tu
teraz s tebou sedím?“ povedala som, no na chvíľku som sa pri tom aj
zamyslela.. A čo je Niall? Nie, nie je to môj priateľ, aj keď.. Nie, nie
je! Je to môj veľmi dobrý kamarát, na ktorého vždy myslím a mám ho rada..
„Tak ja neviem.. Ale pre istotu sa
pýtam“ prerušil moje myšlienky a doširoka sa usmial.
„Nie, nemám.. A čo ty?“
„Nie, priateľa ešte nemám“ povedal
pobavene a ja som ho štuchla do ramena.
„Vieš ako som to myslela.“
„Áno viem.. Nie, nemám ani
priateľku.. Aj keď..“
„Aj keď?“ pozrela som prekvapene.
„Aj keď je tu jedno dievča, ktoré mám
už dlhšie neskutočne rád, len neviem, ako jej to mám povedať..“
„A čo tak normálne?“
„To nie je také jednoduché..“
„Určite je.. Proste príď k nej,
povedz jej ako veľmi ju máš rád a potom ju pobozkaj“ poradila som mu
dúfajúc, že im to vyjde a budú šťastný.. Mišo je fajn chalan..
„Ak myslíš, tak to asi skúsim..“
usmial sa a svojou tvárou sa priblížil k tej mojej.
„Mám ťa neskutočne rád Jess“ pošepkal
mi a potom ma pobozkal..
„Čo to robí??“ pomyslela som si
a on sa od ucha k uchu usmial pričom som naňho len zmätene hľadela.
On hovoril o mne?? Má ma rád?? Pobozkal ma? Čo mu šibe? Veď mňa by ani
nenapadlo, že myslel mňa!
A mám ho rada ja?? Mám, no
myslela som si, že budem cítiť tie povestné motýle v bruchu, no zatiaľ
akosi nič! No keď sa mám priznať, je to prvý chalan, ktorého som pobozkala
a ktorý mi povedal, že ma má rád.. A myslela som si, že keď ma
chalan, ktorého mám rada pobozká, budem cítiť niečo neopísateľné.. Nehovorím,
že nebolo to fajn dostať svoju prvú pusu, veď už aj bolo na čase, no čakala som
od toho asi trochu viac!
„Prosím ťa povedz niečo, inak sa asi
zbláznim!“
„Prepáč.. Já.. Neviem, čo ti na to
mám povedať! Vôbec ma nenapadlo, že si myslel mňa.“
„Ahá.. Ale ja som si myslel, že aj
ty..“
„Veď hej, mám ťa rada, no...“
prerušila som ho.
„No?“ pozrel na mňa zvedavo.
„No popravde si prvý chalan, ktorý mi
povedal, že ma má rád a aj si ma ako prvý pobozkal a ja teraz akosi
neviem, čo robiť..“ povedala som neisto.
„To vážne??“ opýtal sa ma neveriacky.
„Tak teda rob, čo cítiš tu“ ukázal na moje srdce.
„To sa ti povie! Netuším čo cítim“
pomyslela som si.
No povedala som si, že by sme to
spolu mohli skúsiť! Možno to príde časom..
„Tak ma pobozkaj ešte raz“ uškrnula
som sa a už som si znovu vychutnávala jeho pery. Bozkáva sa dobre, snáď mu
to nepokazím.. Nevybuchovali vo mne ohňostroje, no je to fajn pocit s niekým
sa bozkávať..
Pritúlil si ma k sebe a takto
v objatí sme sa ďalej rozprávali. Je fajn kecať s ním o všeličom,
smiať sa spolu a užívať si prítomnosť toho druhého. Po chvíli ma napadla
melódia pesničky, ktorú mi spieval Niall cez skype a tak som si ju začal s úsmevom
pohmkávať.
„Čo je to za song?“ opýtal sa ma
Mišo.
„Ani neviem.. Len som ju už niekde
počula“ zaklamala som trochu. Rozhodla som sa totiž, že Mišovi zatiaľ o Niallovi
nepoviem, nech zbytočne nežiarli.. A taktiež by bolo divné, keby som mu
povedala, že sa poznám so spevákom zo skupiny One Direction.. Asi by mi
neveril..
„Škoda, lebo sa mi páči“ povedal.
„Aj mne“ usmiala som sa.
Sedeli sme tam ešte dosť dlho a potom
ma odprevadil domov.
23/08/2012
Never say Never10
Ahojtéé! Po týždni som späť a už ste mi aj chýbali ;).. Dúfam, že sa nová časť bude páčiť a dáme ešte tento týždeň 20 000! :-** Enojoy
Na ďalší deň
Ráno som sa zobudila na to, že mi
svieti slnko do očí a tak som sa len otočila na druhý bok v snahe
spať ďalej. No keď som po chvíli rozlepila oči, zistila som, že ležím na našom
gauči v šatách zo včerajška..
„Preboha!“ strhla som sa.
„Už je asi hore“ počula som hlas
z kuchyne. Ocko!
Sadla som si na gauč a rozospato
som si pretrela oči.. Rozhliadla som sa naokolo a snažila som sa spomenúť
si na to, ako som sa vôbec dostala domov.. Posledné čo si pamätám je, že sme
s Mišom tancovali na pesničku Heart on Fire a potom sa mi nádherne
zahľadel do očí..
Ďalej mám okno :P..
„No dobré ráno slečinka“ vošla do
obývačky mamča a neidentifikovateľne sa na mňa pozrela.
„Ajaj.. Tak toto vôbec nevyzerá
dobre“ prebleslo mi hlavou.
„Dobré“ povedal som držiac si hlavu
v dlaniach.
„Nechceš nám niečo povedať?“ pridal
sa aj ocko a podal mi studený obklad na hlavu.
„Vďaka.. A mohli by ste mi
najprv vy povedať, ako som sa dostala domov?“
opýtala som sa zúfalo.
Obaja v tej chvíli vybuchli
smiechom a ja som sa na nich len nechápavo pozerala..
„Ona si to fakt nepamätá“ hovoril
ocko.
„Pamätám si, keď som sa prvý krát
opila ja, to bola sranda..“ pokračovala mamka a ja som neverila vlastným
ušiam! Oni sú fakt crazy.. Robia si srandu z vecí, za ktoré by asi ostatný
rodičia asi dávali výchovné prednášky a moji sa tu rehocú.. :D! No opitá
som nebola!
„Tak počkať, počkať...“ zastavila som
ich a oni na mňa zvedavo pozreli.
„Tak po prvé, nebola som opitá! Síce
priznávam, že som si dala pár pohárov punču, no inak som bola úplne
v pohode a po druhé.. Fakt si nepamätám, ako som sa sem dostala..“
vysvetlila som im.
„Tak teda dobre!“ snažila sa zadržať
smiech mamka.
„Domov ťa priviezol ten tvoj Michal
a keby si len videla ten jeho vystrašený face!“ uškrnul sa ocko..
„Ocíí“ povedala som
s prekrútenými som očami.
„Prepáč.. Ja len, že sa o teba
veľmi bál a dokonca sme ho odtiaľto nemohli dostať! Nevedel si vysvetliť,
prečo si odpadla.. Priznal, že si si trošku vypila, no vraj si nevyzerala
opito“ pokračoval ocko a ja som už len neveriacky krútila hlavou.. To je
teda trapas.. Asi sa mu budem vyhýbať, inak pri ňom zomriem od hanby!
„No super“ povedala som po chvíli
ironicky a zúfalo som rozhodila rukami.
„Hmm?“ pozreli na mňa nechápavo
rodičia načo som len kývla rukou, akože nič a vybrala som sa hore do
svojej izby.
„Kabelka“ zakričala za mnou mamka a ja
som sa ešte musela vrátiť po ňu.
Keď som sa asi po 5tich minútach
vytrepala hore schodmi do svojej izby, vyzliekla som si šaty, odlíčila som sa a dala
som si rýchlu sprchu.
Obliekla som si svoje obľúbené
rozťahané tepláky a tričko, ktoré mi pod ruky prišlo ako prvé. Zvalila som
sa na posteľ a začala som vyberať veci z kabelky. Keď som sa konečne
dopracovala k mobilu, našla som si tam dve SMSky. Otvorila som prvú.
Neznáme číslo!
Jess si v pohode? Ak si túto
správu prečítaš, tak mi prosím ťa hneď odpíš, lebo sa o teba bojím! Btw,
včerajší večer s tebou sa mi veľmi
páčil (teda až na ten záver :P).. Dúfam, že sa čoskoro uvidíme, Michal ;)
„Michal? On sa o mňa bojí? A odkiaľ
má moje číslo?“ pýtala som sa samej seba..
Druhá SMS je od Alex..
Jess, čo to vystrájaš?? Odpadnúť na
plese?! Mala si vidieť Miša, ako sa tváril :P. No dúfam, že si už v pohode..
Ozvi sa! xxx
Btw, prepáč, ale po Mišovom dlhom
naliehaní som mu dala tvoje číslo ;)!
„Tak teraz už viem odkiaľ mal moje
číslo“ pomyslela som si. Asi sa im ozvem hneď, aby mohli v kľude dospávať :D..
Ahoj Mišo! Áno, som už v pohode a netuším
čo sa to so mnou včera stalo.. Prepáč.. A ten večer sa mi tiež páčil :).
Jess
Chcela som mu tam ešte dopísať, že sa
dúfam tak skoro neuvidíme, no asi by to vyznelo divne.. A ešte zavolať
Alex! Vytočila som jej číslo a po druhom zvonení mi zdvihla.
„No konečne!“ povedala mi hneď po
zdvihnutí s miernym vydýchnutím.
„Ahoj.. Povieš mi, čo sa tam včera
večer dialo?“
„Ty si to naozaj nepamätáš?!“
povedala prekvapene.
„Posledné čo si pamätám je, že sme s Mišom
tancovali na Heart on Fire.. Potom sa mi pozrel do očí a ďalej..
„A ďalej?“ dožadovala sa odpovede.
„A ďalej mám okno!“
„Tak to si toho až tak veľa nezmeškala“
zasmiala sa.
„Alex!“ okríkla som ju.
„Čo je?“ opýtala sa nevinne.
„Povedz mi, čo sa dialo po tom, čo
som odpadla.“
„Dobre, dobre! Mišo sa ťa snažil
prebrať, no keďže sa mu to nedarilo, pomohli sme mu aj s Matúšom odniesť
ťa do auta. Vyzerala si ako mŕtva haha! A tá tvoja sadra nám to vôbec
neuľahčovala“ vysvetľovala a ja som sa len neveriacky búchala po hlave.
„No pekne! A dúfam, že ma celá
škola videla, keď sme ma odnášali..“
„Nie, neboj. Len pár ľudí, čo
tancovalo pri vás.. A aj tak tam bol každý druhý opitý, takže..“
„A ako sa to tváril Mišo?“ prerušila
som ju zvedavo.
„Snažil sa tváriť, že je v pohode,
no aj tak na ňom bolo vidno, ako sa o teba bojí.. Inak volal ti?“
„Nie, ale poslal mi SMSku!“
„A čo ti napísal?“ pýtala sa ma
nadšene.
„Pýtal sa, či som v pohode a že
sa mu mám ozvať hneď ako si to prečítam..“
„A to je všetko?“ opýtala sa ma
sklamane.
„Nie.. Ešte, že sa mu včerajší večer
páčil a že dúfa, že sa čoskoro uvidíme“ dopovedala som.
„Páni.. A odpísala si mu?“
„Hej.“
„Ááá?“
„Musíš vedieť všetko?“
„Áno, musím!“ zasmiali sme sa.
„Že som v pohode, že netuším čo
sa so mnou včera stalo a že aj mne sa ten večer páčil.“
„A to si sa nemohla trochu viac
rozpísať?“
„A čo mu tam mám písať dlhé litánie?!
Môže byť rád, že som mu vôbec odpísala..“
„Si hrozná!“ poznamenala Alex pobavene.
„Nie som! Hrozná by som bola, keby
som mu tam ešte dopísala, že dúfam, že sa tak skoro neuvidíme!“
„A vysvetlíš mi, prečo by ste sa
nemali vidieť?“
„Pretože to bol neskutočný trapas a budem
sa pri ňom hanbiť asi až do konca života.. Preto!“
„Ale noták.. Nebolo to až také zlé.“
„Ale kdežéé! Len ma musel prenášať zo
školy do auta a potom ma ešte odviezť domov!“
„Áno mami, už idem!“ zakričala Alex.
„Čo?“ opýtala som sa jej nechápavo.
„Ále, mamka ma volá do kuchyne..“
„Tak už teda utekaj..“ povedala som.
„Okay, tak sa maj a nerob hlúposti!“
„Neboj sa, tak pá“ povedala som a zrušili
sme hovor.
Subscribe to:
Posts (Atom)