Friendship

„As we grow up, we realize it becomes less important to have a ton of friends, and more important to have real ones.“

Asi takto by som mohla vystihnúť môj aktuálny pohľad na priateľstvo. Trošku som vyrástla, zmenila pohľad na svet a ľudí okolo mňa a práve preto, by som teraz chcela napísať o niečom, čo je pre nás tak veľmi dôležité, aj keď si to poniektorí v dnešnej dobe nevedia vážiť.. A naozaj je v tomto citáte veľa pravdy! Nie je dôležité mať tonu „priateľov“ či už na Facebooku alebo v partii.. Oveľa dôležitejšie je totiž mať priateľov, na ktorých sa môžete kedykoľvek spoľahnúť a zavolať hoci aj o polnoci..

Pár dní dozadu som v autobuse stretla jedného môjho kedysi kamaráta a krátko potom som sa tak trochu zamyslela.. Človek, ktorého som kedysi mala tak rada, dokázala som sa s ním porozprávať o čomkoľvek, chodili sme spolu von, vystrájali sme spolu rôzne veci..

A teraz? V tom autobuse som ho videla cca po roku a on sa zmohol na jedno jediné a prosté „Ahoj!“ Rozmýšľala som teda nad tým, ako veľmi sa zmenil on, a ja tiež, a uvedomila som si, ako veľmi sa ľudia dokážu odcudziť a po rokoch či mesiacoch si už dokážu len pozdraviť.. Už to nie je o tom, ako veľmi sme si pred tým rozumeli.. Jednoducho sme sa po čase nestretávali až tak často, obaja sme boli zaneprázdnení a nevedeli sme si na seba nájsť čas.. No keď tak nad tým teraz rozmýšľam, viete čo? Úprimne, aj keď som pred tým s daným človekom strávila veľmi veľa času, už mi nechýba.. Osobne si myslím, že každý človek, ktorého stretneme/rozprávame sa s ním, má v našom živote určitý význam.. Či už nám dá nejakú radu alebo sa nás niečo zaujímavé opýta a my sa nad tým následne zamyslíme.. Každý JEDEN, nám do nášho života niečo prinesie či nás na niečo upozorní, kvôli čomu sa neskôr môžeme vyvarovať rôznych chýb. Stretnutie s každým človekom v našich životoch má svoj význam a dôvod! Rola môjho kamaráta sa v mojom živote už možno skončila, možno sa naše priateľstvo niekedy obnoví, neviem.. No nateraz som sa naňho ešte na chvíľu, sediac v tom autobuse, pozrela a usmiala sa.. Spomenula som si totiž na všetky tie naše pekné časy čo sme si spolu prežili a taktiež ma naše priateľstvo naučilo pár vecí, ktoré si teraz môžem všímať na iných, pár chybičiek, ktoré mi teraz na ľuďoch vadia, no pred tým nevadili (čo je pre mňa teraz dobre vedieť a môžem sa vyvarovať rovnakých chýb).

Ja osobne nemám rada ľudí, s ktorými som napríklad niekde na nejakej akcii, rozprávame sa, smejeme sa.. A keď sa stretneme po pár dňoch, už ani nevie ako sa volám, ani nepozdraví, ako by sme sa nepoznali.. Alebo ďalší typ „kamarátov“, ktorý ti pozdravia alebo sa s tebou rozprávajú len občasne, lepšie povedané, keď im to vyhovuje.. Noták ľudia, spamätajte sa! Ak sa s niekým nechcem zoznamovať, tak sa nezoznamujem.. Ak sa s niekým nechcem rozprávať, tak sa nerozprávam.. A buď je to tak, že sa rozprávame alebo nie, nič medzi nie je!

Taktiež typ „Facebook-oví kamaráti“. Máme ich okolo 1000, no píšeme si tak možno s maximálne 20-timi. Načo si pridávame ľudí (alebo oni nás), keď potom nemáme záujem sa s nimi nijako inak kontaktovať?! Veď to nemá logiku, či? Čo si o tom myslíte? Okej, možno si niekedy pri mazaní priateľov povieme: „ale čo ak budem niekedy niečo potrebovať a on/a mi s tým môže pomôcť a bla bla bla..“ Nemyslím si, že ak sa s daným človek nekontaktuješ dlhú dobu a zrazu mu napíšeš s tým, že od neho niečo potrebuješ, tak ti pomôže.. Asi nie, keďže si na teba už možno ani nepamätá a ak aj áno, tak si pomyslí, že niečo potrebuje, tak sa zrazu ozve?! Takto to asi nefunguje..

A čo priatelia, ktorí sa tvária, že sú vašimi najlepšími kamarátmi a pritom vás ohovárajú pred všetkými.. Niečo potrebujete a nemôžete sa im dovolať, či zrazu robia niečo, čo nepočká a je vždy dôležitejšie ako vy? Ľudia, ktorí si na vás ledva nájdu čas a jediný, kto sa musí prispôsobovať ste vždy vy? Tak počkať, počkať... Toto nie sú priatelia.. Teda sú, ale falošní..

Taktiež partie, ktoré vám do vášho života vôbec nič neprinášajú a ak už áno, tak je to len alkohol či drogy, ktoré pomáhajú aj tak len na chvíľu.. Partia vás volá von len vtedy, ak si s nimi niečo dáte.. Ak nie, tak ani nemusíte chodiť.. Tak to asi nie.. Aj keď tu teraz nechcem nič kázať..

Chcela by som len poukázať na pojem „skutoční priatelia“, ktorí si v dnešnej dobre niektorí možno mýlia s inými výrazmi..

Nech si hovorí kto chce, čo chce.. Podľa mňa je priateľ človek, za ktorým môžeš prísť kedykoľvek s čímkoľvek, môžeš sa mu vyrozprávať, vyplakať, či zasmiať sa s ním na hocakej blbosti. Človek, s ktorým tráviš svoj čas a aj keď sa možno vidíte len raz za čas, vždy vieš, že je tu pre teba.. Človek, ktorého keď stretneš, nemusíš sa na nič hrať, môžeš mu povedať hocičo, formou akou len chceš, on to pochopí.. Môžeš sa naňho spoľahnúť..

Ja osobne mám okolo seba takýchto ľudí niekoľko a o niektorých z nich dokonca môžem povedať, že sú ako moja rodina.. A či už sú to kamaráti/kamarátky zo základnej či strednej školy, ľudia, ktorých sme spoznali cez iných kamarátov, ľudia, ktorých sme spoznali v zahraničí, či hocikde inde..

Je jedno či sú bohatí alebo chudobnejší. Je jedno či bývajú 5 minút od nášho domu alebo 500 kilometrov od nás.. Nezáleží na tom, či ich vídame každý deň alebo len raz za mesiac..

To stretnutie s nimi nám vždy zlepší náladu, vyčarí úsmev na tvári a čo viac, máme sa radi a nikdy na nich nedáme dopustiť a aj napriek všetkému čo o nás vedia, nikdy nás neopustia a preto si vážme, že ich máme, lebo sú jednou z najcennejších vecí v živote :).