Liam
„Tehotná??
To som asi najšťastnejší človek na svete“ zdvíham ju do vzduchu a radostne
ňou zatočím krátko po tom, čo sme vyšli z ambulancie.
„Liam, veď
ma zadusíš“ hovorí mi a ja svoje nadšené objatie trochu povolím.
„Prepáč...
Aleee budeme mať bábo“ hovorím usmievajúc sa od ucha k uchu, keďže nám to
doktor práve potvrdil.
„Kedy sme
to vlastne stihli?“ pýta sa Sophie pobavene.
„Žeby naša
prvá divoká noc v Paríži?“ zamýšľam sa a chytám ju za boky.
„Hééj Liam“
buchne ma silno do ramena a ja na ňu zmätene pozriem.
„Čo som
zase povedal?“
„Nemusí
o našej divokej noci v Paríži vedieť celá nemocnica“ chichoce sa
a ťahá ma za šál chodbou, smerom k výťahu.
„Veď to
boli skvelé dva týždne“ uškŕňam sa na ňu, no ona len zvraští čelo.
„Nehovorím,
že nie, ale veď sme už týždeň doma“
krúti hlavou, akoby tomu ešte sama neverila.
„Sophie, ty sa netešíš?“ potiahnem si ju späť k sebe
a pozriem do jej očí, z ktorých tento krát neviem vyčítať, na čo práve
myslí.
„Ale teším“ hovorí, no zrazu sa jej slza skotúľa po líci a rýchlo
nastupuje do výťahu.
„Hééj, čo je princezná?“ pýtam sa jej, pričom jej zotieram slzu.
„Ale nič.. Ja len.. Neviem, či som už pripravená..“
„Ako to myslíš?“ pozerám na ňu trošku zmätene a čakám, čo povie.
„Liam, čo ak nebudem dobrá mama? Čo ak to nebudem zvládať? Čo ak..?“
„Nepokračuj, už žiadne čo ak“ zastavujem ju a dávam jej svoj prst
na pery. „Sophie, budeš skvelá mama, veď aj o mňa sa príkladne staráš
a navyše.. My to spolu zvládneme, jasné?“ pozerám na ňu s úsmevom
a jej tvár sa už pomaly taktiež rozjasňuje ako keď po daždi vyjde slnko.
„Myslíš?“ pýta sa ma s nádejou v hlase a pozerá na mňa
psími očkami.
„Ja to viem“ hovorím jej a podporne ju objímem.
„Ďakujem“ hovorí mi a držiac sa za ruky spolu vychádzame
z nemocnice, pričom sa začíname baviť o tom, či by sme chceli
dievčatko alebo chlapčeka..
Po príchode domov sa všetci akosi rýchlo dozvedeli novinku a tak
nám volali a gratulovali, pýtali sa, či sme už vybrali mená, kedy má Sophie
termín a podobne..
Všetkých sme teda odbili pár základnými informáciami a potom sme
si proste vypli mobily a len tak si ľahli na gauč.
„Čo si myslíš, na koho sa bude podobať?“ pýta sa ma, pričom obaja sa
pozeráme na jej bruško, ktoré ešte aj tak veľmi nevidno, no pre nás je to ako
zázrak.
„Myslím, že krásna bude po mamine a možno bude spievať tak dobre,
ako jej ocko“ smejeme sa obaja.
„A zabudol si, že po mamine bude tak perfektne tancovať“ nešetríme
samochválou samých seba.
„Áno, to máš teda pravdu“ hovorím jej s ospravedlňujúcim výrazom
tváre a ona sa zo mňa chichoce.
„Myslíš, že ak nejaký ten rok nebudem tancovať v skupine, vezmú
ma potom späť?“ pýta sa ma vážnejšie a ja sledujem jej výraze tváre.
„Soph, jasné, že ťa potom vezmú späť.. O to sa podľa mňa vôbec
nemusíš obávať.. Aj keď viem, že ty budeš tancovať až do posledného dňa pred
pôrodom a začneš opäť možno po mesiaci“ smejem sa.
„Heej“ opäť do mňa štuchla a ja som ju začal štekliť.
„Prestaň, prosím ťa, prestaaň“ hovorí mi cez hlasný smiech, ktorý sa
veselo ozýva domom.
„Len ak mi sľúbiš, že ti s malou budem môcť pomáhať..“
„Malou?“ pozrie na mňa s úsmevom a ja som len prekrútil
očami, keďže celou cestou z nemocnice mi hovorila, že by chcela dievčatko
a ja som tvrdil, že chcem chlapčeka.
„Je mi jedno, či to bude chlapec alebo dievča, hlavne nech je to malé
zdravé.“
„Ešte stále tomu nemôžem uveriť, naozaj budeme mať bábo?“ pýta sa ma,
pričom ma chytí za ruku a ja ju prikryjem tou svojou.
„Naozaj budeme mať bábo“ potvrdzujem jej veselo.
„Vyzeráš tak šťastne“ hovorí mi, pričom ma s úsmevom pozoruje.
„A čo ty Soph, si šťastná?“ pýtam sa jej zvedavo a ona sa usmeje
ešte viac.
„Momentálne sa teším tak veľmi, že ti to ani neviem opísať“ hovorí mi
dojato a potom ma pobozká.
Po takmer deviatich
mesiacoch
Sophie
V nasledujúcich dňoch, týždňoch a mesiacoch sme teda žili
život taký, ako predtým.. Liam s chalanmi koncertovali kade-tade, ja som
pokračovala v tréningoch a vystúpeniach, bruško mi rástlo
a všetci sme boli spokojní. Môj ocko a taktiež Liamovi rodičia boli
šťastní, že sa konečne stanú starými rodičmi, Dave sa tešil, že bude ujo
a že sa bude mať s kým hrať a zároveň aj trénovať „ako na to
s deťmi“, lebo on a Rebecca, jeho nastávajúca, ktorú si už onedlho
vezme, taktiež plánujú bábo. Počas toho všetkého sa Perrie a Zayn vzali
a tak sme boli na ich svadbe, ja už s bruškom a Perrie taktiež..
Naša „rodina“ sa rozrastala, zrazu akoby sa každý s každým chcel brať
a mať deti, na čom sme sa my s Liamom smiali, že sme to naštartovali
a teraz si z nás všetci berú príklad..
Každopádne, môj termín pôrodu sa blížil deň čo deň, v posledných
dňoch som sa na tréningy chodila už len pozerať, keďže mi moje bruško dosť
narástlo a Liam sa mal čochvíľa vrátiť z európskeho turné, kde mali
odohrať už len 1 posledný koncert a potom majú na mesiac pokoj, ak
nepočítam občasné interwies a fotenia..
„Dobre, len mám občas kontrakcie, čo nie je najpríjemnejšie“ hovorí
mi, pričom ma chytá za ruku a snaží sa jednu z ďalších predýchať..
„Ďakujem, že si prišla“ hovorí mi, pričom ma obdarí úsmevom, ktorý mám
na nej tak rada.
„Nemáš začo.. Veď aj tak doma nemám čo robiť, Liam, by mal prísť až
večer, tak som ťa chcela prísť pozrieť, keďže tu si tiež sama.
„Veď to.. Snáď malý počká do večera, kým sa jeho tatino uráči prísť“
smejeme sa obe, pričom som akosi pocítila ostrú bolesť.
„Si v poriadku?“ pýta sa ma ustarostená Perrie.
„Áno som, neviem, čo to bolo“ hovorím mávnutím ruky.
„Inak, ty máš kedy termín?“ pýta sa ma zvedavo.
„Až o týždeň prečo?“
„Nič, len tak sa pýtam.. A už viete či to bude chlapec alebo
dievčatko?“ pýta sa ma, keďže sme im to po celý čas môjho tehotenstva nechceli
povedať.. Vlastne.. Ani my to ešte nevieme, keďže sme sa chceli nechať prekvapiť.
„Tak to ešte uvidíme“ hovorím s úškrnom a ona si založí ruky
na hrudi.
„Ale noták Soph, už mi to povedz..“
„Ale veď ešte ani ja to neviem, tak ako ti to mám povedať?“ smejem sa
z nej, pričom opäť pocítim bolesť..
„Počkaj, zavolám sestričku“ hovorí rázne Perrie a po chvíli
k nám už do izby pribehne sestrička..
„Všetko v poriadku?“ pýta sa nás.
„Všetko v poriadku?“ pýta sa nás.
„Ja som v poriadku, len si myslím, že tuto kamarátka má taktiež kontrakcie.
„Čoo?“ pozriem na ňu zmätene
a začínam trošku stresovať.
„Kedy máte termín, ak sa smiem opýtať?“
„Až o týždeň..“
„Tak teda poďte so mnou, spravíme vám vyšetrenie a možno sa
svojho bábätka dočkáte aj skôr“ hovorí mi s úsmevom a ja taktiež
s úsmevom, ale nervóznym, jej prikyvujem.
„Možno budú mať narodeniny v rovnaký deň“ smeje sa Perrie
a ja len prekrútim očami.. Mysľou mi teraz behá len to, že tu nemám žiadne
veci a taktiež Liam tu ešte nie je.. Protestovať asi nemôžem, jedine ak
robiť to, čo mi doktor následne povie.
Samozrejme, že doktor potvrdil,
že naše bábo sa narodí o týždeň skôr a tak som volala Dan, aby mi
doniesla moju, už prichystanú, tašku z domu a taktiež Liamovi.
Po oznámení mu, že rodím trošku skôr, ma začal upokojovať
a sľúbil mi, že príde tak rýchlo, ako sa bude dať a tak som mu
uverila..
A tak som len čakala a čakala..
Awwww :3 .. ja som to vedela ... :D Budú mať bááábo :3 :D .. I´m happy ... :D Dúfam, že sa tomu dieťaťu nič nestane a dúfam, že to Liam stihne ;) :D ... prosím rýchlo pridaj ďalšiu časť ;) :D - Kikuška
ReplyDeleteÁnooo, budú mať babo ;)
DeleteA pokúsim sa čo najskôr ;D