Forever 26

„Paríž? Naozaj?“ pýtam sa ho nadšene, keď pozerám von oknom z lietadla a vidím Eiffelovku.

„Viem, že si tu vždy chcela prísť, nie len počas koncertovania, keď nemáš na nič čas, ale aj to tu trošku spoznať a poobzerať si to tu.

„Ja ťa naozaj milujem, honeymoon v Paríži la la la“ začala som si spievať, no Liam ma hneď prerušil bozkom, čo ma samozrejme umlčalo..

Hneď po pristáti, nás na letisku čakal nejaký chlapík, ktorý nás má odviezť do hotela a tak sme si vzali svoju batožinu a onedlho sme sa už viezli ulicami Paríža.

Keď sme vošli do hotela, kde sme mali byť ubytovaní, musela som si pridržať bradu, lebo sánka mi spadla asi až k zemi, myslím.. Nádherný hotel, určite aj dosť drahý, luxusne vybavený.. Liam vybavoval niečo na recepcii, zatiaľ čo ja som sa prechádzala obrovskou halou.. Ani som nepostrehla kedy a Liam zrazu stál vedľa mňa.

„Krása, že?“ dal mi pusu na vlasy a ja som len súhlasne prikývla.

„Tak poď, ľudia sa ťa začínajú báť, keď tu na to všetko zízaš ako bezdomovec“ uškrnul sa.

„Vtipný“ povedala som štuchnutím ho, no on sa len zasmial, chytil ma za ruku a výťahom sme sa vyviezli na 4. poschodie.

„Nech sa páči Mrs a Mr Payne, ak by ste čokoľvek potrebovali, stačí zavolať na recepciu, povedať im číslo vašej izby...“ začula som ako hovoril jeden zo zamestnancov tohto hotela, no tá prvá časť vety sa mi veľmi zapáčila. Mrs a Mr Payne. Od dnes máme rovnaké meno, od dnes sme už len on a ja..

„Všetko v poriadku?“ prerušil ma z rozmýšľania Liam.

„Áno, len som sa zamyslela, keď ten poslíček povedal Mrs Payne“ povedala som s úsmevom.

„Od dnes, teda lepšie povedané už od včera máš rovnaké priezvisko ako ja“ zachichotal sa.

„Konečne“ zasmejem sa a za ruku ho ťahám do izby, lebo som zvedavá ako vyzerá.

„Počkaj, zavri oči“ zatiahne ma späť a zakryje mi oči svojimi rukami.

„Čo robíš?“ smejem sa a on ma naviguje, kam mám ísť.

„Prekvapko.“
„Už môžem?“ zastali sme po chvíli a mňa ovial chladný závan vzduchu.

„Pripravená?“ pýta sa ma.

„Liaam, nenaťahuj ma už toľko“ hovorím mu nedočkavo.

„Dobre, tak teda môžeš“ hovorí mi, pričom zloží svoje ruky z mojich očí. Pohľad ktorý sa mi práve naskytol mi doslova vybil dych a ja som nevedela, čo povedať.

Stála som na väčšom balkóne a v tesnej blízkosti pred nami sa vypínala vysvietená Eiffelova veža.

„Are u kidding me?!“ hovorím celá bez seba.

„Nie.. A ešte niečo.. Romantické raňajky?“ ukázal na malý stolík za nami, na ktorom boli pripravené lievance, pár iných dobrôt a šampanské s jahodami.

„Wow“ hovorím bez slov.

„Tak a teraz sa nám začínajú naše dvoj – týždňové medové týždne“ povedal s úsmevom, pričom mi nalial šampanské a podal mi jeden z pohárov do ruky.

„Dva týždne? Ale veď ja nemôžem odísť len tak na dva týždne Liam..“

„Neboj, všetko je vybavené.. Môžeš“ hovorí mi a pomaly ma chytá za boky.

„Jaa.. Ani neviem, ako sa ti mám poďakovať láska.“

„Veď ty mi predsa za nič ďakovať nemusíš. Milujem ťa a ešte nikdy som nebol šťastnejší ako teraz. Konečne som si ťa vzal, sme spolu v Paríži, pozeráme sa na Eiffelovku, pijeme šampanské a už o chvíľku budeme len jedným, čo môže byť lepšie?“ hovorí mi, pričom si obaja štrngneme a odpijeme si zo šampanského.

„Milujem ťa“ hovorím, pričom sa mu hlboko zahľadím do očí a on sa mi po chvíli vášnivo prisaje na pery.

Šampanské položíme na nočný stolík, ja mu vyzliekam košeľu a on mi rozopína šaty.. Všetko je to tak nenútené a prirodzené, že mi vôbec nevadí, že sme práve niečo zvalili na zem a pokračujeme aj naďalej vo vyzliekaní.. O malú chvíľu už ležím na posteli takmer nahá a on mi dáva dole posledné kusy oblečenia.. Neprestávam ho náruživo bozkávať a jeho ruky blúdia po celom mojom tele.. Obaja ešte s ostávajúcim alkoholom zo svadby v hlave, teraz trošku bubliniek a skoré ráno plné vášni, bozkov a všetkého ostatného pred nami..

„Noták, zastav sa už aspoň na chvíľku“ smeje sa zo mňa a sadá si na lavičku.

„Liam, sme v Paríži.. Čo si si myslel, že budeme len vylihovať v posteli celé dva týždne?“ uškŕňam sa naňho.

„Tak trošku“ žmurkol na mňa.

„Ty si hrozný.“

„A ty ešte horšia, nedopraješ svojmu manželovi trošku oddychu?“ pozerá na mňa žiadostivo.

„Môj manžel má oddychu dosť, len je lenivý a celý týždeň a pol, odkedy sme tu aj riadne nadržaný“ smejem sa na ňom, za čo si vyslúžim šteklenie, ktoré neznášam.

„Dobre, dobre, už som ticho“ zdvíham ruky na znak toho, že sa vzdávam, on na mňa pozrie a ja zase vybuchnem smiechom.

„Tak fajn, ideme späť, vidím, že dnes nič z teba“ uškŕňam sa a ťahám ho za ruku cestou, ktorá vedie späť do hotela.

„Ďakujem, ďakujem a ešte raz ďakujem“ veselo si spieva a ja sa smejem celou cestou do hotela.

Keď už však konečne prídeme na našu izbu, obaja sa len vyvalíme na posteľ a bezvládne ležíme.. No v tom momente mi príde akosi nevoľno a tak utekám na toaletu, kde chvíľu zotrvám.

„Si v poriadku?“ pýta sa ma Liam.

„Áno, len mi prišlo trošku zle.. Možno som niečo zle zjedla“ hovorím a ľahám si späť vedľa neho s menšou obavou.

„Asi nejdeš na večeru, že?“ pýta sa ma, keďže je akurát čas večere.

„Myslím, že nie.. Ale ty kľudne choď, musíš už byť hladný“ hovorím mu, pričom mu škŕka v bruchu.

„Tak trošku“ zasmejeme sa obaja. „Dobre, o chvíľu som späť zlatko“ hovorí mi, dá mi ešte pusu a odchádza.

Ja si sadám na posteľ, beriem si svoj diár a počítam.. Krámy mi meškajú už pár dní, no to ešte nemusí nič znamenať.. Aj keď ja ich mám takmer vždy na deň presne.. No čo ak to nebola len taká obyčajná nevoľnosť, čo ak som...