Forever 28

Hi! Takže dnes pridávam predposlednú kapitolu tohto príbehu a tá posledná bude dosť dlhá a veľmi nečakaná, takže sa určite máte na čo tešiť :).. Dúfam, že sa vám táto časť bude páčiť :)!

„Je čas“ oznamuje mi môj doktor, no ja očami stále behám naokolo, pretože Liam ešte neprišiel..

„Neboj sa, určite to stihne“ upokojuje ma Danielle, ktorá momentálne behá medzi izbou Perrie a tou mojou hore-dole, keďže chce byť všade..

„Tak to by som mu radila“ hovorím, pričom prekonávam ďalšiu kontrakciu s tým, že sa začali objavovať stále častejšie a častejšie..

„Tak môžeme?“ pýta sa ma doktor a ja smutne pozriem na Dan.

„Počkajte!“ vbehne dnu zrazu zadychčaný Liam, v ruke má nejaké kvietky, zbadá ma a v tej chvíli sa obidvaja usmievame.

„Teraz už áno“ dávam pusu Liamovi, chytám ho za ruku a začne sa to, čomu sa hovorí prirodzený pôrod...

Po cca pol hodine už počujem naše bábo ako plače a sestrička nám s radosťou oznamuje, že máme dievčatko, pričom mi malú podáva do rúk, zabalenú v malej dečke..

„Ahoj maličká“ prihovára sa jej Liam a mne pri pohľade na tú malú krásu, ktorú držím v rukách vyhŕkne zopár sĺz.

„Je nádherná“ dostanem po chvíli zo seba a s úsmevom sa na ňu pozerám.

„Presne ako jej mama“ hovorí Liam, pričom na mňa žmurkne a ja sa cítim najšťastnejšia na svete.

Po chvíli nám sestrička vezme malú a Liam ma silno objíma.

„Ľúbim ťa Soph, si statočná“ hovorí mi a hladká ma po chrbte.

„Som otec, som otec!“ vbehne do izby zrazu natešený Zayn a skáče takmer po plafón.

„Gratulujem“ objímajú sa s Liamom a vidieť týchto dvoch takto natešených ma robí ešte šťastnejšou.

„Soph a čo ty?“ pribehne ku mne a taktiež ma objíma.

„Máme dievčatko“ hovorí vysmiaty Liam.

„Gratulujem! Vyzerá to tak, že naše detičky budú oslavovať narodeniny v ten istý deň“ hovorí s úsmevom.

„To je skvelé Zayn! A čo máte vy, je Perrie aj malé v poriadku?“ pýtam sa zvedavo.

„Máme chlapčeka a obaja sú v poriadku! Ešte nikdy som sa necítil šťastnejší“ hovorí nám pričom už opäť uteká preč z izby, no po chvíli ho nahradia Dan a El, ktoré nám prídu pogratulovať a sú rovnako nadšené ako všetci ostatní.

„A čo meno?“ pýta sa El.

„Áno, máte už meno? Lebo druhá dvojica má malého Chrisa“ hovoria nám a my sa na seba len usmejeme.

„Myslím, že my máme meno taktiež“ žmurkne na mňa Liam, čím mi naznačí, že meno, ktoré sme spolu vybrali predsa len použijeme.

„Bude sa volať Lily“ hovorím už trošku unavene.

„To je krásne meno Soph.. No a myslím, že by si si teraz mala už trošku oddýchnuť, tak ťa necháme.. Prídeme ťa pozrieť neskôr dobre?“ lúčia sa so mnou baby a ja len súhlasne prikyvujem..

„Chceš aby som šiel aj ja?“ pýta sa ma Liam, no ja mu hovorím, že jeho by som si tu chcela nechať a tak si ochotne ľahne do postele vedľa mňa a tak po chvíli vyčerpaná zaspím..

Hneď na ďalšie ráno, keď som sa zobudila, ešte som len otvorila oči a už ma v izbe čakalo milé prekvapenie.. Všade naokolo balóny, pár plyšákov a vedľa nich sedel na stoličke spiaci Liam, ktorý sa opieral o veľkého plyšového medveďa. Stavím sa, že to všetko mi priniesli chalani, ktorí ma pravdepodobne prišili pozrieť, len som ešte spala.. A Liam tu so mnou asi zostal po celú noc..

Chvíľu som ho teda pozorovala, keď po chvíli sa začal mrviť a aj sa zobudil.

„Dobré ránko“ hovorím mu milo a on sa pozrie mojím smerom trošku dezorientovaný.

„Dobré“ hovorí mi po chvíli, pretiera si oči a vstáva celý dolámaný zo stoličky.

„Spal si tu celú noc?“ pýtam sa ho zvedavo, pričom si sadá na posteľ vedľa mňa.

„Nespal som až tak dlho, no v podstate áno, bol som tu“ hovorí mi a dáva mi pusu.

„A čo si tu teda robil celú noc, keď si nespal?“ pýtam sa vyzvedajúc a on sa usmieva.

„Bol som pozrieť Perrie, tak sme sa trochu porozprávali, bol som pozrieť aj našu malú Lily, je taká krásna.. Najkrajšie dieťa aké som kedy videl“ rozplýva sa.

„Dúfam, že mi ju čím skôr prinesú, už sa neviem dočkať, ako ju budem mať opäť v náručí.“

„Neboj, určite ti ju už čoskoro prinesú“ hovorí mi spokojný Liam.

                  Lily                                                                            Chris

 

Po pár dňoch sme aj s Lily mohli opustiť nemocnicu a celí natešení sme celá rodinka konečne šli domov. Liam sa s ňou celý čas rozprával, hladkal ju a ona sa usmievala.

Nemohla som sa nabažiť pohľadu na ňu, je taká roztomilá! Tieto momenty by som veru nevymenila za nič na svete!

V našom dome sme pre Lily mali už vopred pripravenú izbu, postieľku, ktorú sme si presunuli ku nám do spálne, prebaľovací kútik a všetko ostatné tak, ako sa patrí..

Z nového prírastku do rodiny sme sa všetci tešili, naši rodičia, súrodenci, chalani aj so svojimi polovičkami a my s Perrie, sme si práve začali užívať materstvo.

Prvé dni doma boli sem-tam ťažšie, keď malá Lily nemohla spinkať a my s ňou alebo keď raz preplakala celú noc, no odvtedy to je poväčšine všetko v poriadku.

Po čase sme teda spolu s Perrie začali chodiť kočíkovať a keďže chalani museli opäť vyraziť na turné a veľa času trávili aj v štúdiu, pravidelne sme spolu trávili každý deň a taktiež sme sa aj cez naše deti zblížili ešte viac. Lily a Chris sa spolu stále radi hrávali a mamičky si popri dávaní pozoru čítali časopisy, pili kávičky a rozprávali sa o všetkom možnom aj nemožnom.. A tak to išlo.. Dni, týždne, mesiace a naše detičky zrazu chodili do škôlky a stávali sa z nich malí dospeláci.. Bolo úžasné vidieť ich rásť, zo dňa na deň som mala pocit, že naša malá Lily je vyššia a vyššia a taktiež múdrejšia.. Keď bol Liam doma, stále nám venoval všetok svoj čas a doslova miloval hranie sa s malou. Bola to taká jeho malá princezná. A úprimne, nepoznám nič krajšie, ako keď sa chlap hrá s malým bábom, teda teraz už malou slečnou :).