Never say Never22

Ahojte :)! Prepáčte, že až dnes, ale nestihla som napísať novú časť... Čo sa týka tej pesničky, ktorá je nižšie.. Možno si neviete predstaviť, že by ju spieval Niall, no ja aj celkom hej.. Ide hlavne o ten text, takže som sa to snažila nejako dopasovať a nakoniec som vybrala túto, takže dúfam, že sa vám bude páčiť, tak ako mne :-*

„Ja otvorím!“ zakričala som na celý dom a z kuchyne som prešla rýchlym krokom k dverám, kde niekto zvonil. „To bude určite Alex“ pomyslela som si.

„Ahoj“ pozdravila mi celá vysmiata a  vošla dnu.

„Ahoj“ povedala som a ironicky som napodobnila jej výraz tváre..

„A prestaň s tým.. Mne radosť aj tak neskazíš“ uškrnula sa a ja som za ňou zavrela vchodové dvere.

„Dáš si niečo?“ opýtala som sa nezaujato.

„Nie vďaka.. Teda dám si jedno tvoje vysvetlenie..“

„Aké vysvetlenie?“ opýtala som sa prekvapene.

„Chcem vedieť, čo sa stalo.. Prečo tam zrazu nechceš ísť?? Veď si sa už aj začala tešiť!“ pozrela na mňa a čakala čo poviem.

„Jáj.. Potom ti to vysvetlím..“ prevrátila som očami.

„Kedy potom??“ pozrela na mňa vyčítavo.

„Po ceste tam..“

„Tak teda dobre.. Inak mali by sme už ísť, je dosť hodín“ ukázala na hodinky visiace na stene.

„Len si zbehnem hore po sako a môžeme ísť.“

„Okej.. A ponáhľaj sa“ zaškerila sa a ja som vybehla hore do svojej izby.

Pred domom nás už čakalo čierne BMW, ktoré po nás poslal ocko.. Obe sme si sadli dozadu, pozdravili sa s našim kamarátom – šoférom a mohli sme vyraziť..

„Tak kam to dnes bude slečny?“ opýtal sa s úsmevom náš šofér Milan.

„Na koncért“ zvýskla šťastne Alex.

„Domóv!“ povedala som so smutnou grimasou na čom sa tí dvaja dobre pobavili.

„Tak teda poďme“ povedal pobavene Milan a naštartoval svojho „tátoša“.

„Tak hovor!“ povedala mi po chvíli.

„Inak dnes sme sa celkom dobre zladili“ ukázala som na naše saká v snahe zahovoriť to.

„My vždy... No takže?“ vyzvedala neoblomná Alex.

„Včera som s ním bola.“
„S kým?“ opýtala sa nechápavo.

„No predsa s níím!“

„Hmm??“ pozrela na mňa so zdvihnutým obočím.

„Bože Alexa, ty si niekedy taká nechápavá! No predsa s Niallom!“ povedala som podráždene.

„Čččooo??“ pozrela na mňa prekvapeným pohľadom.

„Môj ocinko pre mňa pripravil menšie prekvapenie.. Stretnutie s ním..“

„Ale akoto? A kde ste boli? Čo sa stalo?? Okamžite rozprávaj!“ hovorila nedočkavo.

Vysvetlila som jej teda všetko, čo sa včera večer stalo, čo mi povedal a čo som povedala ja jemu.. Hovorilo sa mi to síce dosť ťažko, no nejako som to zvládla.. Keď som skončila svoj dlhý monológ a sedeli sme už na našich VIP miestach, Alex na mňa súcitne pozrela a objala ma.

„Jess, to mi je ľúto.. A čo chceš teraz robiť?“ opýtala sa ma.

„Ja neviem.. Myslím, že po tom včerajšku ma už nebude chcieť radšej ani vidieť..“

„To si nemyslím.. On nie je taký..“ povedala premýšľajúc.

„Ty nevieš aký je!“ povedala som vzbrklo, čo som hneď aj oľutovala.. Veď Alex za nič nemôže..

„Síce ho nepoznám, ale z tvojho rozprávania usudzujem, že ťa má veľmi rád..“ povedala pokojne.

„Prepáč, nechcela som na teba tak vyletieť..“ povedala som ospravedlňujúco.

„To nič.. Chápem, že si teraz z toho trochu mimo, no uvidíš, všetko bude v poriadku..“

„Ďakujem Alex“ povedala som s úsmevom.

„Za málo“ povedala a svetlá v hale sa zhasli.

„A je to tu“ nadýchla som sa zhlboka a čakala som, odkiaľ sa chalani vyrútia.

„Ááá, konečné!“ vykríkla zrazu nadšená Alex a vstala zo sedadla.

Ja som však zatiaľ zostala sedieť, aj keď na mňa poniektoré baby divne pozerali.. Mala som chuť povedať im: „prepáčte, ale nebyť ocka a Alex, tak tu ani nie som!“

No  keď som ich všetkých zbadala stáť na pódiu, srdce mi nečakane poskočilo a opäť sa vo mne niečo prebudilo.. Vrátila som sa späť do minulého roka, keď som ich zbožňovala a každý deň som závislačila pri hľadaní noviniek o nich. Za ten polrok dokonca opekneli a ten ich dokonalý look! Očami som behala z jedného na druhého a podrobne som si ich všímala.. Či napríklad majú nejaké nové tatto alebo či si niekto prefarbil alebo sa dal ostrihať.. Zavrela som oči a započúvala som sa do ich hudby a textov pesničiek. Väčšinou spievali o láske, priateľstve či celkovo o živote a mladých.. Veľa pesničiek, ktoré spievali som ani nepoznala, lebo predpokladám, že sú z nového albumu, ktorý som nepočula, no zaspievali aj pár známych hitov z albumu „Up All Night“ ako napríklad What makes you beautiful alebo One Thing.. Alex s nimi nadšene spievala každú jednu pesničku a ja som sa prichytila, ako si pospevujem tie staršie.. Nechcela som, no čosi mi šepkalo, že by som mala, lebo som, aj napriek všetkému, ešte stále directionerka.

Na Nialla som sa snažila nepozerať sa, aj keď niekedy mi to nedalo a nemohla som od neho odtrhnúť zrak.. Vyzeral trochu smutne a aj keď sa to snažil skryť, ja som ho hneď prekukla.. Predsa ho poznám trochu viac ako poniektorí.. Teda, teraz už ani nie..

Každý z nich mal občas nejaký príhovor, kde ďakovali všetkým ktorí prišli a  sú radi, že sa konečne dostali aj na Slovensko.. Halou sa ozývali hlasné výkriky, dievčatá plakali a bola som prekvapená, že prišlo až tak veľa ľudí.. Dokonca bola plná hala a len pár miest bolo voľných..

„Hello Slovakia“ zakričal jeden z nich do mikrofónu a mne sa pri tom hlase pred očami ukázal včerajšok.. Niall!

S Alex sme si vymenili pohľady a ja som sa potom pozrela do zeme. Nechcela som sa naňho pozerať, lebo mi to spôsobovalo bolesť a do očí sa mi hrnuli slzy..

Vnímala som len to, čo vraví..

„Chcel by som sa vám všetkým poďakovať, že ste dnes prišli, ste úžasní..“ začal ako každý jeden z nich.

„Ďalšiu pieseň, by som chcel niekomu venovať“ povedal a ja som zrazu spozornela.

„Túto pieseň som napísal, keď sme ešte boli priatelia.. Jess, neviem, či tu dnes si alebo nie.. Ale chcel by som ti povedať, že ma to všetko, veľmi naozaj veľmi mrzí a toto je len pre teba! Not over you!“

Hlavu som zdvihla hneď, ako povedal moje meno a ďalej som už naňho len s otvorenými ústami hľadela. Čo to práve povedal?? Tie slová mi zneli v hlave ako ozvena.. On mi napísal pieseň? A teraz ju ide spievať len a len mne??

Alex mnou hneď nadšene zatriasla a ja som na ňu zmätene pozrela.

„Milujem tú pieseň!“ povedala nadšene.

„Tak to som zvedavá“ povedala som zhypnotizovane.

„A myslím, že sa už na teba nehnevá“ usmiala sa šťastne a ja som sa opäť zahľadela na Nialla. V ruke držal gitaru, pohľadom behal po celej hale, akoby ma hľadal a pomaly začal hrať.

Dreams, that's where I have to go,
To see you're beautiful
Faces anymore, I stare at a picture of you,
and listen to the radio,
Hope, hope there's a conversation,
we both admit we had it good,
but untill then it's alienation I know,
that much is understood
and I realise,

If you'd ask me, how I'm doing,
I would say I'm doing just fine,
I would lie and say that you're not on my mind
But I go out, and I sit down,
at a table set for two, and finally I'm forced to face the truth
Not matter what I say I'm, not over you

Not over you

Damn, damn girl you do it well,
And I thought you were innocent,
You took this heart and put it to hell,
but still you're magnificent
I, I'm a boomerang, doesn't matter how you throw me,
I turn around and I'm back in the game, even better than the old me,
but I'm not even close, without you

If you'd ask me how I'm doing, I would say I'm doing just fine,
I would lie and say that you're not on my mind,
But I go out, and I sit down
at a table set for two, and finally I'm forced to face the truth,
No matter what I say I'm, not over you

And if I, had the chance to renew,
you know there is anything, I wouldn't do
I wouldn't get back, on the right track, but only if you'd be convinced,
so untill then,

If you'd ask me, how I'm doing,
I would say I'm doing just fine,
I would lie and say that you're not on my mind,
But I go out, and I sit down,
at a table set for two, and finally I'm forced to face the truth
No matter what I say,
I'm, not over you

(-----> tu je aj pesnička a preklad ak by ste chceli http://www.karaoketexty.sk/texty-piesni/gavin-degraw/not-over-you-285528)

Už hneď pri prvej melódii, som ten song spoznala.. Je to pesnička, ktorú mi hral a spieval, keď sme spolu volali cez skype.. Tá, ktorú som si tak často pospevovala a tá, ktorej som nevedela názov.. Bola síce trochu pozmenená napríklad tým, že teraz to spieval aj s klavírom a nie len gitarou a občas sa k nemu pridali aj chalani a robili mu vokáli.. A aj text bol trochu iný. Keď to spieval a počúvala som, čo spieva, pochopila som, že to je naozaj o mne a o nás.. Naozaj mu tak chýbam a nepreniesol sa cez to tak ako ja??

Myslím, že v tejto piesni vyjadril všetko, čo ho tak dlho ťažilo a akoby mi týmto chcel všetko vyrozprávať a ospravedlniť sa... Celý čas som naňho doslova čumela a nemohla som od neho odtrhnúť oči! Vyzeral tak zraniteľne a toto bol ten môj najlepší kamoš Niall, tak ako som ho poznala len ja..  Po líci mi stekali slzy a bola som ako v tranze! Nedokázala som si to vysvetliť..

Počas celej pesničky sa obzeral kade tade, no keď začal spievať posledný refrén, jeho zrak som pocítila na sebe. Myslím, že ma tu predsa len našiel.. Ten posledný refrén, bol skutočne len pre mňa! Pozerali sme si do oči, ja som dojatím plakala a nemohla som od neho odvrátiť svoj zrak... A keď zaspieval posledné slová piesne „Not over you“ ukázal na mňa! Všetky pohľady sa obrátili mojim smerom, no ja som si to nevšímala.. Akoby sme tu boli len my dvaja.. Po dospievaní na mňa ešte stále hľadel, no ja som to opäť nezvládla.. Rozutekala som sa preč..

JESSICA

ALEX

Never say Never21

Keď odo mňa John odchádzal, sľúbil mi, že hneď ako príde Jess domov, ozve sa mi. Celú noc som nemohol zaspať a nemyslel som na nič iné, len na ňu a dúfal som, že je v poriadku.. Mobil som sledoval snáď každých 5 minút, či mi náhodou neprišla SMSka alebo nevolal, no stále nič.. Zaspal som až nad ránom a aj to som sa stále prehadzoval a snívali sa mi priam nočné mory..

„Niéé!“ vykríkol som zrazu zo sna a posadil som sa na posteľ.. „To bol asi ten najhorší sen, aký som kedy mal!“ pomyslel som si a rukou som si pretrel svoje spotené čelo.. Poobzeral som sa po izbe, no bol som sám.. „Chalani asi niekam šli“ pomyslel som si a pozrel som na hodinky, ktoré viseli vedľa skrine.. 11:00...

„Páni, to je ale hodín“ pomyslel som si.. Po chvíli som sa však prinútil postaviť z postele, podišiel som k oknu a zahľadel som sa von. Slnko svietilo a pred hotelom stálo veľa dievčat a novinárov.. Premýšľal som nad včerajškom a dúfal som, že sa mi to len snívalo, aj keď viem, že to nebol len sen... Po chvíli ma však prerušil vibrujúci mobil, ktorý som mal položený na nočnom stolíku.. Hneď som k nemu pribehol a zodvihol som to.

„Je v poriadku!“ povedal hneď s úľavou John a ja som si v tej chvíli taktiež vydýchol.

„Je už doma?“ opýtal som sa.

„Áno, práve prišla.. Potom ti poviem viac... Musím končiť, tak sa maj a nezabudni na večerný koncert“ povedal rýchlo a zložil.

„Vďaka Bohu, že je v pohode!“ zvalil som sa s úľavou na posteľ a dumal som nad tým, čo mám teraz robiť, keďže koncert je až večer a chalani tu nie sú.. Tak som zavolal Harrymu...

Jessica

„Prosím, neodchádzaj.. Nenechávaj ma tu samú!“ vykríkla som zo sna a otvorila som oči.. To bola však  asi chyba, keďže ma hneď oslepili slnečné lúče a tak som si len položila ruku pred oči, aby som si trochu zvykla na to ostré svetlo. Pomaly som sa posadila, no v tej chvíli ma striaslo, keďže ma ofúkol chladný vetrík. Ruky som si skrížila na prsiach a zapla som si mikinu.. Ešte dobre, že som neležala na tráve, inak by som teraz bola celá mokrá... Tak som len špinavá od toho prachu či ako to nazvať..

„Tak počkať! Kde to vlastne som?“ pýtala som sa po chvíli samej seba a rozhliadla som sa naokolo.

Do riti! Myslím, že som tu zaspala.. Tak toto je prúser!.. Z kabelky som si rýchlo vybrala mobil, kde som mala asi 30 neprijatých hovorov a asi 10 SMSiek. Všetko samozrejme od rodičov.. Na mojich hodinkách mi ukazovalo 9:30 a tak som sa postavila a rozmýšľala som, čo ďalej.. Mala by som zavolať našim, no určite budú chcieť prísť po mňa a tak som sa rozhodla, že idem rovno domov.. Vzala som si kabelku zo zeme, trochu sa oprášila, ponaťahovala, keďže som celá dolámaná a vybrala som sa na „popravu..“

Zišla som dole kopcom, prešla som okolo domov až som sa dostala na zastávku.. Autobus by mi o chvíľu mal prísť a tak som sa posadila na lavičku pri zastávke a na chvíľu som sa zamyslela. Cítila som sa totiž divne a trvalo ešte dosť dlho, kým mi došlo všetko, čo sa včera udialo.. Nechcela som si to priznať, no nanešťastie to nebol len zlý sen.. Naozaj som od neho včera utiekla a naozaj som bola s ním.. Nemohla som tomu uveriť.. Všetko mi to pripadalo ako nejaký sen, aj keď to je realita..

„V podstate som odmietla Nialla Horana.. Čo by som tak pred rokom  dala za to, aby som s ním mohla stráviť aspoň 5 minút??!“ premýšľala som, no pri mene Niall som v bruchu pocítila zvláštny pocit, ktorý som pri ňom cítila aj včera, no povedala som si, že to bude tým hladom.. Keď som nastúpila do autobusu, snažila som sa už na včerajšok nemyslieť, aj keď sa mi to veľmi nedarilo.. Rozhodla som sa teda, že predsa len zavolám rodičom.. Som tak na pol ceste a určite sa o mňa boja..

Vytočila som teda mamkine číslo a ona mi to hneď po druhom zvonení zdvihla.

„Jess, si v poriadku!!“ povedala s vydýchnutím mamka.

„Áno mami, neboj, som v pohode.. Všetko ti vysvetlím, keď prídem domov.. Už som na ceste...“

„Idem po teba!“ povedala rozhodne.

„Nemusíš, už sedím v autobuse..“ povedala som.

„Vieš ako sme sa o teba báli??!“ vyčítala mi.

„Ja viem.. Prepáč, naozaj ma to veľmi mrzí.. O pol hodiny som doma!“

„Dobre...“

„Tak o chvíľu doma“ povedala som pokojne.

„Okey.. Ponáhľaj sa.“

„Mám to odkázať šoférovi?“ pousmiala som sa.

„Môžeš“ povedala už trochu pobavene..

„Tak fajn, odkážem.. pá“ povedala som s úsmevom a zložili sme.

Mne sa po tomto telefonáte trochu uľavilo a som aj rada, že som jej nakoniec zavolala.. A ocko? Bude nahnevaný.. No aj ja som na neho! Prečo organizuje takéto stretnutia bez môjho vedomia??! Nech sa do takýchto vecí nezapája..

Otvorila som dvere domu a hneď sa na mňa vyrútila mamka..

„Mami prepáč.. Ja, zaspala som a keď som sa ráno zobudila, ležala som na opačnej strane mesta a ...“ vysvetľovala som jej, no ona ma len objala a slzy sa jej kotúľali po tvári..

„Tak som sa o teba bála!! Už nikdy mi to nerob, dobre?? Nabudúce nám daj vedieť, kde si, okej?“ pozrela na mňa vyčítajúco a ja som jej rukou zotrela slzu, ktorá jej práve vypadla z oka..

„Sľubujem!“ povedala som a dala jej pusu. „Ja bola som s ...“ začala som, no ona ma hneď prerušila.

„Ja viem.. Ocko mi už všetko vysvetlil..“ povedala a pozrela na ocka, ktorý práve zbehol dole schodmi.

„Vďaka Bohu!“ pribehol ku mne a objal ma.

„Prepáč, ja ...“

„Ja viem.. Viem, čo sa včera stalo..“

„Akoto, že vieš?...“ pozrela som naňho nechápavo.

„Niall mi povedal, že ...“

„Nepokračuje prosím ťa!“ povedala som trochu nahnevane..

„Dobre, ja len, že sa o teba veľmi bál, tak ako my...“

„Prečo si to spravil??“ pozrela som na neho žiadajúc si odpoveď.

„Chcel som, aby si bola opäť taká šťastná, ako pred tým, keď ste si spolu písali.. Myslel som, že ťa to poteší..“

„Ale ja som bola šťastná..“ protestovala som, aj keď to nebola veľmi pravda.

„Jess, nám nemusíš klamať.. Poznáme ťa už tak dobre, že pred nami nič neskryješ..“ povedal ocko.

„Tak dobre.. Ale za to všetko môže on! To on mi zlomil srdce!“ povedal som zrazu nahnevane a vybehla som so slzami v očiach hore do svojej izby, kde som sa zvalila na svoju posteľ.

„Môžem?“ ozvalo sa po chvíli klopanie a do izby vošiel ocko.

„Chcem byť sama“ povedala som ticho.

„Môžeme sa najprv porozprávať?“ opýtal sa opatrne.

„A o čom?“

„O ňom..“

„Nechcem sa o ňom baviť..“ povedala som.

„Inak máš novú mikinu?“ opýtal sa ocko a prezrel si ma v nej.

„Čo?“ opýtala som sa prekvapená touto otázkou a pozrela som sa na seba. Celý čas som bola taká zamyslená, že som si ani nevšimla, že mám na sebe ešte stále jeho mikinu, ktorú mi požičal. V tej chvíli som si ju hneď vyzliekla a hodila ju do rohu izby. Ocko na mňa zmätene pozrel, no ja som to neriešila.. Nechcem mať na sebe nič jeho..

„Takže je nová?“ opýtal sa ma ešte raz.

„Nie, je jeho.. Zabudla som mu ju vrátiť.“

„V tom prípade by si ňou tak nemala hádzať..“

„Môžeš mu ju vrátiť“ povedala som rozhodne.

„Ja? Veď tebe ju požičal..“

„Ocii! Ja ho nechcem ani vidieť!“ vysvetlila som pánovi nechápavému.

„A pôjdeš na ten dnešný koncert?“ opýtal sa zvedavo.

„Bože, ja som na ten koncert úplne zabudla!“ priznala som a hodila som sa späť na posteľ..

V tom mi zrazu zazvonil mobil a tak som ho rýchlo vyhrabala z kabelky a zdvihla to. Alex!

„Tak ako? O koľkej sa dnes stretneme?“ opýtala sa hneď na úvod.

„Alex, ja neviem, či tam idem..“ povedala som, pričom ocko prevrátil očami.

„Akoto, že nevieš?? Sľúbila si mi to! Čo sa stalo?“

„Potom ti všetko vysvetlím, no nechcem tam ísť..“

„Ale ty musíš!“

„Nemusím!“

„Nemusíš, ale pôjdeš, aj keby som mala prísť k tebe domov a pritiahnuť ťa tam za uši!“ povedala rozhodne a ja som sa len uškrnula.

„Alex, já...“ začala som, no ona ma hneď prerušila.

„O 18tej som u teba! Bye!“ povedala a zložila. Ja som sa zmätene pozrela najprv na môj mobil a potom na ocka a neveriacky som pokrútila hlavou.

„Myslím, že na ten koncert ideš“ povedal s úškrnom ocko.

„Si hrozný, vieš o tom?! Mal by si ísť teraz za ním a nakopať ho do zadku a ty sa tu z toho smeješ a chceš, aby som sa mu hodila do náručia či čo?“ hodila som po ňom vankúš.

„Idem teraz za ním, no nenakopem ho.. Ale to len pre to, že viem, ako veľmi ťa má rád..“ pousmial sa a hodil do mňa vankúš späť.

„Radšej sa už nevyjadrujem“ povedala som so zdvihnutými rukami.

„Aj tak by to nemalo význam“ zasmial sa a odišiel z mojej izby.

Never say Never20

Ďakujem za úžasné komentáre k predošlej časti, ste skvelé, len tak ďalej :).. Chcem len povedať, že vďaka nim mám chuť ďalej písať a som rada, že to nepíšem len sama pre seba haha :D... Dúfam, že sa toto (dlhšie) pokračovanie bude páčiť.. Enjoy ;)

Niall

John ma odviezol na miesto, kde sa mám stretnúť s Jess a spolu sme to tam trošku pripravili. Lampáše, vankúše a miesto na sedenie pod štyrmi starými stromami.. Neskutočná romantika!

„Páni, vyzerá to úžasne“ skonštatoval som, keď to bolo všetko pripravené a bolo už len pár minút do jej príchodu.

„Takže začiatok sme zvládli.. Ostatné je už len na tebe“ potľapkal ma priateľsky po ramene.

„Ďakujem, že si to všetko zariadil...“ povedal som dojato.

„Neďakuj, ešte to nie je koniec.. Mimochodom, je dosť hodín, takže by som už mal ísť.. Keď skončíte, zavolaj mi a prídem po teba.. A Niall?“

„Áno John?“

„Čo keby si sa šiel skryť tam za ten kopec? Nech ti neutečie hneď ako ťa uvidí“ uškrnul sa.

„Dobre, vďaka za radu“ zasmial som sa.

„A good luck!“ povedal s úsmevom a vybral sa smerom späť k autu.

Na vankúš som ešte položil ružu a malý lístoček o ktorom John nevedel a šiel som sa skryť.. V celom mojom tele som cítil napätie a zároveň aj strach z tohto stretnutia. Nevedel som, čo mám od toho očakávať, no predsa som sa tešil, že ju už konečne uvidím a bude len pár metrov či dokonca centimetrov odo mňa. Premýšľal som nad tým, čo jej asi poviem a hoci som mal vopred nacvičené, čo jej poviem, teraz som na to úplne zabudol.. Asi budem improvizovať..

„Bože, čo sa to so mnou deje? Ešte nikdy som nemal takú trému ako mám teraz a to bežne vystupujem pred tisíckami fanúšičiek, keď nie viac...“ rozmýšľal som a tak intenzívne som sa ponoril do svojich myšlienok, že som si ani nevšimol prichádzajúcu osobu.

Sadla si na jeden z vankúšov a obzerala sa všade naokolo.. Našťastie si ma nevšimla.. Po chvíli zbadala tú ružu a lístoček a prezrela si ich..

„Teraz je moja šanca“ spamätal som sa. Postavil som sa teda z trávy na ktorej som doteraz ležal a opatrným krokom som sa k nej vybral. Sedela chrbtom ku mne, takže som ju spredu nevidel a ani ona mňa.

Dúfal som, že sa zatiaľ neotočí, čo sa mi aj splnilo..

No keď som bol už dostatočne blízko, nezostávalo mi nič iné, len sa k nej ozvať. Zhlboka som sa nadýchol a snažil som sa o čo najpokojnejší tón.. Srdce vo mne búšilo tak, že som myslel, že mi vyskočí z hrude a dlane som mal spotené ako ešte nikdy.. Čo sa to so mnou deje??

„I am glad you came!“ povedal som po chvíli, čím som ju asi vyrušil z premýšľania.. Pomaly sa otočila smerom ku mne a keď ma zbadala s otvorenými ústami na mňa šokovane hľadela.. No nebola jediná, ktorá sa prekvapene pozerala na toho druhého.. Ja som z nej totiž nemohol spustiť zrak! „Je taká nádherná!“ pomyslel som si.

„Čo ... ty .... tu ... robííš??“ vykoktala zo seba.

„Chcel som ťa vidieť“ povedal som a vykročil som k nej.. Niečo si zamumlala popod nos, no ja som to nepočul a tak som si sadol vedľa nej. V tej chvíli ma omámila jej úžasná vôňa granátového jablka a ja som bol ako zhypnotizovaný..

„Tak si ma videl.. Radšej už pôjdem..“ povedala zrazu a postavila sa na odchod.. Najprv som na ňu len nechápavo pozeral, no našťastie som sa rýchlo spamätal a tak som ju za ruku potiahol späť, čo spôsobilo, že si opäť sadla.. Prečo chce odísť?? Nechápem..

Keď už znova sedela, pozrela najprv na moju ruku ktorou som ešte stále držal tú jej a potom na mňa. Ja som hneď pochopil, že ju mám pustiť a tak som to aj urobil, no triaška ktorá mnou prešla vo chvíli, keď som ju držal ešte stále pretrvávala. A keď sa na mňa pozrela.. Ách, ten pohľad a tie jej krásne oči..

„Prosím, zostaň“ povedal som po chvíli naliehavo.

Ticho a napätie, ktoré medzi nami bolo sa dalo krájať a tak som sa musel ozvať..

„Konečne ťa vidím naživo“ usmial som sa na ňu pričom som bol úprimný. Už tak dlho som čakal na túto chvíľu, keď budem s ňou a pri nej takto blízko a teraz je to tu.. Mám pocit, že snívam..

„Mala by som povedať, že aj ja teba, no asi by som klamala“ povedala akoby nič.

„Au, to bolelo“ pomyslel som si.. Prečo je zrazu taká..? Divná! Veď vždy sa tešila na deň, keď sa stretneme a zrazu jej to je jedno a najradšej by ma ani nevidela?? Nechápem..

„A práve preto tu dnes sme.. Aby sme sa normálne porozprávali a všetko si vysvetlili..“ povedal som, keďže som chcel vedieť, čo sa s ňou deje..

„A čo tu treba ešte vysvetľovať? Všetko je jasné.. Vykašľal si sa na mňa..“ povedala nezaujato a ja som vypleštil oči.. Takže o to tu ide?? Ona sa na mňa ešte stále  hnevá?!

„Lenže ja ti to chcem vysvetliť Jess.. Nechcel som, no nemal som na výber..“ zaklamal som trochu.

„Mal si na výber!“ prerušila ma..

„Áno tak dobre mal, lenže som si vybral tú nesprávnu voľbu.. A už ma to vyše pol roka trápi, takže by som to chcel teraz napraviť.“

„Je neskoro“ precedila cez zuby a mňa pichlo pri srdci.. To nemôže myslieť vážne!

 „Nikdy nie je neskoro Jess!“  povedal som s nádejou v hlase.

„Bez slova si zmizol Niall! Nemala som ani možnosť vyhovoriť ti to... Neozval si sa! Písala som ti skoro každý deň! Každú jednu sekundu som dúfala, že sa vrátiš a odpíšeš mi... Teba to trápi??  Bola som ako bez života.. Tak veľmi si mi ublížil.. Si pre mňa už ako cudzí človek.. Nepoznám ťa.. Netuším, čo si počas toho posledného polroku robil, no ani ma to nezaujíma! A nemysli si, že keď si nejaký super spevák a napíšeš mi odkaz, že ti chýbam, sa to všetko napraví.. Neznášam ťa..“ vykričala mi a zúfalo sa rozplakala pričom som dosť spanikáril a nevedel som čo teraz robiť, či povedať  a tak som si ju k sebe len privinul, aby aspoň teraz cítila, že tu som s ňou a už ju nenechám odísť zo svojho života.

Plakala mi v náruči a ja som sa cítil tak bezradne.. Netušil som, že som jej až tak ublížil.. Nikdy som jej nechcel ublížiť, no zrejme sa mi to podarilo.. A to, keď mi povedala, že som pre ňu už cudzí človek a že ma neznáša mnou doslova otriaslo.. Ani som si neuvedomil, čo všetko som spôsobil a to len pre to, že som bol taký idiot.. Pokašľal som to..

Keď sa po niekoľkých minútach opäť posadila a slzy mala zaschnuté na tvári, doslova ma to ničilo.. Teda hlavne to, že som to spôsobil ja!! Hnusil som sa sám sebe.

Snažil som sa jej vysvetliť, ako veľmi ma to mrzí a že som jej nechcel nikdy ublížiť, no ona mi povedala, že si to všetko musí prejsť hlavou a že nevie, či mi dokáže odpustiť.. Najradšej by som teraz plakal od zúfalstva, ktoré som v sebe cítil a aj sa mi pár krát slza skotúľala po tvári, no snažil som sa udržať..

Keď sa opäť postavila na odchod, vedel som, že si už nesadne a budem musieť niečo spraviť preto, aby som ju tu pri seba udržal ešte aspoň chvíľu.. Tak som sa postavil tiež a hoci sa mi otočila chrbtom stál som hneď za ňou. Povedala: „odpúšťam, ale nezabúdam, je mi to ľúto!“

V tej chvíli sa mi moje srdce rozpadlo na 2 polovice.. Povedala to tak odmerane a chladno až som sa začudoval či je to naozaj ona. Viem, že som jej ublížil, no...

„Jess, prosím, neodchádzaj!“ objal som ju zozadu zúfalo a pocítil som ako sa zachvela.. Opýtal som sa, či jej je zima, no aj keď povedala, že nie, tak som jej dal svoju mikinu.. Najradšej by som vo chvíli, keď som ju držal už nikdy nepustil.. Len škoda, že som si svoju chybu uvedomil až teraz.. Doteraz som to nikdy nebral tak, že som jej až tak ublížil a aj keď som vedel, že sa na mňa hnevá, nevedel som, že až tak..

Postavil som sa pred ňu, keďže sa ani nepohla a zahľadel som sa jej do očí. Boli sme od seba len pár centimetrov a ona sa mi svojimi očami taktiež vpíjala do tých mojich. Myslel som, že sa so mnou v tej chvíli krúti celý svet.. No najhoršie na tom bolo, že som celú jej bolesť, smútok a sklamanie videl v jej očiach ako v zrkadle.. Dala mi pocítiť ako veľmi ju to trápi..

„Jess, prosím ťa.. Nezahadzuj to všetko pekné čo sme spolu prežili.. Aj keď to bolo len písanie, pre nás to bolo niečo oveľa oveľa viac.. Vieš to, vieš ako veľmi ťa mám rád a ako veľmi to ľutujem, tak prečo mi nechceš dať druhú šancu?? Prečo ma takto trápiš?“ zdvihol som hlas, pretože som už naozaj netušil čo robiť..

„Nekrič na mňa! Na to ty, nemáš právo!“ povedala mi nahnevane..

„Prepáč, ale som už zúfalý.. Neviem, čo mám urobiť preto, aby som si ťa opäť získal...Snažím sa Jess, naozaj sa snažím! Myslíš, že by som tu dnes bol, keby som ťa nechcel vidieť, myslíš, že by som tu bol, keby si mi nechýbala...?? Čo musím spraviť, aby si to pochopila??“

„Nemusíš robiť nič..“ odmlčala sa. „Vieš, kedysi bolo mojím snom ťa stretnúť, nielen ako speváka, ale aj ako môjho Nialla, s ktorým som viedla tie nekonečné rozhovory na Facebooku, ktoré ma robili takou šťastnou.. A ver mi, že by ma nikdy nenapadlo, že keď ťa už konečne uvidím a budeš stáť takto blízko mňa, budem na teba tak nahnevaná a budem od teba chcieť čo najskôr utiecť ako teraz..“

Tak toto ma už naozaj zabíja! Čo to hovorí??

„Jess, já..“ začal som, no ona ma hneď prerušila.

„Nie Niall.. Prosím ťa, už radšej nič nehovor..“ položila svoj ukazovák na moje pery a ja som už len zúfalo sledoval, čo bude nasledovať.. Zmučene som sa na ňu pozeral, aj keď som myslel, že už to nevydržím.. Tuho ma objala a povedala, že si ani neviem predstaviť, ako som jej chýbal ja! No zrazu sa rozutekala a aj keď som za ňou kričal, nezastavila sa.. Zašla za kopec a stratila sa mi z dohľadu.. Zúfalo som vykríkol najhlasnejšie ako som vedel a buchol som päsťou do stromu. Slzy sklamania a smútku sa mi rinuli z očí, no mne to bolo jedno.. Takto som si teda dnešné stretnutie s ňou nepredstavoval! Dúfal som, že bude rada, keď ma znova uvidí, no asi som sa mýlil.. A za všetko môžem ja!! Keby som nebol vtedy taký hlúpy... Do riti! Toto sa nemalo nikdy stať! Stratil som ju, cítim to.. Čo mám robiť?? Veď ja ju mám naozaj rád! Zostal som sedieť na zemi a chrbtom som sa opieral o strom. Zúfalo som pozeral do blba a nevnímal som vôbec nič.. Len bolesť, ktorá vo mne zostala..

Po čase mi však začal zvoniť mobil, no ja som ho odignoroval.. Raz, dva, tri krát... No keď už zvonil aj na štvrtý krát, musel som to zdvihnúť..

„Čo je?!“ opýtal som sa nahnevane.

„Niall, si v pohode? Ešte stále si s Jess?“ opýtal sa preľaknuto John.

„Nie..“ povedal som a skotúľala sa mi slza po tvári.

„Idem po teba!“ vyhŕkol John a zložil.

Bolo mi to v podstate jedno a tak som si mobil položil vedľa seba a zase som sa ponoril do svojho sklamania..

Mne to síce zbehlo ako minúta, no asi to bolo dlhšie, keď prišiel John a bežal hneď ku mne..

„Preboha, čo sa stalo?“ opýtal sa, keď uvidel moju bledú tvár.

„Odišla.. Neznáša ma..“ povedal som ticho.

„Určite to nebude také zlé“ snažil sa ma upokojiť, no ja som vedel, že zbytočne.

„Nie, je to ešte horšie.. Netušil som, že som jej až tak ublížil... Ale ja som nechcel, veď ju mám rád... A teraz, keď som s ňou už zase mohol byť, tak ona...“ začal som, no svoje slzy som už zase neudržal.. John ma len ticho objal..

„Poď, pôjdeme..“ povedal a pomohol mi postaviť sa.

Neprotestoval som, lebo aj tak by to nemalo význam..
Cestou do hotela bolo v aute hrobové ticho a ja som ticho pozeral von oknom.. Netuším, koľko je hodín, no už bude asi dosť, keďže ulice sú vyľudnené.. John sa ma našťastie nič nepýtal.. No keď sme sa v hotely viezli výťahom na izbu, zazvonil mu mobil.

Vyzeral dosť znepokojene a tak som ho len sledoval a pohľadom som sa ho pýtal, čo sa deje.

„Kde šla Jess, keď od teba odišla?“ opýtal sa hneď, ako zrušil hovor.

„Neviem, nevravela mi, prečo?“

„Lebo je už niečo po polnoci a ona ešte nie je doma.. A manželka sa jej nemôže ani dovolať... Jess je zodpovedná a nikdy by sa nezabudla ozvať, ak ešte o takejto hodine nie je doma.. Vždy nám dá vedieť..!“ vravel nervózne.

„Čo to znamená?“ prebral som sa už aj ja.

„Skúsim jej zavolať.. Dúfam, že sa jej nič nestalo“ pozrel na mňa vyčítavo.

„Nezdvíha!“ povedal mi po chvíli.

„Neboj John, určite je v poriadku.. Jess vie, čo robí“ povedal som, no panika sa začala zmocňovať už aj mňa.. „Čo to vystrájaš Jess?“ pomyslel som si.

„Nemal som nič organizovať.. Niall, ak sa jej niečo stane, tak ja ťa asi..“ hovoril vyčítavo.

„Bude v poriadku“ povedal som dúfajúc, že je to pravda.

Never say Never19

Dnes výnimočne 2 časti, ale to len preto, že vás mám rada a chcem prežiť do zajtra ;D... Dúfam, že sa dočkám aj nejakých  reakcií, keď už som vám to tu dala ;) ..A ešte by som rada  povedala, že som na chalanov hrdá, keďže získali na VMA 3 ceny z troch kategoríí, v ktorých boli nominovaný! :) Congratulations guys!! Tak a teraz čítať so slzami v očiach, tak ako ja.. :P Btw, tá pesnička, ktorá je nižšie, dáva tomu textu emóciu, aj keď slová sú trochu mimo... Takže si ju odporúčam pustiť..

S otvorenými ústami som naňho hľadela ako zhypnotizovaná a on stál len pár metrov s rukami vo vreckách a nečitateľným výrazom odo mňa. Srdce mi začalo šialene podskakovať, dlane sa mi potili a v bruchu sa moje napätie ešte viac vystupňovalo.

„Čo ... ty .... tu ... robííš??“ vykoktala som zo seba.

„Chcel som ťa vidieť“ povedal a vykročil mojím smerom..

„Tak to určite“ zamrmlala som si popod nos a on už zrazu sedel vedľa mňa.

„Čo sa to so mnou deje???“ nechápala som a zvádzala som vnútorný boj sama so sebou..

„Tak si ma videl.. Radšej už pôjdem..“ povedala som, no v snahe postaviť sa ma potiahol späť za ruku, čo ma prinútilo opäť si sadnúť.. Pozrela som najprv na jeho ruku, ktorou mi držal tú moju a potom naňho. Vo chvíli, keď sa nám stretli pohľady mi  ju pustil, no ja som ešte stále cítila elektrický prúd, ktorý mnou prešiel, keď sa jeho ruka dotkla tej mojej..

„Prosím, zostaň“ povedal naliehavo..

Bola som ticho, pretože som nevedela čo mám povedať.. Bola som z tohto celého momentu tak šokovaná, že som sa nezmohla ani na slovo..

Najradšej by som mu teraz vynadala, že načo tu teraz so mnou je, keď pre mňa je už úplne cudzí človek.. A asi som mu až tak nechýbala, keď sa mi vôbec neozval.. Prečo ma takto trápi??

„Konečne ťa vidím naživo“ ozval sa zrazu, pričom sa usmial.. Ách, tento úsmev som tak veľmi zbožňovala..

„Mala by som povedať, že aj ja teba, no asi by som klamala“ priznala som úprimne a sledovala som jeho reakciu.. Úsmev mu zamrzol a hlavu si chytil do dlaní..

„A práve preto tu dnes sme.. Aby sme sa normálne porozprávali a všetko si vysvetlili..“

„A čo tu treba ešte vysvetľovať? Všetko je jasné.. Vykašľal si sa na mňa..“ povedala som nezaujato, hoci všetky moje emócie  vo mne doslova vreli..

„Lenže ja ti to chcem vysvetliť Jess.. Nechcel som, no nemal som na výber..“

„Mal si na výber!“ prerušila som ho..

„Áno tak dobre mal, lenže som si vybral tú nesprávnu voľbu.. A už ma to vyše pol roka trápi, takže by som to chcel teraz napraviť.“

„Je neskoro“ precedila som cez zuby, pričom sa mi slzy tlačili do očí..

„Nikdy nie je neskoro Jess!“

„Bez slova si zmizol Niall! Nemala som ani možnosť vyhovoriť ti to... Neozval si sa! Písala som ti skoro každý deň! Každú jednu sekundu som dúfala, že sa vrátiš a odpíšeš mi... Teba to trápi??  Bola som ako bez života.. Tak veľmi si mi ublížil.. Si pre mňa už ako cudzí človek.. Nepoznám ťa.. Netuším, čo si počas toho posledného polroku robil, no ani ma to nezaujíma! A nemysli si, že keď si nejaký super spevák a napíšeš mi odkaz, že ti chýbam, sa to všetko napraví.. Neznášam ťa..“ vykričala som mu v tej chvíli všetko, čo ma už tak dlho ťažilo! Slzy sa mi rinuli z očí a Niall si ma bez slova k sebe pritúlil.. Nevládala som sa vzpierať a preto som tam v jeho náruči plakala ako malá.. Čierna skrinka, ktorú som mala niekoľko mesiacov uzamknutú na dne svojho srdca sa opäť otvorila a mne sa to všetko opäť prehrávalo pred očami ako nejaký film.. Všetky naše správy, náš rozhovor, tá pieseň, jeho úsmev, moju radosť, keď som si od neho našla správu.. Všetko sa vrátilo! Prúd sĺz som nemohla zastaviť, hoci som si uvedomovala, že by som už mala prestať... Po pár minútach som už však nevládala ani plakať a tak som sa z Niallovho náručia vymanila a sadla som si tak, ako predtým..

----->  http://www.youtube.com/watch?v=yVQ20P46Qwc&list=FLJX9NTfioVlpE54Lua_Qf_w&index=1&feature=plpp_video

„Jess, nikdy som ti nechcel ublížiť!!“ povedal smutným hlasom.. Pozrela som mu do očí v ktorých mal zlomený pohľad a zrazu sa mu po tvári skotúľala slza..

„Ale podarilo sa ti to“ povedala som ticho.

„Prosím ťa.. Veľmi ťa prosím, odpustíš mi? Nikdy som ťa nechcel stratiť a viem, že to bola tá najväčšia chyba môjho života.. Ja hlupák som si nahováral, že keď budem mať koncerty a milión iných povinností, len by si bola smutná, že ti neodpisujem a nemal by som na teba čas a bolo by to takto lepšie.. A už niekoľko tisíc krát som to oľutoval, ver mi...“ vravel pričom mi hľadel priamo do očí.

„Neviem Niall... Musím si to všetko nechať prejsť hlavou..“ uhla som pohľadom.

„Máš toľko času, koľko len chceš..“

„Lenže ja už ani neviem kto si!“ povedala som po chvíli zlomene.

„Som presne ten istý, ako predtým Jess.. Poznáš ma najlepšie zo všetkých.. Vieš o mne všetko..“

„Prepáč, ja ... neviem či to zvládnem.“

„Zvládneš to! Musíš, pretože ja sa ťa už nehodlám opustiť a už nikdy ťa neodignorujem! Sľubujem!“

„Si si istý?“

„Na milión percent!“

„Tak dobre“ povedala som a postavila som sa.

„Čo dobre? A kam ideš?“ pozrel na mňa vyplašene Niall, pričom sa aj on postavil.

„Poznáš tú vetu odpúšťam ale nezabúdam?“ opýtala som sa ho pokojne.

„Jess, čo to?“

„Poznáš či nie?“ prerušila som ho.

„Hej, ale čo to má spoločné s nami?“

„Má to veľa spoločného so mnou.. Odpustím ti, no nikdy na to nezabudnem Niall.. Je mi to ľúto..“

„Jess, prosím, neodchádzaj!“ objal ma zozadu, keďže som už bola pripravená na odchod.

Opäť mnou prešiel elektrický prúd a bolo to až tak intenzívne, že sa celé moje telo zachvelo.

„Je ti zima?“ opýtal sa z ničoho nič.

„Nie..“ povedala som, pričom cezo mňa bez opýtania prehodil svoju mikinu. Vo chvíli, keď som pocítila jeho vôňu, myslela som, že omdliem.. Stála som tam ako kamenný stĺp a hoci som chcela odísť, moje nohy boli ako prilepené k zemi! Nedokázala som sa ani pohnúť.. Niall sa zrazu postavil tesne predo mňa a zahľadel sa mi do očí.. Vpíjal sa do mňa pohľadom tak intenzívne, až mi prišlo nevoľno.. Jeho tvár bola len pár centimetrov od tej mojej a ja som mala pocit, že teraz neexistuje nikto a nič iné, len my dvaja..

„Jess, prosím ťa.. Nezahadzuj to všetko pekné čo sme spolu prežili.. Aj keď to bolo len písanie, pre nás to bolo niečo oveľa oveľa viac.. Vieš to, vieš ako veľmi ťa mám rád a ako veľmi to ľutujem, tak prečo mi nechceš dať druhú šancu?? Prečo ma takto trápiš?“ zdvihol hlas.

„Nekrič na mňa! Na to ty, nemáš právo!“ povedala som nahnevane.

„Prepáč, ale som už zúfalý.. Neviem, čo mám urobiť preto, aby som si ťa opäť získal...Snažím sa Jess, naozaj sa snažím! Myslíš, že by som tu dnes bol, keby som ťa nechcel vidieť, myslíš, že by som tu bol, keby si mi nechýbala...?? Čo musím spraviť, aby si to pochopila??“

„Nemusíš robiť nič..“ odmlčala som sa. „Vieš, kedysi bolo mojím snom ťa stretnúť, nielen ako speváka, ale aj ako môjho Nialla, s ktorým som viedla tie nekonečné rozhovory na Facebooku, ktoré ma robili takou šťastnou.. A ver mi, že by ma nikdy nenapadlo, že keď ťa už konečne uvidím a budeš stáť takto blízko mňa, budem na teba tak nahnevaná a budem od teba chcieť čo najskôr utiecť ako teraz..“

„Jess, já..“ začal no ja som ho hneď prerušila.

„Nie Niall.. Prosím ťa, už radšej nič nehovor..“ položila som svoj ukazovák na jeho pery.

Ešte vždy sme si pozerali do očí a ja som vedela, že to už dlhšie nevydržím.. Nemohla som tam už dlhšie zostať a tak som ho len objala.

„Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi si mi chýbal ty, Niall“ pošepkala som mu a rozutekala som sa preč.

„Jeees, počkáj!“ kričal za mnou, no ja som to ignorovala... Utekala som ako nejaký vrah z miesta činu.. Teda, práve som bola účastníkom vraždy našich citov a aj nášho kamarátstva.. Uvedomovala som si, že som to práve týmto útekom všetko zničila.. No nemohla som tam pri ňom zostať.. Len pohľad naňho mi ubližoval..

Po chvíli utekania som zastala celá zadýchaná a klesla som na zem. Srdcervúco som sa rozplakala a musela som zo seba dostať všetku zlosť, sklamanie a spomienky.. Nedokázala som vnímať okolie a ani nič iné.. Teraz som tu bola len ja proti celému svetu!

Never say Never18

Ahojte! Takže za tento koniec mi asi niečo spravíte, no keby ste veľmi veľmi chceli a ja by som stihla napísať ďalšiu, možno by som ju tu ešte večer dala(alebo zajtra).. Ale to len možno :D! Takže ak dnes chcete ešte jednu, tak do komentu mi napíšte.. Ak nebude záujem, tak nič :P...A ešte by som vás chcela poprosiť, aby ste mi zahlasovali v ankete(ak ste ešte nestihli), aby som mala prehľad, kto to číta ;).. Ďakujém :-*

Jessica

„Môžem?“ zaklopal na dvere mojej izby ocko.

„Jasné!“ povedala som a on vošiel.

„Hey.“

„Hii“ usmiala som sa na neho.

„Ako sa máme?“

„Dobre, čo ty?“ opýtala som sa.

„Fajn.. Ako bolo včera v meste?“

„Naozaj si prišiel kvôli tomu?“ uškrnula som sa naňho, pretože na ňom bolo vidno, že mi chce niečo povedať a málokedy sa ma pýta otázku ako bolo v meste..

„Odhalila si ma“ zasmial sa na mojom výraze.

„Veď ako vždy..“

„Ale ešte pred tým mi môžeš povedať, ako bolo v tom meste“ povedal pobavene.

„Bolo úžasne.. Boli sme v karaoke bare a dokonca som dostala ponuku, ísť sa pozrieť do štúdia v Dubline a zaspievať im tam niečo.“

„To vážne?? Ale akoto??“ pýtal sa nadšene.

„Oci, o tom potom“ žmurkla som naňho.

„Tak teda dobre..“

„Takže čo si to chcel?“ opýtala som sa v snahe dostať to z neho.

„Mám pre teba hmm ... prekvapko“ povedal záhadne.

„A aké?“

„Keďže je to prekvapko, zatiaľ ti ho neprezradím“ zasmial sa.

„Ahaa.. Tak čo potom?“ nechápala som.

„Mohla by si dnes o 18tej niekam prísť?“

„A kam?“

„Poznáš miesto, kde sú tie 4 staré stromy?“

„Myslíš tam, kde si ma brával, keď som bola menšia?“

„Áno, presne tam.. Vieš kde to je?“

„Jasné“ povedala som s úsmevom.

„Tak tam dnes večer choď.. Bude ťa tam čakať to prekvapenie“ pohladil ma po líci.

„Mám sa báť?“

„Nie, nemusíš.. Dúfam, že ťa to poteší a budeš rovnako šťastná ako predtým“ povedal.

„Absolútne nechápem, čo mi tým chceš povedať, ale pôjdem tam..“ povedala som s grimasou.

„Nevadí, hlavne tam choď, prosím ťa..“ zasmial sa.

„Ak ti to spraví radosť..“

„Snáď to spraví radosť aj tebe..“ usmial sa.

„Tak to som veľmi zvedavá“ povedala som trochu zmätene, pretože naozaj netuším, čo sa tam bude diať..

„Máš byť načo! Možno sa ti tým splní jeden z tvojich snov slniečko“ dal mi pusu na líce a postavil sa na odchod.

„Páni, tak to som už dvojnásobne zvedavá“ povedala som nedočkavo.

Ocko na mňa žmurkol, ja som mu ešte venovala úsmev a zatvoril za sebou dvere..

Keď odišiel, zvalila som sa na posteľ, pozrela som sa do stropu a rozmýšľala som nad tým, čo to asi bude.. Indície? Že mám ísť k štyrom starým stromom, bude ma tam čakať prekvapenie a možno sa mi splní sen..

„Nemám ani potuchy“ pomyslela som si rozmýšľajúc nad tým.

Neviem čo tým ocko myslel.. Som naozaj zvedavá, čo to bude.. A dúfam, že sa na opačnú stranu mesta nebudem trepať len tak..

Niall

Sedel som na hotelovej izbe, sledoval nejaký TV program, ktorému som aj tak nerozumel, keď v tom niekto zaklopal.

„Dnes o 5 pm buď pripravený“ vyhŕkol na mňa John, keď som mu otvoril.

„To vážne?? Ty si to vybavil?“ povedal som nadšene.

„Áno, no musíme to tam ešte trochu upraviť.. Pôjdem tam s tebou, aby som ti ukázal kde to je a potom keď skončíte, mi zavoláš a ja po teba prídem, okay?“

„Dobre! Takže o hodinu?“ opýtal som sa pre istotu.

„Hej.. Počkám ťa dole v hale.. A nezabudni si pripraviť nejaký monológ..“

„Snáď to bude aj dialóg“ uškrnul som sa.

„Snáď.. Tak ja teraz idem za ostatnými do mesta a potom sa stretneme..“

„Počkaj ešte“ stiahol som ho za ruku.
„Áno?“ otočil sa.

„Ako sa tvárila, keď si jej to vravel?“ opýtal som sa zvedavo.

„Netuší o čo ide, no myslím, že sa teší a je strašne zvedavá!“ usmial sa.

„Ďakujem John.. Neviem, čo by som bez teba...“

„Dobre, dobre.. Teraz už naozaj musím ísť.. Tak o hodinu v hale!“ povedal a zmizol vo výťahu.

„Konečne ju uvidím! Konečne jej budem môcť všetko povedať!“ skákal som po izbe šťastný-prešťastný..

Jess

Keďže neviem, čo sa tam bude diať, doma som mala väčšiu dilemu, čo si obliecť.. Niečo elegantnejšie? Nie, veď nič neoslavujem.. Rozhodla som sa teda pre pohodlné rifle, červenú mikinu s Mickey Mouse, pár náramkov a modré Vansy.. Veď čo také extra sa tam môže diať? To je v podstate jedno.. Vlasy som si dala do drdolu a bola som pripravená.. Pohodlne, no zároveň športovo..

Na autobuse som sa zviezla až na konečnú zastávku, prešla som pomedzi novo vystavané domy, a odtiaľ je to už len kúsok..

Po celý čas som v sebe mala akési napätie, ktoré sa stupňovalo tým viac, čím bližšie som tomu miestu bola.. Pomaly som vyšla miernym kopcom a keď som bola už hore, zrazu sa mi naskytol krásny pohľad.. Stáli tam tie 4 staré stromy a pod nimi boli rozsvietené lampáše medzi ktorými bolo miesto na sedenie..

„Páni“ povedala som očarená týmto pohľadom. Slnko už pomaly zapadá a obloha je sfarbená tmavo modrou a červenkastou farbou.. Krása!

Po chvíli som sa spamätala a pohla som sa z miesta. Opatrne som vykročila pomedzi lampáše a sadla som si na jeden z veľkých vankúšov. Rozhliadla som sa naokolo, no nikoho som tam nevidela.. Pozrela som sa aj na miesto vedľa mňa a až teraz som si všimla, že na ďalšom vankúši je položená červená ruža s nejakou malou obálkou. Ružu som si teda vzala do ruky a intuitívne som k nej privoňala.. Na chvíľu ma omámila tá jej vôňa a ja som sa zasnívala..

„Aká romantika“ pomyslela som si..

Po chvíli som si teda otvorila malú obálku v ktorej bol lístoček, na ktorom bolo napísané:

I miss you so much!

Čože? Nechápem.. Prečo je to po anglicky? A prečo ma sem poslal práve ocko? To on to pre mňa pripravil?? Ale veď ja nemám žiaden sviatok... Niečo mi uniklo? Hlavou mi vírili viaceré scenáre, čo sa teraz stane, no pravdepodobne sa ani jeden z nich nepotvrdí..

„I am glad you came!“ ozvalo sa zrazu za mnou, čo ma vyrušilo z môjho premýšľania..

Pomaly som sa teda s obavou otočila a osoba, ktorá tam stála mi vybila dych!