Never say Never38

Nech sa páči, aby sa nepovedalo, že nepridávam ;D

Niall

Ráno mi zavolal producent z jedného dublinského štúdia, že počul o tom, že som v Írsku a rád by sa so mnou stretol, tak som bez váhania súhlasil a dohodli sme si schôdzku okolo obeda. Vyhovovalo mi to, lebo som sa už konečne mohol stretnúť s Jess a navyše by som si v Dubline vybavil aj iné potrebné veci..

Zavolal som jej teda, že dnes sa môžeme stretnúť a Jess s nadšením súhlasila. Dohodli sme sa na stretnutí o 1pm na O´Connel Street a ja sa jej už teraz neviem dočkať!

Pred 1pm

Na miesto, kde sa máme stretnúť som prišiel skôr, lebo stretnutie s tým producentom sa skončilo rýchlejšie ako som čakal, lebo dnes niekam odlieta.. Bol veľmi milý a dohodli sme sa, že si niekedy prídem vypočuť pár jeho novoobjavených talentov a poradím im nejaké veci, ktoré im môžu pomôcť.. Teším sa, že budem môcť poradiť nádejným spevákom či speváčkam a budem ich môcť počuť medzi prvými.

Sadol som si teda na lavičku, zavrel som oči a počúval som zvuky okolo seba.. Užíval som si pocit, že ma teraz nikto nepozná a môžem si len tak bezstarostne oddychovať.. No nanešťastie tento pocit netrval dlho, lebo som po chvíli začul nejaké dievčatá ako kričia: „Veď to je Niall! Niall Horan!“

Neprešlo ani 5 minút a bol som obkolesený fanúšičkami, ktoré kričali a stále opakovali: „Oh my God !“ Nevadilo mi to, lebo som mal ešte chvíľu času a tak som sa snažil každej jednej podpísať a odfotiť sa s nimi. No keď moje hodinky ukazovali niečo po jednej, trošku som znervóznel, pretože som sa bál, že Jess odíde, ak ma nikde neuvidí.. A tak som sa snažil pomedzi všetky fotenia a podpisovania sa, obzerať všade naokolo, či ju náhodou neuvidím, no zatiaľ nič!

Jedno dievča mi zrazu zakričalo z ľavej strany: „Niall, I love you!“ tak som sa k nej otočil a s úsmevom som zakričal: „I love you, too!“

„Ahooj, môžem sa s tebou odfotiť?“ začul som zrazu hlas z druhej strany. Ten hlas som dôverne poznal a tak som sa v sekunde otočil a prekvapene som sa na ňu pozrel! Stála tam Jess s úsmevom od ucha k uchu a tvárila sa ako malé dievčatko. Chvíľu som nechápal o čo jej ide, no po chvíli vybuchla smiechom a ja som sa k nej potom pridal. Pravdepodobne zbadala všetky tie dievčatá a domyslela si, že tam so aj ja a tak sa k nim pridala ako jedna z fanúšičok a zrejme ju aj pobavil môj prekvapený výraz, keď som ju zbadal..

Všetky dievčatá sa na nás nechápavo pozerali a tak som im po chvíli povedal, že už budem musieť ísť. A hoci sa ma snažili presvedčiť, teraz som chcel byť hlavne s Jess a tak som im ešte zakričal: „I love you guys“ a Jess som potiahol za ruku ďalej od tohto davu.

„No ahoj Jess!“ objal som ju, keď sme už boli sami a zakrútil som s ňou vo vzduchu.

„Ahoj“ zasmiala sa a taktiež ma silno objala.

„Tak veľmi si mi už chýbala!“ priznal som a položil som ju na zem.
Telo mi zaplavil úžasný pocit šťastia a konečne som ju mohol mať opäť pri sebe.

„Ty mne viac!“ zachichotala sa a vyzerala tak zlato.

„Tak to pochybujem! Vyzeráš skvele!“ obhliadol som si ju. Dnes vyzerá naozaj skvele a myslím, že ju nikto neprehliadne.. Žltý svetrík, zelené nohavice a žlté balerínky?! Zladená ako vždy! A za tie jej zelené nohavice má u mňa +! :D

„Veď ty tiež nevyzeráš najhoršie“ povedala mi podpichovačne a ja som sa na nej len zasmial.

„Tak čo, si hladná?“ opýtal som sa s úsmevom.

„Jasné!“ povedala bez váhania.

„Tak poď ideme si niekam sadnúť a všetko mi musíš vyrozprávať!“ navrhol som a tak sme sa vybrali do McDonaldu, lebo viem, že ten nikdy neodmietne. Chytil som ju okolo pliec a takto sme tam šli rozprávajúc sa po ceste.

„Dúfala som, že sem prídeme“ uškrnula sa, keď sme vošli dnu.

„Viem... Tak čo si dáš?“ opýtal som sa, hoci odpoveď som už tušil.

„BigMac Menu, please.“

„2x BigMac Menu, please“ povedal som svoju objednávku chalanovi za pultom a žmurkol som na ňu.

Chalan mi podal plnú tácku so slovami „dobrú chuť“ a s Jess sme si šli sadnúť do zadného boxu, kde by nás nemal nikto vyrušovať.

„Tak a teraz už môžeš rozprávať!“ povedal som po chvíli a zahľadeli sme sa do očí toho druhého.. Milujem tie naše dlhé pohľady, lebo pri nich mám vždy pocit, že jej vidím až do duše a presne viem, čo chce povedať..

„Tak kde by som začala..“ zasmiala sa, akoby toho bolo až tak veľa..

„A čo keby si mi už konečne vysvetlila, prečo si chodíš po nahrávacích štúdiách?“ opýtal som sa zvedavo a netrpezlivo som čakal, čo povie. Spievať som ju ešte nepočul, takže neviem posúdiť, čo a ako.

„Ja nechodím po nahrávacích štúdiách“ zaprotestovala pobavene.

„Tak fajn.. Ale spomínala si niečo s nahrávacím štúdiom“ pokrčil som plecami a odhryzol som si z BigMac-u.

„Tak začnem od začiatku“ uškrnula sa.

„S tým súhlasím.“

„Tak mi neskáč do reči, prosím“ zasmiala sa.

„Ou prepáč, už som ticho“ povedal som a napil som sa zo svojej Coca Coly.

„Nóó takže.. Asi pred pol rokom sme šli s Alex do jedného karaoke klubu v Bratislave, len tak sa zabaviť.. Veľmi som si chcela skúsiť aj niečo zaspievať a tak sme sa postavili k ľuďom, ktorí chceli ísť tiež a náhodne nás potom ku koncu vybrali.. Bola to dosť sranda, lebo sme s Alex spievali Lazy Song od Bruna Marsa, no ľuďom sa to asi páčilo, lebo nám potom tlieskali a my sme si to naozaj užili. Keď som sa potom išla napiť k baru, prišiel za mnou nejaký pán a začal sa so mnou rozprávať po anglicky. Vraj je hľadač talentov a má v Dubline nejaké nahrávacie štúdio. Najprv som si myslela, že si robí srandu, no potom mi dal svoju vizitku a povedal, že keď budem v Dubline, nech sa mu ozvem.“

„A ako vedel, že pôjdeš do Dublinu?“ skočil som jej zvedavo do reči.

„Lebo som mu vravela, že tam idem cez prázdniny“ vysvetlila mi.

„Ahá, dobre, tak pokračuj“ usmial som sa očarený ňou.

„No a v druhý deň čo som tu, sme boli s ockom a starými rodičmi na prechádzke mestom. A úplnou náhodou sme šli okolo budovy toho štúdia a tak som vytiahla vizitku a zistila som, že to je naozaj TO štúdio.. Zavolala som teda pánovi, ktorého som vtedy stretla v Bratislave a povedal, že sa im môžem prísť ukázať aj hneď a tak som tam šla aj s ockom.. Stretli sme sa s ním, zaviedol ma aj za hlasovou pedagogičkou a zaspievala som im pesničku. Boli nadšení a s Richardom sme sa dohodli, že keď sa vráti zo služobky na ktorú má teraz ísť, tak sa mi ozve a budeme riešiť, že čo ďalej...“ zakončila svoj dlhý monológ a ja som sa ku koncu trochu pozastavil nad jeho menom a tak som sa jej naňho opýtal.

„Jess? A ako sa volá ten Richard priezviskom?“

„Cole, prečo?“ opýtala sa.

„A nevolá sa to nahrávacie štúdio náhodou The Production Suite?“ opýtal som sa zvedavo.

„Áno, presne.. Ako vieš?“ pozrela na mňa prekvapene.

„Lebo dnes som tam bol a rozprával som sa s Richardom“ uškrnul som sa a Jess trochu zabehlo.

„To nemyslíš vážne!“ povedala neveriacky.

„Smrteľne!“

„A načo si tam bol?“

„Richard mi včera volal, že by sa so mnou rád stretol.. Tak som tam dnes bol, aj keď len na chvíľu, keďže dnes niekam odlieta, a povedal, že by som sa po jeho návrate mohol stretnúť s niekoľkými mladými talentovanými ľuďmi, aby som im poradil a tak“ vysvetlil som jej.

„Tak počkať! Ale to tam potom asi budem aj ja!“ povedala a ja som sa na chvíľu zamyslel. Jess má asi pravdu.. Naozaj tam bude aj ona a aspoň ju konečne budem počuť spievať.

„No zbohom“ hodila smiešnu grimasu a ja som sa na nej len zasmial.

„Veď ťa aspoň budem počuť spievať.“

„Vieš o mne takmer všetko Niall, ale spievať ma počuť nebudeš“ povedala pobavene.

„Stavíme sa?“

„Nie..“

„Tak vidíš“ zasmial som sa.

„Ďalšia téma?“ navrhla Jess a ja som len neveriacky pokrútil hlavou.

„Aj tak ťa raz budem počuť!“ povedal som, čím sme skončili túto tému.

Never say Never37

Ahojte :)! Prepáčte, že som v poslednom čase takmer vôbec nič nepridávala, no posledný týždeň bol naozaj crazy, takže sa už teraz budem snažiť dávať časti častejšie.. :)! Dúfam, že sa vám tá dnešná bude páčiť.. Enjoy ;)

Na ďalší deň ráno som sa prebudila s dobrým pocitom, že sa dnes uvidím s Niallom. Konečne! S úsmevom som ešte v pyžame zbehla dole do kuchyne, kde už sedel ocko s babkou a dedkom.

„Dobré ránko“ pozdravila som im plná energie.

„Dobré“ odzdravili mi naraz.

„Ako si sa vyspala?“ opýtal sa ocko.

„Skvele! Len som sa pár krát zobudila s tým, či ešte nie je ráno“ zasmiala som sa.

„A kedy sa máte stretnúť?“

„Ešte mi má zavolať..“ povedala som a pustila som sa do svojich raňajok, ktoré som mala na stole.

Počas raňajok sme sa celý čas  rozprávali a porozoberali sme všetko možné.. No keď som sa už chystala na odchod z kuchyne, môj mobil, položený na kuchynskej linke, začal vyzváňať.

„Žeby Niall?“ ozval sa ocko s potmehúdskym úsmevom a ja som sa na ňom pobavene zasmiala.

 „Prosím?“ zdvihla som prichádzajúci hovor od neznámeho čísla.

„Ahoj Jess, to som ja Niall“ ozvalo sa z druhej strany a ja som s úškrnom pozrela na ocka.

„Ahoj Niall.“

„Práve som prišiel do Dublinu..“

„Ty už si tu?“ prerušila som ho rýchlo.

„Áno som“ zasmial sa. „Len som ti chcel povedať, že ešte musím ísť vybaviť pár vecí do mesta a potom by sme sa mohli stretnúť, čo povieš?“

„To by bolo skvelé! A o koľkej by sme sa potom stretli?“

„Mohli by sme spolu ísť na obed.. Čo tak o 1pm na O´Connel Street?

„Dobre, platí!“ povedala som nadšene.

„Teším sa na teba.“

„Aj ja na teba. Tak zatiaľ“ povedala som a zložili sme.

„Koľko je hodín?“ opýtala som sa po chvíli babky, ktorá sa na mňa pobavene pozerala.

„11:30 am, prečo?“

„Čo? To už je toľko? Asi sa už pomaly idem chystať..“ poznamenala som a vybehla som hore schodmi do svojej izby.

Otvorila som svoju veľkú skriňu s oblečením a začala som sa prehrabovať a hľadať niečo pekné na seba. Vidíme sa po dlhom čase, takže chcem vyzerať dobre..

Vonku sa dnes trochu ochladilo, tak som sa nakoniec rozhodla pre zelené rifle, biele tielko a na to som si ešte dala tenký žltý svetrík.

Ďalšiu polhodinku som strávila v kúpeľni, keďže som si dala ešte rýchlu sprchu a jemne som sa nalíčila..

Pozrela som na hodinky, ktoré ukazovali pol 1nej a tak som sa vybrala dole do verandy, pripravená na stretnutie. Obula som si svoje žlté balerínky, oznámila som ockovi, že už idem a pobrala som sa na autobus.. Miesto, na ktorom sa máme stretnúť, nemám ďaleko a autobus mi ide až takmer na miesto, takže mala by som tam prísť tak akurát..

Cesta mi zbehla akosi rýchlo a ani som sa nenazdala, už som vystupovala. Cítila som v sebe neskutočné vzrušenie z nášho stretnutia a aj keď sme sa nevideli len pár mesiacov, mala som pocit, akoby to boli roky..

Prešla som pár krokov, keď som zrazu zbadala niekoľko jačiacich dievčat utekajúcich niekam.. Najprv som nechápala, čo sa deje a pomyslela som si, že sú to proste teens, no potom som ho zbadala.. Stál 5 metrov odo mňa a fotil sa s fanúšičkami. S úsmevom som ho chvíľu pozorovala a vychutnávala som si takýto pohľad..

„Vyzerá skvele ako vždy“ pomyslela som si.

Chvíľu som váhala, či mám počkať až sa so všetkými dofotí alebo mám ísť k nemu, no potom som sa rozhodla. Priblížila som sa k nim a zahrala som sa na jednu z fanyniek. Postavila som sa do radu dievčat, ktoré sa s ním chceli odfotiť, no on si ma zatiaľ nevšimol, keďže musel stále pozerať do objektívu fotoaparátov.. Zostávalo len jedno dievča predo mnou a ja som mala chuť vybuchnúť smiechom.. No všimla som si jedno.. Pomedzi fotenie a podpisovanie sa Niall stále pozeral na hodinky a obzeral sa naokolo.

„Asi ma hľadá“ napadlo ma hneď..

Dievča predo mnou sa zrazu presunulo k nemu a ja som sa už nemala za koho skryť. S úsmevom som sa teda prizerala tejto situácii a pobavene som sa naňho pozerala. Keď od neho dievča odišlo, prišla som na rad ja.

Podišla som k nemu a opýtala sa ho: „Ahooj, môžem sa s tebou odfotiť?“

On sa v momente otočil a prekvapene na mňa pozrel. Jeho pohľad však spôsobil, že som sa začala neskutočne smiať a on sa po chvíli pridal tiež. Všetci naokolo sa na nás pozerali a nechápali čo sa deje, no my sme sa dobre zabávali.

„Prepáčte baby ale už budem musieť ísť..“ povedal po chvíli Niall a všetky sa ho sklamane snažili presvedčiť.

„I love you guys!“ zakýval im a predrali sme sa davom.

Keď sme sa dostali trochu ďalej od nich a vedeli sme, že už nás nikto nebude otravovať, zastali sme.

„No ahoj Jess!“ objal ma zrazu a zakrútil sa so mnou vo vzduchu.

„Ahoj“ zasmiala som sa a taktiež som ho silno objala.

„Tak veľmi si mi už chýbala!“ povedal a položil ma na zem.

„Ty mne viac!“ zachichotala som sa.

„Tak to pochybujem! Vyzeráš skvele!“ obhliadol si ma.

„Veď ty tiež nevyzeráš najhoršie..“

„Tak čo, si hladná?“ opýtal sa s úsmevom od ucha k uchu.

„Jasné!“

„Tak poď ideme si niekam sadnúť a všetko mi musíš vyrozprávať!“

„Dobre, dobre..“ povedala som, Niall ma chytil okolo pliec a takto sme sa vybrali do blízkeho McDonaldu.

„Dúfala som, že sem prídeme“ uškrnula som sa, keď sme vošli dnu.

„Viem... Tak čo si dáš?“

„BigMac Menu, please.“

„2x BigMac Menu, please“ povedal Niall chalanovi za pultom a potom na mňa žmurkol.

Po chvíli sme si svoju objednávku odnášali k stolu a pohodlne sme sa usadili do boxu.

„Tak a teraz už môžeš rozprávať!“ povedal, keď som sa naňho usmiala.

Zahľadel sa mi do očí a ja som sa pozerala do tých jeho hypnotizujúcich modrých očí. Mala som pocit, že sa nemôžem prestať usmievať a bola som neskutočne šťastná, že ho mám opäť pri sebe..

Never say Never36

Vošli sme teda dnu a ocitli sme sa v priestrannej miestnosti, kde som si ako prvé všimla veľký čierny kožený gauč, pár kresiel, stôl, na ktorom bolo položených veľa papierov a za ním sedela žena v stredných rokoch. Prehrabovala sa papiermi a perom si niečo zapisovala do svojho zápisníka..

„Ahoj Scarlett, máš chvíľu?“ pozdravil ju Richard a ona sa k nám s úsmevom obrátila.

„Ahoj Richard.. Vieš, teraz triedim tie texty ale pre teba si chvíľu určite nájdem..“ usmiala sa veselo.

„Tak to som rád“ povedal pobavene.

„A koho si mi to tu priviedol?“ pozrela na mňa a premerala si ma od hlavy po päty.

„Scarlett, toto je Jessica Jackson a jej otec John.. To je to dievča, ktoré som ti minule spomínal, že má prísť..Je zo Slovenska“ povedal a ona nám obom podala ruku na zoznámenie sa.

„Ahoj, som Scarlett West a som hlasová pedagogička a veľa vecí okolo toho.. Rada ťa spoznávam“ povedala s úsmevom čím navodila priateľskú atmosféru.

„Teší ma!“ povedala som milo.

„Chcel by som, aby nám niečo zaspievala, aby som počul aj tvoj názor“ začal Richard.

„Okej, tak sa teším.. Môžeš sa postaviť tam k tomu mikrofónu a keď budeš pripravená, môžeš začať.“

„Dobre“ povedala som trochu nervózne a cestou k mikrofónu som rozmýšľala nad pesničkou.

„A nemusíš sa báť, sme tu len my a nikto iný, takže nestresuj“ žmurkol na mňa Richard a očami som potom prebehla k ockovi. Usmieval sa a perami mi naznačil: „Good luck!“

„Thanks“ usmiala som sa naňho.

„Ja to zvládnem“ hovorila som si sama pre seba a chopila som sa mikrofónu.

http://www.youtube.com/watch?v=rYEDA3JcQqw

Vybrala som si teda svoju obľúbenú pesničku od Adele – Rolling in the deep a keď som začala spievať, nervozita zo mňa odpadla a užívala som si pesničku.. Trošku som si ju prispôsobila svojmu hlasu a aj som ju skrátila o jeden refrén, no po dospievaní som bola spokojná sama so sebou! Pozrela som teda na všetkých troch ako na mňa prekvapene pozerajú, až mi nakoniec zatlieskali..

„Teraz neviem či som bola taká dobrá alebo taká zlá“ uškrnula som sa na nich a oni sa na mne zasmiali.

„Ja som ti to vravel“ pozrel sa Richard na Scartlett, ktorá podišla ku mne a chytila ma okolo pliec.

„Bolo to veľmi dobré drahá.. Páčilo sa mi ako si si to prispôsobila sebe“ začala nadšene.

„Ďakujem“ povedala som prekvapene.

„Určite tam ešte sú veci, ktoré by bolo treba zlepšiť, no na to, že nikde nespievaš, to bolo naozaj dosť dobré..“ povedala s úsmevom.

„Súhlasím! Takže Jess, môžem ťa tak volať?“ prikývla som. „Tento týždeň odchádzam, no hneď ako sa vrátim ti zavolám a dohodneme sa na termíne ďalšieho stretnutia, môže byť?“

„Jasné, to by bolo skvelé.. Ďakujem“ vravela som nadšene.

„To ja ďakujem tebe, že si sa ozvala..“

„A tu je aj moja vizitka, keby si náhodou nemohla zohnať nášho zaneprázdneného šéfa“ zasmiala sa Scarlett a Richard len prekrútil očami.

„Určite sa ešte veľa krát stretneme“ povedala a vrátila sa späť k svojim papierom.
„Tak v to dúfam“ povedala som a ešte raz som sa rozhliadla po miestnosti a až teraz som si všimla, že na druhej strane miestnosti je bicie, klavír a gitary..

S úsmevom nás teda Richard vyprevadil späť k informáciám, kde sme sa rozlúčili a dohodli sa ešte na pár veciach..

Keď sme vyšli von, ocko ma prekvapil a nečakane ma objal.

„Som na teba taký hrdý! Bola si úžasná!“ povedal.

„Wow, ďakujem oci.. Veľa to pre mňa znamená..“ objala som ho tiež.

„Nevedel som, že máš až taký dobrý hlas..“ povedal trošku zahanbene.

„A vieš, že ani ja?“ zasmiala som sa..

„Tak teda poď, ideme domov, lebo tvoji starí rodičia nás už určite netrpezlivo čakajú..“

„Dobre, poďme..“

Keď sme sa konečne dostali domov, babke a dedkovi sme všetko vyrozprávali, teda skôr ocko ako ja, a oni boli celí nadšení. Chceli, aby som aj im niečo zaspievala, no to som musela odmietnuť haha.. Prišlo mi divné len tak pred nimi spievať.. Povedala som teda, že možno nabudúce a aj keď na svojich tvárach mali urazené výrazy, nejako som sa nad tým nepozastavovala a šla som sa teda prezliecť do svojej izby..

Počas vyberania si teplákov a trička som si zapla počítač a hneď som musela napísať Niallovi.

Bola som taká šťastná, že som sa o to musela s niekým podeliť.. Viem, že už sa o pár dní uvidíme, no aj tak..

Hey! Mám novinky ;)..

Hii.. Aké?   Odpísal mi hneď.

Dnes som bola v jednom dublinskom hudobnom štúdiu, zaspievala som im a páčilo sa im to..

V akom štúdiu? Som teraz trochu mimo.. A odkedy spievaš? Jess, nezabudla si mi niečo povedať? :P

A ja som ti nevravela o tom karaoke bare? :D

Akom zas karaoke bare? :P

Asi nie.. :D

Takže?

Tak ti to potom poviem osobne.. Nechce sa mi to všetko rozpisovať od začiatku.. :P

Hrozné.. Začneš a nedokončíš :P..

Prepáč, len som zabudla, že som ti o tom ešte nevravela.. Nebolo to dôležité..

Dnes ti ešte odpúšťam, no nabudúce..

Dobre, dobre.. :D.. Ako sa inak máš? Si už v Írsku? :)

Mám sa fajn a pred chvíľou som prišiel domov :)..

To je super.. A kedy prídeš do Dublinu?

Pôvodne som mal prísť až koncom týždňa, no mamka aj tak potrebuje niečo vybaviť v Dubline, takže asi zajtra ;)

To váážne?? Wooow, už sa neviem dočkať!

Ja sa už tiež veľmi teším.

Tak fajn.. Idem ja už.. Tak zajtra :-*

Dobre, zavolám ti :-* bye

„On už zajtra prííde!“ vykríkla som nadšene a šťastne som začala skákať po posteli.

Po chvíli sa v izbe zjavil ocko a nechápavo na mňa pozrel so slovami: „Všetko v poriadku?“

„Zajtra príde Niall“ povedala som nadšene, zoskočila som z postele a vrhla som sa mu okolo krku.

„Tak to aby sme spolu ešte dnes niečo podnikli, lebo potom na mňa už nebudeš mať čas“ zasmiali sme sa.

Never say Never35

Ahojte :).. Ako sa máte? Nepridávam teraz často, viem, no snažím sa písať čo najčastejšie.. Občas mi to síce nevychádza, no čo už.. Chcem vám tu dať ešte link na pesničku Little Things z nového albumu Take me Home, ktorá je podľa mňa úplne dokonalá a ten klip.. ááách! Určite stojí za pozretie, aj keď väčšina ste ho už asi aj tak videli.. No povinne ešte minimálne raz! ;D
http://www.youtube.com/watch?v=xGPeNN9S0Fg

Na ďalší deň sme sa so starými rodičmi a ockom dohodli, že ma trochu prevedú po meste a ukážu mi niektoré známe miesta Dublinu. Nechcelo sa mi totiž sedieť doma a len tak oddychovať.. Na to budem mať ešte dosť času..Viem, že tu sme ešte len tretí deň, no mne sa tu tak páči, že by som najradšej prešla všetko naraz..

Boli sme sa teda pozrieť v katedrále sv. Patrika, v múzeu Kilmainham Gaol, prešli sme okolo Bank of Ireland či  Leinster House..

„Tak ako sa ti tu zatiaľ páči?“ opýtal sa ma dedko.

„Toto mesto ma jednoducho fascinuje! Nemôžem si pomôcť ale aj keď som tu len pár dni, mám pocit, že to tu už poznám“ zasmiala som sa.

„To bude možno tým, že keď si bola malá, rozprával som ti o tomto meste rozprávky“ uškrnul sa ocko.

„To vážne? Tak to si už nepamätám!“ zamyslela som sa.

„Srandujem..“ povedal zrazu pobavene ocko.

„Ale noták!“ štuchla som ho lakťom.

„Ale pár krát som ti o Dubline naozaj rozprával“ povedal na svoju obranu.

„Dobre, dobre.. Nebudem sa s tebou hádať“ zdvihla som ruky do vzduchu a starí rodičia sa na nás dobre zabávali.

„Hej vy dvaja, čo tak dať si niečo pod zub?“ navrhla babka a my sme hneď súhlasili.. Bol čas neskorého obedu, takže nám už riadne škvŕkalo v bruchu.

„Tak ide sa!“ zavelili obaja naraz a s dobrou náladou sme sa šli najesť do blízkej reštaurácie..

Po naplnení našich prázdnych žalúdkov, sme sa vybrali z reštaurácii a šli sme sa prejsť po okolí.. Asi po takých 5-tich minútach som na jednej z budov zbadala nápis: The Production Suite a ani neviem prečo, no zastavila som..

„Tak ideš?“ otočil sa ocko a skúmavo na mňa pozrel s otázkou v očiach: „Prečo stojíš?“

„Hej, ja len.. Počkaj chvíľku..“ povedala som a vytiahla som si z kabelky peňaženku.

„Deje sa niečo?“ prišiel ku mne a pozrel na vizitku, ktorú som si práve vybrala.

„Myslím, že to je štúdio, kde ma pozval ten hľadač talentov Richard Cole, ktorého som stretla v tom karaoke bare, pamätáš? Hovorila som ti o ňom..“ povedala som pri pohľade na vizitku.

„Myslím, že viem.. Takže je to toto štúdio?“ ukázal na budovu pred nami.

„Na tejto vizitke je meno tohto štúdia, takže to tak vyzerá..“

„O čom sa to tu vy dvaja bavíte?“ opýtala sa zvedavo babka a aj s dedkom sa k nám nenápadne priblížili.

„Jess dostala ponuku od hľadača talentov, aby sa im prišla ukázať do štúdia.. Lepšie povedané, práve sem“ ukázal na budovu za sebou.

„To vážne?? A prečo ste nám to nepovedali? Veď to je jedno z najlepších nahrávacích štúdií v Dubline!“

„Vážne?? Neviem, nezdalo sa mi to až také podstatné a v podstate sa ešte ani nič dôležité nestalo, takže..“ začala som, no dedko ma hneď prerušil.

„Máš vizitku? Tak tam hneď zavolaj!“ kázal mi.

„Myslíš?“ opýtala som sa prekvapene.

„Jasné.. Veď nemáš čo stratiť!“

„Tak teda dobre..“ povedala som a naťukala som číslo do mobilu.

Telefón som si priložila k uchu a nervózne som si zahryzla do pery. Jedno zvonenie, druhé..

„Richard Cole, ako vám môžem pomôcť?“ ozvalo sa z druhej strany.

„Dobrý deň.. Volám sa Jessica Jackson a stretli sme sa pred pár mesiacmi v Bratislave, v jednom karaoke bare.. Neviem, či si ma ešte pamätáte..“ začala som neisto, no on mi hneď skočil do reči.

„Oooh, jasné, už viem o koho ide! Myslím, že ste spomínali, že cez leto prídete do Dublinu, mám pravdu?“

„Áno, presne tak.. Len som sa vás chcela opýtať, kedy by som mohla prísť, pretože už som v Írsku..“

„Naozaj? Tak to je skvelé! Budem rád, ak prídete čo najskôr.“

„Popravde, práve stojím pred vašim nahrávacím štúdiom“ usmiala som sa pri pohľade na budovu štúdia.

„Vážne? Prekvapujete ma“ zasmial sa. „Tak ak sa neponáhľate a máte čas, kľudne sa zastavte aj teraz.. Na informáciách sedí človek, ktorý vás za mnou zavedie, stačí, ak mu ukážete moju vizitku..“

„Tak teda dobre, prídem.. A ďakujem.“

„Tak sa na vás teším, zatiaľ sa majte.“

„Dovidenia“ povedala som a zrušili sme hovor. S úsmevom som sa otočila k svojej rodinke, ktorí netrpezlivo čakali čo im poviem..

„Takže?“ opýtala sa nedočkavo babka.

„Takže povedal mi, že tam môžem prísť aj teraz..“

„To je super.. A načo tam vlastne ideš?“ opýtal sa zmätene dedko.

„To ešte ani sama neviem“ zasmiala som sa.

„Môžem tam ísť s tebou?“ hodil na mňa psie očká ocko a ja som pobavene súhlasila.

„Ale nie že mi urobíš hanbu“ uškrnula som sa.

„Ha, ha, ha.. Akoby som v podobnom biznise nerobil..“ povedal urazene.

„Tak teda dobre.. My už aj tak pôjdeme domov, lebo ste nás dnes tou svojou exkurziou po meste zničili.. Tak nám potom všetko porozprávaš dobre zlatko?“ povedala babka.

„Neboj, určite sa všetko dozvieš..“

„So, good luck!“ objali ma obaja povzbudzujúco a každý sme sa pobrali svojim smerom.

S ockom sme teda spolu vošli dnu do budovy a obzerala som si miestnosť do ktorej sme vošli.. Na stenách boli zavesené rôzne albumy známych interpretov či skupín, ktoré tu pravdepodobne nahrávali a pár plagátov aj s ich podpismi. Keď sme prešli predsieňou, našli sme aj informácie, kde som ukázala jeho vizitku, ako mi kázal a mladší muž nás viedol budovou ďalej.

„Richard, prepáč, že ruším ale prišla ti návšteva“ povedal mladík, keď sme vošli do obrovskej, luxusne zariadenej miestnosti. Predpokladám, že to je jeho kancelária a myslím, že si nežije zle..

„To je v poriadku Dave, už som ju očakával“ povedal s úsmevom, postavil sa zo svojho kresla a podišiel k nám.

„Rád vás opäť vidím Jessica!“ povedal a potriasli sme si rukou.

„Aj ja vás Richard.. A kľudne mi tykajte, cítim sa potom staro“ dodala som s úsmevom.

„Dobre, tak v tom prípade aj ty mne.“

„Dobre.. Inak, toto je môj otec John.“

„Teší ma, Richard Cole“ povedal.

„Taktiež ma teší, John Jackson“ potriasli si priateľsky rukami.

„Takže, som veľmi rád, že si mi zavolala a zároveň máš aj šťastie, že si ma zastihla, lebo zajtra odlietam pracovne do New Yorku“ začal.

„Chcela som sa informovať o tom, čo si mi vravel na Slovensku. Myslím, že si mi spomínal, že si hľadač talentov..“

„Áno, dobre sa pamätáš.. Chodím po svete a zháňam nových potencionálnych spevákov, speváčky či kapely. Teba som počul spievať síce len raz, no nepochybujem o tom, že máš talent a skvelý hlas..“

„Páni, ďakujem“ povedala som prekvapene. Doteraz som si totiž spievala viac-menej len pre seba a zrazu ma chváli známy producent a hľadač talentov?!

„Takže dnes si tu pre to, aby si nám ukázala čo v tebe je.. Bol by som veľmi rád, keby si mi niečo zaspievala, keď už si tu, aby som vedel, či by sa s tebou dalo ďalej pracovať.. Čo povieš?“

„Skúsiť to môžem“ pokrčila som plecami a pozrela s úsmevom na ocka, ktorý na mňa žmurkol.

„Skvelé! Tak teda poď.. Zavediem ťa do našej skúšobne, kde je aj hlasová pedagogička, ktorá by ti mohla v nejakých veciach poradiť a som naozaj zvedavý aj na jej názor..“

„Tak teda dobre!“ súhlasila som a Richard nás viedol po chodbe až k dverám s nápisom: Skúšobňa.

Never say Never 34

I hope, u will like it :)!

Niall

„Zajtra konečne domov“ povedal som nadšene a vyvalil som sa na gauč.

„Azda ti je s nami zle?“ opýtal sa dotknuto Louis.

„Jasné, že nie..“ povedal som hneď.

„Ale s Jess, mu je taktiež dobre..“ zasmial sa Harry a štuchol ma do ramena.

 „Ahá, tak tu je pes zakopaný“ prevrátil očami Louis a sadol si na mňa.

„Môžeš sa zo mňa postaviť?“ odháňal som ho zo seba.

„Nemôžem, dokým mi nepovieš, čo to medzi vami vlastne je“ založil si ruky na prsiach a zvedavo sa na mňa pozrel.

„Sme len dobrí priatelia.. Tak a teraz sa už postav“ hovoril som v snahe zhodiť ho, no akosi sa mi to nedarilo.

„Tak určité“ zasmial sa z kuchyne Zayn.

„No vážne.. Jess, je skvelá baba a je mi s ňou fajn..“

„Priznaj to, si zaľúbený!“ postavil sa zo mňa Louis a vražedne na mňa pozrel.

„Nie, nie som..“ namietal som.

„Ale si“ kýval súhlasne hlavou Harry.

„Môžete prestať?“ hodil som do nich vankúš.

„Veď my aj tak vieme svoje“ zasmiali sa a zdrhli za Zaynom do kuchyne.

Ja som si teda zapol telku, no vlastne ani sám netuším, čo v nej ide. Hlavou mi znela Louisova veta: „Si zaľúbený!“ Začal som o tom premýšľať..

Som? Mám Jess rád, no žeby som sa do nej zaľúbil? Nie, nie, len by som zničil naše priateľstvo.. To sa nemôže stať! No už teraz sa nemôžem dočkať chvíle, keď ju uvidím..

Po chvíli ma omrzelo, len tak ležať na gauči, tak som vybehol hore schodmi do izby, ktorú mám s Liamom  a zapol som si svoj notebook. Klasicky - Facebook, Twitter, Skype.. Prezrel som si čo je nové, odpísal som pár fanúšikom a keď som sa už chcel odhlásiť, blikla mi správa.

Ahoj :)

Ahooj Jess ;)  Potešil som sa.

Ako sa mi máš?

Fajn, teším sa už domov.. Čo ty, už si v Dubline?

Áno, včera sme sem prišli.. Je to tu super!

Som rád, že sa ti v Írsku páči :)..

Veď ja tiež.. A keby si videl moju izbu, milujem ju! :D

Haha, tak to som teda zvedavý.. Môžem potom prísť na návštevu? :D

Jasné, ty kedykoľvek :)

Srandoval som :P

Ja nie :D

A kedy prídeš?

Na návštevu? :P

Domov napríklad :P

Zajtra :)

Už zajtra? Páni, to je super!

Áno, tiež si myslím.. Idem najprv do Mullingaru a koncom týždňa prídem za tebou do Dublinu..

To je fajn.. Keď tu budeš, ozvi sa mi :)

To je jasné! :)

Teším sa už na teba..

Veď ja na teba tiež..

Môžeme volať?

Prepáč, dnes nie.. O chvíľu ideme na generálku pred našim posledným koncertom, takže ma najbližšie uvidíš asi až naživo :P

No super.. :P

Ironická poznámka?

Niééé :D

Myslel som si to :D

„Niall, odchádzame!“ vošiel do izby Liam a prezliekol si tričko.

„Dobre, veď už idem..“ zašomral som.

Musím už ísť.. Tak sa maj ;)

Škoda.. Tak ahoj :(

Po koncerte ti zavolám..

Dobre, utekaj už..

Bye :-*

„Jess?“ usmial sa Liam pri pohľade na môj notebook.

„Áno, Jess“ zasmial som sa a prezliekol som si tričko a rifle.

Jess

Ešte raz som si prečítala našu konverzáciu a zaklapla som notebook. Škoda, že už musel odísť.. Za tie posledné dni bol taký rozlietaný, že sme si spolu takmer ani nevolali, ani nepísali.

„Je to popová hviezda“ pripomenula som si.

No už o pár dní ho uvidím a všetko bude v pohode.. Už nech je tu!

„Jess, si tu?“ ozvalo sa pri schodoch.

„Áno baby, kľudne poď.“

„Ahoj drahá“ usmiala sa na mňa a sadla si ku mne na posteľ.

„Ahoj“ povedala som s úsmevom.

„Tak aký si dnes mala deň?“

„Fajn.. Boli sme s ockom v meste a stretli sme pár jeho známych.. Myslela som, že sa z toho mesta ani nedostaneme“ zasmiala som sa pri spomienke na dnešné popoludnie.

„Tak to ti teda verím!“

„A nie si z toho chodenia po meste unavená? To slnko nám dáva dosť zabrať.“

„Nie som s v pohode..“

„A nestalo sa niečo? Vyzeráš akosi skleslo..“ pohladila ma po líci babka.

„To až tak vidno?“ začudovala som sa.

„Nie, ale keďže som tvoja babka, vidím to“ usmiala sa.

„Len mi tu chýba jeden človek..“

„Mamka či Tracy?“

„Tieto dve teraz nerátam“ uškrnula som sa.

„Ahá, takže to bude asi nejaký chlapec.“

„Áno.. O pár dní má prísť, no ja sa ho už proste nemôžem dočkať! Tak veľmi mi chýba..“ dostala som zo seba.

„Ó moja, to zvládneš.. A on je odtiaľto?“

„Je z Mullingar-u.“

„Tak to je pomerne blízko..“

„Hej.. No teraz je v Londýne..“

„Študuje tam? Alebo pracuje?“

„Dá sa povedať, že pracuje“ pousmiala som sa.

„A čo robí?“ vyzvedala babka.

„Je spevák v boybande.“

„Tak počkať a nie je to ten.. ako sa to volá.. Niall Horan?“ opýtala sa ma a ja som zostala trošku v šoku.

„Ako vieš?“ povedala som prekvapene.

„To, že som staršia neznamená, že nesledujem novinky na internete“ uškrnula sa.

„Tak dobre..“ zasmiala som sa.

„A odkiaľ sa vlastne vy dvaja poznáte?“ opýtala sa ma.

„To je na dlhšie rozprávanie, babi.. O tom, potom.“

„Tak teda dobre.. Ale ešte mi o ňom niečo povedz.“

„Niall je ten najlepší.. Dá sa s ním normálne porozprávať, vie ma rozosmiať, je pozorný, milý..“ začala som, no po chvíli som sa zastavila, keďže som sa nechala uniesť.

„Vidím, že ho máš veľmi rada“ povedala s úsmevom babka.

„Áno, mám“ sklopila som zrak a pocítila som ako sa mi červeň dostáva do tváre.