Never say Never37

Ahojte :)! Prepáčte, že som v poslednom čase takmer vôbec nič nepridávala, no posledný týždeň bol naozaj crazy, takže sa už teraz budem snažiť dávať časti častejšie.. :)! Dúfam, že sa vám tá dnešná bude páčiť.. Enjoy ;)

Na ďalší deň ráno som sa prebudila s dobrým pocitom, že sa dnes uvidím s Niallom. Konečne! S úsmevom som ešte v pyžame zbehla dole do kuchyne, kde už sedel ocko s babkou a dedkom.

„Dobré ránko“ pozdravila som im plná energie.

„Dobré“ odzdravili mi naraz.

„Ako si sa vyspala?“ opýtal sa ocko.

„Skvele! Len som sa pár krát zobudila s tým, či ešte nie je ráno“ zasmiala som sa.

„A kedy sa máte stretnúť?“

„Ešte mi má zavolať..“ povedala som a pustila som sa do svojich raňajok, ktoré som mala na stole.

Počas raňajok sme sa celý čas  rozprávali a porozoberali sme všetko možné.. No keď som sa už chystala na odchod z kuchyne, môj mobil, položený na kuchynskej linke, začal vyzváňať.

„Žeby Niall?“ ozval sa ocko s potmehúdskym úsmevom a ja som sa na ňom pobavene zasmiala.

 „Prosím?“ zdvihla som prichádzajúci hovor od neznámeho čísla.

„Ahoj Jess, to som ja Niall“ ozvalo sa z druhej strany a ja som s úškrnom pozrela na ocka.

„Ahoj Niall.“

„Práve som prišiel do Dublinu..“

„Ty už si tu?“ prerušila som ho rýchlo.

„Áno som“ zasmial sa. „Len som ti chcel povedať, že ešte musím ísť vybaviť pár vecí do mesta a potom by sme sa mohli stretnúť, čo povieš?“

„To by bolo skvelé! A o koľkej by sme sa potom stretli?“

„Mohli by sme spolu ísť na obed.. Čo tak o 1pm na O´Connel Street?

„Dobre, platí!“ povedala som nadšene.

„Teším sa na teba.“

„Aj ja na teba. Tak zatiaľ“ povedala som a zložili sme.

„Koľko je hodín?“ opýtala som sa po chvíli babky, ktorá sa na mňa pobavene pozerala.

„11:30 am, prečo?“

„Čo? To už je toľko? Asi sa už pomaly idem chystať..“ poznamenala som a vybehla som hore schodmi do svojej izby.

Otvorila som svoju veľkú skriňu s oblečením a začala som sa prehrabovať a hľadať niečo pekné na seba. Vidíme sa po dlhom čase, takže chcem vyzerať dobre..

Vonku sa dnes trochu ochladilo, tak som sa nakoniec rozhodla pre zelené rifle, biele tielko a na to som si ešte dala tenký žltý svetrík.

Ďalšiu polhodinku som strávila v kúpeľni, keďže som si dala ešte rýchlu sprchu a jemne som sa nalíčila..

Pozrela som na hodinky, ktoré ukazovali pol 1nej a tak som sa vybrala dole do verandy, pripravená na stretnutie. Obula som si svoje žlté balerínky, oznámila som ockovi, že už idem a pobrala som sa na autobus.. Miesto, na ktorom sa máme stretnúť, nemám ďaleko a autobus mi ide až takmer na miesto, takže mala by som tam prísť tak akurát..

Cesta mi zbehla akosi rýchlo a ani som sa nenazdala, už som vystupovala. Cítila som v sebe neskutočné vzrušenie z nášho stretnutia a aj keď sme sa nevideli len pár mesiacov, mala som pocit, akoby to boli roky..

Prešla som pár krokov, keď som zrazu zbadala niekoľko jačiacich dievčat utekajúcich niekam.. Najprv som nechápala, čo sa deje a pomyslela som si, že sú to proste teens, no potom som ho zbadala.. Stál 5 metrov odo mňa a fotil sa s fanúšičkami. S úsmevom som ho chvíľu pozorovala a vychutnávala som si takýto pohľad..

„Vyzerá skvele ako vždy“ pomyslela som si.

Chvíľu som váhala, či mám počkať až sa so všetkými dofotí alebo mám ísť k nemu, no potom som sa rozhodla. Priblížila som sa k nim a zahrala som sa na jednu z fanyniek. Postavila som sa do radu dievčat, ktoré sa s ním chceli odfotiť, no on si ma zatiaľ nevšimol, keďže musel stále pozerať do objektívu fotoaparátov.. Zostávalo len jedno dievča predo mnou a ja som mala chuť vybuchnúť smiechom.. No všimla som si jedno.. Pomedzi fotenie a podpisovanie sa Niall stále pozeral na hodinky a obzeral sa naokolo.

„Asi ma hľadá“ napadlo ma hneď..

Dievča predo mnou sa zrazu presunulo k nemu a ja som sa už nemala za koho skryť. S úsmevom som sa teda prizerala tejto situácii a pobavene som sa naňho pozerala. Keď od neho dievča odišlo, prišla som na rad ja.

Podišla som k nemu a opýtala sa ho: „Ahooj, môžem sa s tebou odfotiť?“

On sa v momente otočil a prekvapene na mňa pozrel. Jeho pohľad však spôsobil, že som sa začala neskutočne smiať a on sa po chvíli pridal tiež. Všetci naokolo sa na nás pozerali a nechápali čo sa deje, no my sme sa dobre zabávali.

„Prepáčte baby ale už budem musieť ísť..“ povedal po chvíli Niall a všetky sa ho sklamane snažili presvedčiť.

„I love you guys!“ zakýval im a predrali sme sa davom.

Keď sme sa dostali trochu ďalej od nich a vedeli sme, že už nás nikto nebude otravovať, zastali sme.

„No ahoj Jess!“ objal ma zrazu a zakrútil sa so mnou vo vzduchu.

„Ahoj“ zasmiala som sa a taktiež som ho silno objala.

„Tak veľmi si mi už chýbala!“ povedal a položil ma na zem.

„Ty mne viac!“ zachichotala som sa.

„Tak to pochybujem! Vyzeráš skvele!“ obhliadol si ma.

„Veď ty tiež nevyzeráš najhoršie..“

„Tak čo, si hladná?“ opýtal sa s úsmevom od ucha k uchu.

„Jasné!“

„Tak poď ideme si niekam sadnúť a všetko mi musíš vyrozprávať!“

„Dobre, dobre..“ povedala som, Niall ma chytil okolo pliec a takto sme sa vybrali do blízkeho McDonaldu.

„Dúfala som, že sem prídeme“ uškrnula som sa, keď sme vošli dnu.

„Viem... Tak čo si dáš?“

„BigMac Menu, please.“

„2x BigMac Menu, please“ povedal Niall chalanovi za pultom a potom na mňa žmurkol.

Po chvíli sme si svoju objednávku odnášali k stolu a pohodlne sme sa usadili do boxu.

„Tak a teraz už môžeš rozprávať!“ povedal, keď som sa naňho usmiala.

Zahľadel sa mi do očí a ja som sa pozerala do tých jeho hypnotizujúcich modrých očí. Mala som pocit, že sa nemôžem prestať usmievať a bola som neskutočne šťastná, že ho mám opäť pri sebe..