Never say Never36

Vošli sme teda dnu a ocitli sme sa v priestrannej miestnosti, kde som si ako prvé všimla veľký čierny kožený gauč, pár kresiel, stôl, na ktorom bolo položených veľa papierov a za ním sedela žena v stredných rokoch. Prehrabovala sa papiermi a perom si niečo zapisovala do svojho zápisníka..

„Ahoj Scarlett, máš chvíľu?“ pozdravil ju Richard a ona sa k nám s úsmevom obrátila.

„Ahoj Richard.. Vieš, teraz triedim tie texty ale pre teba si chvíľu určite nájdem..“ usmiala sa veselo.

„Tak to som rád“ povedal pobavene.

„A koho si mi to tu priviedol?“ pozrela na mňa a premerala si ma od hlavy po päty.

„Scarlett, toto je Jessica Jackson a jej otec John.. To je to dievča, ktoré som ti minule spomínal, že má prísť..Je zo Slovenska“ povedal a ona nám obom podala ruku na zoznámenie sa.

„Ahoj, som Scarlett West a som hlasová pedagogička a veľa vecí okolo toho.. Rada ťa spoznávam“ povedala s úsmevom čím navodila priateľskú atmosféru.

„Teší ma!“ povedala som milo.

„Chcel by som, aby nám niečo zaspievala, aby som počul aj tvoj názor“ začal Richard.

„Okej, tak sa teším.. Môžeš sa postaviť tam k tomu mikrofónu a keď budeš pripravená, môžeš začať.“

„Dobre“ povedala som trochu nervózne a cestou k mikrofónu som rozmýšľala nad pesničkou.

„A nemusíš sa báť, sme tu len my a nikto iný, takže nestresuj“ žmurkol na mňa Richard a očami som potom prebehla k ockovi. Usmieval sa a perami mi naznačil: „Good luck!“

„Thanks“ usmiala som sa naňho.

„Ja to zvládnem“ hovorila som si sama pre seba a chopila som sa mikrofónu.

http://www.youtube.com/watch?v=rYEDA3JcQqw

Vybrala som si teda svoju obľúbenú pesničku od Adele – Rolling in the deep a keď som začala spievať, nervozita zo mňa odpadla a užívala som si pesničku.. Trošku som si ju prispôsobila svojmu hlasu a aj som ju skrátila o jeden refrén, no po dospievaní som bola spokojná sama so sebou! Pozrela som teda na všetkých troch ako na mňa prekvapene pozerajú, až mi nakoniec zatlieskali..

„Teraz neviem či som bola taká dobrá alebo taká zlá“ uškrnula som sa na nich a oni sa na mne zasmiali.

„Ja som ti to vravel“ pozrel sa Richard na Scartlett, ktorá podišla ku mne a chytila ma okolo pliec.

„Bolo to veľmi dobré drahá.. Páčilo sa mi ako si si to prispôsobila sebe“ začala nadšene.

„Ďakujem“ povedala som prekvapene.

„Určite tam ešte sú veci, ktoré by bolo treba zlepšiť, no na to, že nikde nespievaš, to bolo naozaj dosť dobré..“ povedala s úsmevom.

„Súhlasím! Takže Jess, môžem ťa tak volať?“ prikývla som. „Tento týždeň odchádzam, no hneď ako sa vrátim ti zavolám a dohodneme sa na termíne ďalšieho stretnutia, môže byť?“

„Jasné, to by bolo skvelé.. Ďakujem“ vravela som nadšene.

„To ja ďakujem tebe, že si sa ozvala..“

„A tu je aj moja vizitka, keby si náhodou nemohla zohnať nášho zaneprázdneného šéfa“ zasmiala sa Scarlett a Richard len prekrútil očami.

„Určite sa ešte veľa krát stretneme“ povedala a vrátila sa späť k svojim papierom.
„Tak v to dúfam“ povedala som a ešte raz som sa rozhliadla po miestnosti a až teraz som si všimla, že na druhej strane miestnosti je bicie, klavír a gitary..

S úsmevom nás teda Richard vyprevadil späť k informáciám, kde sme sa rozlúčili a dohodli sa ešte na pár veciach..

Keď sme vyšli von, ocko ma prekvapil a nečakane ma objal.

„Som na teba taký hrdý! Bola si úžasná!“ povedal.

„Wow, ďakujem oci.. Veľa to pre mňa znamená..“ objala som ho tiež.

„Nevedel som, že máš až taký dobrý hlas..“ povedal trošku zahanbene.

„A vieš, že ani ja?“ zasmiala som sa..

„Tak teda poď, ideme domov, lebo tvoji starí rodičia nás už určite netrpezlivo čakajú..“

„Dobre, poďme..“

Keď sme sa konečne dostali domov, babke a dedkovi sme všetko vyrozprávali, teda skôr ocko ako ja, a oni boli celí nadšení. Chceli, aby som aj im niečo zaspievala, no to som musela odmietnuť haha.. Prišlo mi divné len tak pred nimi spievať.. Povedala som teda, že možno nabudúce a aj keď na svojich tvárach mali urazené výrazy, nejako som sa nad tým nepozastavovala a šla som sa teda prezliecť do svojej izby..

Počas vyberania si teplákov a trička som si zapla počítač a hneď som musela napísať Niallovi.

Bola som taká šťastná, že som sa o to musela s niekým podeliť.. Viem, že už sa o pár dní uvidíme, no aj tak..

Hey! Mám novinky ;)..

Hii.. Aké?   Odpísal mi hneď.

Dnes som bola v jednom dublinskom hudobnom štúdiu, zaspievala som im a páčilo sa im to..

V akom štúdiu? Som teraz trochu mimo.. A odkedy spievaš? Jess, nezabudla si mi niečo povedať? :P

A ja som ti nevravela o tom karaoke bare? :D

Akom zas karaoke bare? :P

Asi nie.. :D

Takže?

Tak ti to potom poviem osobne.. Nechce sa mi to všetko rozpisovať od začiatku.. :P

Hrozné.. Začneš a nedokončíš :P..

Prepáč, len som zabudla, že som ti o tom ešte nevravela.. Nebolo to dôležité..

Dnes ti ešte odpúšťam, no nabudúce..

Dobre, dobre.. :D.. Ako sa inak máš? Si už v Írsku? :)

Mám sa fajn a pred chvíľou som prišiel domov :)..

To je super.. A kedy prídeš do Dublinu?

Pôvodne som mal prísť až koncom týždňa, no mamka aj tak potrebuje niečo vybaviť v Dubline, takže asi zajtra ;)

To váážne?? Wooow, už sa neviem dočkať!

Ja sa už tiež veľmi teším.

Tak fajn.. Idem ja už.. Tak zajtra :-*

Dobre, zavolám ti :-* bye

„On už zajtra prííde!“ vykríkla som nadšene a šťastne som začala skákať po posteli.

Po chvíli sa v izbe zjavil ocko a nechápavo na mňa pozrel so slovami: „Všetko v poriadku?“

„Zajtra príde Niall“ povedala som nadšene, zoskočila som z postele a vrhla som sa mu okolo krku.

„Tak to aby sme spolu ešte dnes niečo podnikli, lebo potom na mňa už nebudeš mať čas“ zasmiali sme sa.