Never say Never38

Nech sa páči, aby sa nepovedalo, že nepridávam ;D

Niall

Ráno mi zavolal producent z jedného dublinského štúdia, že počul o tom, že som v Írsku a rád by sa so mnou stretol, tak som bez váhania súhlasil a dohodli sme si schôdzku okolo obeda. Vyhovovalo mi to, lebo som sa už konečne mohol stretnúť s Jess a navyše by som si v Dubline vybavil aj iné potrebné veci..

Zavolal som jej teda, že dnes sa môžeme stretnúť a Jess s nadšením súhlasila. Dohodli sme sa na stretnutí o 1pm na O´Connel Street a ja sa jej už teraz neviem dočkať!

Pred 1pm

Na miesto, kde sa máme stretnúť som prišiel skôr, lebo stretnutie s tým producentom sa skončilo rýchlejšie ako som čakal, lebo dnes niekam odlieta.. Bol veľmi milý a dohodli sme sa, že si niekedy prídem vypočuť pár jeho novoobjavených talentov a poradím im nejaké veci, ktoré im môžu pomôcť.. Teším sa, že budem môcť poradiť nádejným spevákom či speváčkam a budem ich môcť počuť medzi prvými.

Sadol som si teda na lavičku, zavrel som oči a počúval som zvuky okolo seba.. Užíval som si pocit, že ma teraz nikto nepozná a môžem si len tak bezstarostne oddychovať.. No nanešťastie tento pocit netrval dlho, lebo som po chvíli začul nejaké dievčatá ako kričia: „Veď to je Niall! Niall Horan!“

Neprešlo ani 5 minút a bol som obkolesený fanúšičkami, ktoré kričali a stále opakovali: „Oh my God !“ Nevadilo mi to, lebo som mal ešte chvíľu času a tak som sa snažil každej jednej podpísať a odfotiť sa s nimi. No keď moje hodinky ukazovali niečo po jednej, trošku som znervóznel, pretože som sa bál, že Jess odíde, ak ma nikde neuvidí.. A tak som sa snažil pomedzi všetky fotenia a podpisovania sa, obzerať všade naokolo, či ju náhodou neuvidím, no zatiaľ nič!

Jedno dievča mi zrazu zakričalo z ľavej strany: „Niall, I love you!“ tak som sa k nej otočil a s úsmevom som zakričal: „I love you, too!“

„Ahooj, môžem sa s tebou odfotiť?“ začul som zrazu hlas z druhej strany. Ten hlas som dôverne poznal a tak som sa v sekunde otočil a prekvapene som sa na ňu pozrel! Stála tam Jess s úsmevom od ucha k uchu a tvárila sa ako malé dievčatko. Chvíľu som nechápal o čo jej ide, no po chvíli vybuchla smiechom a ja som sa k nej potom pridal. Pravdepodobne zbadala všetky tie dievčatá a domyslela si, že tam so aj ja a tak sa k nim pridala ako jedna z fanúšičok a zrejme ju aj pobavil môj prekvapený výraz, keď som ju zbadal..

Všetky dievčatá sa na nás nechápavo pozerali a tak som im po chvíli povedal, že už budem musieť ísť. A hoci sa ma snažili presvedčiť, teraz som chcel byť hlavne s Jess a tak som im ešte zakričal: „I love you guys“ a Jess som potiahol za ruku ďalej od tohto davu.

„No ahoj Jess!“ objal som ju, keď sme už boli sami a zakrútil som s ňou vo vzduchu.

„Ahoj“ zasmiala sa a taktiež ma silno objala.

„Tak veľmi si mi už chýbala!“ priznal som a položil som ju na zem.
Telo mi zaplavil úžasný pocit šťastia a konečne som ju mohol mať opäť pri sebe.

„Ty mne viac!“ zachichotala sa a vyzerala tak zlato.

„Tak to pochybujem! Vyzeráš skvele!“ obhliadol som si ju. Dnes vyzerá naozaj skvele a myslím, že ju nikto neprehliadne.. Žltý svetrík, zelené nohavice a žlté balerínky?! Zladená ako vždy! A za tie jej zelené nohavice má u mňa +! :D

„Veď ty tiež nevyzeráš najhoršie“ povedala mi podpichovačne a ja som sa na nej len zasmial.

„Tak čo, si hladná?“ opýtal som sa s úsmevom.

„Jasné!“ povedala bez váhania.

„Tak poď ideme si niekam sadnúť a všetko mi musíš vyrozprávať!“ navrhol som a tak sme sa vybrali do McDonaldu, lebo viem, že ten nikdy neodmietne. Chytil som ju okolo pliec a takto sme tam šli rozprávajúc sa po ceste.

„Dúfala som, že sem prídeme“ uškrnula sa, keď sme vošli dnu.

„Viem... Tak čo si dáš?“ opýtal som sa, hoci odpoveď som už tušil.

„BigMac Menu, please.“

„2x BigMac Menu, please“ povedal som svoju objednávku chalanovi za pultom a žmurkol som na ňu.

Chalan mi podal plnú tácku so slovami „dobrú chuť“ a s Jess sme si šli sadnúť do zadného boxu, kde by nás nemal nikto vyrušovať.

„Tak a teraz už môžeš rozprávať!“ povedal som po chvíli a zahľadeli sme sa do očí toho druhého.. Milujem tie naše dlhé pohľady, lebo pri nich mám vždy pocit, že jej vidím až do duše a presne viem, čo chce povedať..

„Tak kde by som začala..“ zasmiala sa, akoby toho bolo až tak veľa..

„A čo keby si mi už konečne vysvetlila, prečo si chodíš po nahrávacích štúdiách?“ opýtal som sa zvedavo a netrpezlivo som čakal, čo povie. Spievať som ju ešte nepočul, takže neviem posúdiť, čo a ako.

„Ja nechodím po nahrávacích štúdiách“ zaprotestovala pobavene.

„Tak fajn.. Ale spomínala si niečo s nahrávacím štúdiom“ pokrčil som plecami a odhryzol som si z BigMac-u.

„Tak začnem od začiatku“ uškrnula sa.

„S tým súhlasím.“

„Tak mi neskáč do reči, prosím“ zasmiala sa.

„Ou prepáč, už som ticho“ povedal som a napil som sa zo svojej Coca Coly.

„Nóó takže.. Asi pred pol rokom sme šli s Alex do jedného karaoke klubu v Bratislave, len tak sa zabaviť.. Veľmi som si chcela skúsiť aj niečo zaspievať a tak sme sa postavili k ľuďom, ktorí chceli ísť tiež a náhodne nás potom ku koncu vybrali.. Bola to dosť sranda, lebo sme s Alex spievali Lazy Song od Bruna Marsa, no ľuďom sa to asi páčilo, lebo nám potom tlieskali a my sme si to naozaj užili. Keď som sa potom išla napiť k baru, prišiel za mnou nejaký pán a začal sa so mnou rozprávať po anglicky. Vraj je hľadač talentov a má v Dubline nejaké nahrávacie štúdio. Najprv som si myslela, že si robí srandu, no potom mi dal svoju vizitku a povedal, že keď budem v Dubline, nech sa mu ozvem.“

„A ako vedel, že pôjdeš do Dublinu?“ skočil som jej zvedavo do reči.

„Lebo som mu vravela, že tam idem cez prázdniny“ vysvetlila mi.

„Ahá, dobre, tak pokračuj“ usmial som sa očarený ňou.

„No a v druhý deň čo som tu, sme boli s ockom a starými rodičmi na prechádzke mestom. A úplnou náhodou sme šli okolo budovy toho štúdia a tak som vytiahla vizitku a zistila som, že to je naozaj TO štúdio.. Zavolala som teda pánovi, ktorého som vtedy stretla v Bratislave a povedal, že sa im môžem prísť ukázať aj hneď a tak som tam šla aj s ockom.. Stretli sme sa s ním, zaviedol ma aj za hlasovou pedagogičkou a zaspievala som im pesničku. Boli nadšení a s Richardom sme sa dohodli, že keď sa vráti zo služobky na ktorú má teraz ísť, tak sa mi ozve a budeme riešiť, že čo ďalej...“ zakončila svoj dlhý monológ a ja som sa ku koncu trochu pozastavil nad jeho menom a tak som sa jej naňho opýtal.

„Jess? A ako sa volá ten Richard priezviskom?“

„Cole, prečo?“ opýtala sa.

„A nevolá sa to nahrávacie štúdio náhodou The Production Suite?“ opýtal som sa zvedavo.

„Áno, presne.. Ako vieš?“ pozrela na mňa prekvapene.

„Lebo dnes som tam bol a rozprával som sa s Richardom“ uškrnul som sa a Jess trochu zabehlo.

„To nemyslíš vážne!“ povedala neveriacky.

„Smrteľne!“

„A načo si tam bol?“

„Richard mi včera volal, že by sa so mnou rád stretol.. Tak som tam dnes bol, aj keď len na chvíľu, keďže dnes niekam odlieta, a povedal, že by som sa po jeho návrate mohol stretnúť s niekoľkými mladými talentovanými ľuďmi, aby som im poradil a tak“ vysvetlil som jej.

„Tak počkať! Ale to tam potom asi budem aj ja!“ povedala a ja som sa na chvíľu zamyslel. Jess má asi pravdu.. Naozaj tam bude aj ona a aspoň ju konečne budem počuť spievať.

„No zbohom“ hodila smiešnu grimasu a ja som sa na nej len zasmial.

„Veď ťa aspoň budem počuť spievať.“

„Vieš o mne takmer všetko Niall, ale spievať ma počuť nebudeš“ povedala pobavene.

„Stavíme sa?“

„Nie..“

„Tak vidíš“ zasmial som sa.

„Ďalšia téma?“ navrhla Jess a ja som len neveriacky pokrútil hlavou.

„Aj tak ťa raz budem počuť!“ povedal som, čím sme skončili túto tému.