11 - Doma s Emily

Good evening :D. Dnes poobede mám super náladu, takže si to nevšímajte :D. Videla som Liama z 1D na Livestreame (konečne som ho stihla) a bolo to úžasné. Mala som pocit, že volám s kamoškou cez skype, ale miesto nej tam bol on hehe :D. Doslova som skákala od radosti.. Áách, už sa nebudem toľko rozplývať ;D. K tejto časti-nie som s ňou veľmi spokojná...Je aj kratšia, takže prepáčte... Do komentov mi môžte napísať, čo si o nej myslíte a či sa vám páči...Btw, ďakujem za návštevnosť, ste úžasné/ý..Enjoy :-*

 

„Em, mohla by si ísť otvoriť?“ zakričala som na ňu zo svojej izby.

„Jasné, už bežím“ zakričala mi Emily a počula som ako uteká k dverám a otvára ich.

Nepočula som s kým sa Em rozpráva, len som zachytila pár slov ako napríklad vajce, chladnička a mrkva :D. Divné.. Som zvedavá kto to bol, že mali taký zaujímavý rozhovor haha.

„Em kto to bol?“ spýtala som sa jej, keď sa vracala späť do svojej izby.

„Sused“ povedala so smiechom.

„Ty si sa tu už s niekým stihla aj zoznámiť?“ opýtala som sa jej s podozrievavým pohľadom.

„Hej tak trochu. Keď som minule išla domov z mesta, ty si bola vtedy s Nickom, stretla som
vo výťahu milého staršieho pána...A pýtal sa ma či som tu tá nová, čo sa tu prisťahovala do bytu 2C. Tak som mu vravela, že hej aj s kamarátkou...“ objasnila mi to s úsmevom.

„A čo vlastne chcel?“ opýtala som sa ešte raz :D.

„Vravel, že sa im pokazila chladnička a že sa im skazili takmer všetky potraviny v nej. Tak nás prišiel poprosiť, či by sme mu mohli požičať vajcia, lebo chcú robiť omeletu či čo.. A potom nám ich vraj vrátia.“ zasmiala sa Em a ja s ňou.

„Zaujímavé,“ skonštatovala som. „A prečo nejde do obchodu?“

„Choď sa ho opýtať ty mudrlant“ povedala Em kyslo.

„A čo tá mrkva?“ musela som sa opýtať.. Azda nerobia mrkvovú omeletu?! :D.

„Aká mrkva?“ pozrela na mňa nechápavo Emily.

„Noo započula som z vášho rozhovoru 3 slová. Vajce, chladnička a mrkva. Tie prvé dve si mi už vysvetlila a tá mrkva?“ pýtala som sa so smiechom.

„Jáj. Sused vravel, že to je pre niekoho z ich bytu. Vraj má rád mrkvy :D. A btw, ten náš spomínaný sused tu vlastne ani poriadne nebýva, len tu sem tam zájde na návštevu k známym.“

„Louis“ hneď ma napadlo a keď som to povedala začali sme sa obe smiať.

„I love girls who eats carrots“ napodobňovala Em Louisa z One Direction. Obidve sme sa začali smiať ako šialené.

„A čo ak Louis býva v tomto baráku tiež?“ spýtala som sa zo srandy Em.

„Tak to určite. Veď chalani bývajú v Londýne, pokiaľ viem. A nemysli si, že len on má rád mrkvy.“

„Náhodou, aj ja mám rada mrkvu, ale len postrúhanú s cukrom“ povedala som a zase sme sa začali smiať.

„Tak už dosť. Z toho smiechu ma bolí brucho“ povedala Em a ďalej sa smiala.

„Poďme si niečo pozrieť“ navrhla som. Bola som už unavená z celého dňa a chcela som si len tak ľahnúť 
na gauč a oddýchnuť si. Sadli sme si teda pred telku a pustili si MTV. Hrali najnovšie hity a s Em sme poznali všetky texty, takže sme si spravili vlastnú „karaoke šou“. Spievali sme, tancovali a keď pustili pesničku 1D -  One Thing, na ktorú sme už dlho čakali, obidve sme sa rozkričali od šťastia a začali sme napodobňovať ich tanečné kreácie a spievali sme s nimi. Keď pesnička skončila, sadli sme si zadýchané naspäť na gauč.

„Predstav si, že o pár dní budeme takto spievať a tancovať priamo na ich koncerte!“

„Už sa strašne teším! A vieš o tom, že v deň, keď bude koncert, budú mať chalani autogramiádu?“

„To fakt?“

„Hej, včera som to čítala v nejakom časopise.“

„Tak to je super, ideme, že?“

„A vieš koľko tam bude ľudí?“

„Je mi jedno koľko tam bude ľudí, hlavne, že Zayn bude pár centimetrov odo mňa“ zasmiala sa Em.

„Okej, tak ideme! Chcem vidieť Harryho a Liama, či sú aj v skutočnosti taký hot ako na fotkách“ povedala som so smiechom Em.

„A nemáš ty náhodou chlapca? Brzdi dievča“ povedala mi Em.

„Neviem, či sa Nick dá nazvať mojím chlapcom“ povedala som jej už bez úsmevu a so zamyslením.

„Akoto? Veď ťa pobozkal, nie? Pozval ťa na rande, na ktorom ti vyznával lásku...“ hovorila Em a pozerala na mňa tým svojím úprimným pohľadom.

„Nepreháňaj dobre? Nevyznával mi lásku... Ja neviem...Je to celé komplikované..“ pokračovala som.

„Kate vôbec to nie je komplikované.. Len ty si to komplikuješ a bojíš sa, že ti ublíži tak ako ti ublížil Chris (bývalý Katin boyfriend..).“

„Asi máš pravdu Em.“

„Asi? Určite!“ povedala milo a objala ma.

10 - Talentované?!

Čautéé! V prvom rade sa vám chcem stráášne poďakovať za návštevnosť mojej strány. 1000 návštev za prvých 17 dní...Neskutočné. Ďakujem, ste úžasné/ý :-** Som rada, že sa vám môj blog páči.. Dnes som síce mala hrozný deň v škole, ale kamošky ma prehovorili, aby som tu dala časť už dnes, takže nech sa páči. Poďakujte Baši a Mime :D. Zajtra časť nepridám, lebo toho mám veľa, takže ďalšia časť až v stredu.Čítajte, zdieľajte, komentujte :). Enjoy

Otočili sme sa a zbadali sme dvoch chalanov + toho 40-ročného (teda podľa môjho odhadu) chlapa ako sa od ucha k uchu usmievajú a idú k nám. Najprv sme sa s Emily nechápavo pozreli na seba a potom na nich.

„Skvelá hra dievčatá“ povedal starší muž.
Keď to povedal, tak som si uvedomila, že na nás pozerali skoro celý čas, len ja som si ich nevšimla kvôli mojej „zanietenosti“.

„Ďakujeme“ povedali sme s Em jednohlasne a všetci sme sa na seba usmiali.

„Volám sa Peter Fening a som tu trénerom..“ predstavil sa.

„Ja som Kate a toto je Emily“ povedala som a podali sme si ruky.

„Myslím si, že máte veľký potencionál dievčatá. Ste odtiaľto?“

„Ďakujeme..Nie, sme tu len na prázdninách..Inak bývame v Londýne.“

„Rád by som vás trénoval, ak by ste mali záujem. Síce ste tu len na prázdninách, ale koncom augusta tu bude veľmi dôležitá súťaž s medzinárodnou účasťou. Myslím, že máte šancu sa predviesť v dobrom svetle. Ste talentované a vidno, že sa športu venujete, nemám pravdu?“

„Chodíme na športové gymnázium, takže áno. Sme športovkyne, teda aspoň sa nimi snažíme byť“ povedala Emily a spolu sme sa zasmiali.

„Ja už musím ísť, tak ma ospravedlňte..Dám vám svoju vizitku a keby ste mali záujem, tak mi dajte čo najskôr vedieť okej?“ povedal tréner.

„Dobre, ďakujeme a určite sa vám ozveme“ povedala som mu s úsmevom.

„Bye girls..A chalani, nezabudnite na zajtrajší tréning“ povedal a chalani na seba pozreli a prekrútili očami.

„Jasné tréner, bye“  zakričali jednohlasne a s iróniou v hlase. S Em sme sa na nich začali strašne smiať, pretože vyzerali ako dvojičky a ešte tie ich ksichty.. Nedalo sa nesmiať.

Zoznámili sme sa s nimi a kecali sme o tenise, ako sa tu trénuje a ako dlho hrajú tenis.. Zistili sme, že sú fakt dvojičky a že majú tréningy skoro každý deň, pretože sa pripravujú na už spomínanú súťaž. Obaja boli strašne v pohode.

„Btw, nechcete ísť na zmrzku?“ opýtala sa Emily a ja som hneď vedela kam tým mieri.

„Viete chalani, ráno mi tuto prítomná Kate sľúbila zmrzku a schladenie by som momentálne uvítala“ povedala Kate a ukázala na mňa so smiechom.

„Keď už sme pri tom aj my by sme si dali Kate“ povedali jednohlasne a pozreli na mňa psími očami.

„Jasné, že sa Spiderwoman musela ozvať, že?“ povedala som a všetci sme sa začali šialene smiať.

„Spiderwoman?“ spýtal sa jeden z chalanov cez smiech.

„To je na dlhšie chalani“ povedala som im a pozrela som na Em, ktorá sa na mňa víťazoslávne usmievala.

„Tak čo už s vami?! Let´s go“ povedala som a chalani sa rozutekali k najbližšiemu zmrzlinovému stánku.

Kúpila som všetkým zmrzku a sadli sme si pod strom do chládku.

„Dnes je strašne horúco“ skonštatovala Emily.

„Keď nepovieš, ani nevieme“ zasmiali sa chalani a Em im vyplazila jazyk.

Asi po pol hodine rozprávania sme sa s nimi rozlúčili a išli sme domov prezliecť sa, osprchovať..
Ja som bola ešte stále celá od antuky, takže som vyzerala dosť zaujímavo.

Konečne sme po tej horúčave prišli domov a obidve sme chceli ísť do sprchy ako prvé. Nechcelo sa mi 
s Em hádať a tak som jej len povedala: „Starší majú prednosť“ a vyplazila som jej jazyk. Hodila by sa tu aj veta „Múdrejší ustúpi,“ ale radšej som to nepovedala. A síce je staršia len o 4 mesiace...
Je staršia :D.

Vzala som mobil a vytočila som Suzine číslo. Mala som chuť všetko jej vyrozprávať. Chcela byť informovaná, tak bude.

„Nikto nie je doma, prosím?“ zdvihla mi so smiechom.

„V tom prípade sa nedozviete najčerstvejšie informácie, dovidenia...pí pí pííp“ odpovedala som jej 
so smiechom a napodobňovala som zvuk telefónu, ktorý niekto zloží.

„Tak fajn, v tom prípade sme práve prišli domov, máte šťastie. Čo potrebujete?“

„Vyspovedať sa“ povedala som a obidve sme vybuchli smiechom.

„Počkajte, prepojím vás“ povedala a začala spievať Just the way you are od Bruna Marsa.

Po chvíli sa ozvala znova: „Ahoj Kate, tak čo ako? Čo máš nové?“ povedala som a ja som sa zase rozosmiala.

„Ty si ale riadne trdlo.“

„No táák už hovor, chcem všetko vedieť...“

„Tak fajn.. Takže....“

 Začala som jej vysvetľovať všetko čo sa stalo za posledné dni. To, že ideme na koncert, hovorila som jej 
o Nickovi a nakoniec aj o dnešnom „objavení talentov“.

„Woow, to je úplne super Kate, prajem ti to a teším sa s tebou...Vravela som ti, že to budú skvelé prázdniny v New Yorku..“

„Už mi tu chýbaš len ty Suz“ povedala som smutne.

„Neboj, ja prídem“ povedala a mne sa hneď na tvár vrátil úsmev.

„Fakt? A kedy?“ spýtala som sa jej..

„Prepáč Kate, už musím ísť, potom ti ešte zavolám, bye“ povedala a rýchlo zložila.

„To je divné...Akosi sa chcela vyhnúť odpovedi... No nič, idem ja do sprchy“ povedala som si, keď som začula ako Kate vychádza z kúpeľne.„Rýchlo som vošla do kúpeľne a pustila som sprchu. Užívala som si tie príjemne studené kvapky, ktoré ma dokonale osviežili a zmyli zo mňa všetku antuku. V sprche som bola asi 15 minút a keď som z nej vyšla zabalená len v uteráku niekto zazvonil.

                                               Central Park

9 - Športovkyne

Hiii :). Dnešná časť je trošku (viac) športová a pri jej písaní som sa dosť nasmiala. Teda hlavne na našich dialógoch s Emily :D. Skutočná "Em" síce tenis veľmi nehrá, ale tak v tejto story je možné všetko :D. Dúfam, že sa bude páčiť..Takže zdieľajte, komentujte, čítajte! Enjoy :-*

Na ďalší deň som sa rozhodla, že budem len tak leňošiť pri telke. Emily sa ku mne pridala a tak sme si konečne pozreli celý film The Vow. Veľmi sa nám páčil a aj Channing Tatum bol skvelý :D. Keď sme ho dopozerali, začalo ma nudiť len tak sedieť pri telke.

„Em?? Poďme niekam“ povedala som jej s úškrnom.

„A kam chceš ísť? Nechce sa mi ísť na žiadne dlhé prechádzky a ani sa mi nechce behať po obchodoch.. Dnes som akási lenivá“ skonštatovala Em.

„Hmm.. Už viem! Chodíme predsa na ŠPORTOVÉ gymko, tak tu len tak neseďme a poďme si zabehať alebo si poďme zahrať basket..“

„Veď ty neznášaš behanie, teda ak nepočítam behanie po obchodoch“ zasmiala sa.

„Tak áno to je tiež pravda“ zasmiala som sa aj ja.

„A basket? Veď sme len dve.“

„A čo keď stretneme na ihrisku nejakých fajn chalanov? Si free, tak sa pozoznamuješ áá...“

„Nie ďakujem, nechcem chodiť so žirafou“ prerušila ma a obidve sme vybuchli od smiechu.

„Veď nie všetci basketbalisti sú AŽ taký vysoký.“

„Tak potom to budú černosi“ povedala s úškrnom.

„Veď malí černoškovia sú zlatí“ smiala som sa.

„Ty si fakt trúba“ povedala Em.

„Tak si poďme zahrať tenis, milujem ten šport.“

„Konečne rozumný nápad Kate, hoci ja ho až tak nemilujem, ale čo pre teba nespravím?!“ zasmiala sa. 
„Ale je tu jeden háčik“ dodala.

„Aký?“ opýtala som sa.

„Nemáme rakety ani loptičky ty tenistka.“

„A to je problém? Určite bude pri kurtoch nejaká požičovňa...Tak nevymýšľaj a poď ty lenivec“ ťahala som ju za ruku z gauča.

„Tak fáájn, veď už idem“ povedala a konečne sa postavila.

Rýchlo sme si obliekli kraťasy, tričká, šiltovky, obuli botasky a vzali ruksak. Vlasy do copu a môžeme ísť.

„Nezabudni zobrať vodu“ kričala zo svojej izby Emily.

„Jasné už ju mám v taške.“

„Tak fajn, už som tu, ideme?“ pricupkala ku mne Em a hneď otvárala dvere.

„Ideme“ povedala som súhlasne a už sme zamykali dvere od bytu. Em stála pri výťahu a ja som sa na ňu kyslo pozrela.

„To nemyslíš vážne!!“ povedala som jej.

„Čo nemyslím vážne?“ nechápavo na mňa pozrela.

„Ideme športovať a ty nevieš zbehnúť pár schodov? Nebývaš na 10-tom poschodí“ povedala som jej 
s úškrnom.

„Jémine, od rána si sa nejako naštartovala, nezdá sa ti?“ podpichovala ma..

„Áno, aj mne sa zdá...A kto bude posledný vonku, kupuje najbližšie zmrzlinu“ vyplazila som jej jazyk a utekala som po schodoch.

„Hééj, to nie je fér!“ kričala po mne.

No keď som vyšla von, Emily tam už stála. Vyvalila som na ňu oči a ona sa rozosmiala.

„To, to ako? Veď si ma ani nepredbehla na schodoch..“ koktala som a udivene som na ňu pozerala.

„Výťah, miláčik“ povedala a rozosmiala sa ešte viac.

„Vidím, že máme maxi rýchly výťah.“

„To si teda píš!“ povedala s vážnou tvárou, no hneď ako videla môj výraz, zase sa rozrehotala.

„Už som sa zľakla, že si sa cez noc stala Spidermankou :D“ dodala som.

„Skôr Spiderwomankou“ opravila ma a obidve sme sa rozosmiali tak, že všetci okoloidúci, ktorí sa na nás pozerali a počúvali nás sa začali smiať tiež!

„Poďme už“ povedala som jej, keď sme po 5tich minútach ešte stále stáli pred barákom.

Asi 15 minút od nášho bytu boli tenisové kurty, ktoré sme si na našej minulej prechádzke vyhliadli a vraveli sme, že si niekedy pôjdeme zahrať. Keď sme tam konečne prišli, na dvoch kurtoch sa už hralo a jeden bol voľný..

„Ako pre nás“ povedala som s úsmevom. Tenis som už vééľmi dlho nehrala a tak sa veľmi teším, že si 
po dlhšom čase zahrám.

„Aha, tam bude asi požičovňa“ ukazovala Emily na menší domček, ktorý bol hneď vedľa kurtov. Vošli sme teda dnu a požičali sme si 2 rakety a pár loptičiek..Zaplatili sme a už sme utekali ku kurtom. Na vedľajšom kurte hrali dve dievčatá, možno v našom veku a na ďalšom kurte dvaja chalani pri ktorých stál nejaký chlap, mohol mať okolo 40-tky. Pravdepodobne to bol ich tréner, lebo som si v požičovni všimla, že je tu aj tenisový klub. Išlo im to dosť dobre.. S Em sme sa najprv trošku rozohrali a potom sme začali hrať 
na body..

„Takže hráme 2 sety?“ spýtala sa ma Emily.

„OK, môže byť“ odpovedala som jej a strihli sme si o podanie. Vyhrala som a začínala som podávať. Išlo mi to dosť dobre nato, že som tenis nehrala už asi pol roka. Snažila som sa čo najviac sústrediť na hru a behala som za každou loptičkou. Prvý set som prehrala a v tom druhom bol stav 5:5 a 15:40 pre Em.

„Toto nesmiem prehrať, ja to dokážem“ hovorila som si v duchu. Viem, že o nič nejde, ale mám šancu to ešte otočiť...Tak sa o to aspoň pokúsim“ vravela som si.

Podávala som...Dala som eso. „30:40“ kričala som Em stav hry.

Ďalšie podanie...dlhá výmena..no nakoniec som to zvládla a zatlačila som ju na jednu stranu a do druhého rohu som odbila loptičku. Tento gem sa mi podaril a vyhrávala som 6:5. Posledný gem som taktiež zvládla a na sety to už bolo 1:1. Tretí set som hladko vyhrala 6:1, lebo Em už nevládala. Keď som odbila posednú loptičku a Em ju už nedobehla, bola som strašne šťastná, že som to zvládla. Zvalila som sa na zem a šialene som kričala niečo ako „jeees, vyhrala som :D“. Keď som sa postavila, pribehla som k sieti a objala som Em so slovami: „skvelá hra Em.“ Keď som to dopovedala, počula som, ako k nám niekto prichádza..

NAŠE OBLEČENIE NA TENIS

8 - Romantika

Ahoojte :). Je tu ďalšia časť tohto príbehu, ktorá bude tento krát veľmi romantická. Táto časť sa mi veľmi páči, síce je dosť nereálna..Ale práve preto to píšem..Je to taký môj únik z reality a baví ma písanie ďalších častí.. Som strašne rada, že sa vám to páči a počúvam len kladné názory na svoju story. Ďakujem aj za návštevnosť..o chvíľu máme 700 návštev! :-** Takže komentujte, čítajte, zdieľajte ;).

Prechádzali sme sa po preľudnených newyorských uliciach, smiali sme sa a rozprávali sme sa o úplných hlúpostiach. Cítila som sa tak bezstarostne, no hlavou mi ešte stále behala jedna otázka..Musela som sa ho to opýtať, hoci ma do toho nič nebolo, ale...

„Nick?“ nesmelo som sa opýtala.

„Áno?“ povedal s úsmevom.

„Viem, že je to už teraz jedno, ale musím sa ťa na to opýtať..Prečo si dnes vlastne meškal?“ spýtala som sa a skúmavo som sa mu zahľadela do očí. Na jeho tvári som zbadala náznak bolesti a smútku, ale snažil sa to skryť, aby som si to nevšimla.

„Jáá.. Vieš moja mama mala nehodu a teraz leží v nemocnici...Musel som pri nej zostať, lebo sa prebrala a ja som sa rozprával s lekárom...“ hovoril a v jeho očiach som zbadala slzy.

„To je mi ľúto, prepáč, ja... nevedela som...“ povedala som a sklopila som hlavu, lebo som si pripadala trápne.. Bolo mi ho ľúto a tak som už nič nevravela len som ho objala..

„To je v pohode“ trochu sa usmial a obetoval mi objatie. Chytil ma za ruku a sledoval moju reakciu.. Pozrela som sa najprv na naše prepletené ruky a potom naňho a usmiala som sa.

Hlavou mi prúdilo milión myšlienok, mala som chuť stále sa usmievať, stále ho držať, objímať  a nikdy ho už nepustiť. No zdalo sa mi to trochu prirýchle...Veď sme sem ešte len predvčerom prišli a ja už stretnem tohto úžasného chalana?! „Asi to tak malo byť..“ pomyslela som si a v tom ma Nick vyrušil úplne jednoduchou otázkou: „Dáme si zmrzlinu?“

„Jasné, aspoň sa trošku schladím“ odpovedala som mu s úškrnom a už sme utekali k stánku so zmrzkou. Mala som na ňu strašnú chuť.

„Tak akú si dáš?“ spýtal sa ma s úsmevom, keď som si prezerala ponuku zmrzlín.

„Jednoznačne jogurtovú a lesné ovocie. Tie si dávam vždy“ odpovedala som a zasmiala som sa, pretože mi zo mňa prišlo smiešno. Vždy, keď idem na zmrzku, tak najprv dlho rozmýšľam akú si asi dám a nakoniec si aj tak vždy vyberiem tieto dve. Sú proste najlepšie :).

Nick pre nás kúpil zmrzlinu, zaplatil a išli sme si sadnúť k blízkej fontáne, kde boli lavičky. Podal mi zmrzlinu a na nej bola ozdoba v tvare srdca. Keď som si to všimla musela som sa usmiať. Nick na mňa ticho hľadel a len sa usmieval.

„Mám snáď na sebe niečo zle alebo mi niekde kvapla zmrzka?“ spýtala som sa ho trochu

s obavou..“To bude zas trapas“ pomyslela som si.

„Nie, vyzeráš úžasne“ povedal a pokračoval.. „Vieš, už keď som ťa po prvý krát videl v parku, niečo ma 
k tebe strašne ťahalo.. A keď ste s Emily odchádzali z parku, musel som ísť za vami.. Chcel som ťa spoznať a keď k vám prišiel ten predavač... Nechcel som, aby vás obral o peniaze.. Preto som k vám pribehol.. 
A bola to aj možnosť ako ťa spoznať, tak som neváhal. Vedel som, že nie si odtiaľto, pretože by som si ťa už určite všimol. NY je síce obrovský, ale teba by som neprehliadol..“ dokončil a ja som zostala v nemom úžase. Nevedela som, čo mám povedať. Strašne sa mi páčil už od kedy som ho po prvý krát videla, 
od včera som naňho ešte neprestala myslieť, bolo mi s ním fajn...Ale je to láska?? Ja neviem, som trošku zmätená.. Čo mám teraz povedať? Čo mám robiť? Veď ho poznám ešte len deň...Celý čas na mňa pozeral a čakal čo poviem.

„Nick, jááá...neviem čo ti mám na to povedať.." vykoktala som zo seba a cítila som, že sa červenám..

Pozeral sa mi do očí a ja som sa roztápala ako tá moja zmrzlina v kornútku.

„Nemusíš mi na to vravieť nič,“ usmial sa..“ a viem, že to je na teba asi trochu rýchle, veď sa poznáme ešte len od včera...Ale chcel som, aby si vedela, čo k tebe cítim, teda, rýchlo sa opravil, prečo som k vám včera pribehol....“ a trochu sa tiež začervenal..Bol taký cute :).

Zrazu som sa rozutekala k fontáne a Nick sa na mňa len nechápavo pozeral a utekal za mnou. Keď som dobehla k fontáne, ani neviem, čo ma to napadlo, ale začala som naňho špliechať vodu a cez smiech som mu povedala: „Schlaď sa trošku.“ Najprv sa na mňa zvláštne pozrel,  ale potom sa začal strašne smiať.

„Takže ja sa mám schladiť, héj?“ povedal a zákerácky sa ku mne blížil s roztiahnutou náručou a 
so smiechom.

„Neopováž sa!“ povedala som mu, keď mi došlo, čo chce urobiť. Vzal si ma na ruky a počas toho, ako ma držal, špliechal na mňa vodu z fontány.

„Nick niéé, už prestaň, prosíím..“ kričala som naňho cez smiech. Konečne ma celú mokrú pustil a ja som naňho ešte našpliechala vodu. Obidvaja sme sa smiali ako šialený a cítila som sa ako 6- ročná. Keď sme sa už trošku ukľudnili, vybrali sme sa cestou späť.

„Ja už asi pôjdem domov, lebo Emily na mňa určite čaká“ povedala som Nickovi.

„Odprevadím ťa“ povedal a usmiali sme sa na seba.

Domov sme šli celý mokrý a mne už začínala byť zima. Nick si všimol, že sa začínam triasť a tak mi podal svoju mikinu a ja som si ju dala na seba. S úsmevom som mu poďakovala. Voňala úžasne, presne ako on.. :)

Cestou domov sme sa zase rozprávali o blbostiach a veľa sme sa nasmiali.

„Tak už sme tu“ zastala som pred naším barákom a ďalej som sa smiala z jeho hlášok.

„Pekný barák“ skonštatoval s úsmevom, keď sme zastali.

Zrazu mi Nick pozrel úprimne do očí a jeho tvár sa pomaly približovala k tej mojej.

„Veď on ťa ide pobozkať ty trdlo“ pomyslela som si. Nemala som silu a ani som sa nechcela odtiahnuť a tak som sa k nemu priblížila a jeho jemné pery som pocítila na svojich. V tej chvíli som prestala vnímať okolie. Bolo to úžasné. Keď sme sa od seba odtiahli len sme sa na seba usmiali..

„Tak ahoj“ povedala som mu,  dala som mu ešte rýchlu pusu a rýchlo som vbehla dnu.

 „Ahoj“ zakričal za mnou.

Keď som vošla do bytu, s obrovským úsmevom som sa zvalila na gauč. Bola som šťastná. V tom ku mne pribehla Em a keď ma zbadala, tiež sa začala usmievať.

„No čáu, tak hovor, chcem vedieť úplne všetko do detailov hovorila vzrušene.

Usmiata od ucha k uchu som jej všetko vyrozprávala a ona s napätím počúvala a smiala sa z nás, keď som jej hovorila o tej fontáne.. Keď som už konečne skončila svoj dlhý monológ s Eminými „óóó“ a „ááá, on je taký zlatý“ išla som do sprchy a vtom som si uvedomila, že som mu zabudla vrátiť mikinu. „O dôvod viac, prečo sa zase stretnúť“ pomyslela som si s úsmevom. Keď som vyšla zo sprchy, našla som si SMSku 
od Nicka..

„Ahoj Kate, ďakujem ti za dnešný úžasný večer, si skvelá. Love Nick xxx

PS: zabudla si mi vrátiť mikinu :D.“

7 - "To sa mi snáď sníva!"

Btw, sorry, že až teraz, ale dnes mi to tu všetko blblo, takže som rada, že mi to tu nakoniec pridalo.. Dúfam, že sa bude páčiť :). Zdieľajte, komentujte, čítajte... Ďakujeem..Enjoy ;)

Keď som sa ráno zobudila, vedľa mňa, teda skôr na mne, ležala Em.

„Em vstávaj“ potriasla som ňou. Niečo si zamumlala popod nos no ešte stále na mne ležala.

„Prepáč, ale necítim si nohy“ povedala som a jemne som ju zhodila na zem.

„OK, veď už som hore“ povedala „a nemusela si ma hneď zhadzovať z gauča.“

„Ale musela, inak by si zo mňa nevstala..a nezhadzovala som ťa  z gauča ale zo seba ty trdlo.“

Zasmiali sme sa a Em sa postavila zo zeme a ja z gauču..

Spravili sme si rýchle raňajky a Emily si chcela ísť niečo vybaviť do mesta, tak som v byte zostala sama. „Čo budem robiť?“ pýtala som sa samej seba. 
Zrazu mi začal zvoniť mobil a na displeji mi ukazovalo neznáme číslo. Zdvihla som to..

„Hello?!“ povedala som.

„Dobré rááno Kate“ pozdravil mi známy hlas.

„Nick??“ opýtala som sa ho, keďže sa mi zdalo dosť nepravdepodobné, že mi zavolá..Sníva sa mi?

„Áno to som ja, prepáč, že otravujem, ja len, či by si dnes so mnou niekam nešla.. Vonku je super a zrušilo sa mi jedno stretko, tak mám čas..Ak by si chcela a nemáš dnes čo robiť...“ pokračoval.

„Neotravuješ a šla by som veľmi rada, len neviem čo robí Em, lebo išla do mesta aa...“ prerušil ma.

„Notáák prosíím.“ povedal a ja som sa musela usmiať. „Fakt sa mi to nesníva?“ pomyslela som si.

„Tak fajn, kde sa stretneme?“

„O hodinu v Central Parku, môže byť?“ povedal šťastne.

„Platí.“

„Teším sa, bye.“ povedal a zložil.

„A čo si oblečiem? Moja „stylistka“ sa momentálne fláka niekde po meste a ja tu hysteričím. No super!“ pomyslela som si. Musím jej zavolať.

„Em?“ povedala som, keď mi zdvihla.

„Stalo sa niečo Kate? Máš nejaký divný hlas..“

„Nie, som v pohode...Teda vlastne ani nie som, pretože mi práve volal Nick a pozval ma von“ zvrieskla som od šťastia.

„Woow, to je super Kate, takže spolu teraz idete von? Potom chcem všetko do detailov vedieť.“

„Hej, hej. O hodinu sa máme stretnúť v Central Parku, ale neviem čo si mám obliecť haha.“

„Obleč si tie svoje riflové šortky a k tomu si daj biele tielko+biele conversy of course.“

„Ešte, že ťa mám darling. Ďakujem. Idem sa už prichystať, tak pá zatiaľ.“

„Bye a uži si to.“

Obliekla som si to, čo mi poradila Em a vzala som si ešte slnečné okuliare a kabelku. Vlasy som si nechala voľne rozpustené..

O hodinu som už sedela na lavičke v Central Parku a čakala som Nicka.

Čakala som ho tam asi hodinu, no ešte stále neprišiel.. „Čo som si vlastne myslela? Že príde, pôjdeme na romantickú prechádzku..dáme sa dokopy a budeme šťastný až kým nepomrieme?! Som krava“ pomyslela som si a postavila som sa z lavičky na odchod. Prechádzala som cez park, keď za mnou niekto začal kričať..Vedela som, že je to on! Spoznala som jeho hlas a keď ma dobehol bol dosť zadychčaný. Zastala som ako kamenný stĺp.

„Kate, prosím ťa počkaj“ povedal, keď ma dobehol. „Prepáč, ale trochu dnes nestíham.“ povedal trochu pobavene, no mne to vôbec neprišlo vtipné. Skôr som bola nahnevaná.

„Trochu nestíhaš? Čakala som tu na teba hodinu Nick!! A ty si bol ten, kto ma pozval von..Mal si čakať ty a nie ja“ povedala som zvýšeným hlasom.

„Naozaj ma to mrzí Kate, ja...pozrel mi do očí a nahodil psí pohľad. „No týmto ma nedostaneš“ pomyslela som si. Musela som odvrátiť zrak. Nemohla som sa pozerať do tých jeho dokonalých modrých očí.

„Musel som ešte niečo vybaviť a stratil som pojem o čase. Prosím, nehnevaj sa na mňa.“

„Ale ja nie som dievča s ktorým si môžeš robiť čo chceš Nick.. Čo som si vlastne myslela?!“ povedala som mu a pozrela som sa naňho. Do očí sa mi tlačili slzy pretože som si pripadala dosť naivne a už som to nevydržala. Po líci sa mi skotúľala slza, ktorú som si hneď zotrela, no za ňou nasledovala ďalšia...Nick ma len silno objal a ja som tam v jeho náručí len tak stála.

„Prepáč Kate. Vôbec si nemyslím, že si s tebou môžem robiť čo chcem a nechcel som ťa sklamať. Povedz prosím ako to môžem napraviť..Spravím čokoľvek..“ hovoril a z líc mi svojou rukou zotieral slzy. Z ničoho nič sa postavil na lavičku, ktorá bola vedľa nás a na celý park zakričal: „Verejne sa ti ospravedlňujem Kate. Môžeme začať od znova? Prosíím, odpusť mi, že som ťa tu hodinu nechal čakať“ povedal a všetci ľudia 
na nás vrhli pohľady.

„Si blázon vieš o tom?“ musela som sa pousmiať cez slzy. „Som Kate“ podala som mu ruku a on zišiel 
z lavičky. „Ja som Nick“ povedal a tiež mi podal ruku. „A sľubujem, že od teraz budem na každé naše stretko chodiť o 5 minút skôr. Ak neprídem na čas, kľudne ma vyfackaj!“ dodal a obaja sme sa zasmiali.

„Beriem ťa za slovo Nick.“ Keď som to dopovedala postavil sa ku mne a opäť ma objal. Vtom nám začal celý park tlieskať. Bolo to šialené!

6 - Dokonalý..

Ahoojte :). Dnes pridám trošku kratšiu časť, tak sa vopred ospravedlňujem..Som strašne šťastná, že to čítate, a že sa vám moje stories páčia..Už sme dokonca prekročili 400 návštev, čo je úplne super! Takže ešte raz ďakujem všetkým, ktorí to čítate a dúfam, že sa vám budú páčiť aj ďalšie časti tohto príbehu.Btw, chcela by som vás poprosiť, aby ste mi sem občas napísali aj nejaký ten koment, aby som vedela, čo si o tom myslíte, či sa vám to páči (nielen mojim kamoškám :D) a keď máte nejaké otázky, kľudne sa pýtajte...Tak príjemné čítanie ;)*

„Kate, počkaj ešte chvíľu“ zakričal na mňa Nick.

„Áno? Otočila som sa a uvidela som ten jeho dokonalý úsmev. „Tak ma napadlo, že by sme spolu mohli niekedy niekam zájsť. Napríklad sa len tak prejsť alebo ísť na kávu..Poukazoval by som ti mesto..“

„Tak fajn“ prerušila som ho a doširoka som sa usmiala.

„Naozaj?“ pozrel na mňa prekvapene.

„Prečo nie?! Vlastne tu ešte nikoho nepoznáme, takže bude fajn, ak budeme mať sprievodcu, ktorý nám to tu trošku poukazuje..“

„Hmm..a mohla by si mi dať svoje číslo, please?“ povedal opatrne.

„Ale len pod podmienkou, že mi zavoláš“ povedala som s úškrnom.

„Určite ti zavolám, sľubujem“ povedal pobavene a zahľadel sa mi do očí.

Pri pohľade do jeho modrých očí som sa roztápala a preto do mňa Emily drgla, aby som sa vrátila späť 
do reality...Dala som mu svoje číslo a rozlúčili sme sa.

Keď sme sa vracali domov, bol už večer a ulice osvetľovali lampy. Celou cestou sme sa s Emily rozprávali 
o Nickovi a o tom, že ideme na koncert One Direction. Boli sme nadšené. Cítila som sa, akoby som lietala. Nemohla som naňho prestať myslieť. Bol dokonalý. No zdalo sa mi to až veľmi nereálne a nerobila som si veľké ilúzie, že mi zavolá. No dnešný deň bol ako vystrihnutý z filmu. Bola som taká šťastná a Em sa tešila so mnou. Nemohla som sa prestať usmievať a Em si to všimla.

„Si v pohode? Vyzeráš ako sfetovaná“ povedala a pobavene sa na mne smiala, hoci vedela na čo, teda 
skôr na koho myslím.

„Som OK. Len som už strašne unavená z dnešného dňa. No aj napriek tomu, bol dokonalý.“

„Nick alebo dnešný deň? :D zasmiala sa a skúmavo sa na mňa pozrela.

„Ťažká otázka, lebo obidve možnosti sú správne“ povedala som jej s pohodovým úsmevom na tvári. „Ja len nemôžem uveriť, že si taký chalan ako je Nick, všimol práve mňa...a ešte si aj vypýtal číslo...Absolutelly unbelievable!“

„Podľa mňa to až také neuveriteľné nie je. Veď si kočka Kate a možno to prehliadaš, ale veľa chalanov sa za tebou na ulici otáča...“

„Nepreháňajme to zas, OK?“

„Tak fajn, uznávam, že keď sa otáčajú, vždy idem s tebou aj ja, ale...“

„Ďakujem Em“ rozosmiala som sa a ona tiež.

„Vieš, že ťa mám rada, že?“ povedala s úsmevom.

„Veď aj ja teba darling“ odpovedala som jej a objala som ju.

To sme už stáli pred naším barákom a vošli sme dnu. Vyviezli sme sa hore výťahom a otvorili sme dvere 
do nášho bytu. Sadli sme si pred telku a pustili si film The Vow. Chceli sme na to ísť do kina, ale akosi sme to nestihli, tak sme si spravili domáce kino. Bolo mi jasné, že o chvíľu zaspím na gauči, ale nechcelo sa mi ísť do postele. Po prvých 20tich minútach sme obidve zaspali na gauči.

5 - Lístky na koncert

A vtom sme ho uvideli..Veľký billboard na ktorom bola fotka našej obľúbenej skupiny One Direction 
s popisom: „Koncert One Direction - 10. 07. 2012. Nenechajte si ujsť skvelú show s piatimi mladými a talentovanými spevákmi, ktorí si svojou hudbou podmanili takmer celý svet. Lístky v predaji!

„Myslíš na to na čo ja?“ spýtala som sa Emily.

„Musíme hneď zistiť, kde sa tie lístky predávajú!“

„Poď, opýtame sa tých ľudí, ktorí tu predávajú lístky na Broadway, možno nám poradia.

Nestihli sme sa ešte ani otočiť, aby sme sa mohli vrátiť a za nami stál jeden z pouličných predavačov.

„Hey girls“ pozdravil nás s úsmevom. „Vyzeráte akoby ste si chceli kúpiť nejaké lístky“ povedal s úškrnom.

„Ten chlap vie čítať myšlienky?“ pomyslela som si a pri pohľade na Em som si všimla, že myslí na to isté.

„Vlastne by sme sa vás chceli opýtať, či neviete kde by sme si mohli kúpiť lístky na koncert One Direction.“

„Dnes máte svoj lucky day“ povedal a vybral zo svojej tašky 2 lístky na ich koncert.

Pozerali sme naňho ako na zjavenie. „Za koľko ich predávate?“ spýtali sme sa ho.

„150 dolárov.“ S Em sme len vypleštili oči..“Koľko? Tak veľa?“

„Berte alebo ich predám niekomu inému..“

„Počkajte!“ začuli sme ako po nás niekto zakričal. Keď sme sa otočili, pribehol k nám chalan, ktorého sme už predtým videli v Central Parku a neskôr sme rozoberali aký je cute. Vysoký s vyšportovaným telom, modré oči a hnedé vlasy. Mal na sebe rifle, obtiahnuté biele tričko, botasky Nike a na ruke mal nejaké náramky. Vyzeral úžasne! Chalan, za ktorým sa každá baba otočí.

„Nie ďakujeme, ale girls nemajú záujem“ povedal a žmurkol na nás akoby sme sa už dlho poznali. Predavač sa naňho znechutene pozrel, otočil sa a odišiel.

My sme na toho chalana len zúfalo pozerali s otvorenými ústami, keďže sme nechápali, čo práve urobil. Približne po minúte sa konečne ozval.

„Hii! Prepáčte dievčatá, ale musel som zakročiť, lebo dobre poznám týchto pouličných predavačov a stavím sa, že od vás chcel nejakú šialenú cenu za lístky, ktoré by ste inde kúpili za polovicu, nemám pravdu?“

Ako prvá sa spamätala Emily a trochu nahnevane mu odpovedala: „Hi?! Tak po prvé ako to, že si vedel, čo sa tu deje? Po druhé, netušíme koľko stoja lístky bežne, pretože sme sa tu chceli niekoho opýtať, kde si ich môžeme kúpiť a ten predavač nám „padol do rany“. A po tretie, kto vlastne si?!“ zakončila Em svoj monológ podráždene.

„Budem odpovedať postupne“ povedal pobavene a ja som sa nad jej otázkami tiež musela zasmiať. „Tak po prvé, stál som na druhej strane ulice, keď som zbadal toho predavača ako pri vás stojí a vyťahuje 
z tašky lístky. Po druhé, myslel som si, že nie ste odtiaľto a ešte to tu dobre nepoznáte a po tretie, volám sa Nick“  dokončil a ukázal tie svoje dokonalé zuby v úsmeve.

Všimla som si zahanbenú Emily, tak som ju už viac nechcela trápiť a ozvala som sa aj ja.

„Ahoj, ja som Kate a toto je Emily“ usmiala som sa naňho. „Ako si si už asi všimol, chceli by sme si kúpiť lístky na koncert One Direction..Nevieš náhodou, kde by sa to dalo?“ zasmiala som sa a on so mnou.

„Náhodou viem. Poďte za mnou. Tu neďaleko je obchod s muzikou, kde ich predávajú a určite budú lacnejšie ako vám ponúkal henten“ a ukázal cez ulicu na predavača.

Po dlhšom prehováraní Emily, sme išli s Nickom, ktorý nám chcel ukázať cestu ako sa dostaneme 
do obchodu. Cestou sme sa rozprávali o ňom, o nás, o New Yorku a ukázal nám pár zaujímavých miest, kam sa s Em neskôr určite pôjdeme pozrieť. Keď sme vošli do obchodu, Nick sa priateľsky pozdravil 
s predavačom, čo znamená, že buď má rád hudbu a chodí tu často alebo tu robí jeho kamarát.

„Čau Nick“ povedal predavač za pultom s úsmevom.

„Ahoj Ed“ odpovedal mu Nick. „Chceme sa ťa opýtať, či ešte máš nejaké lístky na 1D.“

„Mám tu ešte posledné dva.“ 
Keď to povedal tak sme sa s Em na seba usmiali a spadol nám kameň  zo srdca. „Ešte som zvedavá na cenu“ pošepkala mi Emily.

„Nerada vám skáčem do vašich priateľských rozhovorov, ale tie lístky sú pre nás, tak sa chcem opýtať za koľko by ste nám ich predali“ povedala som nenútene a pozrela som na Nicka, ktorý sa na mňa uškrnul a ja som len prevrátila oči.

„90 dolárov slečna“ povedal pobavene predavač.

„Tak si poprosím obidve, skôr než nám ich niekto vyfúkne alebo k nám znova niekto pribehne a  povie, že inde ich majú lacnejšie“ povedala som a urobila som grimasu na Nicka, ktorý na mňa pobavene pozeral. Vytiahla som si peňaženku a zaplatila som 180 dolárov za obe lístky.Obidvom sme sa poďakovali a vyšli sme z obchodu..Keď zrazu..

                                                  Nick :)