Forever 5

Sooom späť! Konečne nová časť a konečne môžem písať.. Pripravte sa na častejšie pridávanie a na zaujímavé pokračovanie ;)..

Sophie

„Ahoojte“ zakričala som na celý dom, keď som vošla a vyzula si topánky.

„Sophie! Tak čo, ako bolo? Si tam? Čo si tancovala?“ zavalil ma otázkami Dave, ktorý pribehol z kuchyne, len čo ma začul.

„Dave!“ chytila som ho za ramená a uškrnula som sa pri pohľade na jeho vytešenú tvár.

„Neteš sa toľko, nevyšlo to..!“ povedala som trošku sklamane a úsmev na jeho tvári zamrzol.

„Sranduješ? Veď si skvelá, ako je to možné?“ pýtal sa ma prekvapene.

„A vieš koľko skvelých tanečníkov, ktorí tancovali možno ešte lepšia ako ja, tam dnes bolo? Presne 39“ povedala som a presunula som sa do kuchyne, kde niečo chutné rozvoniavalo. Dave sa po chvíli zjavil pri mne a zamiešal polievku v hrnci.

„Ale aj tak“ protestoval ďalej.

„Nič s tým už asi nespravím“ povedala som pokrčením pliec.

„A si v pohode?“ opýtal sa ma.

„Aj hej“ povedala som a myšlienkami som zablúdila späť k Liamovi ako mi pomohol a tak som sa pousmiala.

„Prečo sa tak usmievaš?“ uškŕňal sa Dave pri pohľade na mňa.

„Ale nič, len som si na niečo spomenula..“

„Určite“ zakašľal.

„A ty čo si dnes taký zvedavý?“

„A nemôžem?“

„Nie“ uškrnula som sa.

„Veď si moja malá sestrička, tak sa o teba musím starať“ namietal.

„Po prvé, už nie som až taká malá a po druhé.. Nemusíš vedieť všetko..“

„OK sestrička“ zasmial sa.

„Inak večera bude o chvíľku hotová“ oznámil mi.

„Dobre, idem hore, tak ma potom zavolaj“ povedala som s úsmevom a vybehla som do svojej izby.

Tašku som si hodila na zem a zrak mi padol na vežu, ktorá bola hneď oproti dverám. V duchu som sa teda usmiala, pustila si ju a začala som sa hýbať v rytme hudby.

Prešla som si teda choreografiu z kastingu a potom aj tú dnešnú spoločnú.. Po chvíli som úplne stratila pojem o okolí a čase a len som tancovala..

„Hey!“ zasmiala som sa pri pohľade na Davida, ktorého som zbadala stáť vo dverách s úsmevom na tvári a pozoroval ma ako tancujem.

Stíšila som teda hudbu a on vošiel dnu.

„Keď nejde Sophie k Davidovi, tak ide David k Sophie.. Večera je hotová“ zasmial sa a vyvalil sa na moju posteľ.

„Ouu.. Prepáč, kričal si? Ani som nepočula“ uškrnula som sa.

„Ani sa nečudujem.. Zato ja som tú tvoju hudbu počul až dole.“

„Rušilo ťa to azda pri varení braček?“

„Občasne sestrička“ zasmiali sme sa a ja som ho drgla do ramena.

„A pozeral si sa tu na mňa teraz dlho?“

„To je jedno, nepodstatná informácia.. Ale Sophie“ odmlačal sa. „ Si naozaj dobrá! Miluješ hudbu a tanec, tak to prosím ťa nikdy nevzdávaj, dobre?“

„Neboj sa.. Tanca sa nikdy nevzdám“ povedala som s úsmevom.

„Tak teda dobre.. A teraz, kto bude prvý dole v kuchyni“ zasmial sa a rýchlo sa postavil z postele.

„Už teraz si prehral“ povedala som pobavene a keďže som bola bližšie k dverám, tak som sa rozutekala dole. Sadla som si k stolu a tvárila sa, že tam už sedím neviem ako dlho a keď krátko po mne dobehol Dave a pozrel na mňa smiešnym pohľadom, vybuchla som smiechom.

Prešiel teda do kuchyne a len krútiac hlavou mi z nej priniesol polievku: „Dobrú chuť slečinka!“ povedal „vážne“ a s dobrou náladou sme sa pustili do jedenia.

O mesiac

Život pokračoval ďalej a všetko bolo ako pred tým. Škola, tanečné hodiny, rodina, okruh najbližších priateľov a veci s tým spojené.. Občas si ísť niekam von posedieť, hoci v poslednom čase sa mi už nechcelo ani to, lebo vonku bolo chladné novembrové počasie..

Všetko teda bolo po starom, až kým mi raz okolo obeda nezazvonil telefón. Sedeli sme s ostatnými v škole na obede a mne volalo nejaké neznáme číslo..

„Prosím“ zdvihla som.

„Dobrý deň. Hovorím so slečnou Sophie Johnson?“ pýtal sa ženský hlas a ja som netušila o čo ide.

„Áno, kto volá?“ opýtala som sa zvedavo.

„Pri telefóne Jane Austin. Som manažérkou tanečnej skupiny, kde ste sa zúčastnili kastingu.. Chcela by som sa vás opýtať, či by ste ešte mali záujem sa pripojiť k našim tanečníkom. Došlo totiž k väčšiemu problému a to, že si jedna zo šiestich vybraných tanečníčok zlomila nohu a nemôže tancovať. A keďže nám o týždeň začínajú vystúpenia, potrebovali by sme niekoho o kom vieme, že sa to všetko stihne naučiť a kto naozaj dobre tancuje“ povedala a mne sa srdce šialene rozbúchalo a v hrdle sa mi spravila hrča.

„A prečo práve ja?“ vysúkala som zo seba.

„Pretože vieme, že tancujete výborne a všetci sme sa zhodli na vašom mene..“

„Páni.. Tak teda ďakujem.“

„Tak teda súhlasíte?“

„Jasné, beriem to“ povedala som nadšene.

„OK! Pokyny a všetko potrebné vám pošlem mailom a tešíme sa na vás.“

„Ďakujem veľmi pekne, cením si túto príležitosť!

„My si ceníme váš talent.. Tak teda zatiaľ dovidenia.“

„Dovidenia“ povedala som a mobil som si pomaly zosunula od ucha.

„Stalo sa niečo Sophie?“ opýtal sa ma Peter, ktorý sedel vedľa mňa, no ja som bola ticho.

„Sophie?“ pozrela na mňa Lily ustráchane.

„Práve mi volala manažérka skupiny Rudeye Dance Agency. Chcú, aby som s nimi tancovala!“ dostala som zo seba a v tej chvíli mi to došlo! „Bože, veď ja s nimi budem tancovať!“ vykríkla som nadšene, začala som nadšene skákať a všetci sa na mňa pozreli.

„Neverím, to vážne?!“ pozreli na mňa s úsmevmi a ja som len prikývla.

„Sophie, to je úžasné!“ objal ma Peter a potom aj Lily.

„Ja viem! Ja sa asi zbláznim! Sen sa stane skutočnosťou!“ vravela som  plná emócií a v tej chvíli mi bolo jedno, že na mňa každý pozerá.. Začala som nadšene tancovať rovno pri stole a dávať nejaké crazy pohyby. Lily s Petrom sa na mne dobre bavili a ja som sa po chvíli rozbehla z jedálne, rovno ku profesorke Simpson, ktorá nás na ten konkurz poslala.

Vbehla som do triedy, keďže bola práve prestávka a zbadala som ju tam aj s jedným dievčaťom, ktorá tam práve trénovala.

„Pani profesorka... Práve mi volala manažérka skupiny, do ktorej ste ma poslali robiť ten konkurz pamätáte? Rudeye Dance Agency“ hovorila som trochu zadychčane, no zároveň s úsmevom od ucha k uchu.

„Jasné, že sa pamätám.. A?“

„Chcú ma tam! Jedna tanečníčka si zlomila nohu a ja tam mám ísť tancovať miesto nej! Nie je to úžasné?!“
„Páni Sophie, to je perfektné, gratulujem!“ hovorila mi nadšene a aj sme sa objali.

„Ďakujem.. Teda hlavne ďakujem vám, lebo bez vás, by som tam asi ani nešla!“ vravela som vďačne.

„Ale za to neďakuj.. Mňa to len potešilo a ani nevieš ako! Som na teba hrdá!“ povedala a ja som šťastím skákala po plafón.
„Tak ja utekám.. Majte saa“ povedala som a už ma nebolo.

Dave bol nadšený, keď som mu to povedala, no trošku ma zaskočila ockova reakcia. Aj sa so mnou aj tešil, no bolo na ňom vidno, že sa bojí toho, aby ma nestratil, keďže teraz budem cestovať asi častejšie..

No zvykla som si, že už spolu nemáme taký vzťah ako kedysi... A hoci ma to mrzí, dnes si ním určite náladu nepokazím!

Whatever

Ahojte.. už som sa tešila, že budem viac pridávať, no nejde mi môj notebook,  takže sa to dúfam čím skôr napraví... Zatiaľ vám aspoň pridám pár obrázkov z mobilu ;)

Forever 4

Ahojte.. PREPÁČTE, že som teraz nič nepridávala, ale prišla som domov a stále niečo mám, takže.. Ale už sa polepším, keďže budem mať na písanie viac času ;).. Len ma mrzí, že nám trochu klesla návštevnosť, no nevadí, snáď sa to čím skôr napraví :).. Nová časť je dlhšia a dúfam, že sa bude páčiť :)!

Po pár hodinách čakania na „údel poroty“ to konečne prišlo. Zo skupiniek 20tich ľudí, nás už bolo len 10 čiže dokopy 40 ľudí zo všetkých skupín a len 6 sa mohlo dostať do tejto skvelej tanečnej skupiny.. Všetci sme sa držali za ruky a každý tajne dúfal, že porota vyvolá práve jeho číslo.. Keď sme sa počas konkurzu navzájom sledovali zistila som, že konkurencia je naozaj obrovská a každý jeden z nás sa k nim má šancu pridať.. No oni chcú len tých úplne najlepších a ostávalo otázkou, či k tým „the best“ patrím aj ja.

„Takže, chceli by sme sa poďakovať všetkým, ktorí ste sem dnes priši a zároveň pogratulovať vám k tomu, že ste sa dostali do tejto 40-tky“ povedala predsedníčka poroty a všetci s nervóznym úsmevom na tvári zatlieskali.

„Každý jeden z vás, ktorí tu s nami teraz stojí v tejto miestnosti, je v svojom tanci niečím výnimočný a je aj naozaj dobrí.. Dostať sa až sem, je skvelým výsledkom vašich tvrdých tréningov a času, ktorí ste tancu obetovali. No bohužiaľ môžeme vybrať len 6 z vás, ktorí sa k nám pridajú a budú s nami tancovať, takže vám prajem veľa šťastia“ usmiala sa a muž stojaci vedľa nej teda začal čítať čísla.. A tak som pozorne počúvala či povie aj moje číslo 17.

„Takže prvé číslo je.... 30“ povedal po krátkom odmlčaní sa a dievča s ryšavými vlasmi začalo skákať nadšením. Len som sa pousmiala a dúfala, že ďalšie číslo ktoré povie bude 17.

„Gratulujeme.. Ďalšie číslo je 5“ pokračoval a chalan vedľa mňa, Mike, s ktorým som sa tu spoznala len povedal šťastne „YES!“

„Gratulujem Mike“ objala som ho šťastne a úprimne som sa tešila s ním.

Ďalšie čísla boli 18,39,10 a zostávalo už len jedno voľné miesto.. Napätie v miestnosti sa dalo krájať a každý chcel počuť to svoje číslo.. Verila som si, no bola som z toho už taká nervózna, že som nevedela, čo bude..

„A posledné postupové číslo je 40!“ povedal chlapík a atmosféra naokolo sa zmenila na menší chaos..

„Ďakujeme teda všetkým zúčastneným a gratulujeme 6-tim šťastlivcom.. Prajeme vám teda ešte pekný zvyšok dňa“ povedal chlapík a ľudia sa pomaly začali premiestňovať k východovým dverám.. Sledovala som sklamané výrazy dievčat a chalanov, ktorí boli naozaj dobrí, no pravdepodobne to nestačilo.. Niektorých to doslova dostalo, rozplakali sa a pri pohľade na 6-tich šťastlivcov, z ktorých som tu dvoch spoznala, sa mi chcelo tešiť s nimi.. No teraz som mala také zmiešané pocity a nevedela som či sa mám tešiť z toho, že som sa dostala z tých stoviek tanečníkov do 40-tky najlepších alebo či mám plakať, lebo som sa nedostala do 6-tky najlepších..

Okolo mňa stálo už len pár ľudí a tak som sa ešte raz pozrela na porotu, kde som zbadala predsedníčku poroty ako sa na muža zmätene pozerá a vzala mu papiere z rúk, akoby v nich niečo hľadala.. On sa na ňu nechápavo pozrel a potom mu niečo šepkala..

„Si v pohode?“ prišla za mnou Lily, ktorá sa tam taktiež nedostala a milo ma objala..

„Celkom hej.. Čo ty?“

„Som rada, že sme to aspoň skúsili“ usmiala sa.

„Veď ja tiež.. Tak už teda poďme“ povedala som a odišli sme spolu von.

„Prepáč, ale sľúbila som mamke, že s ňou pôjdem na nákup.. Úplne som na to zabudla“ povedala Lily, keď sme vyšli pred budovu a jej mamka tam čakala v aute.

„Ale ak chceš, zvezieme ťa“ ponúkla sa.

„Nie netreba... Pôjdem sama, aspoň sa trošku prevetrám“ povedala som, objali sme sa a Lily nasadla do auta pričom mi ešte zakývala..

Zašla som teda za roh ulice, kde chodilo menej áut a sadla som si na obrubník. Priznávam, bola som z toho trochu mimo. Musela som si na chvíľu len tak sadnúť a vstrebať svoj dnešný neúspech..

Veď je to len prvý konkurz a bola som v najlepšej 40-tke“ utešovala som samú seba, no aj tak mi z toho začínalo byť na nič..

Ani neviem prečo ale slza mi stiekla po líci, no rýchlo som si ju utrela a prudko som sa postavila, no akosi sa mi zatočila hlava a tak som sa oprela o tyč, ktorá tam bola ako jediný záchytný bod.

„Ouu, si v pohode?“ začula som zrazu za sebou chlapčenský hlas a tak som sa otočila k nemu, no nohy sa mi trochu podlomili a tak ma našťastie chalan stihol zachytiť.

„Poď, radšej si trochu sadni“ povedal ustráchane a ja som si teda sadla späť na obrubník..

„Som v pohode, len sa mi trošku zakrútila hlava“ povedala som a snažila som sa o úsmev, hoci mi z toho bolo nanič.

„Ahaa.. Určite?“ Vyzeráš aj trošku... smutne“ dokončil a sadol si vedľa mňa.

„Až tak to je vidieť?“ opýtala som sa prekvapene.

„Ja to vidím, neviem ako ostatní..“

„A prečo by som ti to mala povedať, keď ťa ani nepoznám?“ opýtala som sa ho a pozrela som mu do jeho čokoládových očí.

„To je teda pravda.. Prepáč, že som bol taký zvedavý.. Inak som Liam“ predstavil sa a podal mi ruku.

„Som Sophie“ potriasla som mu ňou pričom som sa musela pousmiať. Vyzeral naozaj milo..

„Takže teraz ma už tak trošku poznáš Sophie“ zasmial sa.

„Vážne Liam?“ uškrnula som sa.

„Jasné.. Ale nemusíš mi to povedať ak nechceš“ povedal a postavil sa.

Niečo vo mne mi však hovorilo, že aj keď ho nepoznám, tak mu to môžem povedať, veď nakoniec, nie je to až také dôležité...

„Bola som na jednom tanečnom konkurze.. No nevzali ma“ povedala som pozerajúc do zeme a on si po chvíli naspäť prisadol.

„A z toho si teraz smutná?“ opýtal sa zaujímajúc sa.

„Ani sama neviem.. Nie žeby som bola smutná, len mám z toho trochu zmiešané pocity.

Vieš, na jednej strane by som sa mohla tešiť, lebo som sa dostala zo stoviek tanečníkov do 40-tky najlepších, no na tej druhej vzali len šiestich a ja som medzi nimi nebola.. Človeka to naštve a má pocit, že preto asi nespravil dosť..“

„Ale veď istým spôsobom to úspech je.. 40-tka najlepších.. Musíš byť dobrá..“

„Ale asi nie dosť dobrá“ povedala som smutne.

„Ale noták.. Hlavu hore.. Nabudúce ti to určite vyjde“ usmial sa.

„Ďakujem..“

„Tak ja už by som mal ísť, čakajú ma.. Ale dobre som si s tebou pokecal“ povedal, postavil sa a podal mi ruku, aby som mohla vstať aj ja.

„Vďaka.. A ešte ďakujem za záchranu života“ zasmiala som sa a on tiež.

„Aj nabudúce.. No zapamätaj si, že nič nie je nemožné ak to veľmi chceš a hlavne nebuď po jednom sklamaní smutná.. Musíš veriť v svoje sny a splnia sa ti vtedy, keď to budeš najmenej čakať.. Ver mi, viem o čom hovorím.“

„Dobre, ďakujem za rady“ usmiala som sa.

„Už sa toľko neďakuj.. Tak sa maj Sophie.. Rád som ťa spoznal“ venoval mi ešte jeden úsmev a zašiel za roh.

„Maj sa Liam“ povedala som, hoci to už asi nepočul.

Mal pravdu.. Správam sa, akoby to bol posledný konkurz na svete.. Som dobrá tanečníčka a raz sa tam dostanem! Viem to..

Liam

Keď som odišiel od Sophie a zašiel som za roh, asi na 5 sekúnd som sa zastavil obzrel sa a usmial som sa. Neviem prečo, ale to dievča mi bolo veľmi sympatické.. Jedno plus bolo to, že ma nepozná, teda aspoň to tak vyzeralo a druhé, že bola veľmi milá.. A myslím, že som jej aj pomohol. Snov sa naozaj netreba vzdávať, to sa mi už potvrdilo pri speve v X-factore, kde to všetko začalo. Dobre, že ma Harry vysadil ďalej, inak by som ju asi ani nestretol a možno by sa jej aj niečo stalo, kebyže nejdem okolo..

Moje myšlienkové pochody sa po chvíli zastavili, keďže som zbadal Dan, obzerajúc sa na všetky svetové strany, ktorá ma už čakala.

„Ahoj“ usmiala sa na mňa, objala ma a dala mi pusu.

„Ahoj Dan“ taktiež som sa usmial, objal ju a pusu jej vrátil.

„Tak ako bolo?“ opýtal som sa jej, odchádzajúc od nejakej budovy.

„Super! Máme 6 nových tanečníkov..“

„To ste mali dnes ten konkurz?“ pýtal som sa loviac v pamäti, čo mi včera vravela po telefóne.

„Áno dnes.. Len ma mrzí, že nepostúpilo jedno dievča, ktoré bolo fakt skvelé.. Bola už v 40-tke najlepších, no akosi ju nevybrali..“

Kým som sa spamätal, stihol som len povedať „aha“ a hlavou mi behalo, či tým dievčaťom môže byť Sophie..

„Takže ona bola na ich konkurze?? Čo ak Dan hovorí práve o nej?... A prečo nad tým vôbec rozmýšľam?“ čudoval som sa sám sebe a držiac Dan za ruku, som sa prinútil už na to viac nemyslieť..

Forever 3

Keď som vošla do miestnosti, pripadalo mi to tam ako v našom tanečnom štúdiu v škole.. To mi len pomohlo a nervy vo mne sa trošku ukľudnili... Svoje USB, na ktorom som mala pesničku, som podala chalanovi, ktorí mal pri sebe notebook napojený na repráky, a ešte mi so širokým úsmevom poprial veľa šťastia. Ďakovne som sa naňho pozrela a predstúpila som pred piatich „porotcov“, ktorí mali rozhodnúť o tom, či som dosť dobrá na to, aby som s nimi tancovala..

„Hi Sophie“ pozrela sa mladá baba do papierov a potom sa na mňa usmiala.

„Hi“ pozdravila som im taktiež s úsmevom.

„Tak na akú skladbu budeš tancovať?“ zaujímali sa.

„Pesnička z filmu Step Up Revolution.“

„Mám rada ten film.. Tak teda poď na to dievča!“ povedala ďalšia porotkyňa nedočkavo.

Žmurkla som teda na chalana a hudba začala hrať..

http://www.youtube.com/watch?v=1DJ5fjf_hAY&list=PLcd5hcS2d9oPRYJOxHs0eWM-SfWb0_nyG

Keď sa však prvé melódie skladby dostávali do mojich uší, strach a napätie zo mňa hneď opadli a ja som sa začala hýbať v rytme hudby. Presne tak, ako som to mala nacvičené aj keď som si pár prvkov vymyslela pri tancovaní.. Cítila som sa sebavedome a ako by som tancovala na skúške v škole, akoby tam nebol nikto iný len ja.

Po približne minúte a pol ma však stopli a s úsmevom sa mi poďakovali.. Bolo mi to trochu divné, keďže každý by si mal odtancovať 2 minúty.. Žeby sa im to nepáčilo? Blbosť.. Usmievali sa a ja som s týmto svojim vystúpením spokojná!.. Veď uvidíme.. Aspoň som to skúsila a dobrý pocit sa mi teraz rozlieva telom.. Myslím pozitívne.

Hneď po mne nasledovala Lily, ktorú som po ceste stihla len objať a povedať „Good luck“.

Usadila som sa teda zatiaľ k ostaným, ktorí tam ešte čakali a s ktorými som predtým tancovala na chodbe a vypytovali sa ma ako bolo, či som to zvládla, čo mi povedali a podobné otázky.

Len som sa teda zasmiala a stále som opakovala: „bolo to úplne v pohode.. Prídeš, opýtajú sa ťa 2-3 otázky, zatancuješ a ideš preč.“

Jedným očkom som stále sledovala dvere z ktorých po chvíli vyšla Lily! Keď ma zbadala, hneď sa ku mne rozutekala a objala ma.

„Tak čo, ako bolo?“ opýtala som sa s úsmevom.

„Konečne to mám za sebou“ uškrnula sa.

„Prečo? Odtancovala si to v pohode?“

„Hej, hej.. Len som bola strašne nervózna.. No myslím, že som to v pohode zakryla.“

„Tak paráda..“

„Inak guys, neviete ako to funguje? Myslím, ako čo teraz ďalej..“

„Ty nevieš?“ zasmiali sa.

„Ešte nie, keďže ste mi to nepovedali“ uškrnula sa Lily.

„Dnes večer vám príde email v ktorom bude napísané buď postupuješ do ďalšieho kola + dátum čas a miesto konania alebo mrzí nás to, nepostupuješ..

„Páni.. Tak to som naozaj zvedavá!“ povedala som a rozmýšľala som nad tým, že som mala tak poriadne nacvičenú len jednu choreografiu, no ak postúpim, budem tancovať novú, tú istú alebo ako to je?! Nedalo mi to a tak som sa ich na to ešte opýtala.

„Inak, ak náhodou postúpime, čo sa tancuje ďalej?“

„V druhom kole sa väčšinou tancuje spoločná choreografia, takže to je v pohode..“

„Super, mám rada spoločné chorošky“ usmiala sa Lily  a mne tak trošku odľahlo.. Inak by to musel byť free style, hoci by som už niečo vymyslela.

Posedeli sme si tam s ostatnými ešte takú pol hoďku a potom sme sa so všetkými rozlúčili a odišli dúfajúc, že sa čoskoro znova uvidíme.

„Keď ti príde večer mail, hneď mi volaj!“ kázala mi Lily a ja som len súhlasne prikývla.

„Máš jasné.. Nápodobne.“

„Tak zatiaľ“ lúčila som sa s ňou pri ich dome..

Večer

Celý večer som sedela pri počítači čakajúc na email, ktorí ma mohol posunúť ďalej.. Dúfala som v jeho pozitívny obsah, no viete ako to chodí.. Človek nikdy nevie..

Až... mi blikla správa, nový mail!

Zhlboka som sa teda nadýchla, zavrela oči a klikla na otvoriť.

Napočítala som asi do 10 až som konečne oči otvorila a začala som čítať obsah..

„Som tam, som tam!“ behalo mi hlavou a ja som šťastne zvýskla a začala som skákať po izbe ako šialená!

„Čo sa to tu deje?“ prišiel po chvíli Dave do mojej izby.

„Postúpila som, postúpila! Medzi 80 najlepších! Zajtra je druhé kolo! Wuaaa!“ oznámila som mu základné informácie a on ma hneď chytil do náručia a zatočil mnou!

„To je úžasné sestrička, blahoželám! Ty to zajtra dáš! Tak sa s tebou teším!“ hovoril nadšene a mne sa až skotúľala slzy šťastia po líci.

„Musím zavolať Lily!“ zhíkla som zrazu a hodila som sa na posteľ, kde som mala položený telefón. Rýchlo som vytočila jej číslo, no ozvalo sa, že je číslo obsadené.. Skúsila som to znova, no zase to isté..

„Asi s niekým volá“ položila som telefón na stôl, no neprešlo ani 5 sekúnd a už mi začal zvoniť.

„Čo robíš, snažím sa ti dovolať už asi 2 minúty“ zasmiala sa.

„Detto.. Jedna druhej voláme, no ani jedna z nás to potom nemôže zdvihnúť.. Ale to je jedno.. Tak ako? Došiel ti už mail?“ pýtala som sa nedočkavo.

„Áno... Zajtra tam idem, postúpila som!“

„To vážne?! Ja tiež!.. Sme úžasné!“ tešila som sa ako malá, pričom ma už museli počuť aj susedia.

„Tak sa zajtra vidíme!“

„Teším sa..“

„Veď ja tiež, tak zatiaľ!“

Na ďalší deň

Druhé kolo konkurzu sa konalo tam, kde včera, takže dostať sa tam nebol problém..

Keď sme tam prišli, dnu už bolo dosť ľudí a tak sme tam našli aj pár báb a chalanov s ktorými sme sa včera zoznámili a tancovali, takže sme šli hneď k nim.

„Som rada, že sa opäť vidíme“ vyobjímali sme sa a hneď sme sa aj zakecali.

Potom nás však rozdelili do štyroch skupín po 20 a následne sme sa po skupinkách dostali dnu. My sme boli hneď ako prví, takže sme nevedeli do čoho ideme, no aj tak som sa už tešila. No dnu s nami šla aj druhá skupina, ktorá si posadala po celom obvode miestnosti a pozerali na nás..

Následne prišla choreografka, ktorá sa nám predstavila, porozprávala nám pár informácií o skupine, o ich štýle tancovania a o dnešnej choreografii.

No a potom už samotná choreografia, ktorá sa mi hneď veľmi zapáčila, takže som nemala problém zapamätať si kroky.. Bola som so excited a doslova som si to užívala. Asi po 2 hodinách učenia sa choreografie sme to odtancovali „naostro“ a všetci nám aj vrátane poroty zatlieskali. Dobrý pocit vo mne sa stupňoval a naozaj som silno verila, že som to zvládla a že som tu zo seba nechala 200%! Keď už toto nestačí, tak asi nič..

---> http://www.youtube.com/watch?v=Jodp9T3eaw8

Forever 2

Ahojte! Prepáčte, že takmer vôbec nič nepridávam, ale akosi nemám čas písať.. Ale už sa musím polepšiť! ;D Dúfam, že nová časť sa bude páčiť ;)

Nasledujúci týždeň počas ktorého som takmer stále tancovala a vymýšľala choreografiu na tanečný konkurz mi zbehol neskutočne rýchlo a zajtra mal prísť ten deň. Deň Dé! Moja veľká príležitosť dostať sa na vyššiu úroveň tanca, úroveň, kde sa hobby stáva zároveň prácou.

Profesorka Simspon s nami počas tohto týždňa dosť pracovala a snažila sa vylepšovať naše choreografie, ktoré sme si samé vymysleli. Môj denný režim bol každý deň rovnaký – ráno vstať, ísť do školy, po škole tancovať a cvičiť svoju choreografiu, domov, kde som si znova prešla svoju choreografiu a potom som šla spať.. A takto som žila celý tento týždeň.. A Lily? Bola na tom úplne rovnako.. Obe sme sa veľmi snažili o to, aby to bolo naozaj najlepšie, tak zajtra uvidíme, čo bude..

Dnes som po škole opäť zostala aj s Lily v štúdiu, aby sme si ešte posledný krát prešli choreografiu a potom sme sa spolu pobrali domov, keďže bývala neďaleko mňa.

„Takže zajtra o 11tej?“ pozrela na mňa, keď sme sa lúčili pri jej dome.

„Áno.. O štvrť na 11 prídem po teba, okej? Nech tam budeme trochu skôr, lebo aj tak tam bude veľmi veľa ďalších..“

„Tešíš sa?“ opýtala sa a zahryzla si do pery.

„Vlastne aj hej“ povedala som s úsmevom.

„A nebojíš sa?“

„Jasné, že hej.. Ale verím, že to tam zajtra dáme na 100%! Tvrdo sme počas celého týždňa trénovali a tak zo mňa už trochu ten strach aj opadol.. Zajtra to bude horšie“ zasmiala som sa.

„Oukej, tak zajtra“ objali sme sa a rozlúčili.

Od domu som to mala ešte takých 10 minút a tak som si dala slúchadlá na uši a pustila pesničku, na ktorú budem tancovať.

Započúvala som sa do melódie a dostala som sa do svojho sveta.. Keď však skončila, pustila som si ju ešte raz. Poobzerala som sa na všetky svetové strany, či za mnou/predo mnou niekto nejde a keďže bola ulica prázdna a vonku polotma, tak som si začala popri chôdzi ešte raz opakovať svoje tanečné kroky. Najprv len tak trochu, keby ma náhodou niekto videl, no potom ma hudba úplne dostala a tancovala som ako vo svojej izbe či tanečnej sále v škole.

S úsmevom na tvári a spokojná s choreografiou som sa teda po dlhom dni dotrepala domov a rovno som sa vyvalila do postele.

„Môžem?“ ozvalo sa po chvíli spoza dverí zaklopanie a Davidov hlas.

„Jasné, poď“ povedala som.

„Ahoj tanečníčka“ povedal s úsmevom a sadol si vedľa mňa na posteľ.

„Ahoj“ usmiala som sa a ďalej som ležala.

„Ešte vládzeš?“

„A vieš, že aj hej?“ zasmiala som sa.

„Nezničiteľná“ uškrnul sa a pošteklil ma, čím ma prinútil sadnúť si, keďže som veľmi šteklivá.

„Prestááň“ chichotala som sa.

„Dobre, dobre.. Len som ti prišiel popriať veľa šťastia na zajtra“ povedal a kútiky úst sa mu zdvihli do úsmevu.

„Ďakujem..“

„Viem, že to dokážeš sestrička! Tancuješ perfektne a oni to zajtra budú taktiež vidieť“ povedal a ja som ho len ticho objala.

„Mám ťa rada“ povedala som.

„Veď aj ja teba! No a teraz ťa už radšej nechám, aby si si mohla oddýchnuť pred svojim veľkým dňom“ usmial sa a postavil sa na odchod.

„Dave? Ďakujem“ žmurkla som naňho s dobrým pocitom pri srdci a on odišiel.

Po pár minútach som sa teda vykotúľala z postele a rýchlo som sa osprchovala.

Keď som si potom konečne ľahla do postele, zaspala som tak rýchlo, že ani neviem ako sa mi to podarilo..

Ráno

http://www.youtube.com/watch?v=gaVtC5A5frA

„I came to win, to fight, to conquer, to thrive. I came to win, to survive, to prosper, to rise, to fly, to fly...“ 

začal mi vyzváňať nastavený budík a ja som si ho rýchlo vypla. Pretrela som si oči a pozrela som na hodinky. 9 hodín! Mám hodinu na upravenie sa, zjedenie ľahkých raňajok, oblečenie sa..

S nadhľadom som teda splnila všetky svoje požiadavky na samú seba a po hodine som bola pripravená vyraziť z domu.. V bruchu som už od prebudenia sa mala divný pocit, no snažila som sa ho odignorovať, hoci sa k tomu začala pridávať aj nervozita..

„Keep calm, keep calm“ hovorila som si, keď sme prišli na miesto, kde sa bude konať konkurz.

„Are you kidding me?“ povedala Lily a pozreli sme na dlhé zástupy ľudí, ktorí tam čakali tak, ako my.

„Fúha! Tak to si asi počkáme“ uškrnula som sa a nervozita sa stupňovala.

Vidieť toľko ľudí pokope a zároveň vedieť, že z tých stoviek tanečníkov, ktorí tu teraz čakajú na svoju chvíľu tak ako ja vyberú len 6, dosť blbý pocit..

Lily ma chytila za ruku a pokúsila sa o úsmev, hoci som videla, že je ešte nervóznejšia ako ja.

„To bude v pohode Lily!“ povedala som po chvíli a chytila som ju za ruku.

„My to zvládneme!“ snažila sa ukľudniť samú seba a zároveň aj mňa.

Rad sa pomaly posúval, až sme sa konečne dostali k registrácii, kde sme dostali svoje čísla a mohli sme sa presunúť do takzvanej „waiting room“ kde nás bolo viac než dosť. Baby a chalani si tam skúšali svoje choreografie pričom zabávali aj ostatných..

Odniekiaľ zrazu zavolali číslo 100 a ja som sa pozrela na naše číslo.

„230?“ zhrozila som sa.

„Tak to si trošku počkáme“ prekrútila očami Lily a spolu sme si sadli na gauč, kde bolo voľné miesto..

Prešlo už dosť veľa času a tak sme si vyskúšali svoje choreografie aj my, začali sme sa tam zabávať s ostatnými a čakanie nám teda zbehlo rýchlejšie..

Ľudí akosi neubúdalo a stále chodili noví a noví.. Nechápala som odkiaľ sa berie toľko tancujúcich ľudí..

Čísla, ktoré volali sa pomaly blížili k našim a keď zvolali to moje, stiahol sa mi žalúdok a nervozita sa maximálne vystupňovala! 

Austria

Hey guys ;).. Prepáčte, že vás posledný mesiac tak zanedbávam, ale to len preto, že nemám čas tu, v Rakúsku, toľko písať.. No aspoň trošku zo života odtiaľto, hoci sa nám to tu už kráti a v sobotu sa presúvame do Blavy na ďalšie 2 týždne.. Áno, ďalšia prax :D..
Takže Rakúsko, Kaprun.. Je tu nádherne! Krásna príroda, ktorá je momentálne pokrytá snehovou pokrývkou a všetko je biele :).. A aj keď tu som ešte len mesiac, mám pocit, že to je už aspoň rok.. Dni mi tu plynú neskutočne rýchlo a takmer nikdy neviem, aký je deň či koľko je hodín :D.. Ale to mi vôbec neprekáža.. Praxujem v hoteli Zur Burg a vždy budem rada spomínať na čas strávený tu.. Dostala som "školu života", v ktorej som sa toho naozaj veľa  naučila.. Spoznala som nových ľudí, ktorí sa stali mojou rodinou a s ktorými som sa tu ešte ani jeden deň nenudila. Milujem každý jeden deň tu, plný smiechu a šťastia ;).. Naozaj si to tu užívame.. Veď žijeme len raz, no nie? ;).. A čo sa týka jedál, sú ako vystrihnuté z časopisu.. Naučila som sa, ako upravovať jedlo na tanier a čo s čím servírovať.. Jedlá sú čerstvo pripravené, žiadne polotovary, a chutia naozaj skvelo! Mňamky!
Takže v skratke asi toľko o tomto úžasnom mieste a sľubujem, že už čoskoro pridám novú časť a budem pridávať častejšie ;).. See you soon ;)

Náš Hotel Zur Burg :)

Krásna panoráma za mnou ;)

 S Klaudy, ktorá tu je so mnou ;)