Ahojte! Prepáčte, že takmer vôbec nič nepridávam, ale akosi nemám čas písať.. Ale už sa musím polepšiť! ;D Dúfam, že nová časť sa bude páčiť ;)
Nasledujúci týždeň počas
ktorého som takmer stále tancovala a vymýšľala choreografiu na tanečný konkurz
mi zbehol neskutočne rýchlo a zajtra mal prísť ten deň. Deň Dé! Moja veľká
príležitosť dostať sa na vyššiu úroveň tanca, úroveň, kde sa hobby stáva
zároveň prácou.
Profesorka Simspon
s nami počas tohto týždňa dosť pracovala a snažila sa vylepšovať naše
choreografie, ktoré sme si samé vymysleli. Môj denný režim bol každý deň
rovnaký – ráno vstať, ísť do školy, po škole tancovať a cvičiť svoju
choreografiu, domov, kde som si znova prešla svoju choreografiu a potom som
šla spať.. A takto som žila celý tento týždeň.. A Lily? Bola na tom
úplne rovnako.. Obe sme sa veľmi snažili o to, aby to bolo naozaj
najlepšie, tak zajtra uvidíme, čo bude..
Dnes som po škole
opäť zostala aj s Lily v štúdiu, aby sme si ešte posledný krát prešli
choreografiu a potom sme sa spolu pobrali domov, keďže bývala neďaleko
mňa.
„Takže zajtra o 11tej?“
pozrela na mňa, keď sme sa lúčili pri jej dome.
„Áno.. O štvrť
na 11 prídem po teba, okej? Nech tam budeme trochu skôr, lebo aj tak tam bude
veľmi veľa ďalších..“
„Tešíš sa?“ opýtala
sa a zahryzla si do pery.
„Vlastne aj hej“
povedala som s úsmevom.
„A nebojíš sa?“
„Jasné, že hej..
Ale verím, že to tam zajtra dáme na 100%! Tvrdo sme počas celého týždňa
trénovali a tak zo mňa už trochu ten strach aj opadol.. Zajtra to bude
horšie“ zasmiala som sa.
„Oukej, tak zajtra“
objali sme sa a rozlúčili.
Od domu som to mala
ešte takých 10 minút a tak som si dala slúchadlá na uši a pustila pesničku,
na ktorú budem tancovať.
Započúvala som sa
do melódie a dostala som sa do svojho sveta.. Keď však skončila, pustila
som si ju ešte raz. Poobzerala som sa na všetky svetové strany, či za
mnou/predo mnou niekto nejde a keďže bola ulica prázdna a vonku polotma,
tak som si začala popri chôdzi ešte raz opakovať svoje tanečné kroky. Najprv
len tak trochu, keby ma náhodou niekto videl, no potom ma hudba úplne dostala a tancovala
som ako vo svojej izbe či tanečnej sále v škole.
S úsmevom na
tvári a spokojná s choreografiou som sa teda po dlhom dni dotrepala
domov a rovno som sa vyvalila do postele.
„Môžem?“ ozvalo sa
po chvíli spoza dverí zaklopanie a Davidov hlas.
„Jasné, poď“
povedala som.
„Ahoj tanečníčka“
povedal s úsmevom a sadol si vedľa mňa na posteľ.
„Ahoj“ usmiala som
sa a ďalej som ležala.
„Ešte vládzeš?“
„A vieš, že aj hej?“
zasmiala som sa.
„Nezničiteľná“
uškrnul sa a pošteklil ma, čím ma prinútil sadnúť si, keďže som veľmi
šteklivá.
„Prestááň“
chichotala som sa.
„Dobre, dobre.. Len
som ti prišiel popriať veľa šťastia na zajtra“ povedal a kútiky úst sa mu
zdvihli do úsmevu.
„Ďakujem..“
„Viem, že to
dokážeš sestrička! Tancuješ perfektne a oni to zajtra budú taktiež vidieť“
povedal a ja som ho len ticho objala.
„Mám ťa rada“
povedala som.
„Veď aj ja teba! No
a teraz ťa už radšej nechám, aby si si mohla oddýchnuť pred svojim veľkým
dňom“ usmial sa a postavil sa na odchod.
„Dave? Ďakujem“
žmurkla som naňho s dobrým pocitom pri srdci a on odišiel.
Po pár minútach som
sa teda vykotúľala z postele a rýchlo som sa osprchovala.
Keď som si potom konečne
ľahla do postele, zaspala som tak rýchlo, že ani neviem ako sa mi to podarilo..
Ráno
„I came to win, to
fight, to conquer, to thrive. I came to win, to survive, to prosper, to
rise, to fly, to fly...“
začal mi vyzváňať nastavený budík a ja som si ho
rýchlo vypla. Pretrela som si oči a pozrela som na hodinky. 9 hodín! Mám
hodinu na upravenie sa, zjedenie ľahkých raňajok, oblečenie sa..
S nadhľadom som
teda splnila všetky svoje požiadavky na samú seba a po hodine som bola
pripravená vyraziť z domu.. V bruchu som už od prebudenia sa mala
divný pocit, no snažila som sa ho odignorovať, hoci sa k tomu začala
pridávať aj nervozita..
„Are you kidding
me?“ povedala Lily a pozreli sme na dlhé zástupy ľudí, ktorí tam čakali tak,
ako my.
„Fúha! Tak to si
asi počkáme“ uškrnula som sa a nervozita sa stupňovala.
Vidieť toľko ľudí
pokope a zároveň vedieť, že z tých stoviek tanečníkov, ktorí tu teraz
čakajú na svoju chvíľu tak ako ja vyberú len 6, dosť blbý pocit..
Lily ma chytila za
ruku a pokúsila sa o úsmev, hoci som videla, že je ešte nervóznejšia
ako ja.
„To bude v pohode
Lily!“ povedala som po chvíli a chytila som ju za ruku.
„My to zvládneme!“
snažila sa ukľudniť samú seba a zároveň aj mňa.
Rad sa pomaly
posúval, až sme sa konečne dostali k registrácii, kde sme dostali svoje
čísla a mohli sme sa presunúť do takzvanej „waiting room“ kde nás bolo
viac než dosť. Baby a chalani si tam skúšali svoje choreografie pričom
zabávali aj ostatných..
Odniekiaľ zrazu
zavolali číslo 100 a ja som sa pozrela na naše číslo.
„230?“ zhrozila som
sa.
„Tak to si trošku
počkáme“ prekrútila očami Lily a spolu sme si sadli na gauč, kde bolo
voľné miesto..
Prešlo už dosť veľa
času a tak sme si vyskúšali svoje choreografie aj my, začali sme sa tam zabávať
s ostatnými a čakanie nám teda zbehlo rýchlejšie..
Ľudí akosi
neubúdalo a stále chodili noví a noví.. Nechápala som odkiaľ sa berie
toľko tancujúcich ľudí..
-krása nadhera úžas :) tesing na dalsiu
ReplyDeleteďakujem :)
Deleteúžasná :) teším sa na ďalšiu -N
ReplyDeleteĎakujem ;)
DeleteThis comment has been removed by a blog administrator.
ReplyDeleteWow, thank you! Where are u from? :).. Im glad that u like my sotries ;)
Deleteuzasneeee nadherne uz sa tesim na dalsiu nechapem ako moze niekto pisat tak skvele poviedky precitala som si vsetky a su dokonale :)))
ReplyDeleteďakujeeem veľmi pekne :) som rada, že sa ti moje príbehy páčia ;)
Delete