7 - "To sa mi snáď sníva!"

Btw, sorry, že až teraz, ale dnes mi to tu všetko blblo, takže som rada, že mi to tu nakoniec pridalo.. Dúfam, že sa bude páčiť :). Zdieľajte, komentujte, čítajte... Ďakujeem..Enjoy ;)

Keď som sa ráno zobudila, vedľa mňa, teda skôr na mne, ležala Em.

„Em vstávaj“ potriasla som ňou. Niečo si zamumlala popod nos no ešte stále na mne ležala.

„Prepáč, ale necítim si nohy“ povedala som a jemne som ju zhodila na zem.

„OK, veď už som hore“ povedala „a nemusela si ma hneď zhadzovať z gauča.“

„Ale musela, inak by si zo mňa nevstala..a nezhadzovala som ťa  z gauča ale zo seba ty trdlo.“

Zasmiali sme sa a Em sa postavila zo zeme a ja z gauču..

Spravili sme si rýchle raňajky a Emily si chcela ísť niečo vybaviť do mesta, tak som v byte zostala sama. „Čo budem robiť?“ pýtala som sa samej seba. 
Zrazu mi začal zvoniť mobil a na displeji mi ukazovalo neznáme číslo. Zdvihla som to..

„Hello?!“ povedala som.

„Dobré rááno Kate“ pozdravil mi známy hlas.

„Nick??“ opýtala som sa ho, keďže sa mi zdalo dosť nepravdepodobné, že mi zavolá..Sníva sa mi?

„Áno to som ja, prepáč, že otravujem, ja len, či by si dnes so mnou niekam nešla.. Vonku je super a zrušilo sa mi jedno stretko, tak mám čas..Ak by si chcela a nemáš dnes čo robiť...“ pokračoval.

„Neotravuješ a šla by som veľmi rada, len neviem čo robí Em, lebo išla do mesta aa...“ prerušil ma.

„Notáák prosíím.“ povedal a ja som sa musela usmiať. „Fakt sa mi to nesníva?“ pomyslela som si.

„Tak fajn, kde sa stretneme?“

„O hodinu v Central Parku, môže byť?“ povedal šťastne.

„Platí.“

„Teším sa, bye.“ povedal a zložil.

„A čo si oblečiem? Moja „stylistka“ sa momentálne fláka niekde po meste a ja tu hysteričím. No super!“ pomyslela som si. Musím jej zavolať.

„Em?“ povedala som, keď mi zdvihla.

„Stalo sa niečo Kate? Máš nejaký divný hlas..“

„Nie, som v pohode...Teda vlastne ani nie som, pretože mi práve volal Nick a pozval ma von“ zvrieskla som od šťastia.

„Woow, to je super Kate, takže spolu teraz idete von? Potom chcem všetko do detailov vedieť.“

„Hej, hej. O hodinu sa máme stretnúť v Central Parku, ale neviem čo si mám obliecť haha.“

„Obleč si tie svoje riflové šortky a k tomu si daj biele tielko+biele conversy of course.“

„Ešte, že ťa mám darling. Ďakujem. Idem sa už prichystať, tak pá zatiaľ.“

„Bye a uži si to.“

Obliekla som si to, čo mi poradila Em a vzala som si ešte slnečné okuliare a kabelku. Vlasy som si nechala voľne rozpustené..

O hodinu som už sedela na lavičke v Central Parku a čakala som Nicka.

Čakala som ho tam asi hodinu, no ešte stále neprišiel.. „Čo som si vlastne myslela? Že príde, pôjdeme na romantickú prechádzku..dáme sa dokopy a budeme šťastný až kým nepomrieme?! Som krava“ pomyslela som si a postavila som sa z lavičky na odchod. Prechádzala som cez park, keď za mnou niekto začal kričať..Vedela som, že je to on! Spoznala som jeho hlas a keď ma dobehol bol dosť zadychčaný. Zastala som ako kamenný stĺp.

„Kate, prosím ťa počkaj“ povedal, keď ma dobehol. „Prepáč, ale trochu dnes nestíham.“ povedal trochu pobavene, no mne to vôbec neprišlo vtipné. Skôr som bola nahnevaná.

„Trochu nestíhaš? Čakala som tu na teba hodinu Nick!! A ty si bol ten, kto ma pozval von..Mal si čakať ty a nie ja“ povedala som zvýšeným hlasom.

„Naozaj ma to mrzí Kate, ja...pozrel mi do očí a nahodil psí pohľad. „No týmto ma nedostaneš“ pomyslela som si. Musela som odvrátiť zrak. Nemohla som sa pozerať do tých jeho dokonalých modrých očí.

„Musel som ešte niečo vybaviť a stratil som pojem o čase. Prosím, nehnevaj sa na mňa.“

„Ale ja nie som dievča s ktorým si môžeš robiť čo chceš Nick.. Čo som si vlastne myslela?!“ povedala som mu a pozrela som sa naňho. Do očí sa mi tlačili slzy pretože som si pripadala dosť naivne a už som to nevydržala. Po líci sa mi skotúľala slza, ktorú som si hneď zotrela, no za ňou nasledovala ďalšia...Nick ma len silno objal a ja som tam v jeho náručí len tak stála.

„Prepáč Kate. Vôbec si nemyslím, že si s tebou môžem robiť čo chcem a nechcel som ťa sklamať. Povedz prosím ako to môžem napraviť..Spravím čokoľvek..“ hovoril a z líc mi svojou rukou zotieral slzy. Z ničoho nič sa postavil na lavičku, ktorá bola vedľa nás a na celý park zakričal: „Verejne sa ti ospravedlňujem Kate. Môžeme začať od znova? Prosíím, odpusť mi, že som ťa tu hodinu nechal čakať“ povedal a všetci ľudia 
na nás vrhli pohľady.

„Si blázon vieš o tom?“ musela som sa pousmiať cez slzy. „Som Kate“ podala som mu ruku a on zišiel 
z lavičky. „Ja som Nick“ povedal a tiež mi podal ruku. „A sľubujem, že od teraz budem na každé naše stretko chodiť o 5 minút skôr. Ak neprídem na čas, kľudne ma vyfackaj!“ dodal a obaja sme sa zasmiali.

„Beriem ťa za slovo Nick.“ Keď som to dopovedala postavil sa ku mne a opäť ma objal. Vtom nám začal celý park tlieskať. Bolo to šialené!

6 - Dokonalý..

Ahoojte :). Dnes pridám trošku kratšiu časť, tak sa vopred ospravedlňujem..Som strašne šťastná, že to čítate, a že sa vám moje stories páčia..Už sme dokonca prekročili 400 návštev, čo je úplne super! Takže ešte raz ďakujem všetkým, ktorí to čítate a dúfam, že sa vám budú páčiť aj ďalšie časti tohto príbehu.Btw, chcela by som vás poprosiť, aby ste mi sem občas napísali aj nejaký ten koment, aby som vedela, čo si o tom myslíte, či sa vám to páči (nielen mojim kamoškám :D) a keď máte nejaké otázky, kľudne sa pýtajte...Tak príjemné čítanie ;)*

„Kate, počkaj ešte chvíľu“ zakričal na mňa Nick.

„Áno? Otočila som sa a uvidela som ten jeho dokonalý úsmev. „Tak ma napadlo, že by sme spolu mohli niekedy niekam zájsť. Napríklad sa len tak prejsť alebo ísť na kávu..Poukazoval by som ti mesto..“

„Tak fajn“ prerušila som ho a doširoka som sa usmiala.

„Naozaj?“ pozrel na mňa prekvapene.

„Prečo nie?! Vlastne tu ešte nikoho nepoznáme, takže bude fajn, ak budeme mať sprievodcu, ktorý nám to tu trošku poukazuje..“

„Hmm..a mohla by si mi dať svoje číslo, please?“ povedal opatrne.

„Ale len pod podmienkou, že mi zavoláš“ povedala som s úškrnom.

„Určite ti zavolám, sľubujem“ povedal pobavene a zahľadel sa mi do očí.

Pri pohľade do jeho modrých očí som sa roztápala a preto do mňa Emily drgla, aby som sa vrátila späť 
do reality...Dala som mu svoje číslo a rozlúčili sme sa.

Keď sme sa vracali domov, bol už večer a ulice osvetľovali lampy. Celou cestou sme sa s Emily rozprávali 
o Nickovi a o tom, že ideme na koncert One Direction. Boli sme nadšené. Cítila som sa, akoby som lietala. Nemohla som naňho prestať myslieť. Bol dokonalý. No zdalo sa mi to až veľmi nereálne a nerobila som si veľké ilúzie, že mi zavolá. No dnešný deň bol ako vystrihnutý z filmu. Bola som taká šťastná a Em sa tešila so mnou. Nemohla som sa prestať usmievať a Em si to všimla.

„Si v pohode? Vyzeráš ako sfetovaná“ povedala a pobavene sa na mne smiala, hoci vedela na čo, teda 
skôr na koho myslím.

„Som OK. Len som už strašne unavená z dnešného dňa. No aj napriek tomu, bol dokonalý.“

„Nick alebo dnešný deň? :D zasmiala sa a skúmavo sa na mňa pozrela.

„Ťažká otázka, lebo obidve možnosti sú správne“ povedala som jej s pohodovým úsmevom na tvári. „Ja len nemôžem uveriť, že si taký chalan ako je Nick, všimol práve mňa...a ešte si aj vypýtal číslo...Absolutelly unbelievable!“

„Podľa mňa to až také neuveriteľné nie je. Veď si kočka Kate a možno to prehliadaš, ale veľa chalanov sa za tebou na ulici otáča...“

„Nepreháňajme to zas, OK?“

„Tak fajn, uznávam, že keď sa otáčajú, vždy idem s tebou aj ja, ale...“

„Ďakujem Em“ rozosmiala som sa a ona tiež.

„Vieš, že ťa mám rada, že?“ povedala s úsmevom.

„Veď aj ja teba darling“ odpovedala som jej a objala som ju.

To sme už stáli pred naším barákom a vošli sme dnu. Vyviezli sme sa hore výťahom a otvorili sme dvere 
do nášho bytu. Sadli sme si pred telku a pustili si film The Vow. Chceli sme na to ísť do kina, ale akosi sme to nestihli, tak sme si spravili domáce kino. Bolo mi jasné, že o chvíľu zaspím na gauči, ale nechcelo sa mi ísť do postele. Po prvých 20tich minútach sme obidve zaspali na gauči.

5 - Lístky na koncert

A vtom sme ho uvideli..Veľký billboard na ktorom bola fotka našej obľúbenej skupiny One Direction 
s popisom: „Koncert One Direction - 10. 07. 2012. Nenechajte si ujsť skvelú show s piatimi mladými a talentovanými spevákmi, ktorí si svojou hudbou podmanili takmer celý svet. Lístky v predaji!

„Myslíš na to na čo ja?“ spýtala som sa Emily.

„Musíme hneď zistiť, kde sa tie lístky predávajú!“

„Poď, opýtame sa tých ľudí, ktorí tu predávajú lístky na Broadway, možno nám poradia.

Nestihli sme sa ešte ani otočiť, aby sme sa mohli vrátiť a za nami stál jeden z pouličných predavačov.

„Hey girls“ pozdravil nás s úsmevom. „Vyzeráte akoby ste si chceli kúpiť nejaké lístky“ povedal s úškrnom.

„Ten chlap vie čítať myšlienky?“ pomyslela som si a pri pohľade na Em som si všimla, že myslí na to isté.

„Vlastne by sme sa vás chceli opýtať, či neviete kde by sme si mohli kúpiť lístky na koncert One Direction.“

„Dnes máte svoj lucky day“ povedal a vybral zo svojej tašky 2 lístky na ich koncert.

Pozerali sme naňho ako na zjavenie. „Za koľko ich predávate?“ spýtali sme sa ho.

„150 dolárov.“ S Em sme len vypleštili oči..“Koľko? Tak veľa?“

„Berte alebo ich predám niekomu inému..“

„Počkajte!“ začuli sme ako po nás niekto zakričal. Keď sme sa otočili, pribehol k nám chalan, ktorého sme už predtým videli v Central Parku a neskôr sme rozoberali aký je cute. Vysoký s vyšportovaným telom, modré oči a hnedé vlasy. Mal na sebe rifle, obtiahnuté biele tričko, botasky Nike a na ruke mal nejaké náramky. Vyzeral úžasne! Chalan, za ktorým sa každá baba otočí.

„Nie ďakujeme, ale girls nemajú záujem“ povedal a žmurkol na nás akoby sme sa už dlho poznali. Predavač sa naňho znechutene pozrel, otočil sa a odišiel.

My sme na toho chalana len zúfalo pozerali s otvorenými ústami, keďže sme nechápali, čo práve urobil. Približne po minúte sa konečne ozval.

„Hii! Prepáčte dievčatá, ale musel som zakročiť, lebo dobre poznám týchto pouličných predavačov a stavím sa, že od vás chcel nejakú šialenú cenu za lístky, ktoré by ste inde kúpili za polovicu, nemám pravdu?“

Ako prvá sa spamätala Emily a trochu nahnevane mu odpovedala: „Hi?! Tak po prvé ako to, že si vedel, čo sa tu deje? Po druhé, netušíme koľko stoja lístky bežne, pretože sme sa tu chceli niekoho opýtať, kde si ich môžeme kúpiť a ten predavač nám „padol do rany“. A po tretie, kto vlastne si?!“ zakončila Em svoj monológ podráždene.

„Budem odpovedať postupne“ povedal pobavene a ja som sa nad jej otázkami tiež musela zasmiať. „Tak po prvé, stál som na druhej strane ulice, keď som zbadal toho predavača ako pri vás stojí a vyťahuje 
z tašky lístky. Po druhé, myslel som si, že nie ste odtiaľto a ešte to tu dobre nepoznáte a po tretie, volám sa Nick“  dokončil a ukázal tie svoje dokonalé zuby v úsmeve.

Všimla som si zahanbenú Emily, tak som ju už viac nechcela trápiť a ozvala som sa aj ja.

„Ahoj, ja som Kate a toto je Emily“ usmiala som sa naňho. „Ako si si už asi všimol, chceli by sme si kúpiť lístky na koncert One Direction..Nevieš náhodou, kde by sa to dalo?“ zasmiala som sa a on so mnou.

„Náhodou viem. Poďte za mnou. Tu neďaleko je obchod s muzikou, kde ich predávajú a určite budú lacnejšie ako vám ponúkal henten“ a ukázal cez ulicu na predavača.

Po dlhšom prehováraní Emily, sme išli s Nickom, ktorý nám chcel ukázať cestu ako sa dostaneme 
do obchodu. Cestou sme sa rozprávali o ňom, o nás, o New Yorku a ukázal nám pár zaujímavých miest, kam sa s Em neskôr určite pôjdeme pozrieť. Keď sme vošli do obchodu, Nick sa priateľsky pozdravil 
s predavačom, čo znamená, že buď má rád hudbu a chodí tu často alebo tu robí jeho kamarát.

„Čau Nick“ povedal predavač za pultom s úsmevom.

„Ahoj Ed“ odpovedal mu Nick. „Chceme sa ťa opýtať, či ešte máš nejaké lístky na 1D.“

„Mám tu ešte posledné dva.“ 
Keď to povedal tak sme sa s Em na seba usmiali a spadol nám kameň  zo srdca. „Ešte som zvedavá na cenu“ pošepkala mi Emily.

„Nerada vám skáčem do vašich priateľských rozhovorov, ale tie lístky sú pre nás, tak sa chcem opýtať za koľko by ste nám ich predali“ povedala som nenútene a pozrela som na Nicka, ktorý sa na mňa uškrnul a ja som len prevrátila oči.

„90 dolárov slečna“ povedal pobavene predavač.

„Tak si poprosím obidve, skôr než nám ich niekto vyfúkne alebo k nám znova niekto pribehne a  povie, že inde ich majú lacnejšie“ povedala som a urobila som grimasu na Nicka, ktorý na mňa pobavene pozeral. Vytiahla som si peňaženku a zaplatila som 180 dolárov za obe lístky.Obidvom sme sa poďakovali a vyšli sme z obchodu..Keď zrazu..

                                                  Nick :)

4 - Spoznávanie veľkomesta

Ďakujéém.. za prvých 5 dní tu už bolo 240 ľudí :). Dúfam, že sa vám bude páčiť aj ďalšia čať, enjoy :)

Ráno, teda skôr na obed, keďže už bolo pol jednej poobede, som sa zobudila do krásneho, slnečného dňa a slnečné lúče mi svietili priamo do očí. Pretrela som si ich a vstala som z postele. Umyla som sa, vlasy som si zopla do drdola a obliekla som si XXL tepláky a biele tielko. Klasika, veď ako doma. Z kuchyne som zacítila úžasnú vôňu, tak som sa tam išla pozrieť. Keď som vošla, Emily stála nad sporákom a vedľa nej boli na tanieri urobené lievance.

„Dobré ráno spachtoš“ usmiala sa na mňa Emily.

„Bré ráno šikula“ povedala som jej s úsmevom.

„Vstala som skôr, tak som sa rozhodla ísť do obchodu a urobiť nám raňajky. Teda u teba to je skôr obed :D“ zasmiala sa a ja tiež. Bola som strašne hladná a vyzeralo to úžasne.

„Ďakujem Em, už umieram od hladu.“

„Máš začo“ povedala s úškrnom a podala mi džem aj nutellu.

Vychutnávala som si svoje prvé raňajky v New Yorku. Lievance boli veľmi chutné a už som ich strašne dávno nejedla, takže o to lepšie mi chutili. Taniere som dala do umývačky a sadla som si naspäť k stolu, kde sedela Emily a čítala časopis.

„Em?? Čo budeme dnes robiť?“ spýtala som sa jej.

„Pol dňa už máme za sebou, takže..“

„Prepáč musela som sa vyspať, po tom lete som bola unavená..“ skočila som jej do reči a hodila na ňu ospravedlňujúci pohľad.

„To je v pohode Kate,“ pokračovala s úsmevom „dnes by sme sa mohli ísť len tak prejsť po meste. Máme to blízko a aspoň trošku spoznáme okolie, čo povieš?“

„Okej, tak sa idem obliecť a o 20 minút vyrážame.“

Keď som to dopovedala, hneď som utiekla do svojej izby upraviť sa.

Na rýchlo som sa namaľovala, takže dnes len špirála a jemný lesk na pery. Vlasy som si nechala v drdole, len som si vypustila pár pramienkov, aby účes vyzeral voľnejšie. Obliekla som si svoje obľúbené rifle, bielo-červené prúžkované tričko a na nohy som si obula červené conversy . Vzala som si čiernu kabelku cez plece a svoj outfit som doplnila bielym náramkom. Ešte som si vzala slnečné okuliare a bola som pripravená. 
Keď som vošla do Emilinej izby, Em bola tiež takmer hotová. Vzala si ešte z poličky slnečné okuliare 
a mohli sme vyraziť. Mala oblečené čierne džíny a dala si dlhšie biele tričko s obrázkom. Na nohy si obula biele conversy a vzala si sivú kabelku cez plece. Na ruke mala strieborný náramok s príveskom BEST FRIENDS, ktorý som jej minulý rok podarovala k narodeninám. Vyzerala úžasne ako vždy :).

„Pozerám, že to naše nakupovanie pred prázdninami sa oplatilo.“ povedala Emily s obrovským úsmevom.

„Naše nakupovanie sa oplatí vždy, to nevieš?“ zasmiala som sa s ňou.

„Už viem“ povedala trochu ironicky, keď sme už boli na prízemí a vystupovali sme z výťahu.

No keď sme už chceli vystúpiť, nejaký chalan do nás vrazil, keďže sa veľmi ponáhľal do výťahu. Mal 
na sebe tmavšiu mikinu s kapucňou a na očiach čierne slnečné okuliare, takže sme mu nevideli do tváre.

„Hééj,“ okríkla som ho „dávaj trošku pozor“ povedala som trochu nahnevaným tónom.

„Prepáč, nevedel som, že niekto ide vo výťahu..“ povedal ospravedlňujúco.

„Nevadí“ usmiali sme sa naňho a vystúpili sme z výťahu. Nebudeme si ním predsa kaziť deň.

„Tu to asi bude rušné“ zasmiala sa Emily, keď sme vyšli z hmm...domu.

„Aspoň nebude nuda“ podotkla som „ a vyzeral dosť mlado, takže sa tu niekedy možno ešte uvidíme 
a spoznáme sa...“

„Niekomu sa tu páči náš sused“ začala šťastne spievať Emily.

„Em prestaň už, bolí ma z teba hlava“ povedala som jej so smiechom, keď po piatich minútach neprestávala spievať to isté dookola. „Tak po prvé ani nevieme, či je to náš sused a po druhé..veď som ho ani poriadne nevidela...Veď vyzeral akoby mu bola zima a vonku bolo 5 stupňov..a btw, je 28 stupňov. Čudujem sa, že mu v tej mikine nebolo horúco“ zasmiala som sa a už sme sa o ňom viac nebavili. Poprechádzali sme sa  
po Central Parku v ktorom sme si  neskôr sadli na lavičku a pozorovali ľudí naokolo. Zamilované staršie aj mladé páry, priateľov a priateľky, ktorí sa rozprávali, väčšie či menšie skupinky ľudí veselo sa rozprávajúc a aj pouličných umelcov, ktorí by chceli preraziť a chcú sa ukázať na verejnosti. Bolo zaujímavé sledovať všetkých týchto ľudí. Vyzerali tak pokojne a nikde sa neponáhľali.

„Ideme sa ešte prejsť na Times Square?“ vyrušila ma zo zamyslenia Emily.
„Jasné môžeme, aspoň si trochu prezrieme toto veľkomesto a domov sa mi ešte nechce ísť.“

„Tak poďme“ zavelila Em a už sme vstávali z lavičky.

Počas cesty sme sa rozprávali o prázdninách, o pamiatkach a miestach, ktoré by sme chceli navštíviť. Komentovali sme kto je ako oblečený a hodnotili sme všetkých pekných chalanov, ktorí okolo nás prešli. Keď sme konečne prišli na Times Square, opäť sme stretli veľa pouličných umelcov a ľudí, ktorí predávali lístky na predstavenia na Broadway. A vtom sme ho uvideli...

                          Emily                          Kate

3 - New York, New York

Takže, je tu 3. časť..Dúfam,že sa vám bude páčiť, tak ako mne :).

Pozrela som sa von oknom a uvidela som to nádherné mesto. Moje vysnívané mesto. Sme tu. Začínajú sa naše najúžasnejšie prázdniny! Mala som slzy v očiach a keď sme na seba s Em pozreli, netrebalo žiadne slová. Boli sme také šťastné, že sa to ani nedalo vysloviť. Len sme sa na seba usmiali a vstali zo sedadiel..

Vystúpili sme z lietadla a uvideli veľký nápis: „WELCOME IN NEW YORK!“

Vymenili sme si pohľady, šialene sme zvrieskli a začali sme skákať od radosti :D. Možno sme to trošku prehnali, keďže sa skoro všetky pohľady upreli na nás, ale nám to nevadilo. Cítili sme sa ako hviezdy, ktoré práve prileteli a všetci nás očakávajú.

„No nič, minútku slávy máme za sebou“ povedala som a obidve sme sa rozosmiali.

„Keď už sme tu, tak bol potrebný príchod ako sa patrí, no nie?“ spýtala sa ma Emily so smiechom a ja som jej len odpovedala kývnutím hlavy a opätovným úsmevom.

Išli sme si po kufre a nasadli do známeho newyorského žltého taxíka. Dali sme vodičovi adresu a cestou sme z okna obdivovali to úžasné mesto. Všade naokolo boli vysoké mrakodrapy a preľudnené ulice. Budeme bývať v byte, ktorý nám rodičia prenajali na celé leto. Nachádza sa v blízkosti centra, takže budeme mať všetko po ruke.

Taxík zastal pred vysokou budovou, domom alebo neviem ako to pomenovať. Vystúpili sme a len sme si 
s  Emily vymenili pohľady, či si taxikár náhodou nepomýlil adresu. No pri pohľade naňho sa na nás len usmial, akoby vedel čítať myšlienky a povedal, že je to tu a ukázal na dom pred ktorým sme stáli. Bola to štvrť s viacerými podobnými domami. Z vonku vyzerali veľmi luxusne, tak som zvedavá ako bude vyzerať ten náš byt z vnútra. Zaplatili sme taxikárovi, ktorý nám poprial pekné prázdniny a počas cesty nás trošku oboznámil s týmto „veľkomestom,“ keďže sme mu povedali, že sme tu po prvý krát.

Vyviezli sme sa na druhé poschodie výťahom a hľadali byt 2C. Nebolo tam veľa bytov, možno štyri na jednom poschodí a boli tam tri poschodia. Zastali sme pred dverami nášho nového „letného sídla“ a plné očakávaní sme odomkli dvere. Keď sme vošli dnu, zostali sme v nemom úžase a nezmohli sme sa ani 
na slovo! Ten byt bol  taký veľký ako celý náš dom v Londýne.

„Je nádherný“ dostala som zo seba čím som prerušila ticho.

„Nádherný? To je slabé slovo Kate“ povedala Emily.

„Ale ja budem mať lepšiu izbu“ vykríkla som, vyplazila som jej jazyk a rozbehla som sa po byte ani neviem kam :D.

„No to určite“ povedala a so smiechom sa rozbehla za mnou.

Otvorila som dvere, ktoré mi prišli pod ruku ako prvé. V úzkej chodbe sa nachádzali štyri dvere a tak som otvorila tie vpravo na konci chodby. Emily vošla do dverí hneď oproti.

Vošla som do väčšej priestrannej izby. Bola to najkrajšia izba akú som kedy videla!

Bola fialovo-bielej farby s veľkým preskleným oknom, takže tam budem mať dostatok svetla po celý deň. 
Z okna som mala New York „ako na dlani“. Nádherný výhľad :). V izbe bola jedna veľká posteľ (a to celá pre mňa) pri ktorej bol biely nočný stolík, stolička s písacím stolom nad ktorým bolo pár fialových poličiek a  v strede izby bol koberček na ktorom boli dve štýlové, čierne kreslá z veľmi zaujímavého materiálu. 
Na stene visel obrázok New Yorku a nádherné hodiny. Keď som sa poobzerala okolo seba začala som skákať od radosti po posteli a kričať ako šialená. V tom do mojej izby(ako to super znie - MOJA izba) vtrhla Em a pozrela na mňa asi takým pohľadom, že: WTF? :D No keď sa  rozhliadla, tak sa ku mne hneď pridala aj ona, lebo pravdepodobne pochopila, že som šťastná z toho, čo tu práve vidím a preto tak vystrájam. Bol to super pocit byť vo vlastnom byte, s najlepšou kamoškou, bez rodičov a v NEW YORKU!! Zrazu sme spolu začali spievať pesničku, ktorá nás napadla ako prvá. Jasné, že to bola Katy Perry – Firework. Tá pesnička má neskutočnú energiu a my sme ju práve teraz mali na rozdávanie. 
Keď sme dospievali a skončili s naším umeleckým prejavom, len tak sme si ľahli na moju posteľ a začali sme sa štekliť. A ako inak, skončili sme na zemi, rehotajúc sa jedna na druhej. Náš smiech však Em prerušila otázkou: „Kate? Čo je za tými dverami?“.

Keď som otočila hlavu, zbadala som vo svojej izbe ešte jedny dvere, ktoré som si zatiaľ nevšimla. Postavili sme sa teda zo zeme, spolu sme otvorili dvere a znova skríkli! Bol to obrovský šatník o akom sme vždy snívali.

„Tak na dnes už mám fakt dosť! Toľko príjemných šokov :D.“  povedala som vzrušene Emily.

„Aspoň si nemusíš lámať hlavu nad tým, kde si dáš všetky veci, čo nakúpime haha!“ komentovala to Emily 
s radostným úsmevom.

„Kde si dáME, všetko čo nakúpime!“ opravila som ju s úsmevom.

Em ma rýchlo objala a už ma ťahala do svojej izby.

„Jasné, že aj ona sa chce pochváliť :D.“ pomyslela som si a musela som sa zasmiať. Ona si to však asi nevšimla alebo to len chcela nechať tak. Keď som vošla do jej izby, tak som sa trochu cítila ako vo svojej :). Bola tiež dosť priestranná a vo farbách podobných ako moja.

„Milujem našich rodičov.“ povedala som s úsmevom.

„Myslím, že sa perfektne trafili do nášho vkusu, čo povieš?“

„Najlepšie! Mimochodom, to mi pripomína, že im máme zavolať.. Určite už budú nervózny, prečo sme ešte nezavolali.“

Obidve sme sa zasmiali pri predstave našich mamiek na letisku s vystresovanými očami :D. Ale chápem, že sa boja :)..

Vytočila som ockove číslo a po druhom zazvonení mi hneď zdvihol s vydýchnutím.

„Páni, ty si ale rýchly“ zasmiala som sa keďže zdvihol hneď po prvom zazvonení.

„Ahoj Katie( tak ma volali len rodičia)! No že si aj zavolala.“ povedal odľahčeným tónom.

„Prepáč, bola som busy. Prišli sme síce pred hodinkou, ale keď sme vošli do tohto nádherného bytu 
a uvideli tie naše izby, nejako sme nemali slov a zmohli sme sa len na kričanie.“

„Tak to som rád, že sa vám tam páči. Len dúfam, že ste tým krikom nevystrašili všetkých susedov.“ povedal a v pozadí som začula smiech, takže som usúdila, že ocko má reproduktor a mamka sa na našom rozhovore veľmi dobre baví.

„Btw, ahoj mami“ a to som sa už musela začať smiať aj ja, keďže má veľmi nákazlivý smiech.

„Ahoj, tak čo ako si spokojná so svojou izbou?“ spýtala sa už vážnejším tónom.

„Je to najúžasnejšia izba na svete. Ďakujem vám! Mám najlepších rodičov na svete!“

„A na to si prišla až teraz?! To je hrozné!“ povedal s iróniou v hlase ocko a všetci traja sme sa začali šialene smiať.

„Ja to viem už dávno, ale až teraz vám to hovorím takto verejne. No nič, idem ja lebo mi treba vybaľovať veci, tak čaute, mám vás rada a ešte raz ďakujeme.“

„Už sa toľko neďakuj a utekaj vykladať veci do toho veľkého šatníka“ povedal ocko so smiechom. 
„Tak ahoj Katie, zajtra si zavoláme, máme ťa radi, bye.“ povedali a zložili.

S úsmevom som šla do obývačky, kde ma už čakala Emily, ktorá práve dovolala s rodičmi.

„Volala si aj Suzie?“ spýtala sa, keď som si k nej prisadla na gauč.

„Nie ešte nie, ale už idem.“ povedala som so smiechom a utekala som späť do izby po mobil. Vytočila som jej číslo a čakala. Keď mi konečne zdvihla, počula som hluk takže je asi niekde v meste a žúruje.

„Hiii, ty party človek.“ pozdravila som ju so smiechom.

„Hiii Kate! Tak ako, už ste v New Yorku? Aké to tam je? Čo byt? Nejakí pekní chalani?....zasypala ma otázkami Suzie.

„Pomaly na mňa okej? Mierne nestíham registrovať všetky tvoje otázky :D.“

„Prepáč, ale veď ma poznáš..“

„Šak to“ skočila som jej do reči „ a áno už sme v NY. Je tu úžasne a náš byt je rozprávkový. Zatiaľ sme síce nikde neboli, lebo sme ani nestihli, ale vyzerá to sľubne“ zasmiala som sa. „A chalanov som tu zatiaľ ani žiadnych nevidela, iba taxikára ktorý mal okolo 50-tky..Ale bol veľmi milý...“hovorila som so smiechom.

„Jémine, tak to sa poriadne poobzeraj okolo seba, lebo NY je plný krásnych chalanov..“ skočila mi do reči.

„Veď som ešte len teraz prišla. Mám na to ešte celé dva mesiace, takžéé..“

„Btw, daj mi ešte prosím ťa vašu adresu, chcem ti poslať prekvapko.“

Najprv som síce protestovala, že žiadne prekvapká, ale nakoniec som jej nadiktovala

našu adresu, ktorú som mala napísanú na papieriku (no čo, teraz som prišla :D), prehodili sme ešte pár slov a rozlúčili sme sa vetou „see you soon darling.“

Suzie je tiež moja najlepšie kamoška(áno mám dve BFs) a cez leto sa možno zastaví aj v New Yorku, takže sa dúfam uvidíme po dlhom čase.Bola som dosť unavená z cesty, takže som si ešte narýchlo vybalila svoje veci, zjedla nejaký keks čo sme mali na cestu, ale zvýšil sa a so slovami „zajtra musíme ísť na nákup, lebo 
v chladničke nič nemáme“ sme si išli obidve ľahnúť, lebo sa nám už zatvárali oči..Bola som taká unavená, že som hneď zaspala..

Moja nová izba (približne takto vyzerala)

 New York

2 - Huráá prázdniny, huráá New York

O týždeň neskôr

S Emily a rodičmi sme stáli na letisku a čakali, kým zahlásia náš let. Neviem aký blbec vymyslel, že ľudia majú byť 2 hoďky pred odletom na letisku. Ani som sa nevyspala, keďže lietadlo letí o 9.00 ráno a my sme tu už 
od 7.00 museli byť! Večer som šla spať, keď bolo niečo po polnoci..Balila som si ešte posledné veci 
a rozmýšľala  som nad tým, čo si mám a čo nemám brať. Takú dilemu som už dlhšie nemala, ale tak idem na 
2 mesiace do NY :D..

„No nič, vyspím sa v lietadle..“ pomyslela som si.

Zrazu som začula, ako zahlásili náš let. „Konečne!“ povedali sme s Em naraz a zasmiali sme sa.

„Tak čaute a nevystrájajte tu veľmi bezo mňa povedala som rodičom s úsmevom a žmurkla som na nich.

„Ahoj moja,“ povedala mamka „a ozvi sa hneď ako prídete“.

„Jasné mami, veď potom spolu môžeme aj skypovať..“

„Tak čau kočka“ žmurkol na mňa ocko „a dávaj na seba pozor...“

Všetci sme sa vyobjímali, mamkám samozrejme začali tiecť slzy, keď nás videli odchádzať, ale my sme sa statočne držali a nerozplakali sme sa.. Keď sme už boli ďalej otočila som sa, zakývala a s úsmevom som im zakričala „ľúbim vás“. Za sebou som ešte začula vzdialenú odpoveď „aj my teba“..

Sadli sme si s Emily do lietadla a objali sa.

„Nemôžem uveriť, že letíme do New Yorku!“ povedala s úsmevom Emily.

„Ja viem, tiež tomu ešte neveríím! Strašne sa teším, užijeme si to, sľubujem“ povedala som. Jasné, že to bude bez rodičov ťažšie, ale my to zvládneme. Budú mi chýbať, ale po celý čas budeme v kontakte a myslím, že sme zodpovedné a vieme čo robíme..

Zvyšok cesty som v lietadle prespala, takže mi let zbehol veľmi rýchlo.. Až keď sme pristávali, ma Emily zobudila svojím vzrušeným hlasom: „Kate, vsávaj už sme tu!“

1 - Posledné dni v škole

Ahojte. Takže dávam tu prvú časť príbehu, ktorá je kratšia a preto hneď pridám aj dvojku, aby ste mali čo čítať. I hope you will enjoy it :).

Do konca školského roka zostáva týždeň a ja už premýšľam nad letnými prázdninami. Na leto mám veľké plány! Ideme s Emily do New Yorku. Veľmi sa už na to tešíme, lebo NY je naše vysnívané mesto a museli sme aj dlho presviedčať našich rodičov, aby nás pustili, no nakoniec nám to dovolili so slovami: „Nech sa dievčatá vzdelávajú a nech niečo zažijú...Aspoň budú v inom prostredí a spoznajú nových ľudí.“ :D Takéto flegmatické reči som od svojich rodičov síce nečakala, ale som rada, že to berú takto. Nakoniec, nie je to až tak ďaleko. Aspoň si od nás na chvíľu  oddýchnu a aj my od nich.. 
„Už len týždeň“, hovorila som si v duchu.. Pri tejto predstave som sa musela usmiať. V tom ma niekto 
pri mojom snívaní prerušil. Bola to naša triedna, ktorá k nám pravidelne chodí cez prestávky no ako som si všimla, dnes to rieši cez hodinu a vykrikuje: „Ospravedlnenky, ospravedlnenky..“ :D. Keďže už je koniec roka, tak naša dochádzka je taká, akoby sa už prázdniny začali. Veď to poznáte. Komu by sa chcelo chodiť 
do školy na konci školského roka?! Známky sú už zakrúžkované a v triede len hráme karty a kecáme.
Keď som si ľahla späť na lavicu, triedna sa ku mne ozvala so slovami: „Kate, viem, že sa už tešíš 
na prázdniny, ale ešte si v škole, tak mi tu prosím ťa nespi, okej?, povedala  mi s úškrnom.

„Áno, pani profesorka“ slušne som jej odpovedala no musela som ešte dodať, “a mimochodom ja nespím, ale opaľujem sa.“ V tom celá trieda vybuchla smiechom a profesorka tiež. „No čo už, keď som taká vtipná,“ povedala som Emily, ktorá so mnou sedela v lavici a od smiechu jej už tiekli slzy.. :D.. Ešte som sa triednej chcela opýtať, či nemá opaľovací krém, ale to by som už bola asi veľmi drzá.. Zazvonilo a konečne sa skončil tento nudný a nekonečný deň. Po škole sme sa dohodli s Emily, že pôjdeme do nákupného centra. O týždeň odchádzame do NY, tak si potrebujeme dokúpiť ešte nejaké oblečenie, doplnky, topánky...Viem, že pôjdeme na nákupy aj v NY, ale nemôžeme tam predsa ísť v teplákoch.. :D